Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3To-67-2017.pdf
PDF · 73.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/67/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 16. novembra 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal odvolanie obžalovaného I. J. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/107/2016 z 5.6.2017, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/107/2016 z 5.6.2017 vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného I. J., nar. X.X.XXXX v V. E., trvale bytom J. J., M. XXXX/X
o d s u d z u j e :
Podľa § 310 ods. 1, § 60 ods. 1 písm. a), § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest prepadnutia veci
- 2 ks teleskopických udíc zn. Raptor Spider 3,7 m 3,5 lbs čiernej farby s pripevnenými navijakmi zn. Scepter GTX 9000, sivej farby.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný I. J. uznaný za vinného zo spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku.
Za uvedený trestný čin mu bol uložený peňažný trest vo výmere 300,- Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Súčasne bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, a to 2 ks teleskopických udíc.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za nezákonný a nespravodlivý. Svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu prečinu pytliactva. V konaní nebolo preukázané, že by jeho úmyslom bolo chytať ryby vo vodnej nádrží Liptovská Mara v zakázanej dobe. Vypočutí svedkovia potvrdili, že v čase, keď sa skutok mal stať, museli ich zobudiť, pretože zaspali a nahodené udice z toho dôvodu v rozhodnom čase nevytiahli z vody. V odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v súvislosti s použitím zásady „in dubio pro reo“. Je presvedčený, že prvostupňový súd nevyhodnotil vykonané dôkazy správne, v dôsledku čoho dospel aj k nesprávnym právnym záverom. Pokiaľ prvostupňový súd konštatuje, že konal v nepriamom úmysle, túto skutočnosť vylučuje aj fakt, že zaspal, a to bez ohľadu na to, či predtým požil alkoholické nápoje alebo či bol prítomný pri udiciach. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, resp. v prípade uznania viny, aby mu bol uložený len samostatný trest prepadnutia veci.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že toto je čiastočne dôvodné, pokiaľ ide o výrok o treste.
Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu. Okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy vyhodnotil taktiež v súlade so zákonom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. Dospel tak ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.
Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák.
Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo vzťahu k výroku o vine podrobné, zrozumiteľné a krajský súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu, že obžalovaný v predmetnej veci konal v nepriamom úmysle. Z vykonaných dôkazov je nesporné, že obžalovaný ako skúsený rybár vedel, že ryby mohol loviť len do 24-tej hodiny. Počas lovu rýb spoločne s ďalšími osobami požíval alkoholické nápoje. Zo samotného vyjadrenia obžalovaného vyplýva, že asi o 23.30 hod. bol skontrolovať udice, potom išiel do karavánu, ľahol si a zaspal. Obžalovaný si teda o 23.30 hod. išiel ľahnúť a zaspal, hoci si bol vedomý, že mal nahodené udice, ktoré je potrebné vytiahnuť najneskôr o 24.00 hod. Za takýchto okolností možno aj podľa názoru krajského súdu bezpečne konštatovať, že vedel, že svojim konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí bol teda s tým uzrozumený. Pokiaľ si teda chcel ísť po kontrole udíc o 23.30 hod. ľahnúť do karavánu, mal udice, pokiaľ nechcel aj ďalej loviť, vytiahnuť, keďže si bol vedomý, že loviť môže len do 24.00 hod. Krajský súd sa preto nestotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaného, že nebol preukázaný jeho úmysel chytať ryby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje krajský súd za neopodstatnenú aj námietku obžalovaného, že svojim konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečiny pytliactva. Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom a dospel preto aj k správnemu záveru o vine obžalovaného.
Odvolacie námietky obžalovaného považoval krajský súd za opodstatnené len pokiaľ ide o výrok o treste. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovanému boli uložené dva tresty, a to jednak peňažný trest a trest prepadnutia veci - 2 ks teleskopických udíc. Zo spisu pritom vyplýva, že obžalovaný doposiaľ viedol bezúhonný život, keď nebol postihnutý ani pre priestupok a nebol potrestaný ani pre trestný čin. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva prečo prvostupňový súd dospel k záveru, že na obžalovaného ako prvotrestaného páchateľa je potrebné pôsobiť uložením až dvoch druhov trestov. Krajský súd vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol riadny život a s poukazom aj na charakter trestnej činnosti dospel k záveru, že obžalovaný nie je tak narušenou osobou, náprava a prevýchova ktorej by si vyžadovala uloženie až dvoch druhov trestov. Dostatočným a primeraným trestom k náprave a prevýchove obžalovaného bude podľa názoru krajského súdu postačovať uloženie len trestu prepadnutia veci - 2 ks teleskopických udíc, ktoré použil obžalovaný pri spáchaní trestného činu. Podľa názoru krajského súdu samostatný trest prepadnutia veci uložený obžalovanému možno považovať za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Takto uložený
trest podľa názoru krajského súdu v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Ide o trest, ktorý súčasne dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd na základe odvolania obžalovaného zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a obžalovanému uložil samostatný trest prepadnutia veci - 2 teleskopických udíc. U obžalovaného krajský súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Aj keď krajský súd u obžalovaného zistil vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť, pri ukladaní trestu nepostupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., nakoľko takýto postup pri treste prepadnutia veci neprichádza do úvahy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.