Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-1008-2015.pdf
PDF · 94.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/1008/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpený advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovanému: N. Y., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. lesom XXXX/XX, Y., o zaplatenie 11.856,90 eur s príslušenstvom a odmenou 39,52 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.9.2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby súd žalovaného zmenkovým platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 11.856,90 eur s úrokom 6% ročne z nej od 11.7.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 39,52 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným dňa 23.2.2007, znejúcej na zmenkovú sumu 357.201 Sk, splatnej dňa 10.7.2015 s doložkou bez protestu, platobným miestom je Bratislava, Suché mýto 6. Zmenku nadobudol rubopisom od obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. V platobnom mieste predložil zmenku na platenie dňa 10.7.2015, ale žalovaný zmenkovú sumu 11.856,90 eur doteraz nezaplatil. K žalobe pripojil prvopis zmenky. 2. S účinnosťou od 23.12.2015 bolo zo zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), vypustené ustanovenie § 175, ktoré umožňovalo súdu rozhodnúť o zmenkovom nároku v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu. Keďže zmenkový platobný rozkaz nebol dovtedy vydaný, žalobca v súlade so zmeneným znením § 79 ods. 3 OSP žalobu doplnil a predložil súdu písomnú zmluvu, záväzky z ktorej boli zmenkou zabezpečené. 3. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že zmenka, ktorú súdu predložil, je zabezpečovacou zmenkou k zmluve o splátkovom úvere č. 0493087107 zo dňa 23.2.2007, záväzok žalovaného z tejto zmluvy naďalej existuje a je splatný. Mal za to, že zmluva nie je spotrebiteľská, uzavretá bola 23.2.2007, pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 boli spotrebiteľskými zmluvami výhradne zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere je podľa kogentného ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka zmluvou, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník. 4. V doplňujúcom podaní z 24.8.2016, ktorým žalobca reagoval na výzvu súdu, aby zmenkovú pohľadávku špecifikoval, uviedol, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere predstavuje ku dňu 24.8.2016 celkovo sumu 11.845,02 eur a pozostáva z istiny 7.139,50 eur a príslušenstva 4.705,52 eur. Do príslušenstva patria úroky 2.377,90 eur vyčíslené v sadzbe 11,6% p. a. od 12.11.2011 do 25.9.2014 (deň postúpenia pohľadávky), ďalej úroky z omeškania 1.235,73 eur vyčíslené v sadzbe 8% p. a. z istiny za obdobie do 25.9.2014 a vo výške 1.092,25 eur za obdobie od 26.9.2014 do
24.8.2016. K podaniu pripojil Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s., Obchodné podmienky a prehľad o splácaní úveru. 5. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP), platí na toto konanie už Civilný sporový poriadok. 6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a bez uvedenia dôvodu sa nedostavil ani na pojednávanie, ktoré súd na prejednanie sporu nariadil. Pojednávanie preto súd uskutočnil v neprítomnosti žalovaného a dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 7. Žalobca v prednese na pojednávaní na žalobe zotrval. Poukázal na svoje písomné podania a listinné dôkazy. Ako nový dôkaz predložil výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. z 30.7.2013, ktorou žalovaného upozornila na možnosť uplatnenie mimoriadnej splatnosti úveru, ak neuhradí dlžnú pohľadávku, a ďalej jej oznámenie z 3.9.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. S prihliadnutím na to, že žalovaný nič z jeho tvrdení nerozporoval, mal za to, že jeho nárok je nesporný. Poukázal aj na to, že v zmenkovom konaní nesie dôkazné bremeno žalovaný, čo rovnako platí aj v prípade, ak by súd dospel k názoru, že pôvodne išlo o blankozmenku. 8. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Kežmarku dňa 23.2.2007, súd zistil, že žalovaný ako vystaviteľ dal bezpodmienečný sľub zaplatiť v Bratislave na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 10.7.2015 sumu 357.201 Sk, bez protestu. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad žalobcu. 9. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Peňažná suma je síce vyjadrená v mene, ktorá už v čase splatnosti zmenky nebola platnou menou, ale nakoľko zmenka bola vystavená do dňa zavedenia eura v Slovenskej republike, považuje sa podľa prvej vety čl. III. § 9a ods. 2 zmenkového zákona za zmenku znejúcu na eurá a je splatná v eurách v prepočte podľa konverzného kurzu (30,126 Sk/ euro). 10. Prvopisom zmenky s nepretržitým radom indosamentov (čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona) žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Vychádzajúc len z abstraktného charakteru zmenky by preto bolo možné považovať uplatnený nárok za preukázaný. 11. Žalobca tvrdil, že zmenka zabezpečovala pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0493087107, ktorú dňa 23.2.2007 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom. Zo zmluvy súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 190.000 Sk (6.306,84 eur). Dohodnutá bola úroková sadzba 11,6% p. a., RPMN 13,61, dlžník bol povinný zaplatiť jednorazový poplatok za uzavretie zmluvy 3.800 Sk, mesačne platiť poplatok za správu úveru 60 Sk a úver splatiť v 120 mesačných splátkach po 2.752 Sk, splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc od 20.3.2007 do 20.2.2017. 12. Podľa označenia v záhlaví uzavreli zmluvné strany zmluvu podľa §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník. Žalobca z toho dôvodu považoval za vylúčené, aby išlo o zmluvu spotrebiteľskú. V zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, boli však spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ak sa uzavierali vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. 13. Spotrebiteľské zmluvy neboli do 31.12.2007 upravené výlučne len v zákone č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (OZ). Za spotrebiteľskú bolo potrebné aj v tom čase považovať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, sa spotrebiteľským úverom rozumelo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumela zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Veriteľom bola podľa § 3 ods. 1 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
14. Zmluvu o splátkovom úvere, ktorá je podľa žalobcu kauzálny dôvodom zmenky, uzavrela Slovenská sporiteľňa , a.s. v rámci svojho podnikania, a keďže žalovanému poskytla bezúčelový úver, ktorý nebol určený na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu spotrebiteľskú. 15. Aj keď si žalobca uplatnil nárok zo zmenky súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou, nie je zmenkový prejav v zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona neplatný. V čase vystavenia zmenky žiadna všeobecne záväzná právna norma nezakazovala použiť zmenku na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Túto možnosť vylúčil pre spotrebiteľské úvery až zákon č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2011 a pre všetky spotrebiteľské zmluvy až § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý však dopadá len na spotrebiteľské zmluvy uzavreté po 1.5.2014, kedy toto ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť. 16. Zmenka je abstraktný cenný papier a nie je subsidiárna k mimozmenkovému záväzkovému vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Žalobca si však uplatňuje nárok zo zmenky, ktorou boli zabezpečené pohľadávky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné na zmenkovú a kauzálnu pohľadávku hľadieť ako na jeden celok, čo vyplýva aj z § 4 ods. 7 zákon č. 258/2001 Z. z., ukladajúcemu veriteľovi povinnosť počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Inak by ochrana spotrebiteľa nebola účinná, keďže len samotná skutočnosť, že spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystavil zmenku, nemôže viesť k zhoršeniu jeho postavenia a spotrebiteľ nemôže byť iba z tohto dôvodu na svojich právach ukrátený. Navyše, súd musí v zmysle čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona z úradnej povinnosti prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch dlžníka ku skorším majiteľom, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 17. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu zmenky považuje súd tento spor za spotrebiteľský. Spotrebiteľským je v zmysle § 290 CSP spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca síce nemá vo vzťahu k žalovanému postavenie dodávateľa (on priamo žalovanému žiadnu službu neposkytol), ale ním uplatnený zmenkový nárok so spotrebiteľskou zmluvou bezprostredne súvisí. Preto je aj v tomto prípade nevyhnutné aplikovať odlišné procesné postupy, stanovené na ochranu slabšej strany sporu. Vychádzať treba aj zo základných princípov Civilného sporového poriadku, najmä z článkov 3 a 4, upravujúcich výkladové pravidlá. 18. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Z tohto pohľadu nie je možné len z dôvodu, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, považovať podľa § 151 ods. 1 CSP tieto skutkové tvrdenia za nesporné. 19. Z údajov na zmenke a z jej grafickej úpravy je zjavné, že pôvodne išlo o blankozmenku a zmenková suma spolu s dátumom splatnosti boli doplnené dodatočne. Zrejmé je to aj z časových súvislosti, nakoľko v čase vystavenia zmenky nedosahovala výška pohľadávky veriteľa zo zmluvy (súčet splátok úveru spolu s úrokom a poplatkami) zmenkovú sumu, konečná splatnosť úveru bola stanovená na 20.2.2017 a následky porušenia platobnej disciplíny dlžníka, t. j. predčasná splatnosť úveru a uplatnenie sankcií za omeškanie, nebolo možné vopred predvídať. 20. Z písomných podaní žalobcu vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. mu pohľadávku, ktorú zo zmluvy o splátkovom úvere mala voči žalovanému, postúpila dňa 24.9.2014. Nakoľko podľa špecifikácie (podanie žalobcu z 24.8.2016), boli do zmenkovej sumy zahrnuté aj úroky z omeškania za obdobie po 25.9.2014, je zrejmé, že chýbajúce údaje do blankozmenky doplnil žalobca, ktorý aj podľa tvrdenia v žalobe dňa 10.7.2015 predložil zmenku na platenie. Tým súd považoval za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. na rad žalobcu indosovala blankozmenku. 21. Žalobca mohol v blankozmenke doplniť chýbajúce údaje len v prípade, ak vystaviteľ udelil remitentovi vyplňovacie oprávnenie, ktoré spolu s indosovanou blankozmenkou prešlo na žalobcu. Z bodu 7.1.9. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve mala byť písomná. Preukázanie, že zmluva skutočne bola uzavretá, súd považoval za nevyhnuté vzhľadom na to, že ak majiteľ vyplní chýbajúce údaje do blankozmenky bez oprávnenia, ktoré mu vystaviteľ udelil, má takéto doplnenie len účinky zmeny textu. Preto by žalovaný v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona bol zaviazaný podľa pôvodného textu, ktorý
podpísal a nakoľko v tom čase listina ešte neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti a nebola platná ako vlastná zmenka, zmenkový záväzok žalovaného by nevznikol. 22. Zmenkový zákon síce neukladá, aby súd z úradnej povinnosti skúmal správnosť vyplnenia blankozmenky (čl. I. § 10), ktorou boli zabezpečené nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ale táto povinnosť vyplýva z § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., keďže neoprávnené alebo nesprávne vyplnenie blankozmenky je jednoznačne treba považovať za takú zákonnú prekážku, ktorá bráni priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, na ktorú súd musí prihliadnuť aj bez toho, aby sa spotrebiteľ tejto skutočností dovolával. 23. V spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci. Podľa § 295 CSP súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Súd takéto dôkazy od žalobcu vyžiadal, listom z 15.8.2016 ho vyzval nie len na špecifikáciu zmenkovej sumy, ale aj na predloženie zmluvy oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky. Výzva bola žalobcovi doručená 22.8.2016, napriek tomu takúto zmluvu súdu nepredložil, až nakoniec na pojednávaní 20.11.2017 uviedol, že zmluvou nedisponuje. Žalobca teda nepreukázal, že bol oprávnený po tom, čo sa žalovaný na neúplnú listinu podpísal, doplniť údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti, a keďže v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona je žalovaný zaviazaný len podľa pôvodného textu, zmenkovým dlžníkom sa nestal. 24. Odhliadnuc od uvedeného treba konštatovať, že ani v prípade, ak by žalobca vyplňovacím oprávnením disponoval, blankozmenku nevyplnil správne už aj z toho dôvodu, že podľa špecifikácie, ktorú súdu predložil, zabezpečená kauzálna pohľadávka ku dňu splatnosti zmenky 10.7.2015 bola nižšia, než zmenková suma a ani do 24.8.2016, ku ktorému dňu žalobca pohľadávku vyčíslil, ešte sumu 11.856,90 eur, ním doplnenú do blankozmenky, nedosiahla. 25. Tiež treba poukázať na to, že podľa prehľadu úhrad platil žalovaný splátky nepravidelne a v nižších sumách, od januára 2010 už nevykonal žiadnu platbu. Napriek tomu banka mimoriadnu splatnosť vyhlásila až k 3.9.2013, t. j. po viac než troch rokoch a aj výkon tohto práva sa premlčiava, takže súčasťou zmenkovej sumy sa stala aj časť kauzálnej pohľadávky a jej príslušenstva, ktoré boli do dňa splatnosti zmenky, resp. do dňa začatia súdneho konania, premlčané. 26. Za rozhodujúce však súd považuje, že si žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, z ktorej žalovanému žiadny záväzok nevznikol. Preto žalobu zamietol. 27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný síce mal v konaní plný úspech, zo súdneho spisu však žiadne jeho trovy nevyplývajú, súd preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že sa žalovanému náhrada trov nepriznáva. Prihliadol aj na hospodárnosť konania, keďže v zmysle § 262 ods. 2 CSP je potrebné po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania, a tým, že žalovanému trovy nevznikli, nebolo by mu možné titulom náhrady trov priznať žiadnu sumu.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).