Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/508/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne T.. Z. V., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XX, XXX XX L., C. U., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovaným 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ&HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, 2. Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, o určenie, že úver je bez úročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 22.12.2015 voči žalovanému v 1. rade domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní ide o žiadosť o pôžičku a zmluvu zo dňa 26.11.2008, č. 16115. Na základe žiadosti je bola schválená pôžička vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eura), s mesačnou splátkou 2.586,- Sk (85,84 eura), ročnou úrokovou sadzbou 20,65%, RPMN 20,65%, priemernou RPMN 19,29%. Konečná splatnosť bola 48 mesiacov, celková suma pôžičky 113.784,- Sk (3.777,- eur), počet mesačných splátok 44. Žalovanému v 1. rade celkovo zaplatila 3.664,51 eura. Jedná sa o spotrebiteľský úver, pričom zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“) a to g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jej platbami a výškou úver, t.j. 1.009,- eur. O skutočnosti, že sa žalovaný v 1. rade na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci apríl 2015, ktoré ju informovalo o náležitostiach zmlúv o úvere spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a rozhodnutiach súdov.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení namietal pasívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobkyňou.

4. V priebehu konania navrhol žalobca, aby súd pripustil na strane žalovaného ďalšieho účastníka a to spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Súd uznesením pripustil, aby do konania ako žalovaný v 2. rade vstúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s..

5. Žalovaný v 2. rade k podanej žalobe uviedol, že v Zmluve o pôžičke je v článku Predmet financovania pôžičky uvedená výška splátky - 2.586,- Sk (85,84 eura) ako aj počet splátok 48. Termíny splátok (do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca ) je uvedený vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zo Všeobecných obchodných podmienok ďalej vyplýva, že Splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy. Uvedené údaje sú ďalej špecifikované v Splátkovom kalendári, bol žalobkyni ako dlžníkovi doručený. V zmysle uvedeného teda v Splátkovom kalendári boli explicitne - opätovne uvedené informácie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je možné vyvodiť aj termín o konečnej splatnosti. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky. Ide o logické vyústenie vyššie uvedených údajov. Podľa žalovaného bola konečná splatnosť určená zrozumiteľne a určito. Okrem toho žalovaný poukazuje na to, že zákon nepredpisuje formu, ako má byť uvedená konečná splatnosť. Žalovaný má za to. že vyššie uvedeným si splnil svoju povinnosť, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti. Ďalej uviedol, že v zmysle Všeobecných obchodných podmienok „v jednotlivých Splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a Poplatok za poskytnutie pôžičky.“ Žalovaný má za to, že týmto spôsobom si splnil povinnosť jemu uloženú v § 4 ods. 2 písm. g) a písm. i). A teda žalobné námietky žalobkyne ohľadom absencie týchto údajov sú neopodstatnené. Podmienky k zmluve spolu s VOP boli žalobkyni odovzdané pred tým než došlo k podpísaniu Zmluvy o pôžičke, ktoré si mohla žalobkyňa pozorne preštudovať a zvážiť, či hodlá vstúpiť so žalovaným do záväzkového vzťahu. Teda niet pochýb o tom, že žalobkyňa v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke musela vedieť - byť informovaná o konkrétnych podmienkach poskytnutia úveru. Žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania. Prvá splátka spotrebiteľského úveru zo Zmluvy o pôžičke sa stala zročnou dňa 20.09.2010. Žalobkyňa podala na súd návrh dňa 22.12.2015. Teda žalobkyňou domáhané vydanie bezdôvodného obohatenia titulom prijatia úroku (ktorý obsahovala každá jednotlivá splátka spotrebiteľského úveru) sa od 20.12.2008 až do splatenia pôžičky dňa 11.10.2012 považuje za premlčaný s poukazom na dikciu ust. § 107 občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor údajne bezdôvodne obohacuje, sa žalobkyňa dozvedela až v mesiaci apríl 2015, a teda že nárok premlčaný nie je s poukazom na znenie § 107 ods. 2 občianskeho zákonníka - že neuplynula ešte subjektívna dvojročná premlčacia doba od kedy sa žalobkyňa ako dotknutá osoba dozvedela o skutočnosti kto sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje. Pre začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 občianskeho zákonníka je naopak rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo - v tomto prípade malo údajne dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v čase zročnosti každej splátky úveru poskytnutého na základe Zmluvy o pôžičke samostatne. Pri objektívnej premlčacej dobe poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/1128/2014 v zmysle ktorého: „ak zákonodarca sankcionuje poskytovateľa úveru za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy tým, že sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, prichádza tak poskytovateľ úveru o výrazné finančné prostriedky, preto je nelogické tvrdiť, že neuvádzanie ročnej percentuálnej miery nákladov je úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Platí domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je nevyvrátiteľná. Aj o žalobkyni platí, že musela mať vedomosť, že úver je bezúročný, a preto úroky a poplatky platiť nemusela, ak tak urobila, vyvracia to jej tvrdenie o úmysle žalovaného získať bezdôvodné obohatenie“ Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/90/2015 v zmysle ktorého: Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa obohatiť voči navrhovateľke. Pri subjektívnej premlčacej dobe žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26Cdo/785/2011, ktorý uviedol: „Pro počátek subjektivní promlčecí doby podle § 107 odst. 1 ObčZ je v případě bezdůvodného obohacení získaného plněním z neplatné smlouvy rozhodující vědomost oprávněného o těch skutkových okolnostech, z nichž lze dovodit, že smlouva, z níž bylo plněno, je neplatná. Není přitom významné, zda oprávněný má takové právní znalosti, aby byl subjektivně schopen posoudit uvedené skutkové okolnosti a zjistit, že smlouva, podle níž plnil, neplatná skutečně je.“ Rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, podľa ktorého: „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,

a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.“ Žalovaný má za to, že z prehlásenia združenia HOOS žiadne relevantné právne posúdenie nevyplýva, ide o typizované prehlásenie, ktoré dáva do desiatok obdobných právnych vecí.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a to Žiadosťou a Zmluvou o poskytnutie pôžičky na č.l. 5, Prehľadom splátok a úhrad na č.l. 6, Prehlásením na č.l. 7, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 8-12, Rozsudkom Krajského súdu v Žiline na č.l. 13-15, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 16-19, Vyjadrením žalovaného v 1. Rade na č.l. 25-27, Ospravedlnením neúčasti na pojednávaní na č.l. 32-33, Odpoveďou na Výzvu súdu na č.l. 43-44, Ospravedlnením neúčasti žalovaného v 1. Rade na č.l. 50a-50b, Žiadosťou k Zmluve o postúpení pohľadávky, Prehľadom úhrad na č.l. 54, Vyjadrením k žalobe na č.l. 60-63, Zmluvou o pôžičke, Podmienkami k Zmluve o pôžičke na č.l. 65, Ospravedlnením neúčasti žalovaného na č.l. 73-74, Ospravedlnením neúčasti žalovaného na č.l. 85-86, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 89, Ospravedlnením neúčasti žalovaného v 1. rade na č.l. 90-91 a zistil tento skutkový stav:

7. Medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade bola uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 16115, na základe ktorej žalobkyni poskytnutý úver vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eura), ktorý sa zaviazala splácať v 44 mesačných splátkach po 2.586,- Sk (85,84 eura). Účastníci zmluvy si dohodli ročnú úrokovou sadzbou 20,65%. RPMN bola vo výške 20,65% a priemerná RPMN 19,29%. Konečná splatnosť bola 48 mesiacov. Celková suma úveru 113.784,- Sk (3.777,- eur).

8. Podľa prehľadu splátok žalobkyňa poukázala úhrady v celkovej výške 3.664,51 eura.

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

10. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „Občianske zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods.1,5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 4 písm. a) ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

15. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

16. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

17. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: „z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná“

18. Pánom sporu - „dominus litis“ je žalobkyňa. Len ona mala právo disponovať žalobou a len ona má dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v žalobe. Žalobkyňu viazala povinnosť produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v žalobe, teda už v prvom úkone, ktorý mu patril. Súd je žalobou, predmetom sporu viazaný, nemôže ho prekročiť a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania. Tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti strán.

19. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného v 1. rade vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.009,- eura a voči žalovaným (po pripustení žalovaného v 2. rade) určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa napriek tomu, že navrhla, aby do konania pristúpil žalovaný v 2. rade, svoju žalobu neupravila, naďalej požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia iba voči žalovanému v 1. rade. Súd je podanou žalobou viazaný, a preto pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie rozhodoval iba voči žalovanému v 1. rade. Žalobkyňa síce na pojednávaní dňa 26.5.2017 podala návrh na zmenu žaloby a čiastočne zobrala žalobu späť, avšak v zmysle § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového konania (ďalej len ako „CSP“), podanie možno urobiť iba písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Späťvzatie žaloby ako aj zmena žaloby sú v zmysle §123 ods. 2 úkony vo veci samej a tieto je preto potrebné urobiť písomne. Keďže žalobkyňa ani napriek výzve súdu úkony neurobila písomne, súd na tieto úkony neprihliadol. Súd však poukazuje aj na ustanovenie § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient. Podľa predloženého poverenia (č.l. 77) mal advokátsky koncipient poverenie iba na zastupovanie na pojednávaní a nie na späťvzatie žaloby, resp. zmenu žaloby.

20. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

21. Na základe vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 1. rade a určenie, že úver je bez úročný a bez poplatkov nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva, od ktorej žalobkyňa odvodzuje vydanie bezdôvodné obohatenie, bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, pričom žalovaný 1. rade žalovaného v 2. rade zastupoval. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva zo zmluvy, kde zmluvu za Consumer Finance Holding, a.s., na základe plnej moci podpísal žalovaný v 1. rade. Z uvedeného je teda nepochybné, že žalovaný v 1. rade nebol účastníkom zmluvy a teda v tomto vzťahu žiadnom prípade nevystupoval ako účastník, ktorému by z neho vyplývali akékoľvek práva a povinnosti voči žalobkyni. Inými slovami žalovanému v 1. rade v tomto konaní nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Nakoľko v danom prípade žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie voči nemu zamietol.

22. Pokiaľ ide o žalobu voči žalovanému v 2. rade o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov tak súd dospel k záveru, že žalobkyňa na takomto určení nemá naliehavý právny záujem. Určovací návrh (§ 137 písm. c/ má predovšetkým preventívny charakter - jeho účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 137 písm. a/ ]. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie). Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Ak právna otázka má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, kde súd ako predbežnú otázku skúma, či úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd preto žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.

24. Nakoniec súd dodáva, že ani ex offo nevyhodnotil zmluvnú podmienku v Článku VI. Vyhlásenie klienta ako neprijateľnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.7.2013, sp. zn. 29C/368/2012, ktorý vo svojom rozhodnutí posúdil obdobnú zmluvnú podmienku, a ktorý uviedol: „Vzhľadom na uzatvorenie úverovej zmluvy podľa názoru súdu je nevyhnutné, aby dodávateľ mal po istú dobu oprávnenie uchovať osobné údaje klienta, pričom toto ustanovenie je v plnom súlade s ochranou osobných údajov a pokiaľ ide o dĺžku tejto lehoty, ide o štandardnú dĺžku v bankovom sektore, ktorá bola stanovená na základe dlhodobej skúsenosti v danej oblasti a to aj pre účely spolupráce s inými peňažnými inštitútmi a to najmú s vedľajším účastníkom alebo aj centrom pre registráciu neplatičov, teda výslovne pre plnenie svojich úloh ako peňažného ústavu. Aj v zmysle ust. § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočka zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné a to najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch

a stavov vkladov. Tieto informácie banka je povinná utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a tretím osobám tieto informácie môže poskytnutú len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo v pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného dôvodu legálne vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácie tvoriacich bankové tajomstvo tretím osobám podľa názoru súdu nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ak iný právny predpis, konkrétne zákon o bankách takýto postup banky umožňuje za predpokladu, že nedôjde k porušeniu bankového tajomstva subsumujúceho zároveň aj ochranu osobných údajov klienta“. Súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje.

25. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný v 1. rade bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením. Súd v danom prípade nezistil žiadny dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal

26. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalovaný v 2. rade bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v danom prípade nezistil žiadnu okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pre ktorú by náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).