Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Er/1751/2013

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: S.. Y. X., nar. X.X.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX P., proti povinnej : R.. E. Q., nar. XX.X.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Dušanom Kolesárom, advokátom, so sídlom Laurinská 12, 811 01 Bratislava, pre vymoženie 20.000 EUR s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, pod sp. zn. Ex 482/2013 takto

rozhodol:

I. Exekúciu v časti vymoženia pohľadávky vo výške 5.000 EUR z a s t a v u j e .

II. Námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 27.5.2013 z a m i e t a.

III. Námietkam povinnej proti trovám exekúcie v y h o v u j e .

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 26.3.2013 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 * 091175 vydaného Okresným súdom Košice I dňa 9.4.2013, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č.k. EX 482/2013-8 zo dňa 17.4.2013, ktoré bolo povinnej doručené dňa 11.5.2013.

2. Dňa 30.4.2013 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky proti trovám exekúcie zo dňa 29.4.2013, ktoré podal manžel povinnej a dňa 10.5.2013 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky proti exekúcii manžela povinnej zo dňa 9.5.2013.

3. Dňa 16.5. 2013 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky proti trovám exekúcie zo dňa 13.5.2013, ktoré podala povinná. Následne dňa 30.5.2013 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 27.5.2013.

4. Povinná aj jej manžel sú zastúpení jedným právnym zástupcom JUDr. Dušanom Kolesárom a predmetné námietky sú podľa obsahu totožné. V námietkach proti exekúcii právny zástupca namieta spôsob vykonania exekúcie tým, že namieta aby súdny exekútor uspokojoval pohľadávku oprávneného z majetku manžela povinného, teda z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko je možné ju vykonať z oddeleného majetku povinného, pričom aj samotná pohľadávka vznikla v súvislosti s oddeleným majetkom povinného a z právneho úkonu, na ktorý bol oprávnený výlučne povinný a manžel povinného vznik tejto pohľadávky nemohol nijako aktívne ovplyvniť. V predmetných námietkach je okrem iného namietané samotné exekučné konanie, nakoľko aj napriek vykonateľnosti exekučného titulu oprávnený bol uzrozumený s tým, že akým spôsobom bude pohľadávka uspokojená, pričom sa môže stať z objektívnych príčin, že nebude pohľadávka splnená do dňa splatnosti, najmä však že povinný má záujem na splnení svojho záväzku dobrovoľne. Na základe uvedeného právny zástupca povinnej ako aj jej manžela je názoru, že exekúcia sa vedie vo viacerých ohľadoch nezákonne a je rezolútne proti, aby súdny exekútor pri výkone exekúcie postihoval aj spoločný majetok v BSM a uspokojil z

tohto majetku pohľadávku oprávneného. Z toho dôvodu žiada aby exekučný súd vyhovel námietkam a zrušil upovedomenie o začatí exekúcie a spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v časti bytu č. XX, vchod XX, X.p., zapísaného na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - T. R., kat. územie X., ktorého je povinný bezpodielovým spoluvlastníkom a v tejto časti exekúciu zastavil.

5. Pokiaľ ide o námietky proti trovám exekúcie, aj tieto boli obsahovo totožné. V námietkach proti trovám exekúcie je namietaná výška trov exekučného konania, nakoľko predbežné trovy sú vyčíslené nesprávne, nakoľko súdny exekútor žiada spolu sumu vo výške 2.426,10 EUR, pričom súdny exekútor vyčíslil odmenu v sume 2.001,75 EUR + 20% DPH v sume 400,35 EUR, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vo výške 20 EUR + 20% DPH v sume 4 eurá. Podľa názoru právneho zástupcu povinnej a jej manžela sú nesprávne vyčíslené aj trovy súdneho exekútora v prípade, že dlh povinného nebude splnený v lehote na podanie námietok, ktoré vyčíslil súdny exekútor vo výške 5.068,20 EUR. Ako je ďalej v námietkach uvedené, súdny exekútor pri výpočte ignoroval skutočnosť, že časť dlžnej istiny vo výške 5.000 EUR bola uhradená pred vydaním poverenia. Čiastočná úhrada síce je zohľadnená v upovedomení, ale nie pri výpočte odmeny, kde súdny exekútor vypočítaval odmenu z celkovej sumy a nie sumy zníženej. Taktiež je v námietkach namietaná výška náhrady za hotové výdavky v sume 20 EUR + DPH a neskôr suma 220 EUR.

6. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16Er/1751/2013-37 zo dňa 21.10.2013 námietky manžela povinnej proti exekúcii zo dňa 09.05.2013 zamietol, námietkam manžela povinnej proti trovám exekúcie zo dňa 29.04.2013 vyhovel, námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 27.05.2013 zamietol a námietkam povinnej proti trovám exekúcie zo dňa 13.05.2013 vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná proti výroku, ktorým súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol a proti výroku ktorým súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovel.

7. V odvolaní povinná uvádza, že na právnom názore vyjadrenom v námietkach proti exekúcii, týkajúcom sa majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov naďalej trvá v plnom rozsahu. Poukazuje na § 64 a taktiež na § 61b Exekučného poriadku, a má za to, že uvedené ustanovenie určuje rozsah vykonania exekúcie v súlade so zásadou proporcionality a aj keď sa za bodkočiarkou uvádza výnimka v súvislosti s nehnuteľnosťou, z výrokovej logiky a paragrafového znenia za použitia konjunkcie podľa povinnej vyplýva, že za predpokladu ak povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinná má za to, že v danom prípade je nepochybne preukázané, že exekútor v čase vydania upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie tuto informáciu mal, nakoľko exekučným titulom je Osvedčenie o dedičstve č. 23D/6/2012 Dnot 11/2012 zo dňa 14.01.2013 vydané Notárskym úradom v Košiciach, notárkou Mgr. Martinou Sobinkovičovou, kde je uvedená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve povinnej a ktorá niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku oprávneného. Podľa názoru povinnej teda nie je možné súhlasiť s názorom súdu, že exekútor vydaním upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie len uviedol, akým spôsobom sa bude exekúcia vykonávať a upovedomil povinnú a dotknuté osoby o možnosti, ktorou by mohlo dôjsť k vykonaniu exekúcie, nakoľko sa nemožno spoliehať, že exekútor takto nebude postupovať. Povinná je toho názoru, že súdny exekútor najskôr mal vydať upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie len ohľadom nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve povinnej a ak by výťažok z prípadného predaja nepostačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného, tak až potom by vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve povinnej a jej manžela a aj to len za predpokladu, ak by nebolo možné vykonať exekúciu iným spôsobom. Povinná zároveň uviedla, že je preukázané, že povinná má v úmysle plniť dobrovoľne, čoho dôkazom je čiastočná úhrada. Má za to, že predmetná exekúcia je vedená neprimeraným spôsobom a nezákonne. Ďalej uviedla, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými v námietkach povinnej o zákonnosti postupu súdneho exekútora. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia, ktorým súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovel, povinná uvádza, že so samotným výrokom súhlasí, avšak nesúhlasí s rozsahom v akom súd námietkam vyhovel. Povinná sa nestotožňuje s tým, že súdny exekútor postupoval správne pri výpočte svojej odmeny ak zahrnul do vymáhanej pohľadávky aj súdny poplatok za vydanie poverenia a následne z tejto sumy odvodil výšku odmeny. Pri vymáhaní súdny exekútor rozlišuje vymáhanú pohľadávku na základe exekučného titulu, trovy exekúcie pozostávajúce z účelne vynaložených trov oprávneného v exekučnom konaní a trov exekúcie pozostávajúcich z trov súdneho exekútora. Ďalej súdu vytýka, že len jednoducho konštatoval primeranosť vyčíslenej náhrady hotových výdavkov vo výške 24 EUR, ktoré uviedol exekútor, pričom sa nemohol len obmedziť na konštatovanie primeranosti, keďže

súdny exekútor vyčísľuje hotové výdavky v skutočnej výške ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Povinná preto navrhla, vyhovieť odvolaniu a námietkam a zmeniť napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd zamietol námietky a aby rozhodol o odvolaní a námietkach o trovách.

8. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie č.k. 16Er/1751/2013 zo dňa 21.10.2013. Oprávnený má za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v súlade s ustanovením § 251 O.s.p.. Povinná bola na základe Rovnopisu Osvedčenia o dedičstve č. 23D/6/2012 Dnot 11/2012 zo dňa 14.01.2013 zaviazaná zaplatiť oprávnenému istinu 20 000,00 Eur do 60 dní od právoplatnosti osvedčenia, a teda posledný deň lehoty na zaplatenie pripadol na 15.03.2013. Oprávnený uvádza, že povinná sama stanovila uvedenú lehotu ako aj výšku sumy na úhradu, z čoho je zrejmé, že musela si byť vedomá, že musí mať k dispozícii finančné prostriedky, na ktorých úhradu sa zaviazala. O pripísaní sumy vo výške 5.000 EUR sa oprávnený dozvedel až v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, a od uvedeného dátumu (26.03.2013) povinná neuhradila žiadnu ďalšiu platbu. Oprávnený preto spochybňuje hodnovernosť tvrdení povinnej, keď za obdobie od 26.03.2013 neuhradila oprávnenému žiadnu ďalšiu čiastku, pričom sa k celkovej úhrade zaviazala do 15.03.2013. Zároveň oprávnený poukázal na samotné tvrdenie právneho zástupcu povinnej v odvolaní, že spôsob exekúcie je oprávnený určiť výlučne exekútor. Pokiaľ ide o tvrdenia právneho zástupcu povinnej, ktorý poukazuje na § 61b Exekučného poriadku, oprávnený s uvedeným, nesúhlasí, nakoľko hodnota nehnuteľnosti (47.900 EUR) bola stanovená na základe tvrdenia povinnej a oprávneného, nebola stanovená znalcom ako trhová hodnota nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Oprávnený má za to, že nakoľko sa jedná o pohľadávku vo výške 30.000 EUR (pre 2 oprávnených) a trovy exekúcie (taktiež v 2 exekúciách), je možné predpokladať, že v prípade predaja by daná nehnuteľnosť na uspokojenie oprávneného a trovy exekútora ani nepostačovala. V závere oprávnený s poukázaním na § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre pohľadávku veriteľa iba voči jednému z manželov zákon teda umožňuje viesť výkon rozhodnutia na majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že postup súdneho exekútora je plne v súlade s Exekučným poriadkom.

9. Po podaní odvolania s účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, V zmysle § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tejto úprave bolo potrebné účinky odvolania povinných posudzovať podľa O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.

10. Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol a výroku, ktorým súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovel, nie je prípustné odvolanie a to podľa § 50 ods. 4 a § 201 ods. 2, tretia veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok). V dôsledku včas podaného odvolania proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom došlo podľa § 374 ods. 4 O.s.p., v znení účinnom do 30.06.2016, k zrušeniu tohto uznesenia ex lege a o námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie preto opätovne rozhodne sudca.

11. V zmysle ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej iba Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo brániace jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

12. V predmetnej exekučnej veci je zrejmé, že exekučným titulom na základe ktorého sa vedie exekučné konanie proti povinnej je Osvedčenie o dedičstve č. k. 23D/6/2012, Dnot 11/2012 zo dňa 14.1.2013, podľa ktorého dedičstvo po poručiteľke X. X., zomretej dňa 28.12.2011 nadobudla povinná s povinnosťou vyplatiť S.. Y. X., A.. (oprávnenému v tomto exekučnom konaní) peňažnú sumu vo výške 20.000 EUR

na účet č. XXXXXXXX/XXXX v N. P. T., a.s. v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve a S.. J. X., A.. peňažnú sumu vo výške 20.000 EUR na účet č. XXXXXXXXXX/XXX L. B. P., D.. T.. v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.1.2013, preto povinnosťou povinnej bolo splniť dobrovoľne dlh oprávnenému v sume 20.000 EUR do 14.3.2013.

13. Z predloženého potvrdenia o platbe vydaného OTP bankou, a.s. zo dňa 21.9.2015 je zrejme, že na bežný účet oprávneného bola povinnou dňa 26.3.2015 poukázaná platba vo výške 5.000 EUR čo súdny exekútor zohľadnil aj v upovedomení o začatí exekúcie.

14. Vzhľadom na povinnou namietané skutočnosti súd prvej inštancie uvádza nasledovné:

15. Podľa ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

16. Podľa § 147 ods. 2 Občianskeho zákonníka, to neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

17. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

18. Za trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné dlhy, z ktorých sú obaja manželia zodpovední spoločne a nerozdielne a môžu vzniknúť oddelené, samostatné dlhy niektorého z nich, ktoré môžu vzniknúť v čase pred uzavretím manželstva, tak aj v čase trvania manželstva (napr. dlh, za ktorý zodpovedá manžel ako dedič, ktorým sa stal za trvania manželstva).

19. Vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pripúšťa, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla uspokojiť pri exekúcii i z majetku patriaceho do BSM. Týmto ustanovením sa rieši ochrana tretích osôb pri uspokojovaní ich majetkových práv. Preto zákon umožňuje, aby sa pri exekúcii oprávneného mohla uspokojiť jeho pohľadávka aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva a to za splnenia týchto podmienok:

a) musí ísť o pohľadávku veriteľa len z jedného manželov, b) ide o pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva, c) bezpodielové spoluvlastníctvo trvá alebo síce už zaniklo, ale nedošlo k jeho vyporiadaniu.

20. Právo veriteľa jedného z manželov uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je potrebné, aby povinnosť manžela strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Pravda to neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ust. § 143a Občianskeho zákonníka, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo znenia zákona „môže byť uspokojená“ vyplýva, že toto opatrenie sa použije až vtedy, keď dlh nemožno splniť inak, najmä zo samostatného majetku manžela - dlžníka. Ak teda na uspokojenie pohľadávky exekúciou, individuálny majetok manžela nestačí, možno pohľadávku uspokojiť aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Preto do rozsahu činnosti súdneho exekútora patrí aj zistenie, či by nebolo možné pohľadávku veriteľa uspokojiť zo samostatného majetku dlžníka. Inak by navrhnutý výkon rozhodnutia nebolo možné považovať za vhodný spôsob na vymoženie dlhovanej pohľadávky. V prípade, ak sa majú exekúciou postihnúť veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov treba umožniť, aby sa druhý manžel - ktorý nie dlžníkom mohol zúčastniť prebiehajúceho exekučného konania. Manžel povinného je účastníkom pre určitý úsek exekučného konania, a to pre ten úsek v ktorom sú postihované veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

21. V prejednávanej exekučnej veci súd mal za preukázané, že súdny exekútor doručil povinnej upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti č. EX 482/2013-9 zo dňa 17.4.2013, v ktorom sú uvedené nehnuteľnosti (pozemky a byt č. XX, X. poschodie, vchod XX nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX R. XX, 13, 15) vo výlučnom vlastníctve povinnej ako aj byt č. XX, X. poschodie, vchod č. XX, nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX R. XX, XX,XX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve povinnej a manžela povinnej Š. Q.. Ďalej bola preukázaná aj tá skutočnosť, že na základe predloženého exekučného titulu exekúcia sa vedie voči povinnej pre nesplnenie dlhu, ktorá za túto pohľadávku zodpovedá ako dedič, ktorým sa stala za trvania manželstva a ide o pohľadávku veriteľa (oprávneného) len povinnej, pričom povinná vo svojich námietkach proti exekúcii nenamietala žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo povinnej a jej manžela netrvá, alebo už zaniklo, alebo že došlo k jeho vyporiadaniu. Ako už bolo vyššie uvedené, nakoľko teda z upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti je zrejmé, že je v ňom uvedená aj nehnuteľnosť (byt č. XX), ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva povinnej a jej manžela, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ust. § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, v danom štádiu exekučného konania súd považuje aj manžela povinnej za účastníka exekučného konania.

22. Podľa § 47 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie:

a) upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50, b) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.

23. Podľa § 47 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.

24. Podľa § 168 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie:

a) upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo,

b) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností).

25. V danej exekučnej veci je zrejmé, že súdny exekútor doručil povinnej v rovnaký deň, teda 11.5.2013 upovedomenie o začatí exekúcie vydaného dňa 17.4.2013 aj upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti vydaný dňa 17.4.2003, ktoré obsahovali poučenie o možnosti povinnej vzniesť u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii. Preto súd upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti považoval za súčasť všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie vydaného dňa 17.4.2013, ktoré obsahuje informáciu podľa § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku pre účastníka exekučného konania, že súdny exekútor zriadi na uvedených nehnuteľnostiach exekučné záložné právo a preto námietky povinnej súd považoval za námietky proti exekúcii. Je nepochybné, že povinná vo svojich námietkach proti exekúcii nesúhlasila s tým, aby bola uspokojená pohľadávka oprávneného aj z BSM (byt č. 41), keďže súdny exekútor nepostupoval podľa ust. § 147 Občianskeho zákonníka, ktorý síce pripúšťa uspokojenie pohľadávky jedného z manželov aj z majetku patriaceho do BSM avšak iba vtedy, keď dlh nemožno splniť inak, najmä zo samostatného majetku manžela - dlžníka, ktorú skutočnosť v rámci svojej činnosti má zistiť súdny exekútor. Súd túto argumentáciu v predmetnej exekučnej veci považoval za dôvodnú, keďže z upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti vydaného súdnym exekútorom dňa 17.4.2013 sú špecifikované nehnuteľnosti (okrem bytu č. XX v BSM povinnej a jej

manžela), ktoré sú vo výlučnom vlastníctve povinnej. Preto je povinnosťou a zodpovednosťou súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní, aby dôsledne zistil majetok povinnej v jej výlučnom vlastníctve (aj iný majetok povinnej než sú uvedené nehnuteľnosti), samozrejme s dôrazom na aplikáciu ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dôsledne v ďalšom zvážil v tejto súvislosti vydanie exekučného príkazu (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti) nakoľko k zriadeniu exekučného záložného práva (aj k bytu č. XX v BSM povinnej a jej manžela) dochádza až vydaním exekučného príkazu podľa § 168 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd však považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na to, že zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam je exekučným prostriedkom (spôsobom exekúcie), ktorý má len zabezpečovaciu funkciu, pretože zabezpečuje peňažný nárok oprávneného, ktorý je obsahom exekučného titulu celou hodnotou a to z exekvovanej nehnuteľnosti. Tento exekučný prostriedok je spôsobilý na zabezpečenie vymáhaného nároku len v prípade, keď exekvovaná nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. V danom prípade, obe nehnuteľnosti, na ktoré sa exekučné záložné právo viaže, sú vo vlastníctve povinnej: byt č. XX, X. poschodie, vchod XX nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX R. XX, XX, XX vo výlučnom vlastníctve povinnej ako aj byt č. XX, X. poschodie, vchod č. XX, nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX R. XX, XX,XX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve povinnej. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že súdny exekútor za účelom zabezpečenia peňažného nároku oprávneného, ktorý nebol dobrovoľne splnený povinnou, je povinný a zároveň oprávnený využiť potrebné inštitúty na zabezpečenie majetku, z ktorého je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku v rámci núteného výkonu práva priznaného vykonateľným exekučným titulom, teda exekúcie. Zároveň je súdu známa aj tá skutočnosť, že proti povinnej je zároveň vedená exekúcia na Okresnom súd Košice I č. k. 16Er 1752/2013, ktorej predmetom je vymoženie peňažnej pohľadávky oprávneného S.. J. X., vyplývajúcej z rovnakého exekučného titulu - Osvedčenia o dedičstve č. k. 23D/6/2012, Dnot 11/2012 zo dňa 14.1.2013, podľa ktorého dedičstvo po poručiteľke X. X., zomretej dňa 28.12.2011 nadobudla povinná s povinnosťou vyplatiť S.. Y. X., A.. (oprávnenému v tomto exekučnom konaní) peňažnú sumu vo výške 20.000 EUR v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve a S.. J. X., A.. (oprávnenému v exekučnom konaní 16Er 1752/2013) peňažnú sumu vo výške 20.000 EUR. Obe exekúcie sú vedené u toho istého súdneho exekútora súbežne.

26. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

27. Podľa vyššie citovaného ustanovenia v zásade tak platí, že spôsob vykonávania exekúcie určí poverený súdny exekútor okrem prípadov, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekútor je pri určení spôsobu vykonania exekúcie viazaný len základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania a preto je oprávnený uskutočniť exekúciu len spôsobom vhodným, to znamená takým, ktorý pri plnom uspokojení pohľadávky oprávneného v čo najmenšej možnej miere zaťažuje povinného. Primeranosť spôsobu exekúcie volí exekútor aj podľa judikovaného nároku obsiahnutého v exekučnom titule.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyššie uvedené námietky povinnej proti exekúcii považoval za námietky, ktoré sa týkali určenia spôsobu vykonania exekúcie súdnym exekútorom, ktorý určuje výlučne súdny exekútor a ako už bolo vyššie uvedené je zodpovednosťou súdneho exekútora, aby pri každom úkone postupoval primerane a dodržiaval aspekt primeranosti vo vzťahu k hodnote vymáhanej povinnosti a v tomto exekučnom konaní majúc na zreteli dodržiavanie ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

29. Povinná vo svojich námietkach namietala aj exekučné konania ako také z dôvodu, že oprávnený napriek vykonateľnosti exekučného titulu bol uzrozumený s tým, že akým spôsobom bude pohľadávka uspokojená, pričom sa môže stať z objektívnych príčin, že nebude splnená do dňa splatnosti, a najmä, že povinná má záujem na splnení svojho záväzku dobrovoľne. Vo vzťahu k týmto námietkam povinnej proti exekúcii exekučný súd je toho názoru, že z exekučného titulu jasne vyplýva dlh povinnej v sume 20.000 EUR, ktorú sa zaviazala uhradiť na účet oprávneného v lehote do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, teda do 14.3.2013, že povinná ani netvrdila žiadne konkrétne objektívne príčiny, pre ktoré dlh nemohol byť splnený do dňa splatnosti, a že do rozhodnutia súdu o námietkach povinnej proti exekúcii povinná uhradila oprávnenému dobrovoľne iba sumu 5.000 EUR dňa

26.3.2013, preto súd uvedené námietky povinnej považoval bez právneho významu v tomto exekučnom konaní.

30. Súd poukazuje na to, že povinný môže v námietkach uvádzať len skutočnosti, ktoré odôvodňujú: a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, c) okolnosti svedčiace o tom, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule a d) iné okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Ako je to zrejmé z obsahu námietok povinnej proti exekúcii, povinná v nich namieta skutočnosti, ktoré sa týkajú hlavne spôsobu vedenia exekúcie súdnym exekútorom, avšak nespočívajú v dôvodoch, ktoré má na mysli ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd námietky povinnej považoval za nedôvodné, keďže neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

32. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

33. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

34. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

35. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že po vydaní exekučného titulu dňa 26.3.2013, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, povinná uhradila oprávnenému sumu 5.000 EUR. Súd preto exekúciu v časti vymoženia sumy 5.000 EUR zastavil z dôvodu zániku dlhu jeho splnením povinnou oprávnenému (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a to podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia sa začala nedôvodne v časti vymoženia sumy 5.000 EUR.

36. Povinná podala námietky aj proti trovám exekúcie. 37. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

38. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

39. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

40. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.

41. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

42. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 31.10.2013), účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

43. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len vyhl. č. 288/1995 Z. z.), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

44. Podľa ust. § 5 ods. 1 citovanej vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 EUR a najviac 33.193,92 EUR.

45. Podľa ust. § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

46. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

47. Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

48. Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

49. Po preskúmaní spisovaného materiálu a oboznámení sa s námietkami povinnej proti trovám exekúcii dospel súd k záveru, že námietky povinnej sú dôvodné.

50. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 17.4.2013 súdny exekútor uviedol, že predbežné trovy exekúcie sú: - trovy exekúcie súdneho exekútora 2.426,10 EUR (odmena 2.001,75 EUR + 20% DPH v sume 400,35 EUR, náhrada výdavkov a náhrada za stratu času 20 EUR + 20 % DPH v sume 4 eurá a

- trovy exekúcie oprávneného za súdny poplatok za vydanie poverenia v sume 16,50 EUR.

51. V rámci predbežných trov exekúcie môže exekútor vyčísliť odmenu maximálne v takom rozsahu, na aký by mal nárok, keby došlo k upusteniu od vykonania exekúcie. K upusteniu od exekúcie môže dôjsť len vtedy, ak povinný splnil, čo mu ukladá exekučný titul, alebo ak síce splnil čiastočne, ale oprávnený vyslovil súhlas s upustením od vykonávania exekúcie. Výšku odmeny exekútora v prípade upustenia od exekúcie, a teda aj v prípade jej vyčíslenia v rámci predbežných trov exekúcie, upravuje § 5 ods. 2 vyhl. č. 288/1995, podľa ktorého patrí exekútorovi odmena vo výške 50% z odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 citovanej vyhlášky. V zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky je odmena exekútora 20% zo základu na jej určenie, čo je základom na určenie odmeny exekútora, zase upravuje § 4 citovanej vyhlášky. V zmysle uvedeného je základom na určenie odmeny exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymáhanej pohľadávky.

52. V prejednávanej exekučnej veci povinná splnila dlh oprávneného v časti sumy 5.000 EUR v deň začatia exekúcie, a preto súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, keďže v časti vymoženia sumy 5.000 EUR exekúcia sa viedla voči povinnej nedôvodne. Preto aplikujúc vyššie uvedené a citované ust. § 5 ods. 1, ods. 2, § 4 vyhl. č. 288/1995 Z. z. a ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vymožená pohľadávka je v tomto exekučnom konaní v sume 15.000 EUR, z ktorej odmena súdneho exekútora je 20% znížená o 50% , a ktorá predstavuje sumu 1.500 EUR + 20% DPH = 300 EUR, spolu 1.800 EUR.

53. Súdny exekútor podľa ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor v upovedomení na začatie exekúcie náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčíslil v danom prípade v sume 20 EUR + 20% DPH v sume 4 eurá, pričom takéto vyčíslenia náhrady výdavkov

a náhradu za stratu času súd považoval za nepreskúmateľné, keďže z neho nie je zrejmé, z akých čiastkových súm pozostáva. Avšak vzhľadom na to, že už odmena bola exekútora nesprávne vyčíslená, ďalej sa súd nezaoberal vyúčtovaním trov, nakoľko námietkam povinnej proti trovám exekúcie bolo potrebné vyhovieť pre nesprávny výpočet odmeny exekútora. Súd však pripomína, že aj pri náhrade hotových výdavkov platí, že v rámci predbežných trov exekúcie ju exekútor vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Exekútor má teda nárok iba na skutočne a účelne vynaložené hotové výdavky, ktorých vynaloženie a účelnosť je povinný preukázať a odôvodniť.

54. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) C. s. p.) V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C. s. p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania.

Proti II. a III. výroku nie je prípustné odvolanie (podľa § 50 ods. 4 a § 201 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).