Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2C/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: REALITY - X24 CZ s.r.o., so sídlom nám. 1. máje 1605, 688 01 Uherský Brod, Česká republika, IČO: 29213754, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Potočná 650/135B, Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1/1, Bánovce nad Bebravou, IČO: 00310182, zastúpený: JUDr. Róbert Bockanič, advokát so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10.03.2017, podanou na tunajšom súde dňa 13.03.2017, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu škody za nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2007 vo výške ako bude súdom určená na základe výsledkov dokazovania a náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy a zároveň správca dane z nehnuteľností vydal Platobný výmer č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2007, ktorým vyrubil daňovníkovi A. B., D. XXX, XXX XX J., IČO: 43051413 (ďalej len daňovník), daň z nehnuteľností na rok 2007, a to jednak daň z pozemkov vo výške 18.189,92 Sk (603,79 eur) a jednak daň zo stavieb vo výške 284.693,00 Sk (9.450,08 eur), teda spolu daň z nehnuteľností vo výške 302.883,00 Sk (10.053,87 eur). Daňovník uzatvoril ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol od daňovníka pohľadávku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2007 označeným platobným výmerom. Nesprávny úradný postup žalovaného spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky, teda podmienky aké samosprávny územný celok, ktorý je správcom dane z nehnuteľností bol schopný zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľnosti ako daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva príslušnej nehnuteľnosti. Žalovaný bol povinný skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľností. Žalovaný túto právnu povinnosť nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby dane predovšetkým u stavieb plne opodstatňovali. Pokiaľ obec vyberajúca daň z nehnuteľností nezabezpečí pre vlastníka nehnuteľností a teda daňovníka optimálne

a čo najúčelnejšie využitie jeho nehnuteľností, tak je právnou povinnosťou obce zohľadniť takéto nesplnenie svojej povinnosti pri vyrubení dane v podobe zníženia sadzby dane. Daňovníkovi bola v porovnaní s vtedajšou aktuálnou hodnotou nehnuteľností vyrubená neadekvátna a nenáležitá daň. Daňovník vzhľadom na absolútne nedostatky v infraštruktúre žalovaného, ktoré znemožňovali riadne využitie jeho nehnuteľností, mohol nehnuteľnosti využívať len v značne obmedzenom rozsahu. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť riadne možnosti príjazdu vozidlami k nehnuteľnostiam daňovníka, parkovania vozidiel v blízkosti týchto nehnuteľností, za ktoré žalovaný inkasoval ďalšie osobitné poplatky, nebol schopný zabezpečiť v prevažnej časti produktívneho času v pracovnom dni prejazdnosť jednotlivými ulicami predstavujúcimi príjazdové cesty pre všetky osoby podieľajúce sa na užívaní nehnuteľností vo vlastníctve daňovníka. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch obklopujúcich tieto nehnuteľnosti a s tým súvisiaci celkovo dostačujúci vzhľad územia. Žalovaný inkasoval na dani z nehnuteľností od daňovníka značné peňažné prostriedky, no žiadnym spôsobom nezabezpečil pre daňovníka akékoľvek skvalitnenie a zlepšenie možnosti využitia týchto nehnuteľností. Ak za tohto stavu žalovaný v procese vyrubovania dane neprihliadol na miestne podmienky a neposúdil možnosť zníženia sadzby dane ako aj samotnej dane, hoci takéto podmienky objektívne existovali, bol jeho postup nesprávny a daňovníkovi ním bola spôsobená škoda. Výška škody predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2007 a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane s ohľadom na miestne podmienky. Podľa názoru žalobcu uvedené rozhodnutie správcu dane je nezákonné a protiústavné.

3. Podaním zo dňa 09.11.2017, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 15.11.2017, sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol predmetnú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na princíp zákazu zneužitia práva známy už v rímskom práve a zavedený aj do Civilného sporového poriadku, a to v článku 5. Poukázal tiež na skutočnosť, že nie sú splnené podmienky pre riadne uplatnenie náhrady škody.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalovaného a nedostavili sa žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný. Žalobca štyri dni pred pojednávaním doručil súdu návrh na vstup nového subjektu do konania na miesto žalobcu. Z dôvodu podaného návrhu na vstup nového subjektu do konania žalobca navrhol odročenie pojednávania. Súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, o čom upovedomil žalobcu aj jeho právneho zástupcu. O podanom návrhu bolo možné rozhodnúť aj na pojednávaní, pričom o tomto návrhu na pojednávaní súd aj rozhodol vyhláseným uznesením tak, že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie a súd tak mohol v pojednávaní pokračovať. Pokiaľ by mal súd z tohto dôvodu vždy odročovať pojednávanie, nemuselo by v dôsledku takto opakovane podávaných návrhov vôbec dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu. Súd tak pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, a tiež aj žalovaného, ktorý však o odročenie nežiadal a pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalovaného. Na základe uvedeného súd podľa § 180 C.s.p. na tomto pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Platobným výmerom č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2007 žalovaný vyrubil daňovníkovi A. B., D. XXX, XXX XX J., IČO: 43 051 413, daň z nehnuteľností na rok 2007 spolu vo výške 302.883,00 Sk (10.053,87 eur).

6. Daňovník ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 31.01.2014 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola žalobcovi postúpená pohľadávka daňovníka na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2007 uvedeným platobným výmerom. Pokiaľ ide o výšku, tak v zmluve je uvedené, že ju bude možné ustáliť až na základe vykonaného dokazovania alternatívne zodpovedá sume 10.053,87 eur.

7. Listom zo dňa 09.03.2017 adresovaným žalovanému žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Žiadal, aby bol po predbežnom prejednaní veci v plnom rozsahu uspokojený jeho nárok na náhradu škody vo výške rozdielu medzi vyrubenou daňou z nehnuteľností na rok 2007 a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane s ohľadom na miestne podmienky, alternatívne, aby bol po predbežnom prejednaní veci v plnom rozsahu uspokojený jeho nárok na náhradu škody vo výške 10.053,87 eur.

8. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

12. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.08.2007; ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.") tento zákon upravuje zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

16. Podľa § 13 zákona č. 514/2003 Z. z. na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia § 5 a 6.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

18. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

19. Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Úspešne sa domáhať určitého plnenia môže za splnenia ďalších podmienok (existencia právneho základu, preukázanosť výšky a pod.) iba taký subjekt, ktorému z hmotného práva svedčí, že mu toto právo patrí. Ide o tzv. vecnú aktívnu legitimáciu. V prípade nároku na peňažné plnenie to bude spravidla napríklad veriteľ zo zmluvy o pôžičke, predávajúci z kúpnej zmluvy, ak sa bude domáhať nároku na zaplatenie kúpnej ceny, poškodený zo vzťahu zodpovednosti za škodu a podobne. Žalobcovi v tomto konaní aktívna vecná legitimácia nesvedčí a nie je vo veci aktívne legitimovaným, a preto súd žalobu zamietol. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, teda v tomto prípade daňovník. Žalobca svoje právo odvodzoval od daňovníka na základe toho, že mu mala byť pohľadávka daňovníka na náhradu škody postúpená. Zmluva o postúpení pohľadávky z daňovníka je však neplatná pre neurčitosť a zároveň pre rozpor so zákonom, pretože pohľadávka, ktorá mala byť postupovaná, v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť.

Okrem toho bola v zmluve údajná pohľadávka daňovníka identifikovaná takým spôsobom, z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť, a preto je zmluva neplatná aj pre jej neurčitosť. Nárok na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný, pričom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vyššie uvedeným platobným výmerom ako rozhodnutím žalovaného mohol byť poškodený iba daňovník, a to iba v prípade, že ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pretože nezákonnosť rozhodnutia súd nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Právo na náhradu škody by mal len ten, komu škoda vznikla a tým mohol byť len daňovník a nie postupník. Iba poškodený a nie postupník mohol a mal žiadať o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo taktiež splnené nebolo. Postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému bol rozhodnutím súdu priznaný konkrétny nárok na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené neboli, daňovníkovi nebol priznaný nárok na náhradu škody, rozhodnutie, ktorým mu škoda mala byť spôsobená, zákonným spôsobom zrušené nebolo, a preto o daňovníkovi nemožno hovoriť ako o poškodenom a škoda mu doposiaľ ani nevznikla. Z uvedených dôvodov tak daňovník nemohol postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala, a preto súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie zamietol, keď žalobcovi nesvedčí právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného. Žalobcovi pritom daň vyrubená nebola a zo skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe jednoznačne poškodeným nie je.

20. Pre argumenty súdu uvedené v odseku 19 na zamietnutie žaloby súd považoval uplatnený nárok za nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, aj keď žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného. Takýmto právnym posúdením uplatneného nároku súd nie je viazaný a súd uplatnený nárok považoval za nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, konkrétne vyššie citovaným a označeným platobným výmerom žalovaného. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť aj nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v inom nezákonnom zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za takýto nesprávny úradný postup považoval žalobca aj postup žalovaného, keď tento pri vyrubení dane daňovníkovi nezohľadnil miestne podmienky. Pokiaľ žalobca namietal proces

- postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností, tak v tomto nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Nesprávny úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci orgán porušuje právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namieta postup vyrubenia dane, konkrétne nezohľadnenie miestnych podmienok, ktorého výsledkom však bol predmetný Platobný výmer č. XXXXXX/XXXX. Na základe tohto je namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia. Uvedený platobný výmer však nebol príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušený alebo zmenený a otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať ako otázku predbežnú. Súd nie je oprávnený skúmať, či žalovaný postupoval správne alebo nie pri vyrubovaní dane daňovníkovi, ak výsledkom takéhoto konania žalovaného bol platobný výmer, ktorý je rozhodnutím žalovaného a toto je právoplatné, vykonateľné a zrušené ani zmenené nebolo.

21. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, keďže žalobca nebol vo veci vecne aktívne legitimovaným, je bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa výškou škody a prípadne aj ďalšími okolnosťami. Pre úplnosť však súd aspoň v stručnosti uvádza, že žalobca na preukázanie výšky škody žiaden dôkaz nenavrhol a dokonca výšku škody ani len nekonkretizoval a požadoval ju vo výške, ako bude súdom určená na základe vykonaného dokazovania. Takto sformulovaný petit žaloby by sa mohol javiť ako neurčitý, čo aj podľa názoru súdu bol, avšak nie do tej miery, aby bolo potrebné žalobcu vyzývať na odstránenie vád žaloby, pretože aj v prípade zotrvania žalobcu na uvedenej formulácii petitu by nebolo možné žalobu odmietnuť v nadväznosti na to, že žalobca sa domáhal náhrady škody na základe určitých skutkových tvrdení vo výške, ktorá sa má preukázať až dokazovaním v priebehu súdneho konania, čo je pre petit žaloby postačujúce. V danom prípade je takýto petit postačujúci aj na účely poplatkovej povinnosti, keď v prípade uplatneného nároku je súdny poplatok jednotný bez ohľadu na uplatnenú výšku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Napokon v týchto všetkých súvislostiach by bolo nehospodárne a neúčelné žalobcu vyzývať, aby uplatnený nárok v jeho výške konkretizoval.

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že v spore neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.