Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-370-2015.pdf
PDF · 109.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/370/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžovo nám. 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: 1/ W. 2/ S. o zaplatenie 8.409,43 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 77,50 €, úroku z omeškanie vo výške 8% ročne z úrokov vo výške 450,10 € od 22.06.2013 do 24.06.2013, úroku z omeškania vo výške 8% ročne z úrokov vo výške 3,74 € od 25.06.2013 do zaplatenia a sumy 0,23 € z a s t a v u j e.
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.331,93 €, úrok vo výške 446,36 €, úrok z omeškania vo výške 11,68 €, úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.409,43 € od 22.02.2013 do 17.03.2016, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.379,43 € od 18.03.2016 do 20.04.2016, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.349,43 € od 20.04.2016 do 27.06.2016, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.331,93 € od 27.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 446,36 € od 25.06.2016 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100 € mesačne splatných vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatný celý dlh.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2015 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 8.409,43 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 09.03.2012 uzatvoril so žalovanými úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX, na základe ktorej im poskytol peňažné prostriedky vo výške 10.000 € na žalovanými určený účet a žalovaní sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom boli povinní splatiť do 25.03.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, preto boli listom zo dňa 30.05.2013 vyzvaní na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 21.06.2013. Napriek výzve nebola pohľadávka uhradená. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu zosplatnenia sumu 10.198,70 €, tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 9.680,43 €, úrokmi 450,10 € (úroková sadzba 13,90 % p.a. vyplýva zo zmluvy), úrokmi z omeškania 8,17 € (úroková sadzba 8 % p.a.), poplatkami za upomienky 60 €, ktoré si žalobca neuplatňuje. Žalovaní po zosplatnení úveru realizovali úhrady 1.271 €, o ktoré žalobca znížil istinu úveru.
2. Podaním zo dňa 09.02.2017 doručeným súdu dňa 13.02.2017 žalobca zobral žalobcu voči žalovaným späť v časti o zaplatenie 77,50 €, úroku z omeškanie vo výške 8% ročne z úrokov vo výške 450,10 € od 22.06.2013 do 24.06.2013, úroku z omeškania vo výške 8% ročne z úrokov vo výške 3,74 € od 25.06.2013 do zaplatenia a sumy 0,23 €, a to z dôvodu čiastočných úhrad žalovaných po podaní žaloby dňa 17.03.2016 v sume 30 €, dňa 20.04.2016 v sume 30€ a dňa 27.06.2016 v sume 17,50 €, spolu vo výške 77,50 €, a tiež z dôvodu nesprávneho vyčíslenia úrokov z omeškania v žalobe. V podaní uviedol, že žalovaní zaplatili na úver do zosplatnenia sumu 319,57 €, po zosplatnení spolu sumu 1.348,50 €.
3. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril dňa 22.02.2017, uviedol, že pohľadávku žalobcu nemohol uhradiť z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, bol tri roky nezamestnaný jeho príjem predstavoval sumu 224,20 €. Nakoľko ide o sedemčlennú rodinu, žiadal súd, aby mu umožnil uhradiť pohľadávku v splátkach vo výške 25 € mesačne.
4. Žalovaná 2/ sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu 03.04.2017, uviedla, že nie je schopná pohľadávku žalobcu splatiť, je nezamestnaná jej príjem z dávky predstavuje 70 € mesačne, so žalovaným 1/ majú 5 detí, je schopná splácať 10 € mesačne.
5. Žalobca k žiadosti žalovaných o povolenie splátok uviedol, že s navrhovanou výškou splátok nesúhlasí, má za to, že výška splátky určená súdnym rozhodnutím nemôže byť nižšia ako výška pôvodnej mesačnej splátky dojednanej v úverovej zmluve.
6. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným v časti, ako je uvedené v prvom výroku rozsudku späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil v tejto časti ako je uvedené v prvom výroku rozhodnutia podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu časti žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
11. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
12. V prejednávanej veci vo zvyšku uplatneného nároku súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 20.11.2017, na ktoré predvolal strany. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil dňa 11.09.2017, nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovanému 1/ bolo predvolanie na pojednávanie doručené s poukazom na § 111 ods. 3 CSP dňa 28.09.2017, žalovanému 2/ dňa 28.09.2017, na pojednávanie sa nedostavili, neúčasť neospravedlnili. Súd podľa § 180 veta druhá CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strán, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
13. Z Úverovej zmluvy č. XX/XXX/XXXX uzatvorenej medzi Dexia banka, Slovensko, a.s. (po zmene obchodného mena Prima banka Slovensko, a.s.) ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi dňa 09.03.2012 vyplýva, že žalobca poskytol žalovaným úver 10.000 €, pri dojednanej úrokovej sadzbe 13,90 % p.a. ako variabilnej úrokovej sadzbe. Ročná percentuálna miera nákladov bola 15,2 %, celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 18.799,20 €. Žalobca sa zaviazal poskytnúť úver do 3 dní od splnenia podmienok pre poskytnutie úveru. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 154,67 € splatných 25 deň kalendárneho mesiaca, prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bol úver poskytnutý. Splatnosť úveru je do 120 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy (č.l. 5-7 spisu). Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov (č.l. 13-28 spisu).
14. Z výpisov z účtu žalovaného 1/ vyplýva, že dňa 09.03.2012 čerpal úver jednorazovo vo výške 10.000 € (č.l. 4-5 spisu).
15. Z písomnosti žalobcu zo dňa 30.05.2013 Výzva na predčasné splatenie úveru, vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného z dôvodu nedodržania dohodnutých zmluvných podmienok na predčasné platenie úveru do 21.06.2013 (č.l. 11 spisu).
16. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
17. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Súd po vykonanom dokazovaní o tejto časti nároku dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len v časti. Žalobca uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie pohľadávky z úveru. V konaní nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy o úvere, ani jeho čerpania žalovanými. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca odstúpil od zmluvy a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie úveru jednorazovo do 21.06.2013.
27. Je zrejmé, že predmetná úverová zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaní majú postavenie spotrebiteľov, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanými vstupoval ako právnická osoba poskytujúca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
28. Predmetom konania bol záväzok žalovaných, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Tieto závery platia aj pre zmluvy uzatvorené pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka s poukazom na citované ustanovenie § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
29. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu predstavuje platný právny úkon, pričom žalovaní úver bezpochyby čerpali.
30. Nesplatená istina v uplatnenej výške 8.331,93 € (po čiastočných úhradách žalovaných po podaní žaloby) predstavuje žalovanými čerpanú sumu úveru, ktorú žalobca uplatnil dôvodne. V podaní uviedol, že žalovaní zaplatili na úver do zosplatnenia sumu 319,57 €, po zosplatnení spolu sumu 1.348,50 €, čím neuhradená istina predstavuje ku dňu rozhodovania súdu 8.331,93 € (10.000-319,57-1.348,50). Ďalej žalobca uplatnil úrok vo výške 446,36 € z neuhradených splátok ku dňu predčasnej splatnosti úveru, pri kapitalizácii vychádzal z úrokovej sadzby 13,90 % ročne dohodnutej v zmluve a tiež kapitalizovaný úrok z omeškania z neuhradených splátok ku dňu zosplatnenia v sume 11,68 €, oba tieto nároky uplatnil žalobca dôvodne, preto ich súd žalobcovi priznal, tak ako to vyplýva z druhého výroku rozhodnutia. Po posúdení uplatneného úroku z úveru po zosplatnení úveru až do zaplatenia istiny má súd s ohľadom na postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, že tento nárok nie je možné žalobcovi priznať, pričom k takému záveru prišiel nasledovnou úvahou:
31. Za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstav poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Nikto asi nepochybuje o tom, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z omeškania pri pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v § 3a nar. vlády 87/1995 Z.z. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok 13,90 % p.a., prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula o úrokoch popri úrokoch z omeškania (po splatnosti) prima facie potenciálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s ust. § 3a ods. 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ, z Rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 v analogickej právnej veci, na ktorý súd v tejto časti rozhodnutia poukazuje).
32. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Žaloba je potom nedôvodná v časti úroku z úveru uplatneného po zosplatnení úveru a úroku z omeškania z takto uplatneného kapitalizovaného úroku. V čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 09.02.2017 napriek úprave petitu žalobca sa k tejto časti nároku nevyjadril, súd má za to, že na tomto nároku trvá. Preto súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvného úroku z úveru 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.409,43 € od 22.06.2013 do zaplatenia (teda úrok z úveru po zosplatnení úveru).
33. Nakoľko sú žalovaní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a toto omeškania trvá, rovnako dôvodne žalobca uplatnil aj úrok z omeškania, a to v sadzbe 8 % ročne z uplatnenej a priznanej istiny, pričom do splatnosti úveru úrok kapitalizoval v sume 11,68 €, následne zo sumy priznanej istiny s odúčtovaním čiastočných úhrad tak ako boli poukazované žalobcovi až do zaplatenia. Právne posúdenie výšky úroku z omeškania vychádza z citovaného ustanovenia § 3 nar. vlády č. 87/1995 Zb., keď základná úroková sadzba ECB v čase vzniku omeškania (22.06.2013, deň nasledujúci po lehote na plnenie vo výzve žalobcu) predstavovala 0,75 % ročne, potom zákonný úrok z omeškania žalobca uplatnil korektne vo výške 8,00 % ročne a súd mu ho v uplatnenej výške priznal. Záväzkový vzťah strán vznikol pred 01.02.2013 a k omeškaniu došlo po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013 (8,75%) aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Preto pokiaľ žalobca žiada úrok z omeškania len vo výške 8 % ročne, súd viazaný jeho žalobou mu tento priznal v požadovanej výške.
34. Súd s ohľadom na § 232 ods. 3 CSP posúdil osobné a majetkové pomery žalovaných a umožnil im uhradiť pohľadávku žalobcu v splátkach, keď výšku 100 € považoval za primeranú a povolenie splácať dlh v splátkach nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu. Súd nevyhovel žiadosti žalovaných o povolenie splátok vo výške 10, resp. 25 € mesačne, nakoľko navrhovaná výška splátky by bola zjavne neprimeraná k výške pohľadávky žalobcu a reálne by nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu v primeranom čase. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výška splátky určená súdom musí byť najmenej vo výške dojednanej v zmluve, takýto názor je v rozpore práve so zohľadnením majetkových pomerov žalovaných ako spoludlžníkov klu ktorým prišlo po uzatvorení zmluvy. Práve splácanie dlhu vo výške splátky dojednanej v zmluve bolo nad možnosti žalovaných, podľa názoru súdu je pri rozhodovaní o povolení splátok a ich výške nutné zohľadniť reálne možnosti žalovaných v čase rozhodovania súdu, nie v čase uzatvorenia zmluvy.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal len z uplatnenej istiny. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z uplatnenej istiny. V zastavenej časti k späťvzatiu žaloby prišlo z dôvodu úhrady časti pohľadávky žalobcu po začatí konania (len v nepatrnej časti z dôvodu nesprávneho výpočtu príslušenstva), súd dospel k záveru, že procesne preto podľa názoru súdu platí, že žalovaní zavinili zastavenie konania v časti a žalobcovi svedčí nárok na náhradu trov v zastavenej časti. Vo zvyšku bol žalobca úspešný, žalovaní neúspešní (neúspech žalobcu sa týkal príslušenstva), preto žalobcovi vzniklo právo na náhradu jeho účelne vynaložených trov. Žalobca má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Po právoplatnosti výroku o zastavení konania tiež súd rozhodne o vysporiadaní poplatkovej povinnosti z podanej žaloby v zastavenej časti.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).