Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/145/2017

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa X. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matky G. W. H.. O., Š. E. X. H., W. G. - O., P.. A. XXX/XX, zastúpenej v konaní právnym zástupcom Mgr. Erika Ranušová, advokátka so sídlom T. A. Q., P. XXXX/XX a otca W. W., Š. E. X. H., W. T. A. Q., I. G. XX/XX-X, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci uloženia povinnosti matke dieťaťa zúčastniť sa psychologického poradenstva takto

rozhodol:

Návrh otca na nariadenie neodkladného opaternia vo veci uloženia povinnosti matke dieťaťa zúčastniť sa psychologického poradenstva s a z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.10.2017 sa otec dieťaťa domáhal, aby súd neodkladným opatrením nariadil matke dieťaťa povinnosť zúčastniť sa na psychologickom poradenstve pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Otec uviedol, že s matkou dieťaťa boli manželmi a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2016 č. k. 34P/42/2016-88, právoplatného dňa 30.06.2016, bolo ich manželstvo rozvedené a v zmysle rozsudku bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný na platenie výživného 80,- Eur mesačne. Styk s maloletou bol upravený tak, že otec je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny týždeň v roku od soboty od 09.00 hod do nedele do 18.00 hod. Uviedol, že podal na tunajšom súde návrh na neodkladné opatrenie, ktorým navrhoval upraviť jeho styk s maloletou tak, že by bol oprávnený stretávať sa s ňou vždy v utorok a štvrtok tak, že dieťa vyzdvihne zo školského zariadenia a toto odovzdá matke v mieste bydliska, ďalej letné prázdniny vždy prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne a v párnom roku počas Vianočných sviatkov a v nepárnom roku počas Silvestra. Jeho návrh bol zamietnutý z dôvodu, že súd nezistil potrebu naliehavej úpravy neodkladným opatrením. Zároveň poznamenal, že za účelom rozhodnutia o zmene úpravy styku otca s maloletou by bolo potrebné vykonanie dokazovania, ktoré však nie je možné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Otec ďalej uviedol, že zo samotného odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/145/2017-37 zo dňa 28.09.2017 je nutné konštatovať, že dieťa oslovuje otca „ujo“ a cudzieho muža „tati“, pričom samotný súd skonštatoval, že toto nie je správne a že to nevyrieši žiadne súdne rozhodnutie. Ďalej otec poukázal na to, že zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.09.2017 okrem iného vyplýva, že matka dieťaťa uviedla, že nemá potrebu psychologickej pomoci cestou ÚPSVaR. Rovnako zo správy vyplýva, že bolo poskytnuté sociálne poradenstvo vo veci riešenia úpravy styku s maloletou, a to využitím odbornej pomoci mediátora v záujme priaznivého vývoja maloletej, vzhľadom k problémovej komunikácii medzi rodičmi, prípadne sprostredkovanie psychologickej pomoci rodičom a dieťaťu. Otec tiež uviedol, že nepopiera, že interpersonálne vzťahy medzi ním a matkou sú napäté. Sám túto napätosť pociťuje od doby, čo sa matka dozvedela o jeho priateľke. Otec má vedomosť o jej vzťahu s pánom H., od počiatku, pričom nemá najmenší problém rešpektovať matkinu voľbu partnera, dokonca ani to, že tento pán trávi čas s jeho deťmi. Ako sama matka uviedla, že maloletá je zmätená zo skutočností, ako má oslovovať otca, keďže deti otcovej partnerky ho oslovujú „ujo W.“, pričom partnera matky oslovuje „tati H.“. Z uvedeného je zrejmé, že samotná matka nie len, že o tom vie,

ale neurobila nič, aby tomu tak nebolo. Otec sa snažil uvedené riešiť prostredníctvom psychologického poradenstva cestou ÚPSVaR v Trenčíne, pričom matka takúto formu pomoci odmietla, resp. s úsmevom dodala otcovi, že je to na báze dobrovoľnosti, a preto tam nepôjde. Rovnako zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka sa odmietla podrobiť tejto psychologickej pomoci. Uvedené správanie matky jednoznačne nasvedčuje tomu, že ona sama nemá záujem na tom, aby sa vyvíjal zdravý vzťah otca s maloletou. Zo strany matky pociťuje evidentnú snahu o vylúčenie otca zo spoločných aktivít s maloletou. Je evidentná snaha matky, aby dieťa bolo viac fixované na jej druha, ako na otca. Otec má za to, že je práve úlohou matky, aby táto vhodným spôsobom inštruovala dieťa tak, aby pochopilo vzájomné vzťahy. Naproti tomu matka ani len nepoprela, že by k takémuto zamieňaniu postavení otca a jej druha nedochádzalo. Skutočnosť, ako oslovujú otca deti jeho partnerky je v danom kontexte irelevantná. Dieťa má štyri roky, a teda je nevyhnutné, aby zo strany matky dochádzalo k vhodnému vysvetleniu z jej strany prispôsobenému rozumovej vyspelosti dieťaťa. Naopak, z jej strany dochádza k zámernému ponechaniu tejto situácie bez povšimnutia. Otec má ďalej za to, že je v najlepšom záujme maloletej, aby mala plnohodnotný vzťah s otcom, čo vyplýva aj z Dohovoru o právach dieťaťa ako aj samotného Zákona o rodine. Matka mu ďalej neumožňuje styk s deťmi nad rámec styku upraveného súdnym rozhodnutím, umožnila mu to výlučne jedenkrát, a to na Vianoce, čo samozrejme súviselo výlučne s prijatím darčekov. Ďalej otec poprel, že by nechcel zobrať deti na dovolenku do Chorvátska, avšak zo strany matky mu to nebolo umožnené. Otec má za to, že je dôvodné, aby súd v danom prípade uložil matke povinnosť zúčastniť sa na psychologickom poradenstve cestou ÚPSVaR. Otec sa domnieva, že postoj, ktorý zaujala matka, nie je v záujme maloletej, pričom tento postoj nemôže premietať aj do vzťahu jeho ako otca k ich spoločnej dcére. Otec sa tiež domnieva, že je práve v záujme maloletej, aby si postupne vytvárali bližšie citové väzby, preto sa domáha rozšírenia styku s maloletou. Vychádzajúc z uvedeného ako aj zo samotného návrhu na zmenu styku otca s maloletou je zrejmé, že zo strany matky sa jedná o nerešpektovanie postavenia otca v živote maloletej, ako aj samotného práva maloletej na vytváranie si vzájomných väzieb dieťaťa a jeho otca. Zo samotného postoja matky, ktorý prezentovala tým, že sa nezúčastnila poradenstva cestou ÚPSVaR, ako aj tým, že pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že nemá potrebu psychologickej pomoci, považuje za nevyhnutné, aby bola matke uložená povinnosť sa takéhoto poradenstva zúčastniť. Otec ďalej uviedol, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že dieťa je v domácnosti matky viac smerované k druhovi matky ako k otcovi. Zo strany matky je prístup voči maloletej neadekvátny, nesprávny a zavádzajúci. Otcove návrhy voči matke v tejto veci však ostávajú bez odozvy. Je však potrebné, aby maloletá už v priebehu samotného konania bola vedená k vyjasneniu si postavenia rodičov ako aj k vzťahom s ostanými členmi domácnosti. Zo správania matky jednoznačne vyplýva, že na svojom postoji a správaní nemieni nič meniť a je viac ako reálne, že súdne konanie bude trvať dlhšie časové obdobie, a preto je dôvodné požadovať, aby matka bola povinná za účasti dieťaťa aj otca zúčastniť sa sociálneho resp. psychologického poradenstva pred ÚPSVaR. Práve z dôvodu dĺžky súdneho konania by mohlo preukázateľne dôjsť k úplnému narušeniu chápania maloletej postavenia osôb v jej živote a k značenému narušeniu, resp. obmedzeniu vytvárania si kvalitných interpersonálnych väzieb otca a dcéry, čo by v danom prípade malo už nezvratné následky.

2. Otec sa zároveň návrhom vo veci samej domáhal rozšírenia úpravy jeho styku s dcérou tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý utorok a štvrtok v čase od 15.00 hod do 17.00 hod tak, že ju vyzdvihne zo školského zariadenia a následne ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Ďalej každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod. Tiež prvé dva júlové a prvé dva augustové týždne každého roka. Ďalej v párnom roku počas vianočných sviatkov v čase od 23.12. od 18.00 hod do 26.12. do 18.00 hod a v nepárnom roku počas Silvestra od 30.12. od 18.00 hod do 01.01. do 18.00 hod.

3. Matka maloletej nesúhlasila s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že mnohé skutočnosti uvádzané otcom sa nezakladajú na pravde. Matka poukázala na to, že žiadnym spôsobom neovplyvňuje maloletú v tom, ako má oslovovať svojho otca. Ďalej uviedla, že stretávanie otca s maloletou prebieha bez jej prítomnosti a preto nemá vedomosť o tom, ako maloletá oslovuje svojho otca. Maloletej v styku s otcom nebráni, pričom počas týchto stretnutí by mal otec venovať viac času svojej dcére, aby sa ich vzájomné väzby prehlbovali. Zastáva názor, že v danej veci nie je daná existencia naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku navrhovaného otcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti matka navrhla, aby súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

4. Kolízny opatrovník uviedol, že s rodičmi boli vykonané pohovory. Poukázal na to, že vykonané pohovory sú rozporuplné. Je potrebné, aby zo strany súdu bolo vykonané riadne dokazovanie z dôvodu

zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a ich podieľaniu sa na výchove dieťaťa. Preto odporučil súdu, aby vytýčil v právnej veci, čo najskôr termín pojednávania a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z úradného záznamu kolízneho opatrovníka o vykonanom pohovore s otcom dieťaťa vyplynulo, že otec uviedol, že sa dňa 10.08.2017 zúčastnil na psychologickom poradenstve pred ÚPSVaR, ktoré sa konali na jeho podnet z dôvodu vysvetlenia správania sa dcéry voči nemu, ako ju učia, aby ho oslovovala. Od júna 2017 mu dcéra pri styku začala hovoriť „ujo“, pričom matku upozornil na túto skutočnosť, čo matka popierala. Nakoľko nenastala v tomto smere náprava, požiadal o odbornú pomoc. Matka sa uvedenej konzultácie nezúčastnila. Od polovice septembra 2017 sa situácia zlepšila, maloletá mu hovorí tati, ale niekedy mu povie W.. Na podanom návrhu na neodkladné opatrenie zotrváva. S matkou ohľadne dcéry otec nekomunikuje. Ďalej otec uviedol, že je nereálne s matkou riešiť jeho styk s dcérou aj nad rámec rozhodnutia súdu, preto vec rieši podaním návrhu vo veci samej. Z úradného záznamu o vykonanom pohovore s matkou dieťaťa vyplynulo, že táto s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí. Po rozvode manželstva sa vzťahy s otcom detí podstatne narušili po jeho zistení, že je odhlásený s adresy trvalého bydliska na adrese matky. Styk otca sa realizuje podľa rozhodnutia súdu, pričom otec ju nikdy nepožiadal o jeho rozšírenie. V prípade, že je dcéra chorá, otca o tomto informuje a vedia sa dohodnúť na náhradnom termíne. Dcéra otca oslovuje „tati“ a tiež sa vyjadruje o ňom doma ako „tati W.“. Brat Y., s ktorým chodí na styk k otcovi, potvrdil, že raz na kúpalisku maloletá otca oslovila „ujo W.“, pretože ho tak oslovovali deti otcovej priateľky. Matka ďalej poukázala na to, že dcéru nevedie k tomu, aby otca oslovovala „ujo W.Ň.“. Poprela tvrdenia otca, že má priateľa, pán H. je jej kamarát, ktorý navštevuje ich domácnosť, a ktorého dcéra oslovuje ujo H. alebo len H.. Otec detí jej žiadne návrh na riešenie tejto situácie nedával, iba jej 04.08.2017 poslal SMS správu, že je pozvaná na úrad práce na konzultáciu. Nakoľko však neuviedol čas a psychologička ju neinformovala, preto ju sama telefonicky kontaktovala, pričom jej bolo oznámené, že ÚPSVaR nie je nič nariadené, o konzultáciu požiadal iba otec a je na matke, či sa tejto zúčastní. Matka jej vysvetlila svoj dôvod, pre ktorý sa nechce uvedenej konzultácie zúčastniť, lebo sú to veľmi osobné záležitosti, ktoré neriešila ešte počas manželstva. Viac ju otec detí v tejto veci neoslovoval. S návrhom otca vyjadrila nesúhlas a opätovne uviedla, že z jej strany nie je potreba povinnosti zúčastňovať sa psychologického poradenstva na ÚPSVaR Trenčín.

5. Súd sa oboznámil s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia i vo veci samej, vyjadrením matky, správou kolízneho opatrovníka a jeho úradnými záznamami z vykonaných pohovorov s rodičmi detí, pripojeným spisom tunajšieho súdu spisovej značky 34P/42/2016 a celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Maloletá X. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.06.2016 č. k. 34P/42/2016-88. Súčasne uvedeným rozsudkom boli maloleté deti: maloletá X. a jej starší súrodenci A. narodená v roku 1998 a maloletý Y. narodený 16.11.2000, zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu vtedy maloletej A. sumou 130,- Eur mesačne, na maloletého Y. sumou 120,- Eur mesačne a na výživu maloletej X. sumou 80,- Eur mesačne. Súčasťou rozvodového rozsudku je i dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi Y. a X., v zmysle ktorej je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v každom párnom týždni v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Styk s vtedy ešte maloletou A. nebol upravený.

7. V danej veci tunajší súd uznesením zo dňa 28.09.2017 č. k. 34P/145/2017-37 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa on domáhal, aby súd neodkladným opatrením upravil jeho styk s maloletou X. vždy v utorok a štvrtok tak, že dieťa vyzdvihne zo školského zariadenia a toto odovzdá matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa o 18.00 hod totožného dňa a v každom párnom týždni od piatku od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že otec maloletú prevezme v mieste bydliska dieťaťa a na tom istom mieste odovzdá matke. Ďalej žiadal upraviť jeho styk s maloletou prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne a v párnom roku počas Vianočných sviatkov a v nepárnom roku počas Silvestra. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2017.

8. O predpokladoch pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 324

- 328 Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona

sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 360 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

14. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti nestanovuje, uplatní sa ako generálny procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. a § 360 a nasl. CMP.

15. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.

16. Tak ako pri návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci rozšírenia úpravy jeho styku s maloletou dcérou, aj v prípade návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti matke dieťaťa zúčastniť sa na psychologickom poradenstve na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, má súd za to, že tento návrh nie je dôvodný, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby okamžitého zásahu neodkladným opatrením. Aj v tomto prípade treba zdôrazniť, že súd nemal za osvedčené, že by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. V danej veci je jednoznačné, že vyjadrenia rodičov sú v danom prípade rozporuplné a v tomto smere sa súd stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože mal za to, že život a zdravý vývoj maloletej nie je ohrozený. Ďalej súd uvádza, že z obsahu návrhu otca, vyjadrenia matky ako aj zo správy kolízneho opatrovníka z vykonaných pohovorov s rodičmi detí mal súd za preukázané, že tvrdenie oboch rodičov týkajúce sa oslovovania otca maloletou sú protichodné. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že ich povinnosťou by v prvom rade mala byť ochrana záujmov maloletého dieťaťa, a preto by mali byť schopní vzájomných ústupkov vo vzťahu k maloletej dcére a najmä by sa mali snažiť spolu riadne komunikovať a kooperovať vo veciach týkajúcich sa maloletej dcéry. Nad rámec uvedeného súd opätovne dodáva, že je pravdou, že nie je správne, aby maloletá otca oslovovala "ujo" a cudzieho

muža "tati", ale na druhej strane faktom je, že maloletá je ešte len vo veľmi útlom veku a za zmätočnosť v oslovovaní zodpovedajú jej rodičia, ktorí maloletej v jej veľmi útlom veku spôsobili rozpad jej rodiny a svojimi novými vzťahmi tak môžu prispievať k istej zmätočnosti dieťaťa v identifikácii členov rodiny. Je na zodpovednosti rodičov teraz maloletú viesť tak, aby nebola zavádzaná, zmätočne vychovávaná, pretože to by nebolo v záujme maloletého dieťaťa, ale toto už nie je v kompetencii súdu. To je o rodičovskej zrelosti a zodpovednosti, ktorú nevyrieši žiadne súdne rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (v jednom vyhotovení). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 . Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.