Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-58-2021.pdf
PDF · 143.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: RBF factoring, s. r. o., IČO: 45 408 513, so sídlom Námestie slobody 12, 066 01 Humenné, právne zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, IČO: 42 032 954, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, proti žalovanému: OMV Slovensko, s. r. o., IČO: 00 604 381, so sídlom Einsteinova 25, 851 01, Bratislava - Petržalka, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., IČO: 35 886 625, so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 1.411,41 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu, žalovaného a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12Cb/4/2017-348 z 23. júna 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku.
Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že priznáva žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti žalobcovi náhradu trov konania.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 29. januára 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.411,41 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá bola spôsobená na jeho motorovom vozidle EČV S. pri umývaní v autoumyvárni na čerpacej stanici OMV Slovensko, s. r. o. na Laboreckej ulici v Humennom 20. augusta 2015. 2.2 KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group podaním doručeným súdu prvej inštancie 27. decembra 2017 oznámila, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného, keďže v danej právnej veci je daný jej právny záujem na výsledku sporu z dôvodu, že so žalovaným má uzatvorenú poistnú zmluvu. 2.3 Súd prvej inštancie rozsudkom, č. k. 12Cb/4/2017-271 z 22. júna 2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.411,41 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a rozhodol, že intervenient nemá proti žalobcovi právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalovaný a intervenient na strane žalovaného, o ktorých rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením, č. k.
3Cob/66/2020-331 z 10. decembra 2020 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.4 Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu a pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že svedok U. Q. ako mandatár uzatvoril v roku 2002 so žalovaným ako mandantom mandátnu zmluvu, na základe ktorej prevádzkuje čerpaciu stanicu OMV Slovensko, s. r. o. v Humennom. V súvislosti s predmetnou škodovou, resp. poistnou udalosťou si svedok pamätal na to, že v deň keď sa mala táto udalosť stať prišiel za ním W.C. B. a povedal mu, že po umytí auta zistil, že čelné sklo na aute je prasknuté. Išli spolu k autu, dali ho odstaviť vedľa automyvárne a voľným pohľadom videl, že čelné sklo na aute je prasknuté, pričom išlo o tzv. hladkú prasklinu, nevidel žiaden úder, ani žiaden tzv. ťuk. Dal si prehrať kamerový záznam, ktorý má k dispozícii, avšak na tomto kamerovom zázname nevidel žiadne poškodenie čelného skla pred umývaním. Keďže jeho povinnosťou ako mandatára bolo nahlásiť túto udalosť do 24 hodín materskej spoločnosti, auto dal odstaviť a dal z neho urobiť fotografie a záznam. Na druhý deň nahlásil túto udalosť maklérskej spoločnosti, pričom jej oznámil, že pri umývaní vozidla došlo k prasknutiu čelného skla. Následne bol touto spoločnosťou vyzvaný na vypísanie tlačiva označeného ako „Oznámenie o vzniku škody“, pri vypĺňaní ktorého však nevedel uviesť príčinu poškodenia čelného skla, a preto hoci pripustil možnosť, že vzhľadom na skutočnosť, že v tento deň bolo veľmi horúco to mohlo byť spôsobené studenou vodou, to nechal na poisťovni. Podľa výpovede svedka W. B. v deň, kedy došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. Mercedes Benz EČV S., mal toto motorové vozidlo na skúšku, bol s ním na čerpacej stanici OMV Slovensko, s. r. o. v Humennom natankovať a po natankovaní ho išiel dať umyť. Vonku bola veľká horúčava, predpokladá, že bolo okolo 36 ?. Po vyjdení motorového vozidla z autoumyvárne zistil, že na aute je poškodené čelné sklo, pričom išlo o čistú prasklinu. Preto išiel za prevádzkovateľom čerpacej stanice a nahlásil mu, čo sa stalo. Spolu si pozreli kamerový záznam, pričom prevádzkovateľ potvrdil, že tankoval na čerpacej stanici a potom auto išlo do autoumyvárne. Následne bol spísaný záznam o škodovej udalosti, pri vypĺňaní ktorého postupoval čestne, neklamal. Čelné sklo motorového vozidla bolo pred umývaním v perfektnom stave, pretože išlo o motorové vozidlo zn. Mercedes triedy S a vzhľadom na jeho značku si nedovolil, aby chodil s poškodeným čelným sklom. Výmenu čelného skla v servise dal urobiť z dôvodu, že toto motorové vozidlo sa chystá od žalobcu odkúpiť. Aj napriek oznámeniu poistnej udalosti mu poisťovňa odmietla poskytnúť poistné plnenie. Obchodná spoločnosť B. - J. I., O.. U.. L.. 14. septembra 2015 vystavila žalobcovi za opravu čelného skla na osobnom motorovom vozidle zn. Mercedes Benz EČV S. faktúru č. 1551504906 na sumu 1.411,41 eur. Podľa pokladničného dokladu vyhotoveného obchodnou spoločnosťou Motor - Car Košice, s. r. o. 21. septembra 2015 v tento deň žalobca uhradil faktúru č. 1551504906 na sumu 1.411,41 eur. Podľa záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom Y.. I. I. pod č. 35/2018, ktorý do konania predložil intervenient na strane žalovaného, z technického hľadiska možno jednoznačne konštatovať, že poškodenie čelného skla vozidla Mercedes Benz EČV S. tak, ako ho popísal vodič W. B., teda počas umývania vozidla v autoumyvárke OMV, je z technického hľadiska neprijateľné. Pri vyhodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného deja sa preukázalo, že poškodenie čelného skla nekorešponduje s popisom vzniku ako uviedol vodič. Vznik zadokumentovaného poškodenia čelného skla vozidla popísaným spôsobom je možné vylúčiť. Poškodenie čelného skla vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou pri jazde vozidla na vozovke s nečistotami na jej povrchu. Podľa záveru doplnku k znaleckému posudku č. 35/2018 (číslo úkonu 81/2019) z 23. septembra 2019 vypracovaného znalcom Y.. I. I. konštatovanie znalca Y.. B. A. v odbornom vyjadrení č. 6/2019 o tom, že popisovaný priebeh vzniku škodovej udalosti W.C. B. je z technického hľadiska prijateľný, znalec považuje za nesprávne a technicky nezdôvodnené. Rovnako za technicky vylúčený považoval aj znalcom označený spôsob vzniku praskliny na čelnom skle. Podľa záveru odborného stanoviska č. 6/2019 vypracovaného znalcom Y.. B. A. rozsah a charakter poškodenia čelného skla vozidla Mercedes Benz EČV S. z technického hľadiska zodpovedá možnosti jeho poškodenia popisovaným spôsobom. Pri vyhodnotení jednak plauzibility, ale hlavne kompatibility popisovaného spôsobu vzniku poškodenia je priebeh vzniku poškodenia čelného skla tak, ako ho popísal vodič W. B. z technického hľadiska prijateľný. Poškodenie čelného skla vozidla MERCEDES BENZ S500 4MATIC EČV S. 20. augusta 2015 vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou v autoumyvárni OMV v Humennom počas umývania. V dôsledku vysokých vonkajších teplôt došlo k jeho zvýšenému ohriatiu a následnému schladeniu v autoumyvárni, čo spôsobilo zvýšené tepelné pnutie pod gumovým tesnením v spodnej časti, dôsledkom čoho bola čistá parabolická prasklina bez akýchkoľvek poškodení, resp. prehĺbenín (očkom, okom, bublinou, ani polobublinou) spôsobených od kamienkov, resp. nečistôt pri jazde na vozovke s nečistotami na jej povrchu. Podľa výpovede znalca Y.. B. A. odborné stanovisko vypracoval na základe žiadosti žalobcu a po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku a doplnku k znaleckému posudku č. 35/2018 robil šetrenia danej poistnej udalosti. Stáva sa, že keď sa auto umyje
a odstaví, po určitom čase dôjde k prasknutiu čelného skla bez niečieho zavinenia, to znamená, že sú prípady, a toto sledoval hlavne u vozidiel, ktoré jazdia po prašných, zašpinených cestách, že po umytí tohto vozidla dochádza k poškodeniu čelného skla, pretože na čelnom skle v teréne existuje prasklina, a toto sklo následne praskne, takže ide o prasklinu čistú bez toho, aby bol nejaký kamienok, resp. iné poškodenie. Na ilustráciu predložil aj fotografiu z iného motorového vozidla, kedy došlo k poškodeniu skla na odstavenom vozidle, pričom zotrval na svojom odbornom stanovisku a mal výhrady voči tomu, že znalec Y.. I.Š. z technického hľadiska vylúčil takúto možnosť tak, ako to uviedol vodič osobného motorového vozidla. Vodič vozidla nevidí, čo je pod sklom, teda z technického hľadiska je možné, že po umytí vozidla, po pritlačení kefy je možné pri umývaní, že táto kefa sa dostane aj do praskliny, ktorá sa nachádza pod gumou, teda v ráme tohto čelného skla a toto potom spôsobí rôzne pnutia a následne môže dôjsť aj k prasknutiu čelného skla. Podľa vyjadrenia Y.. B. A. zo 16. februára 2021 v zozname znalcov je zapísaný ako znalec pod ev. č. 913804 pre odbor: technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel, pričom znalec zapísaný v tomto odbore stanovuje skutočný technický a morálny stav, príčiny nesplnenia definovaných parametrov, znefunkčnenia resp. poškodenia dielcov, skupín a vozidiel ako celku, ktoré vznikli z dôvodov prevádzky, opráv a údržby. Pri poškodení čelného skla sa nejedná o klasickú nehodu v cestnej premávke, ale o posúdenie technického stavu cestného vozidla - škodová udalosť. 2.5 So zreteľom na listinné dôkazy predložené žalobcom, a to objednávku na opravu čelného skla a faktúru za túto opravu vystavenú autoservisom súd prvej inštancie posúdil žalovaným a intervenientom na strane žalovaného vznesené námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodné. Súd mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je vzhľadom na skutočnosť, že bol objednávateľom opravy a aj majiteľom motorového vozidla, daná. 2.6 Následne súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu, na základe ktorej si žalobca dal umyť svoje motorové vozidlo v autoumyvárni žalovaného nachádzajúcej sa na Laboreckej ulici v Humennom. Keďže tento právny vzťah vznikol medzi podnikateľmi, na nárok uplatňovaný žalobcom súd aplikoval ustanovenia § 373 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). 2.7 Ohľadom spôsobilosti znalca Y.. B. A. na podanie odborného stanoviska v danej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento znalec nie je oprávnený na podanie odborného stanoviska, pretože podľa tvrdenia žalobcu k prasknutiu čelného skla na motorovom vozidle malo dôjsť pri umývaní v autoumyvárni, nie pri bežnej prevádzke, oprave alebo údržbe. Navyše z tohto odborného stanoviska vyplýva, že čelné sklo na osobnom motorovom vozidle mohlo byť poškodené už pred umytím auta, pričom poškodenie sa nachádzalo (bolo skryté) pod gumou. 2.8 Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného pri umývaní jeho osobného motorového vozidla, ktoré mohlo mať za následok vznik poškodenia čelného skla na jeho motorovom vozidle, a preto žalobu zamietol. 2.9 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 269 ods. 2, § 373 Obchodného zákonníka. 2.10 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a nepriznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti žalobcovi náhradu trov konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že žalobca po umytí auta v autoumyvárni nemohol vedieť o nejakom drobnom poškodení, ktoré mohlo byť skryté pod gumou. Preto by podľa názoru súdu nebolo spravodlivé, aby žalobca, ktorému vznikla škoda, mal platiť aj náhradu trov konania žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nespôsobí žiadnu ujmu.
3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdil, že existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody na jeho osobnom motorovom vozidle a konaním žalovaného. Ani intervenient na strane žalovaného, ani žalovaný, napriek tomu, že spochybňujú závery odborného stanoviska č. 06/2019 vypracovaného znalcom Y.. B. A., nenavrhli konfrontáciu znalcov, ktorí predložili odborné stanovisko a znalecký posudok. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie mal za to, že znalec Y.. B. A. zaujal jednoznačné stanovisko, že v rámci odboru, v ktorom je ako znalec zapísaný, má oprávnenie posudzovať možnú príčinu vzniku praskliny na čelnom skle, pretože v tomto prípade sa nejedná o klasickú nehodu v cestnej premávke, ale o posúdenie technického stavu cestného vozidla - poškodenia dielcov, ktoré vzniklo z dôvodu údržby, čo umývanie auta v autoumyvárni
nepochybne je. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie 29. septembra 2021, v ktorom uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani právne posúdenie. Právne posúdenie veci (t. j. I. výroku) v konaní bolo v zmysle vykonaného dokazovania, právnych predpisov a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorým bola v tomto konaní vec vrátená súdu prvej inštancie. Pridržiavajúc sa aj svojich doterajších vyjadrení, rozhodnutie vo veci samej, t. j. I. výrok rozsudku je podľa jeho názoru správny. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil.
5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietanú inú vadu konania vzhliadol v tom, že tvrdenie, o ktoré súd oprel, resp. ktorým odôvodnil aplikáciu § 257 CSP vychádza z výsluchu znalca Y.. B. A., avšak sám súd výsluch tohto znalca ako ani jeho odborné stanovisko ako dôkaz vo veci samej neakceptoval z dôvodu, že tento znalec nie je zapísaný ako znalec pre odbor, pod ktorý spadá prasknutie čelného skla v autoumyvárni. Z tohto dôvodu nie je možné brať do úvahy jeho výsluch a odborné stanovisko ani pri rozhodovaní o trovách konania. Vo vzťahu k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam zdôraznil, že podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom Y.. I.X. I. sklo bolo poškodené na viacerých miestach a bolo na ňom viditeľné aj poškodenie nárazom drobného pevného predmetu. Ak teda súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP z dôvodu, že poškodenia neboli viditeľné a boli skryté (čo vyplýva z odborného stanoviska znalca Y.. B. A., na ktoré súd neprihliadal), aplikoval toto ustanovenie na nesprávny skutkový základ, pretože poškodenia boli preukázateľné viditeľné. Ohľadom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie konštatoval, že za účelom zníženia trov konania navrhoval aj zmenu súdu, a to z dôvodu, že on, intervenient na jeho strane a organizačná zložka žalobcu majú sídlo v Bratislave, pričom v danej veci nešlo o výlučnú príslušnosť a tak bola zmena prípustná. Keďže poškodenia boli jasne viditeľné, v konaní neboli preukázané zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali výnimočnosť. Žalobca zastúpený advokátom, ktorého štatutár je tiež advokátom, jednoznačne vedel ako môže takéto konanie dopadnúť. Zároveň u žalobcu nie sú také sociálne, ekonomické alebo hospodárske pomery, pre ktoré by úhradu trov bolo možné posúdiť ako v rozpore s dobrými mravmi. Nejde o okolnosti vo vzťahu k stranám sporu, ani o okolnosti vo vzťahu k veci, ktoré by takúto výnimočnosť preukazovali, ale o bežný spor, v ktorom žalobca neustál dôkazné bremeno. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznáva 100 % trov konania za celé doterajšie konanie. Žalovanému a intervenientovi priznáva 100 % trov konania za toto odvolacie konanie.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 8. októbra 2021, v ktorom uviedol, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Má za to, že konajúci súd vec správne právne posúdil, keď žalovanému nepriznal voči nemu náhradu trov konania a aplikoval na danú vec ustanovenie § 257 CSP.
7. K žalobcom podanému vyjadreniu podal žalovaný 2. novembra 2021 odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších ústnych a písomných vyjadrení a dopĺňa, že má za to, že I. výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je správny. Keďže I. výrok tohto rozsudku je správny, ide o jeho úspech a z dôvodov uvedených v jeho doterajších vyjadreniach, ako aj v odvolaní je potrebné mu priznať trovy konania vo výške 100 %. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd I. výrok napadnutého rozsudku potvrdil a II. výrok napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovanému a intervenientovi priznáva 100 % trov konania za celé doterajšie konanie a žalovaný má nárok na 100 % trov odvolacieho konania.
8. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o trovách konania (v časti nároku intervenienta na náhradu trov konania) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient na strane žalovaného. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdil, že z jeho strany boli v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní vynaložené náklady nielen na súdne poplatky (súdny poplatok za odvolanie voči prvému rozsudku vydanému súdom prvej inštancie v tejto veci), ale aj na znalecké dokazovanie (znalecký posudok č. 35/2018 a doplnok k tomuto znaleckému posudku, ktoré vypracoval znalec Y.. I. I.), ktorými bolo preukázané, že žalobca uvádzal na pravde sa nezakladajúce tvrdenia a na základe týchto tvrdení sa snažil domôcť náhrady škody od žalovaného. V prejednávanie veci tiež nie je možné hľadať dôvody opodstatňujúce nepriznanie trov konania v sociálnych pomeroch žalobcu, keďže motorové vozidlo, na ktorom mala údajne žalobcovi vzniknúť škoda, bolo značky Mercedes - Benz triedy S, čo predstavuje kategóriu luxusných motorových vozidiel. Mal za to, že súd prvej inštancie mal postupovať podľa § 255 ods. 1 CSP a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietanú inú vadu konania videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keďže písomné vyhotovenie rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Súd rozhodol v prospech žalobcu bez adekvátnych a opodstatnených dôvodov osobitného zreteľa a nepodložil svoje rozhodnutie relevantným zdôvodnením, v dôsledku čoho sa celé rozhodnutie javí ako arbitrárne. Na základe uvedených skutočností intervenient na strane žalovaného žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že intervenientovi vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
9. K odvolaniu intervenienta na strane žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie 29. septembra 2021, v ktorom uviedol, že s odvolaním intervenienta súhlasí, pridržiava sa ho a žiada, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému a intervenientovi priznáva nárok na náhradu trov v konaní vo výške 100 %.
10. K odvolaniu intervenienta na strane žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 8. októbra 2021, v ktorom uviedol, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Má za to, že konajúci súd vec správne právne posúdil, keď intervenientovi na strane žalovaného nepriznal voči nemu náhradu trov konania a aplikoval na danú vec ustanovenie § 257 CSP.
11. K žalobcom podanému vyjadreniu podal intervenient na strane žalovaného 26. októbra 2021 odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní.
12. K žalovaným podanému vyjadreniu podal intervenient na strane žalovaného 30. novembra 2021 odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní.
13. K odvolacej replike intervenienta na strane žalovaného podal žalovaný 7. decembra 2021 odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších ústnych a písomných vyjadrení.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), prejednal odvolania podané žalobcom, žalovaným a intervenientom na strane žalovaného a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v
rozsahu I. výroku potvrdiť a odvolania žalovaného a intervenienta na strane žalovaného sú dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v rozsahu II. výroku zmeniť.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej toto rozhodnutie odvolaním napadol žalobca, uvádza:
19. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
20. Pokiaľ žalobca tvrdil, že existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody na jeho osobnom motorovom vozidle a konaním žalovaného, odvolací súd zdôrazňuje, že táto žalobcom tvrdená príčinná súvislosť nebola v prvoinštančnom konaní preukázaná.
21. Odvolací súd považuje za irelevantnú aj odvolaciu námietku žalobcu, že intervenient na strane žalovaného, ani žalovaný napriek spochybňovaniu záverov odborného stanoviska vypracovaného znalcom Y.. B. A. nenavrhli konfrontáciu znalcov, ktorí predložili odborné stanovisko a znalecký posudok, a to z dôvodu, že žalobca takisto spochybňoval závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Y.. I. I. a rovnako, aj keď mohol, nenavrhol konfrontáciu týchto znalcov.
22. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
23. Odvolací súd akceptuje argumentáciu žalobcu vychádzajúcu zo stanoviska znalca Y.. B. A., že v rámci odboru, v ktorom je ako znalec zapísaný, má oprávnenie posudzovať možnú príčinu vzniku praskliny na čelnom skle, pretože v tomto prípade sa nejedná o klasickú nehodu v cestnej premávke, ale o posúdenie technického stavu cestného vozidla - poškodenia dielcov, ktoré vzniklo z dôvodu údržby, čo umývanie auta v autoumyvárni nepochybne je.
24. V nadväznosti na to odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že podľa zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a uverejneného na webovom sídle tohto ministerstva je znalec Y.. B. A. znalcom v odboroch cestná doprava a strojárstvo a v rámci odboru cestná doprava v odvetviach technický stav cestných vozidiel a odhad hodnoty cestných vozidiel. Znalec Y.. I. I. je rovnako znalcom v odboroch cestná doprava a strojárstvo, avšak v rámci odboru cestná doprava
je znalcom v odvetviach technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel.
25. V zmysle prílohy č. 2 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahom odvetvia technický stav cestných vozidiel je stanovenie technického a morálneho stavu, príčin nesplnenia definovaných parametrov, znefunkčnenia alebo poškodenia dielcov, skupín a vozidiel ako celku, ktoré vznikli z dôvodov prevádzky, opráv a údržby a vyhodnocovanie elektronických dát cestných vozidiel. Obsahom odvetvia nehody v cestnej doprave je vykonávanie technickej analýzy nehodového deja, určenie príčin nehody z technického hľadiska, zaoberá sa možnosťami odvrátenia nehody, a to za využitia najnovších poznatkov vedy a techniky vrátane využitia elektronických dát cestných vozidiel. Pod obsahové vymedzenie tohto odvetvia spadá aj posudzovanie vzniku a príčin nehôd cestných vozidiel mimo cestných komunikácií. Obsahom odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel je stanovenie všeobecnej hodnoty a výšky škody na cestných vozidlách a ich dielcoch a skupinách.
26. Vzhľadom na obsah týchto odvetví odvolací súd hodnotí ako nesprávny a rozporuplný názor prezentovaný súdom prvej inštancie v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to, že v danej veci nie je znalec Y.. B. A. oprávnený na podanie odborného stanoviska, pretože k prasknutiu čelného skla na motorovom vozidle malo dôjsť podľa žalobcu pri umývaní v autoumyvárni, teda nie pri bežnej prevádzke, oprave alebo údržbe. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že ak pri posudzovaní oprávnenia znalca na podanie odborného stanoviska súd prvej inštancie za najdôležitejšiu považoval práve okolnosť, že podľa tvrdenia žalobcu k prasknutiu čelného skla na motorovom vozidle malo dôjsť pri umývaní v autoumyvárni, nemožno sa stotožniť s jeho názorom, že znalec Y.. B. A.o nie je v danej veci oprávnený na podanie odborného stanoviska. Ak by sa odvolací súd s takýmto názorom súdu prvej inštancie stotožnil, nevyhnutne by musel prijať záver, že na podanie znaleckého posudku nebol oprávnený ani znalec Y.. I. I., a to z dôvodu, že na rozdiel od znalca Y.. B. A., nie je okrem odvetvia nehody v cestnej doprave, zapísaný ako znalec v inom odvetví patriacom do odboru cestná doprava. Dokonca v odbore cestná doprava neexistuje iné odvetvie ako technický stav cestných vozidiel, obsahom ktorého by bolo skúmanie poškodení cestného vozidla vzniknutých mimo cestnej premávky.
27. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že námietku voči znalcovi Y.. B. A., ktorý bol 8. októbra 2009 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odvetvie nehody v cestnej doprave vzniesol intervenient na strane žalovaného už v odvolaní proti skoršiemu rozsudku vydanému v tejto veci, keďže mal za to, že tento znalec nie je spôsobilý podať znalecký úkon, predmetom ktorého je posudzovanie nehodového deja. Odvolací súd túto námietku intervenienta na strane žalovaného hodnotil ako dôvodnú a ako jednu z úloh pre súd prvej inštancie v ďalšom konaní určil rozhodnúť o tejto námietke. V (teraz) napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie síce touto námietkou zaoberal, avšak jeho názor nielenže vyznieva zmätočne, ale ani nedáva odpoveď na otázku, či tento znalec bol po takomto vyčiarknutí oprávnený podať odborné stanovisko. Za týchto okolností má odvolací súd za to, že pre správne zodpovedanie tejto otázky je nevyhnutné najprv poznať odpoveď na otázku, či poškodenie čelného skla motorového vozidla v automyvárni možno kvalifikovať ako nehodu v cestnej doprave.
28. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
29. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a obsah odvetvia nehody v cestnej doprave odvolací súd zastáva názor, že poškodenie čelného skla motorového vozidla tak ako ho opísal žalobca, nemožno kvalifikovať ako dopravnú nehodu, nehodu v cestnej doprave, prípadne nehodový dej, iba ako poškodenie dielca, ktoré vzniklo z dôvodu údržby, v dôsledku čoho bol znalec Y.. B. A. ako znalec v odvetví technický stav cestných vozidiel oprávnený na podanie odborného stanoviska v tejto veci.
30. Berúc do úvahy tento záver a zároveň rešpektujúc ustanovenie § 390 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, odvolací súd sa musel vysporiadať s tým, či odborné stanovisko vypracované znalcom Y.. B. A. je spôsobilé zmeniť záver prijatý súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného pri umývaní motorového vozidla, ktoré mohlo mať za následok vznik poškodenia čelného skla na jeho motorovom vozidle.
31. Pritom mal odvolací súd na zreteli, že „pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi“ (In: Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 771).
32. Odvolací súd teda v danej veci nehodnotil odbornú správnosť záveru odborného stanoviska, v zmysle ktorého rozsah a charakter poškodenia čelného skla motorového vozidla z technického hľadiska zodpovedá možnosti jeho poškodenia popisovaným spôsobom. Po vyhodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného spôsobu vzniku poškodenia znalec dospel k záveru, že priebeh vzniku poškodenia čelného skla tak, ako ho popísal vodič W. B., je z technického hľadiska prijateľný. Poškodenie čelného skla motorového vozidla vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou v autoumyvárni OMV v Humennom. Počas umývania v dôsledku vysokých vonkajších teplôt došlo k jeho zvýšenému ohriatiu a následnému schladeniu v autoumyvárni, čo spôsobilo zvýšené tepelné pnutie pod gumovým tesnením v spodnej časti, dôsledkom čoho bola čistá parabolická prasklina bez akýchkoľvek poškodení, resp. prehlbenín (očkom, okom, bublinou a ani polobublinou) spôsobených od kamienkov, resp. nečistôt pri jazde na vozovke s nečistotami na jej povrchu.
33. Avšak, keď odvolací súd zhodnotil aspekty odborného stanoviska, ktoré bol oprávnený hodnotiť, najmä logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a to, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného pri umývaní motorového vozidla, ktoré mohlo mať za následok vznik poškodenia čelného skla na jeho motorovom vozidle.
34. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že znalec Y.. B. A. sa vo svojom odbornom stanovisku zaoberá len jedným poškodením čelného skla motorového vozidla, pričom znalec Y.. I. I. v znaleckom posudku tvrdí, že na tomto čelnom skle boli až tri oblasti poškodenia. Táto skutočnosť je o to viac nelogická, že znalec Y.. B. A. vypracoval odborné stanovisko po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku a doplnku k znaleckému posudku vypracovanými znalcom Y.. I. I., čo deklaroval vo svojej výpovedi na pojednávaní. Preto bolo dôvodné nielen zo strany žalobcu, ale aj vo všeobecnosti očakávať, že znalec bol zo znaleckým posudkom vrátane jeho doplnku oboznámený do tej miery, že sa pri dodržaní všetkých povinností, ktoré mu ako znalcovi ukladajú právne predpisy, vysporiada so všetkými dôležitými detailmi, na ktoré upriamoval pozornosť už znalec Y.. I. I.Š. a vypracuje odborné stanovisko, ktoré nebude vzbudzovať pochybnosti o svojej úplnosti a presvedčivosti. Súčasne odvolací súd podotýka, že zjavný rozpor medzi záverom tohto odborného stanoviska a záverom znaleckého posudku ako ďalšieho dôkazu nemôže byť odstránený ani po zohľadnení výpovede svedka U. Q., v ktorej tento svedok uviedol, že voľným pohľadom zistil, že toto auto má prasknuté čelné sklo, pričom išlo o tzv. hladkú prasklinu, nevedel žiaden úder ani žiaden tzv. ťuk a z kamerového záznamu nezistil a
nevidel žiadne poškodenie čelného skla na tomto aute pred umývaním. Dôvodom toho je skutočnosť, že hoci zo svedeckej výpovede vyplýva, že na kamerovom zázname, ktorý mal svedok k dispozícii v čase, keď mu vodič motorového vozidla oznámil, že došlo k poškodeniu čelného skla, nevidel žiadne poškodenie čelného skla pred umytím auta, nevyplýva z neho to, v akej kvalite tento kamerový záznam bol, a teda či túto prasklinu nebolo možné vidieť pre zníženú kvalitu kamerového záznamu alebo tam naozaj v tom čase nebola a kamerový záznam bol kvalitný. Okrem toho odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak takýto kamerový záznam existoval a vodič vozidla oznámil svedkovi, že škoda na jeho motorovom vozidle vznikla a bude sa domáhať jej náhrady, žalobca mohol poprosiť svedka U. Q., aby tento kamerový záznam uchoval až do doby, kým by táto udalosť nebola definitívne vyriešená. Ak tento kamerový záznam súd prvej inštancie nemal k dispozícii, nebolo možné na základe toho overiť čas vzniku praskliny ako ani počet poškodení na čelnom skle motorového vozidla. Rovnako viac svetla do toho nevnáša ani ďalší dôkaz, ktorým je výpoveď svedka W. B., ktorý argumentuje hlavne tým, že čelné sklo tohto vozidla pred umývaním bolo v perfektom stave, pretože išlo o motorové vozidlo zn. Mercedes Benz triedy S a vzhľadom na značku tohto vozidla si nedovolil, aby chodil s autom s poškodeným čelným sklom. Takéto tvrdenie však s istotou nemôže vylúčiť možnosť, že čelné sklo prasklo ešte pred návštevou autoumývarne.
35. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
36. Čo sa týka odvolaní žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, tieto zhodne smerujú proti výroku o trovách konania, a preto odvolací súd v prvom rade uvádza nasledovné.
37. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
38. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu/žalobcov vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
39. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a možno dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom.
40. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 CSP len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).
41. K odvolacej námietke žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie dôvody a ktoré je spôsobilé vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci.
42. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že ak súd prvej inštancie výsluch znalca Y.. B. A. ako ani jeho odborné stanovisko ako dôkaz vo veci samej neakceptoval, nie je možné brať do úvahy jeho výsluch a odborné stanovisko ani pri rozhodovaní o trovách konania. Takisto sa pri zohľadnení skutočnosti, že súd prvej inštancie nebral do úvahy odborné stanovisko znalca Y.. B. A. odvolací súd stotožňuje s tým, že súd aplikoval ustanovenia § 257 CSP na nesprávny skutkový základ.
43. Okrem toho odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitné zreteľa ani v iných relevantných okolnostiach, keďže žalobca ako podnikateľský subjekt pôsobiaci na trhu už viac ako desať rokov sa žalobou domáhal zaplatenia sumy, resp. náhrady škody vo výške, ktorá bola nielenže niekoľkonásobne nižšia ako je hodnota jeho majetku, ale bola aj niekoľkonásobne nižšia ako bola hodnota jeho motorového vozidla. Rovnako výnimočnosť nemožno vzhliadnuť ani v okolnostiach, ktoré predchádzali vzniku sporu, pretože k poškodeniam akejkoľvek veci, príčiny ktorých nie sú pred podaním žaloby dostatočne preukázané, nedochádza v bežnom živote ojedinele.
44. Takisto odvolací súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa ani v prípade intervenienta na strane žalovaného, ktorý sa aktívne podieľal na dosiahnutí úspechu v spore. K namietanej arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia v časti o trovách konania odvolací súd dodáva, že podľa jeho názoru možno skôr hovoriť o nesprávnom odôvodnení, ako o nedostatočnom odôvodnení, keďže ani rozsiahlejšia argumentácia súdu prvej inštancie v naznačenom smere, by nekorešpondovala s odôvodnením rozhodnutia, na ktoré nadväzuje.
45. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolania žalovaného a intervenienta na strane žalovaného za dôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že priznáva žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní boli žalovaný a intervenient na strane žalovaného úspešní v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).