Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobkyne: T. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, proti žalovaným: 1) Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 355 004, 2) PRIVAT debet, s.r.o. so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 45 322 571, právne zastúpený JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 42 256 593, 3) Aukčný dom, s.r.o. so sídlom Hlohovec, Pribinova 462/84, IČO: 36 253 073, o určenie neplatnosti zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

II. Súd žalobu voči žalovanému v 3. rade z a m i e t a .

III. Súd žalobu vo výrokoch 1., 2., 3., 4., 5. a 6. z a m i e t a .

IV. Žalovanému v 1. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VI. Žalovanému v 3. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.5.2017 domáha vo veci samej určenia, že Zmluva o účelovom splátkovom úvere č. 2820532802 zo dňa 3.9.2008 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je absolútne neplatná, určenia, že účelový splátkový úver, ktorý poskytol žalovaný v 1. rade je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že žalovaný v 1. rade použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 odsek 4 písmeno k) určenia, že právne úkony záložného veriteľa žalovaného v 1. rade smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 3.9.2008 sú neplatné, určenia, že právne úkony dražobníka, žalovaného v 3. rade, smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. kat. územia J., vedené Okresným úradom L. X., odborom katastrálnym sú neplatné a tiež sa domáha, aby žalovaný v 1. rade na príkaz súdu vymazal žalobkyňu zo zoznamu dlžníkov a odstránil negatívny rating, aby si žalobcovia v 1. a 2. rade mohli zobrať iný úver. V prípade úspechu sa domáhala nároku na náhradu trov konania. Žalobu ďalej odôvodnila tým, že dňa 25.8.2008 uzatvorila ako dlžníka so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s tým, že záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného v 1. rade na zabezpečenie pohľadávky podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti J.. XX a Zmluvou o

záložnom práve zo dňa 3.9.2008 pre nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územia obce J., vedené Okresným úradom L. X., katastrálnym odborom, rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parc. č. XX/X, pozemok - parcela registra C KN parc. č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 1548 m2. Nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobkyne.

2. Záložný veriteľ, žalovaný v 1. rade, uviedla, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa neuhradila celý dlh z úveru, pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 3.9.2008 na tretiu osobu, a to žalovaného v 2. rade bez právneho dôvodu. Žalovaný v 1. rade vzhľadom na to, že nedošlo zo strany žalobkyne k úhrade celého dlhu, pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 3.9.2008 na tretiu osobu, žalovaného v 2. rade, bez právneho dôvodu. Namietala, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom. Na celú rodinu žalobkyne zle vplývala reálna hrozba dražby, najmä na jej zdravotný stav. Zmluva o splátkovom úvere č. 2008052040 podľa názoru žalobkyne bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Okrem toho bola uzavretá v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázala na to, že žalovaný v 1. rade pri podpise zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, lebo neskúmal bonitu klienta v čase podpisu zmluvy, keď žalobkyňa bola na materskej dovolenke s príjmom 230,- eur. Namietala, že zmluva je formulárová, typová a predtlačená a ona nemohla ovplyvniť jej obsah a musela zmluvu podpísať vcelku jedným podpisom. Splátka úveru bola dohodnutá sumou vo výške 100,- eur a nebol určený dátum poslednej splátky. V roku 2012 požiadala žalobkyňa o odklad splátok, ktorý žalobca v 1. rade potvrdil, ale nie písomnou formou. Po pol roku bola schopná žalobkyňa splácať úver, ale žalovaný v 1. rade od nej požadoval už mesačnú splátku 1.000,- eur. Neskôr jej žalovaný v 1. rade zaslal dňa 24.6.2011 Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, čím podľa žalobkyne použil nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno k) OZ. Z týchto dôvodov navrhovala žalobkyňa, aby súd vyhlásil tieto podmienky za neprijateľné, podľa § 153 odsek 3 O.S.P. Pri veľkom množstve a počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, podľa žalobkyne nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. Preto navrhovala, aby súd aplikoval ustanovenie § 41 v jeho eurokonformnom výklade z ustanovenia čl. 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú enormný záujem EÚ na ochrane práv a záujmov európskych spotrebiteľov.

3. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.7.2017, v ktorom namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu, nakoľko Zmluvou zo dňa 1.10.2015 pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 3.9.2008 postúpil na žalovaného v 2. rade, čím na žalovaného v 2. rade prešli všetky práva a povinnosti týkajúce sa tejto pohľadávky. Z tohto dôvodu sa nevedel žalovaný v 1. rade bližšie vyjadriť k aktuálnej situácii súvisiacej s vymáhaním predmetnej pohľadávky. Zároveň uviedol, že nevystupuje v tomto konaní ako záložný veriteľ nehnuteľnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, ktorá v žalobe uvádza, že došlo k výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade prostredníctvom postúpenia pohľadávky na žalovaného v 2. rade. Tieto potvrdenia žalobkyne považoval za zmätočné a nezakladajúce sa na pravde. Žalovaný v 1. rade riadne postúpil pohľadávku žalobkyne na základe Zmluvy o postúpení a v súlade s § 524 a nasl. oznámil žalobkyni postúpenie pohľadávky. Čo sa týka skutočnosti, na ktorú poukazuje žalobkyňa v žalobe, že žalovaný v 1. rade nebol ústretový, keď žalobkyňa bola v omeškaní s dvoma splátkami a následne úver zosplatnil a požadoval od žalobkyne vrátenie dlžnej sumy do 10 dní, žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa uskutočnila posledný vklad dňa 24.11.2011 a žalovaný v 1. rade od zmluvy odstúpil až 6.7.2012, čím poskytol dostatočný čas žalobkyni na vyriešenie situácie a žalobkyňa od 24.11.2011 nevložila až do odstúpenia od zmluvy žiadne peňažné prostriedky na konto úveru. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky na iný subjekt, teda žalovaného v 2. rade, nie je oprávnený na vykonanie záložného práva a ani ho nevykonáva. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok, na ktoré poukazuje žalobkyňa v Zmluve o úvere, žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa neuviedla, o ktoré podmienky ide a v čom sú neprijateľné. Čo sa týka skutočnosti, že žalobkyňa sa v žalobe odvoláva na porušenie zákona č. 258/2001 Z. z.,

žalovaný uviedol, že tento zákon sa na daný zmluvný vzťah nevzťahuje. V závere svojho vyjadrenia poukázal na to, že navrhuje voči sebe ako strane sporu na strane žalovaného zamietnuť žalobu, pretože nie je vecne pasívne legitimovaný v tomto konaní, nakoľko na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere ako aj zo záložnej zmluvy na žalovaného v 2. rade a tiež poukázal na to, že tu nie je dôvod na to, aby Zmluva o úvere bola považovaná za neplatnú iba z dôvodu, že žalobkyňa odcitovala niekoľko rozhodnutí súdov, ktoré riešia nebankové inštitúcie a cíti sa dotknutý na svojich právach, nakoľko v dôsledku tohto nesplácaného úveru nemôže získať iný úver. Pokiaľ ide o požiadavky žalobkyne, podľa ktorých žiada, aby súd vo vzťahu k žalovanému v 1. rade okrem neplatnosti zmluvy určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že neprimerane vysoká sankcia s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka a úkony žalovaného v 1. rade smerujúce k realizácii záložného práva sú neplatné a žalovaný v 1. rade vymaže žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstráni negatívny rating, aby si žalobkyňa mohla zobrať iný úver, považoval žalovaný v 1. rade za absolútne bezpredmetné a v niektorých požadovaných výrokoch až za nevykonateľné.

4. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.7.2017, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu popiera všetky tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, ktoré sú nesprávne a účelové a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a špekulatívnu. Tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe považoval za nepravdivé a navyše mal za to, že ich žalobkyňa ničím okrem citovaných výlevov nepreukázala. Poukázal na to, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.8.2008 bola platne uzatvorená so žalovaným v 1. rade a táto obsahuje všetky príslušnými právnymi predpismi stanovené náležitosti a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný v 2. rade poukázal na rozpor žaloby na rozhodnutie vo veci samej so zákonom. Uviedol, že objektívne neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa mohla žalobkyňa domáhať rozhodnutí podľa petitu podanej žaloby a ani tieto výroky žalobkyňa v podanej žalobe neoznačila. Medzi skutočnosťami uvádzanými v žalobe a v petite žalobného návrhu neexistuje žiadna spojitosť a navrhované výroky sú v rozpore s právnym poriadkom. V tomto smere žalovaný v 2. rade poukazuje a namieta na to, že žalobný návrh uvedený v žalobe je neprípustný už len z hľadiska toho, že v ňom absentuje vyjadrenie synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 zo strany žalobkyne. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne v žalobe, ktorá poukazuje na rozpor predmetnej zmluvy o úvere so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, čo s poukazom na čl. I. bod 2 písmeno a) Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 3.9.2008 znamená, že predmetná zmluva sa neriadi právnou úpravou zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva, ktorú uzavrel žalovaný v 1. rade ako veriteľ so žalobkyňou dňa 25.8.2008, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje , ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Napokon žalovaný v 2. rade namieta pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. a žalovaného v 3. rade, nakoľko ani jeden nemá so žalobkyňou žiaden zmluvný a ani iný vzťah a teda tu neexistuje právna norma, na základe ktorej by žalobkyňa od nich mohla vyžadovať splnenie určitej povinnosti resp. zdržania sa konania. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný v 3. rade sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.7.2017 a navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom poukázal na to, že pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne o podmienkach a okolnostiach, za ktorých mala vstúpiť do zmluvných vzťahov s tretími osobami, žalovaný v 3. rade nebol účastný týchto právnych úkonov vôbec, a preto sa k prevažnej časti podanej žaloby ani nevie a nemôže bližšie vyjadriť. Z tohto dôvodu namieta, že v prípade navrhovaných žalobných petitov 1. - 4. a 6. nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom tohto konania. Vo vzťahu k žalobnému petitu 5. namieta, že formulácia uvedeného petitu je viac ako neurčitá, nezrozumiteľná a vágna, a preto ho považuje žalovaný v 3. rade za celkom nevykonateľný. Napriek vyššie uvedenému uviedol, že výkon záložného práva formou dohodnutou v príslušnej Zmluvy o zriadení záložného práva a v súlade so zákonnou úpravou, nemôže predstavovať výkon práv v rozpore so zákonom, či výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere poukazuje žalovaný v 3. rade na inštitút dobrovoľnej dražby, ktorý tvorí esenciálnu súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky a ide o inštitút, ktorý prešiel testom primeranosti, zákonnosti a ústavnosti v mnohých súdnych konaniach. Podľa názoru žalovaného v 3. rade, skutočnosť, že žalovaný v 1. rade a následne žalovaný v 2. rade

realizujú vo vzťahu k predmetu zálohu výkon záložného práva, nemôže toto spôsobovať nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

6. Dňa 20.11.2017 súd pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1., 2. a 3. rade podľa § 180 C.S.P., ktorí vopred písomne ospravedlnili svoje neúčasti buď prostredníctvom právneho zástupcu alebo na základe poverenia. Žalovaný v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť mailovým podaním doručeným tunajšiemu súdu 16.11.2017 z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, pričom súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti s tým, že trvá na svojich vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný v 2. rade sa ospravedlnil písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2017 prostredníctvom právneho zástupcu bez uvedenia dôvodu a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 3. rade ospravedlnil svoju neúčasť mailovým podaním zo dňa 16.11.2017 tiež bez uvedenia dôvodu a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalobkyne a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: výzvou žalovaného v 1. rade, oznámením o postúpení pohľadávky, výpismi z účtu za roky 2011-2014, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.8.2008, čiastočným výpisom z LV č. XXX, vyjadreniami žalovaných v 1., 2. a 3. rade, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 60/15, odstúpením od zmluvy, oznámením o odstúpení od zmluvy, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, uznesením o nariadení neodkladného opatrenia z čl. 66, a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Žalobkyňa uviedla, že k žalobe nemá čo dodať a nemá ďalšie návrhy na dokazovanie.

9. Výzvou zo dňa 24.6.2011 žalobkyňa preukázala, že takúto výzvu jej zaslal žalovaný v 1. rade, kde jej oznámil, že obdržal Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke č. EX 291/11, z ktorého vyplýva, že voči žalobkyni ako osobe povinnej sa vedie exekučné konanie. V zmysle príkazu boli na účte stavebného sporenia žalobkyne zablokované finančné prostriedky do výšky vymáhanej pohľadávky 432,15 eur a bola vyzvaná, aby urýchlene prostredníctvom súdneho exekútora uhradila pohľadávku oprávneného, príslušenstvo pohľadávky a trovy exekúcie.

10. Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2015 žalobkyňa preukázala, že žalovaný v 1. rade jej oznámil postúpenie pohľadávky podľa § 528 odsek 1 vyplývajúcej zo Zmluvy o medziúvere, keď žalovaný v 1. rade postúpil túto pohľadávku žalobkyni na žalovaného v 2. rade vo výške 18.154,29 eur. V tomto oznámení jej bolo uvedené okrem iného, že svojho záväzku sa môže zbaviť iba plnením postupníkovi, žalovanému v 2. rade.

11. Výpismi z úverového účtu žalobkyňa preukázala, že jej vznikli nedoplatky na tomto úvere v roku 2011 mínus 1352,69 eur, v roku 2012 mínus 13.939,97 eur, v roku 2013 mínus 14.466,37 eur a v roku 2014 mínus 15.692,77 eur.

12. Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.8.2008 žalobkyňa preukázala, že takúto uzavrela so žalovaným v 1. rade ako veriteľom a ona vystupovala v postavení dlžníka a predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. 2820532 8 02 vo výške 13.277,57 eur s tým, že neskôr po pridelení cieľovej zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 2820532 0 01 vo výške 7.966,54 eur. Zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti pre takýto typ zmluvy a bola uzavretá v súlade s Obchodným zákonníkom platným v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami a podpis žalobkyni bol overený na Matričnom úrade Mesta L. X..

13. Čiastočným výpisom z LV č. XXX kat. územia J. pre obec J., okres L. X. žalobkyňa preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k parcelám reg. „C“ evidovaných na katastrálnej mape č. XX/X záhrady o výmere 1548 m2, parc. č. XX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 742 m2 s tým, že na tejto parcele je postavený aj rodinný dom so súpisným číslom XX. V poznámke tohto LV je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva spoločnosťou žalovaného v 2. rade formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností XX/X, XX/X a stavby na parcele č. XX/X so súp. č. XX, ako aj oznámenie o dobrovoľnej dražbe dražobnou spoločnosťou žalovaného v 3.

rade, týkajúce sa nehnuteľnosti parc. reg. „C“ KN XX/X, XX/X a stavby na parc. XX/X súp. č. XX. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva zo dňa 8.2.2008 - V 894/08.

14. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 60/2015 zo dňa 1.10.2015 žalovaný v 1. rade preukázal, že postúpil pohľadávku žalobkyne vyplývajúcu zo Zmluvy o stavebnom úvere zo dňa 25.8.2008 na postupníka, žalovaného v 2. rade v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a Prílohou č. 1b preukázal, že výška pohľadávky bola k 30.9.2014, ktorá bola postúpená na žalovaného v 2. rade mínus 18.154,29 eur.

15. Odstúpením od zmluvy žalovaný v 1. rade preukázal, že dňa 6.7.2012 doručil žalobkyni takéto odstúpenie od Zmluvy o stavebnom sporení a Zmluvy o medziúvere z dôvodu porušenia týchto zmlúv, predovšetkým v tom, že žalobkyňa prestala splácať riadne a včas predmetný úver, a preto v súlade s čl. VI. a VII. žalovaný v 1. rade odstúpil od týchto zmlúv a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, ktoré ku dňu 6.7.2012 predstavovali sumu mínus 13.670,24 eur, ktorú mala uhradiť v prospech účtu uvedeného v tomto odstúpení od zmluvy do siedmich dní od doručenia tohto listu, v opačnom prípade žalovaný v 1. rade pristúpi k jej vymáhaniu. Žalobkyňa si toto odstúpenie od zmluvy prevzala dňa 16.7.2012, čo žalovaný v 1. rade preukázal pripojenou doručenkou.

16. Výpisom z účtu odstúpeného medziúveru žalovaný v 1. rade preukázal, že žalobkyňa mala výšku poskytnutého úveru mínus 13.161,38 eur a poplatok za spracovanie úveru mínus 116,18 eur k 1.8.2012.

17. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Csp/73/2017-66 zo dňa 1.8.2017 súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.5.2017 zamietol, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2017 s tým, že ani jedna zo strán nepodala voči nemu odvolanie.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu názoru a záveru veci:

19. Podľa ustanovenia § 60 C.S.P., stranami sú žalobca a žalovaný.

20. Podľa ustanovenia § 61 C.S.P., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

21. Podľa ustanovenia § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa ustanovenia § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa ustanovenia § 560 OZ, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

24. Podľa ustanovenia § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka v čase platnom do 31.12.2005, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>), zmluvy o úvere (§ 497 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>), zasielateľskej zmluvy (§ 601 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20050801.html>), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>), zmluvy o inkase (§ 692 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>), zmluvy o bežnom účte (§

708 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20050801.html>).

25. Podľa ustanovenia § 261 odsek 7 Obchodného zákonníka v platnom znení v súlade s poslednými novelami, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

28. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

29. Podľa ustanovenia § 507 Obchodného zákonníka, ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno použiť, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi.

30. Na základe vykonaného dokazovania bolo potrebné žalobu voči žalovanému v 1. a žalovanému v 3. rade zamietnuť z dôvodu, že obaja žalovaní neboli vecne pasívne legitimovanými v tomto konaní z nasledovných dôvodov: Čo sa týka žalovaného v 1. rade, preukázal, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 60/2015 zo dňa 1.10.2015 postúpil pohľadávku žalobkyne vzniknutú zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.8.2008 na žalovaného v 2. rade a Prílohou č. 1b preukázal, že jednalo sa o pohľadávku vo výške mínus 18.154,29 eur a tiež oznámením o postúpení pohľadávky samotná žalobkyňa preukázala, že žalovaný v 1. rade jej týmto oznámením zo dňa 15.10.2015 oznámil, že s postúpením pohľadávky prešli z postupcu, teda žalovaného v 1. rade ako veriteľa, na postupníka ako nového veriteľa žalovaného všetky práva vyplývajúce z postúpenej pohľadávky vrátane práv z poskytnutého zabezpečenia uvedenej pohľadávky, t. z., že vrátane Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 3.9.2008. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný v 1. rade správne namietal vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, že nie je vecne pasívne legitimovaný v tomto konaní. Práve z týchto dôvodov súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Čo sa týka ďalších námietok uvedených žalobkyňou v žalobe v spojitosti so Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.8.2008 v spojitosti so žalovaným v 1. rade, súd v ďalšom z hľadiska hmotnoprávneho neriešil, keďže to považoval za nadbytočné, nakoľko prvoradé je v konaní zistiť, či strana sporu je správne z procesného hľadiska žalovaná. Ak súd zistí, že nie je správne žalovaná, potom nie je potrebné v ďalšom sa zaoberať hmotnoprávnymi podmienkami, ktoré napáda žalobkyňa v žalobe. Čo sa týka žalovaného v 3. rade, z jeho písomného vyjadrenia k žalobe je tiež jednoznačne preukázané, že nie je pasívne vecne legitimovanou stranou v tomto konaní na strane žalovaného, keďže nebol účastný právnych úkonov, ktoré žalobkyňa v žalobnom petite napáda a z tohto dôvodu sa k prevažnej časti žaloby ani nevedel vyjadriť. Jedná sa najmä o petity 1-4 ako aj žalobný petit 6. S týmito nárokmi žalovaný v 3. rade nemá vôbec nič spoločné, pretože nebol v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a čo sa týka žalobného petitu 5., k tomuto vo vzťahu k žalovanému v 3. rade je viac ako neurčitý, nezrozumiteľný a vágny a najmä nevykonateľný. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožňuje s písomným vyjadrením žalovaného v 3. rade. Túto skutočnosť je možné odôvodniť aj tým, že je vecou a rozhodnutím veriteľa resp. záložného veriteľa v súvislosti so Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 3.9.2008, v akom časovom okamihu po splnení zákonných podmienok pristúpi k výkonu záložného práva. V prejednávanej veci to bolo po postúpení pohľadávky vecou žalovaného v 2. rade, kedy sa rozhodol pristúpiť k takémuto výkonu záložného práva. Čo sa týka žalobného nároku žalobkyne v súvislosti s možnosťou reštrukturalizácie jej dlhu, súd vyhodnotil za celkom nedôvodné a nemajúce oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Inštitút dobrovoľnej dražby tvorí riadnu súčasť

právneho poriadku Slovenskej republiky a ide o inštitút, ktorý prešiel testom primeranosti, zákonnosti a ústavnosti v mnohých súdnych konaniach. To, že žalovaný v 2. rade pristúpil k realizácii záložného práva vo vzťahu k predmetu zálohu, nemôže spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože v danom prípade ani nejde o zmluvu, ktorá by bola uzatvorená podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tak ako sa správne vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný v 2. rade, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere spadá pod režim Obchodného zákonníka a čiastočne sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka v otázkach, ktoré neupravuje . Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené až zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 1.5.2014, preto na predmetnú zmluvu sa tak môžu použiť len tie ustanovenia OZ, ktoré v roku 2008, teda v čase uzatvorenia zmluvy, regulovali otázky neupravené Obchodným zákonníkom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 1 odsek 2 písmeno a) platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy jednoznačne hovorí, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, čo jednoznačne znamená, že predmetná zmluva, ktorú napáda žalobkyňa sa neriadi právnou úpravou zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Všeobecne, čo sa týka výkonu záložného práva, ktorý sa týka teda žalovaného v 3. rade, aj formou výkonu dobrovoľnej dražby, sa jedná o výkon práva v súlade so zákonom, a to jednak s Občianskym zákonníkom a jednak so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení a zákonom SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Preto súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe poukazuje na ustanovenie § 54 odsek 4 písmeno i), k) a l) Občianskeho zákonníka, v prípade výkonu záložného práva záložným veriteľom nemôže dôjsť k naplneniu a k vykonateľnosti ani jednej z vyššie uvedených neprijateľných podmienok. Z týchto dôvodov mal súd za to, že aj voči žalovanému v 3. rade je potrebné žalobu zamietnuť, lebo nie je pasívne vecne legitimovanou stranou sporu na strane žalovaného. Čo sa týka žalovaného v 1. a v 3. rade, z dôvodu, že ani jeden nemá so žalobkyňou žiaden zmluvný ale ani iný vzťah, a teda tu neexistuje právna norma, na základe ktorej by žalobkyňa od nich mohla požadovať splnenie nejakej povinnosti resp. zdržania sa konania, bolo potrebné voči týmto žalovaným žalobu zamietnuť.

31. Čo sa týka III. výroku rozsudku, súd žalobu v celosti podľa jednotlivo uplatnených výrokov zamietol, a to jednak z dôvodu, že Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.8.2008, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník, nespadá pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a preto nie je možné ju posudzovať podľa kritérií, ktoré tento zákon v spojitosti s Občianskym zákonníkom ustanovuje v prípadoch spotrebiteľských zmlúv, nakoľko podľa vyššie citovaného zákona v § 1 odsek 2 písmeno a) ZSÚ platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, je jednoznačne uvedené, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutie existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy stavieb a ich údržbu, ale na tento typ úverovej zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje , ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie na spotrebiteľské vzťahy bolo do zavedené až zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 1.5.2014, preto na predmetnú zmluvu sa tak môžu použiť len tie ustanovenia OZ, ktoré v roku 2008, teda v čase uzatvorenia zmluvy, regulovali otázky neupravené obchodným zákonníkom. Predmetnú zmluvu však súd vyhodnotil tak, že bola uzatvorená v súlade s právnou úpravou platnou v čase uzatvorenia zmluvy.

32. Okrem toho, ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je aj skutočnosť, ktorú namietal žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, a to, že žalobný návrh uvedený v žalobe je neprípustný z dôvodu, že v ňom absentuje vyjadrenie synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 zo strany žalobkyne. V prípade aplikovateľnosti § 457 OZ, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Z § 457 vyplýva, že v prípade jeho aplikácie v plnej miere aplikuje synalagma podľa § 560 OZ, čo znamená, že domáhať sa splnenia takéhoto záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto (i) sám svoj záväzok splnil skôr, ako protistrana, prípadne preukáže, že (ii) je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. Takéto vrátenie vzájomného plnenia vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov, a preto súd poukazuje v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/113/2007. Z dôvodu, že žalobkyňa takúto podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu nevyjadrila, vzhľadom na kontradiktórnosť sporového konania, je už len táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby.

33. Čo sa týka žalobného petitu, tento súd v ostatnom, najmä čo sa týka petitu 5., vyhodnotil ako značne nekonzistentný, zmätočný a vágny a najmä nevykonateľný. Vzhľadom k tomu, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nespadá pod režim spotrebiteľského úveru a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sa súd nezaoberal vôbec námietkami, ktoré podliehajú súdnej kontrole pri spotrebiteľských sporoch a nepovažoval za podstatné, aby ich riešil, keď predmetná zmluva o úvere spadá pod režim Obchodného zákonníka a len v otázkach, ktoré neupravuje , ustanoveniami Občianskeho zákonníka a vzhľadom k tomu, že prednostné použitie na spotrebiteľské vzťahy bolo do zavedené až zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 1.5.2014, na predmetnú zmluvu sa tak môžu použiť len tie ustanovenia OZ, ktoré v roku 2008, teda v čase uzatvorenia zmluvy regulovali otázky neupravené a také neupravoval Občiansky zákonník v súvislosti so žalobným petitom a skutočnosťami, ktoré napáda žalobkyňa v žalobe. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že zo strany žalobkyne a jej žaloby bol preukázaný rozpor na rozhodnutie vo veci samej so zákonom, a to z dôvodu, že objektívne neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa žalobkyňa mohla domáhať rozhodnutí uvedených v petite podanej žaloby a ani ich žalobkyňa v podanej žalobe neoznačila. Medzi skutočnosťami uvádzanými v žalobe a v petite nejestvuje žiadna spojitosť a navrhovaný žalobný petit a výrok v celosti je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V tomto smere je treba poukázať na to, že žalobkyňa žalobou napáda Zmluvu o úvere zo dňa 25.8.2008 a na druhej strane žiada súd o určenie povinností pre žalovaných zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 3.9.2008. Rovnako zmätočne žiada určenie neplatnosti Zmluvy o úvere a zároveň aj určenie rovnakej zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, čo je v príkrom rozpore s právnou úpravou a takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné.

34. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú, nepodloženú žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť jej nárokov a tvrdenia uvedené v žalobe vyhodnotil za nepravdivé a naopak, ničím zo strany žalobkyne podložené a preukázané, pričom dôkazná povinnosť a bremeno je na žalobkyni preukázať to, čoho sa domáha. Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zmluvné strany si riadne prečítali, porozumeli jej obsahu v plnom rozsahu, ktorý bol pre strany dostatočne zrozumiteľný a určitý, vyhlásili, že zmluva vyjadrila ich slobodnú a vážnu vôľu a nebola uzatvorená v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok pre ktorúkoľvek stranu, čo potvrdili vlastnoručným podpisom, ktorý podpis zo strany žalobkyne bol overený na Matričnom úrade C. L. X., a preto takúto žalobu zamietol v celom rozsahu podľa jednotlivých výrokov žalobného petitu v počte 1-6.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v 1., 2. a 3. rade v rozsahu 100 %, keďže všetci žalovaní boli v konaní úspešní a každý z nich predstavuje samostatný subjekt, podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.