Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cbi/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: GLOBAL WINERY s.r.o., IČO: 36 560 821, so sídlom: Martinová 18, 951 88 Lúčnica nad Žitavou, zastúpený: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom: Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Mgr. Marek Piršel, Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu František Drgoňa, nar. 11.10.1970, bytom 951 76 Choča 88, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom: Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 19.12.2016 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalobcu v sume 360,- eur vzniknutá na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 15.06.2016, vyúčtovaná faktúrou č. 20160050 zo dňa 03.10.2016, je čo do právneho dôvodu i jej výšky pohľadávkou voči podstate. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Advokát žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca na základe zmluvy zo dňa 15.06.2016 uzatvorenej s predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty úpadcu E. P. JUDr. Ladislavom Barátom vykonával administratívne práce spočívajúce v inventarizácii majetku a účtovnej agendy úpadcu, administratívne práce súvisiace s konkurzným konaním, za ktoré vystavil faktúru č. 20160050 na sumu 360,- eur dňa 03.10.2016. Táto pohľadávka bola uplatnená ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods.2 písm. e) ZoKR. Žalovaný listom zo dňa 16.11.2016 oznámil popretie tejto pohľadávky a zároveň vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia podal voči správcovi žalobu na určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 02.12.2016. Žalobca dôvody uvedené v neuznaní pohľadávky neuznáva. Dňa 06.10.2016 žalovaný prevzal od predchádzajúceho správcu spisový materiál týkajúci sa úpadcu E. P.. Doručenie oznámenia o popretí a neuznaní pohľadávky dňa 02.12.2016, teda 57 dní od prevzatia spisu nemožno považovať za vyzvanie bez zbytočného odkladu, keď súdna prax akceptuje lehotu maximálne 7 dní. Pohľadávka žalobcu sa týka činností, ktoré vzhľadom na svoj charakter a špecifiká nespadajú do kategórie skupiny uvedenej v § 87 ods.2 písm. a) ZoKR a nemôžu byť na ťarchu odmeny správcu. Z gramatického výkladu slov náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty je zrejmé, že spravovaním môže byť okrem iného aj riadna inventarizácia, preverovanie, kontrola účtovných dokladov (aj vystavovanie faktúr vzhľadom na to, že úpadca mal naďalej počas konkurzu vykonávať podnikateľskú činnosť - táto pohľadávka vznikla aj v súvislosti s prevádzkovaním podniku). Zákon nerieši bližšiu špecifikáciu činnosti, ktoré sú uvedené v § 87 ods.2 písm. a), c), e), m) ZoKR, tieto sú len demonštratívne vymedzené. Zákon teda

nevylúčil možnosť považovať aj iné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu za pohľadávky proti podstate. Správca nešpecifikoval dôvody popretia uplatnenej pohľadávky proti podstate. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že sa jedná o vykonávanie činností, za vykonávanie ktorých dostáva správca odmenu. Všeobecné konštatovanie o nehospodárnosti takto vzniknutej pohľadávky proti podstate bez akéhokoľvek zistenia činnosti, ktoré spolupracujúci subjekt vykonal, považuje žalobca za neúčinné. Keďže niektoré činnosti vzhľadom na svoju špecifickosť môžu byť posudzované ako činnosť, na ktorú sa môže aplikovať ustanovenie § 87 ods.2 písm. a) ZoKR a taktiež aj písm. e), má žalobca za to, že v danom prípade nejde o nedovolený prenos funkcie správcu na iné osoby, ale o činnosti, ktoré správcovia bežne zadávajú iným spolupracujúcim subjektom, ak s ohľadom na svoje vzdelanie nemajú vedomosti alebo skúsenosti týkajúce sa tejto zložky plnenia správcovských povinností. Táto prax je akceptovaná súdnou praxou aj spoločenstvom správcov. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že sú splnené zákonné predpoklady na uznanie správcom popretej, neuznanej pohľadávky proti podstate.

3. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.02.2017 žalovaný uviedol, že správca nepopiera pohľadávky proti podstate, pretože zákon o konkurze a reštrukturalizácii v žiadnom ustanovení § 87 neukladá správcovi povinnosť akýmkoľvek spôsobom vymedziť dôvody neuznania pohľadávky proti podstate na rozdiel od popierania pohľadávok podľa § 32 ZoKR. Jedinou zákonnou možnosťou správcu je vyzvať veriteľa na podanie žaloby v lehote 15 dní. Napriek neexistencii povinnosti správcu akýmkoľvek spôsobom vymedziť dôvody neuznania pohľadávky proti podstate, správca v záujme právnej istoty vo svojej výzve žalobcovi uviedol aj stručné dôvody, prečo neuznal požiadavku žalobcu. Žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o neuznaní pohľadávky dňa 21.11.2016, dlhšia doba zaslania bola zapríčinená administratívnymi dôvodmi na strane žalovaného. Práva žalobcu však neboli žiadnym spôsobom poškodené. Nákladmi súvisiacimi so správou majetku podľa zákonodarcu určite nie sú úkony, na vykonávanie ktorých je priamo zákonom splnomocnený len správca (napríklad zisťovanie majetku, žiadosti o poskytnutie súčinnosti a podobne), za ktoré mu zákon priznáva odmenu. Tvrdenie žalobcu, že vykonával tieto úkony namiesto správcu by mohlo viesť k dôvodným obavám, či takýmto konaním predchádzajúceho správcu nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona. V konkurznom spise sa nenachádza žiadna faktúra vystavená žalobcom, alebo predchádzajúcim správcom v mene úpadcu okrem faktúry, ktorou žalobca požadoval uhradiť 360,- eur na svoj účet. V správe predchádzajúceho správcu nie je žiadna zmienka o reálnom vykonávaní akejkoľvek podnikateľskej činnosti úpadcu. Žalobca nepredložil jediný, čo i len nepriamy dôkaz, že naozaj vykonal akékoľvek úkony v rámci konkurzu. Jediným právne relevantným dôkazom je zmluva zo dňa 15.06.2016, ktorá preukazuje vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a predchádzajúcim správcom. Prenesenie povinností správcu takouto zmluvou by bolo v príkrom rozpore so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, a teda by spôsobovalo neplatnosť zmluvy, okrem toho žalobca nepreukázal žiadne plnenie si povinností zo zmluvy. Zo zmluvy sa pri synalagmatickom právnom vzťahu môže domáhať plnenia len ten, kto sám plnil svoj záväzok. Funkciu správcu konkurznej podstaty môže vykonávať iba osoba, ktorá absolvovala rozsiahle školenia z právnej a ekonomickej stránky konkurzov, úspešne absolvovala skúšky organizované Ministerstvom spravodlivosti SR a naďalej sa zúčastňuje organizovaných školení. Za činnosť správcu je správcovi poskytovaná paušálna odmena, a preto nie je možné prenášať povinnosti správcu na tretí subjekt, ktorý nemá na takúto činnosť oprávnenie.

4. Advokát žalobcu súdu doručil dňa 31.03.2017 písomné vyjadrenie k podaniu žalovaného, kde okrem iného uviedol, že žalobca vykonával činnosť, ktorá spočívala najmä v preberaní prihlášok veriteľov, spracovávaní prihlášok, zaevidovaní do zoznamu pohľadávok, vypracovaní zoznamu pohľadávok, vyhotovení potvrdení pre veriteľov podľa pokynov správcu, za jeho osobnej prítomnosti a diktovania správcu. Administratívna príprava a písanie vyjadrení podľa diktátu správcu, či rôzne súčinnosti, osobná prítomnosť pri zisťovaní majetku úpadcu za osobnej účasti správcu a pomoc podľa jeho pokynov, spracovávanie podkladov k prvej schôdzi veriteľov, kompletizácia hlasovacích lístkov, príprava obsahu zápisnice z konania chôdze veriteľov podľa diktátu správcu, prevzatie a skompletizovanie účtovnej evidencie úpadcu za predchádzajúce obdobia. Žalobca sa podieľal najmä na administratívnej činnosti. Žalobca vykonával činnosť v období troch mesiacov za odmenu 360,- eur. Novelou vykonávacej vyhlášky Zákona o konkurze a reštrukturalizácii bola zavedená paušálna náhrada nákladov pre správcu za vedenie kancelárie. Tým dal zákonodarca nepochybne najavo, že je nevyhnuté poskytnúť správcovi okrem paušálnej odmeny aj ďalšie peňažné prostriedky na vedenie kancelárie správcu. Táto náhrada je určená na financovanie nákladov súvisiacich s užívaním priestorov kancelárie a jej personálne zabezpečenie.

5. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.05.2017. Žalovaný poukázal na ustanovenia zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Na pojednávaní dňa 18.09.2017 advokát žalobcu nad rámec žaloby a písomného vyjadrenia uviedol, že žalobca vykonával pre správcu administratívnu činnosť podľa predloženej tabuľky. JUDr. Ladislav Barát okrem správcovskej činnosti vykonáva aj činnosť advokáta a vzhľadom na rozsah činností v jeho advokátskej kancelárii nemohla administratívna sila tejto kancelárie vykonávať aj činnosť pre správcu. Ide o zaužívaný spôsob činnosti uvedeného správcu, obdobne postupuje aj v iných konkurzoch. Žalobca mal svoju činnosť vykonávať až do rozvrhu výťažku.

7. Štatutárna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že s JUDr. Barátom spolupracuje dlhoročne, približne 20 rokov a poskytuje mu administratívne a ekonomické služby. Po vyhlásení konkurzu zabezpečuje zverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku, eviduje došlú poštu, zapisuje prihlásené pohľadávky, dáva oznámenia veriteľom, vykonáva osobné ohliadky majetku ako aj ďalšie úkony. Zabezpečuje vedenie celého spisu, sledovanie lehôt. Rovnakým spôsobom prihlasuje pohľadávky v iných konkurzoch, doteraz neboli popreté. JUDr. Barát ako správca konkurznej podstaty nezamestnáva žiadneho zamestnanca a ani ona u neho nie je zamestnaná z dôvodu, že by ju nie vždy vedel zaplatiť.

8. Advokát žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ZoKR. Táto pohľadávka nesúvisí s nákladmi spojenými na správu konkurznej podstaty, nešlo o činnosť spočívajúcu v posúdení zložitej účtovnej operácie, kontrole účtov súvisiacich s tým, že úpadca vykonával podnikateľskú činnosť. Úpadca ukončil svoju činnosť 10 mesiacov pred konkurzom. Zákon o správcoch hovorí o tom, že pre správcu by mali vykonávať činnosť osoby, ktoré sú u neho v pracovnom pomere. V prípade, že ide o iné osoby, ich odplata by mala byť uhrádzaná z odmeny správcu a nejedná sa o pohľadávku proti podstate. Žalobca vykonával pre správcu elementárnu činnosť, ktorá patrí medzi základné povinnosti správcu. V prípade komplikovanej činnosti môže správca spolupracovať s odborne vzdelanou osobou, v tomto prípade však nešlo o takúto činnosť. V prípade, že správca nezvláda základné úkony, prípadne ich nezvládajú jeho zamestnanci, má požiadať o odvolenie z funkcie súdom.

9. Svedok X.. J. O. na pojednávaní uviedol, že ako správca konkurznej podstaty bežne používa na administratívnu a účtovnú činnosť pomoc tretej osoby. So žalobcom spolupracuje 18 rokov, nakoľko nemá kvalifikáciu v oblasti účtovníctva. Žalobca pre neho vykonáva činnosť v oblasti účtovníctva, ako aj administratívne práce. Konateľka žalobcu vykonáva činnosť u neho v kancelárii, ak je neprítomná, zastupuje ju zamestnankyňa advokátskej kancelárie. Ako správca nemá žiadneho zamestnanca, pretože by ho neuživil. V prípade, ak by išlo o zamestnanca správcu, mzdu by vyplácal správca. Okrem toho, že žalobca pre neho vedie účtovníctvo, vykonáva aj prácu s počítačom, pretože on ju neovláda. Keby platil zamestnanca bol by v strate. Žalobca mu pomáha v činnostiach, ktoré nevie sám robiť, a to ekonomické a účtovné, vybavuje telefonáty v kancelárii od veriteľov, komunikuje s úradmi. Nevedel uviesť akú odmenu mal vyplatenú za tento konkurz. Z odmeny správcu žalobcu nevypláca, pretože mu zákon umožňuje, aby išlo o pohľadávku proti podstate.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 15.06.2016, faktúra č. 20160050, uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 26.05.2016, č. k. 32K/17/2016-82, uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 08.09.2016, č. k. 32K/17/2016-190, zápis o odovzdaní správcovského spisu zo dňa 06.10.2016, prehľad vykonaných úkonov čl. 43 až 45, výpis zo živnostenského registra úpadcu.

11. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 26.05.2016, č. k. 32K/17/2016-82, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 02.06.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka E. Drgoňa, narodený XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX D. XX. Za správcu bol ustanovený JUDr. Ladislav Barát, so sídlom kancelárie: Školská 3, 949 01 Nitra. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 08.09.2016, č. k. 32K/17/2016-190, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.09.2016, bol odvolaný správca JUDr. Ladislav Barát so sídlom kancelárie: Školská 3, 949 01 Nitra a za správcu bol ustanovený žalovaný.

12. Dňa 15.06.2016 bola uzatvorená zmluva medzi žalobcom ako dodávateľom a správcom konkurznej podstaty E. P., JUDr. J. O. ako odberateľom. Správca bol označený ako JUDr. Ladislav Barát, Školská 3, Nitra, správca úpadcu E. P., nar. XX.XX.XXXX, D. 88. G. ako dodávateľ sa zaviazal vykonávať pre objednávateľa služby: inventarizácia majetku, kompletné spracovávanie konkurznej agendy, odborné administratívne práce súvisiace s konkurzným konaním, spracovávanie správ o konkurznom konaní pre súd a príslušný orgán. Odmena za vykonané služby bola dohodnutá vo výške 360 eur do uskutočnenia 1. schôdze veriteľov a následne vo výške 40 eur mesačne. Medzi zmluvnými stranami nešlo o prvú zmluvu s rovnakým predmetom činnosti. Správca JUDr. Ladislav Barát spolupracuje so žalobcom aj v iných konkurzoch, pričom žalobca mu poskytuje rovnakú činnosť a správca pohľadávky žalobcu uspokojuje z konkurznej podstaty.

13. Žalobca preukazoval vykonanie činnosti v konkurze na základe zmluvy zápisom o odovzdaní správcovského spisu. Vykonanie dohodnutej činnosti žalobcom potvrdil aj svedok X.. J. O., pre ktorého žalobca dohodnutú činnosť vykonával. Z výpovede konateľky žalobcu ako aj svedka X.. J. O. súd zistil, že žalobca v rámci konkurzu vykonal pre neho nasledovné činnosti: administratívne a ekonomické služby, zverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku, evidencia došlej pošty, zapísanie prihlásených pohľadávok, oznámenia veriteľom, vykonanie osobných ohliadok majetku, zabezpečenie vedenia celého spisu, sledovanie lehôt, vybavovanie telefonátov s veriteľmi v kancelárii, komunikácia s úradmi, vypracovanie zoznamu pohľadávok, pričom tieto úkony mali byť vykonávané za prítomnosti správcu alebo podľa jeho diktátu. Konateľka žalobcu vykonávala dohodnutú činnosť v kancelárii správcu, správca nezamestnával a ani nezamestnáva vo svojej kancelárii žiadnu pracovnú silu. Z uvedeného vyplýva, že kancelária správcu nemá žiaden administratívny aparát, žiadneho zamestnanca.

14. Za vykonanú činnosť si žalobca uplatnil odmenu faktúrou č. 20160050 vo výške 360 eur, s lehotou splatnosti 17.10.2016. Výška odmeny bola určená v súlade so zmluvou. Žalobca si uplatnil odmenu od E. P., teda nie od správcu JUDr. Baráta, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu. Dňom 17.09.2016 došlo k výmene správcu konkurznej podstaty, nový správca, žalovaný vystavenú faktúru žalobcovi neuhradil.

15. Žalobca si uvedenú pohľadávku uplatnil v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Nový správca prihlásenú pohľadávku neuznal, listom zo dňa 16.11.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.12.2016, ho vyzval na podanie žaloby v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný pohľadávku proti podstate neuznal, pretože podľa neho za vykonávané činnosti dostáva správca odmenu, svojou pohľadávkou ukracuje veriteľov úpadcu v konkurze a zmluvný vzťah uzatvoril s JUDr. Barátom, od ktorého si mal uplatniť zaplatenie pohľadávky. Nakoľko lehota na podanie žaloby pripadla na sobotu (17.12.2016), žaloba bola podaná dňa 19.12.2016, v pondelok, najbližší pracovný deň včas.

16. Žalobca v konaní nepreukázal, že úpadca po vyhlásení konkurzu vykonával podnikateľskú činnosť, respektíve v nej pokračoval.

17. Podľa § 87 ods. 2 písm. a), e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR), pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.

18. Podľa § 5 ZoKR, ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať. 19. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch o zmene a doplnení niektorých zákonov, správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti.

20. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správcoch, správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej

činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o správcoch, správca na účel zabezpečenia riadneho výkonu správcovskej činnosti zamestnáva potrebný počet zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu.

22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o správcoch, správca môže svojho zamestnanca poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Ak je to účelné a hospodárne, správca môže poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti aj inú osobu ako svojho zamestnanca; zamestnanca alebo inú osobu môže správca poveriť vykonaním len takých úkonov správcovskej činnosti, na vykonanie ktorých má zamestnanec alebo iná osoba potrebné odborné vedomosti a skúsenosti.

23. Pohľadávky proti podstate, ktoré sú vymedzené zákonom sa uplatňujú u správcu bez toho, aby sa na ich uplatnenie vyžadovali formálne a obsahové náležitosti. Zákon pre prihlásenie týchto pohľadávok nestanovil ani pevnú lehotu. Medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu. Ak správca poprie pohľadávku proti podstate, vyzve veriteľa, aby najneskôr v lehote 15 dní podal žalobu voči správcovi (§ 87 ods. 8 ZoKR). Naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby je daný už samotným popretím pohľadávky správcom. Pohľadávky proti podstate správca uspokojuje mimo rozvrhu výťažku. Zákon upravuje poradie uspokojovania pohľadávok proti podstate. V prvom poradí sa uspokojujú pohľadávky, ktoré tvoria náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu. V piatom poradí sa uspokojujú tri skupiny pohľadávok: náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, náklady, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a pohľadávky zo zmlúv, ktoré uzatvoril správca. Náklady správcu, náklady spojené so správou konkurznej podstaty, vedením konkurzného konania nemôžu znižovať uspokojenie pohľadávok veriteľov, nemôže dôjsť k nedovolenému prenosu funkcie správcu na iné osoby, a preto pokiaľ zlyhá kontrola veriteľmi, nemôže zlyhať kontrola súdna (viď. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, 2. vydanie, C.H.BECK, str. 767).

24. Jednou zo základných zásad konkurzného konania je čo najvyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov. Správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi spojenými s priebehom konkurzného konania.

25. Súd v danom prípade dospel k záveru, že predchádzajúci správca konkurznej podstaty pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní služieb so žalobcom dňa 15.06.2016 nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby dosiahol čo najvyššiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze. Takýto postup nepožíva zákonnú ochranu a teda nemôže požívať ani ochranu súdnu. Je bezpredmetné zaoberať sa tým, či má správca tento postup zaužívaný alebo je zaužívaný aj inými správcami v iných konkurzných konaniach, pretože nie je upravený a ani povolený zákonom, prieči sa účelu konkurzného konania. Správca je podľa § 3 ods. 2 zákona o správcoch oprávnený požiadať o pomoc odborníka na vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, nie na podstatnú časť úkonov správcu pri vedení konkurzného konania, za predpokladu, že ide o úkon, na ktorý nepostačujú odborné vedomosti správcu. Ak správca nie je schopný prípad bez pomoci zvládnuť, je povinný výkon správcovskej činnosti odmietnuť, prípadne požiadať súd o odvolanie z funkcie správcu v konkrétnom konaní.

26. Zákon správcovi ukladá povinnosť zabezpečiť riadny výkon správcovskej činnosti zamestnaním potrebného počtu zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu (§ 11 ods. 1 zákona o správcoch). Predchádzajúci správca vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že v kancelárii správcu nemá žiadneho zamestnanca, pretože by ho neuživil. Ak tomu tak je a má záujem vykonávať funkciu správcu, je povinný vykonávať všetky úkony na zabezpečenie zákonného priebehu konkurzného konania osobne s tým, že si môže prizvať odborníka na vyriešenie úkonu, na ktorý nepostačujú jeho odborné vedomosti správcu, prípadne poveriť inú osobu na vykonanie jednotlivých úkonov správcovskej činnosti v rozsahu jeho vedomostí a skúseností (§ 11 ods. 2 zákona o správcoch). Zákon podľa názoru súdu vôbec neráta s možnosťou, že kancelária správcu nebude mať žiadneho zamestnanca, ktorý by zabezpečoval chod kancelárie tak, aby nedochádzalo k poručeniu povinností správcu pri vedení kancelárie upravených vo vyhláške č. 666/2005 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre správcov. Medzi povinnosti kancelárie správcu

patrí napríklad: raz denne skontrolovať Obchodný vestník, vykonávať záznam o úkone správcu, viesť podateľňu správcu, potvrdzovať prijatie písomnosti do kancelárie správcu, kontrola prihlášok, potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok, doručovanie písomností správcu, a podobne.

27. Pri vedení kancelárie správcu dochádza k mnohým administratívnym úkonom, na ktoré nie sú potrebné odborné vedomosti správcu a tieto majú byť vykonávané zamestnancami správcu. Ak správca dospel k záveru, že je pre neho finančne výhodnejšie tieto úkony zabezpečovať prostredníctvom externej spoločnosti, tak náklady na túto spoločnosť spadajú pod výdavky správcu a nemajú sa uspokojovať z konkurznej podstaty úpadcu ako pohľadávka proti podstate. Správca si týmto spôsobom znížil náklady na svoju kanceláriu, pretože nemusí platiť mzdy svojim zamestnancom a tieto náklady na mzdy by si v konkurze nemohol uplatniť ako pohľadávku proti podstate. Náklady na externú spoločnosť tak nie sú pohľadávkami proti podstate, ale výdavkami správcu, ktoré si má platiť zo svojej odmeny, pretože neplatí mzdy zamestnancom. Správcovi súd za jeho činnosť vypláca odmenu, z tejto odmeny by si mal správca hradiť aj náklady spojené s činnosťou kancelárie. Ak by sme pripustili postup správcu konkurznej podstaty JUDr. Ladislava Baráta, dochádzalo by k znevýhodneniu veriteľov v tomto konkurze oproti veriteľom v inom konkurze, kde má správca zamestnancov kancelárie. V takom prípade nevznikajú náklady na externú spoločnosť, ktorá si svoju odmenu uplatňuje proti konkurznej podstate a nie voči správcovi. Postup predchádzajúceho správcu považuje súd za obchádzanie zákona o správcoch. Na záver je potrebné uviesť, že v konaní nebolo preukázané vykonávanie podnikateľskej činnosti úpadcom po vyhlásení konkurzu, teda správcovi nevznikli úkony spojené s touto činnosťou.

28. Za podstatný pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby považuje súd okrem už uvedeného aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko zmluvu so žalobcom uzatvoril JUDr. Ladislav Barát ako odberateľ, pre ktorého mal žalobca vykonávať dohodnuté služby. Podľa názoru súdu si správca ako fyzická osoba objednal služby, ktoré mal žalobca pre neho vykonávať pri plnení povinností správcu v konkurze vedenom na E. P. a žalobca si mal dohodnutú odmenu uplatňovať od zmluvnej strany. Záväzok X.. O. neprešiel na nového správcu a nejedná sa o pohľadávka proti konkurznej podstate.

29. Súd žalobu zamietol, pretože pohľadávka žalobcu nie je pohľadávkou proti podstate a aj z dôvodu, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný.

30. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe videl súd v tom, že správca poprel pohľadávku proti podstate, žalobca podal v zákonnej lehote žalobu o určenie pohľadávky. Samotná žaloba o zaplatenie dlžnej sumy by nepostačovala na vyriešenie vzniknutého právneho stavu, pretože konanie o zaplatenie sumy by mohlo pokračovať aj po skončení konkurzu.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP, žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech súd nepriznal náhradu trov konania, pretože tu podľa jeho názoru existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým je skutočnosť, že žalovaný má právnické vzdelanie druhého stupňa, teda sa na neho nevzťahuje povinné zastúpenie podľa § 90 CSP, okrem toho sa dal zastúpiť advokátskou kanceláriou, v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom, takéto zastúpenie nepovažuje súd za účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.