Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti o maloletého: J. W., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov matka: Zuzana W., nar. XX.XX.XXXX bytom U., U. 1, zastúpená advokátkou Mgr. Martou Magyarovou, Palárikovo, Janka Kráľa 4, otec: L. W., nar. XX.XX.XXXX bytom R. G. č. XXX, zastúpený advokátom 1. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, 2. JUDr. Pavel Hagyari, so sídlom Vlčková 8/A, Bratislava, o návrhu matky a o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému, takto

rozhodol:

Súd návrhy matky z a m i e t a.

Súd návrh otca o zmenu zverenia maloletého z a m i e t a.

Súd z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 7P/124/2013-117 zo dňa 10.09.2014 v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že okrem styku týmto rozsudkom upraveným je otec oprávnený sa s maloletým J. W., nar. XX.XX.XXXX stýkať:

- počas letných prázdnin od 01.07. do 31.07. každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod.,

- počas Vianočných sviatkov dňa 24.12. a 25.12. párneho kalendárneho roka v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod.,

- počas Veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok každý párny kalendárny rok v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod.,

s tým, že otec maloletého si prevezme a odovzdá matke v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska.

Súd n a r i a ď u j e matke maloletého výchovné opatrenie, na základe ktorého je povinná sa podrobiť odbornému a sociálnemu poradenstvu, ktoré bude vykonávané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, na Referáte poradensko-psychologických služieb v trvaní 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku, ktorého úlohou bude:

- docielenie a podporenie pozitívneho vzťahu syna s otcom,

- docielenie diferencovania partnerskej a rodičovskej problematiky,

- vylúčenie ovplyvňovania maloletého v budovaní negatívneho obrazu otca,

- docielenie toho, aby výchova matky nebola podmieňujúca a manipulujúca.

Súd n a r i a ď u j e matke maloletého výchovné opatrenie, na základe ktorého je povinná umožniť styk otca s maloletým J., nar. XX.XX.XXXX počnúc od 04.12.2017 v jej neprítomnosti v priestoroch neštátneho subjektu PhDr. Kataríny Šubovej, Nové Zámky, M. Flengera 4 v časoch a rozsahu určenom týmto subjektom v trvaní 6 mesiacov od vykonateľnosti rozsudku a v rámci tohto obdobia je matka povinná sa podrobiť terapeutickému procesu za účelom realizácie styku otca s maloletým.

V rámci uvedených nariadených výchovných opatrení je otec povinný poskytnúť súčinnosť v súlade s pokynmi subjektu, ktorý vykonáva realizáciu týchto opatrení.

Súd v y s l o v u j e predbežnú vykonateľnosť rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2015, doplneným dňa 09.02.2015 okrem vydania neodkladného opatrenia sa domáhala zmeny posledného rozsudku súdu v časti úpravy styku otca s maloletým tak, aby súd styk otcovi s dieťaťom zakázal. Návrh vo veci samej odôvodňovala s poukazom na udalosti, ku ktorým došlo ešte pred vydaním posledného rozhodnutia o úprave tohto styku, ako aj novými skutočnosťami, ku ktorým došlo po styku otca s maloletým v novembri 2014, po ktorom jej maloletý hovoril, že otec ho pripútal na stoličku, zatiaľ holil so strojčekom frajerkine genitálie a on sa mal na to pozerať, pričom tento zážitok s odstupom času maloletý nakreslil. Ďalej v decembri 2014 jej maloletý opisoval to, že keď bol s otcom v byte v Nitre, vyzliekli ho donaha, na ruky mu dali putá, dávali na neho kocky ľadu, otcova frajerka mu olizovala telo, on kričal a tak mu zalepili ústa. Ďalší deň ho otcova frajerka vyzliekla donaha a s nožom v ruke sa mu vyhrážala. Okrem toho maloletý opísal aj to ako prebiehal pohlavný styk otca s frajerkou. K návrhu pripojila okrem iného zápisnicu o výsluchu na polícii z 19.01.2015 a 18.12.2014, lekársku správu zo dňa 27.02.2015, odporučenie detského psychiatra zo dňa 02.03.2015. V priebehu konania, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, písomným podaním doručeným súdu 17.10.2017, sa matka domáhala zmeny posledného rozsudku súdu v časti úpravy styku otca s maloletým tak, aby súd vyslovil, že styk otca s dieťaťom sa neupravuje. Uvedenú zmenu navrhovaného výroku odôvodňovala tým, že napriek zrušeniu neodkladného opatrenia v časti zákazu styku otca s dieťaťom sa styk otca upravený v rozvodovom konaní nerealizuje, nakoľko maloletý sústavne odmieta stretnutia s otcom, má z neho strach, uteká od neho preč. Uviedla, že otec počas viacerých pokusov o realizáciu styku si nenašiel k dieťaťu žiadnu cestu. Mala za to, že súd by mal nepochybne prihliadať v súlade s § 38 na názor dieťaťa, ktorý vyslovil v priebehu tohto konania. Bola názoru, že nútenie maloletého k uskutočňovaniu styku by u neho vyvolalo ďalšie stresové situácie. Ďalej poukázala na znalecký posudok Dr. Halašovej, ktorý si dala vypracovať s tým, že podľa jeho záverov znalkyňa odporučila otcovi rešpektovať odmietavé stanovisko dieťaťa a na zistenie tejto znalkyne, že zo strany matky nedošlo k vedomému a zámernému manipulovaniu dieťaťa. 2. Otec sa návrhom doručeným súdu 03.02.2015 domáhal zmeny poslednej úpravy svojho styku s maloletým a to tak, aby bol oprávnený sa s dieťaťom stýkať každý párny týždeň od 9.00 hod. soboty do 17.00 hod. nedele, ďalej každý rok počas letných prázdnin od 01.08. od 09.30 hod. do 20.08. do 17.00 hod. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2015 uviedol, že nakoľko má vážne pochybnosti o psychickom stave matky dieťaťa, v rámci dokazovania navrhuje vyšetriť jej duševný stav a zároveň navrhuje zmeniť zverenie maloletého do svojej starostlivosti. V posledných písomných podaniach zo dňa 04.09.2017, 14.11.2017 okrem iného otec navrhol zamietnuť návrh matky a rozšíriť doteraz upravený styk tak, že:

- počas letných prázdnin má právo na styk s maloletým každý kalendárny rok od 15.07. o 09:30 hod. do 31.07. do 09:30 hod. a od 15.08. od 09:30 hod. do 31.08. do 09:30 hod.,

- počas Vianočných sviatkov má právo na styk s maloletým v párnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 09:30 hod. do 25.12. do 19:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku v čase od 31.12. od 09:30 hod. do 01.01. do 19:00 hod.,

- počas Veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin má právo na styk s maloletým každý párny kalendárny rok vždy od 19:00 hod. dňa, ktorý predchádza začiatku jarných a veľkonočných prázdnin do 19:00 hod. dňa, ktorým tieto prázdniny končia. Okrem toho otec navrhol uložiť matke výchovné opatrenie, ktorým by bola zaviazaná navštevovať odborné poradenstvo prostredníctvom ÚPSVaR alebo u PhDr. Kataríny Šubovej a ďalej uložiť matke umožniť otcovi styk s maloletým každý nepárny pracovný deň v mesiaci november formou nápravno- terapeutického plánu v rozsahu od 20.11. do 03.12. od 15:00 hod. do 16:00 hod. a od 04.12. do 17.12. od 15:00 hod. do 17:00 hod. v priestoroch nezávislej psychologickej resp. poradenskej inštitúcie za prítomnosti psychológa či inej organizácie akreditovanej vykonávať poradenskú činnosť bez prítomnosti matky maloletého a napokon po uvedenom absolvovaní nápravno-terapeutického plánu navrhol svoje

absolvovanie 14 dňového spoločného terapeutického pobyt spolu s maloletým bez prítomnosti matky v určenom období.

3. Kolízna opatrovníčka s poukazom na vykonané dokazovanie navrhla styk otca s dieťaťom ponechať v rozsahu doterajšej súdnej úpravy prípadne rozšíriť avšak v užšej miere ako otec v návrhu uvádzal. Poukázala na znalecký posudok Dr. Haidovej, z ktorého vyplýva, že znalkyňa v súčasnosti zverenie dieťaťa do starostlivosti otca nedoporučuje, nakoľko dieťa nie je na to pripravené. Navrhla v predmetnej veci obom rodičom nariadiť výchovné opatrenie vykonávané u psychologičky PhDr. Šubovej.

4. V prejednávanej veci súd uznesením 12P 6/2015-85 zo dňa 12.03.2015 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Nitra 9CoP 26/2015-114 zo dňa 18.06.2015 predbežným opatrením zakázal styk otca s maloletým J. W. nar. XX.XX.XXXX až do rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie sa stalo vykonateľným 30.03.2015 a právoplatným dňa 02.07.2015. Ďalším uznesením tunajšieho súdu 12P/6/2015-227 zo dňa 10.09.2015 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Nitra 8CoP/56/2015-274 zo dňa 09.12.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť 30.12.2015 súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením 12P/6/2015-85 zo dňa 12.03.2015 v časti zákazu styku otca s dieťaťom zrušil. Ďalším uznesením 12P/6/2015-326 zo dňa 17.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.06.2016 a vykonateľnosť dňa 23.05.2016 súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o obmedzenie styku otca s maloletým zamietol, zároveň uložil maloletému a obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia schopností rodičov a maloletého navzájom komunikovať, ktoré bude vykonávané na ÚPSVaR Nové Zámky, Referáte poradensko-psychologických služieb až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Ďalší návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadal rozšíriť svoj styk s maloletým počas letných prázdnin, súd uznesením 12P/6/2015-378 zo dňa 14.07.2016 zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03.08.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, maloletého, znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, svedkyne PhDr. Kataríny Šubovej, Mgr. Petry Ivaničovej, oboznámením vypracovaných znaleckých posudkov, ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi, pripojeným spisom 7P/124/2013 a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 7P 124/2013 mal súd preukázané, že rozsudkom 7P 124/13-117 zo dňa 10.09.2014 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému bola uzavretá rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený matke, otec zaviazaný na platenie výživného v sume 65,- eur a súčasne bol upravený styk otca s maloletým na každý párny týždeň v sobotu od 09.30 hod. do 17.00 hod., ďalej na každý párny týždeň v nedeľu v tom istom čase a okrem toho každý rok na deň 25.12. v čase od 09.30 hod. do 17.00 hod. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.09.2014. V predmetnom konaní psychologička PhDr. Alena Oravcová v závere správy zo dňa 03.03.2014 skonštatovala u maloletého diagnózu ADHD.

7. Zo spisu tunajšieho súdu 7Em/1/2016 mal súd preukázané, že otec maloletého dňa 21.1.2016 doručil na súd návrh na výkon rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletým. Matka bola písomne vyzvaná na plnenie práv a povinností na základe vykonateľného rozhodnutia. Vo veci bola vypracovaná správa kolízneho opatrovníka zo dňa 21.3.2016, z ktorej vyplývajú rozdielne tvrdenia rodičov ohľadom realizácie styku otca s maloletým keď matka tvrdí, že otec v čase v ktorom má upravený styk príde pre dieťa, sedí v aute, z ktorého nevystúpi, dieťa nepresviedča, aby s ním išiel. Na druhej strane otec tvrdí, že keď príde pre maloletého v čase, keď má upravený styk, tak matka s dieťaťom nevyjde z bytu, pričom on nechce vstupovať na cudzí pozemok a ísť do bytu matky, pretože v minulosti na neho podala trestné oznámenie. Podľa oznámenia ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 13.4.2016, z dôvodu nefunkčnej a nedostatočne komunikácie medzi rodičmi dieťaťa a problémov pri realizácii styku otca s maloletým bola zvážená potreba zapojenia rodiny do realizácie opatrenia na zabezpečenie vykonania odborných metód prác v zmysle § 11 odsek 3 písmeno b) bod 1 zák. č. 305/05 Z. z., ktoré opatrenie od mesiaca apríl 2016 začína realizovať Akreditovaný subjekt Familiam o. z. Prešov, ktorý bude rodičom poskytovať odbornú pomoc, poradenstvo a zároveň zabezpečovať asistovaný styk - dohľad nad stykom. V predloženej správe subjektu Familiam, o. z. Prešov zo dňa 08.06.2016 o priebeh styku otca so synom zo dňa 04.06.2016 sa uvádza, že od toho času ako po predchádzajúcom zákaze mal otec opätovne povolený styk s maloletým od januára 2015 sa na každý určený termín pokúsil so synom stretnúť, pričom z 21 termínov boli všetky bezúspešné. S asistenciou pri preberaní dieťaťa otcom dňa 04.06.2016 súhlasili obaja rodičia,

potom čo matka s maloletým vyšla pred dom, aby syna odovzdala otcovi sa prejavilo napätie u maloletého až pri priblížení sa k autu otca, kričal že nepôjde a vrátil sa na nádvorie domu. Matka nahlas verbalizovala synovi požiadavku, aby išiel, on nesúhlasil, ktorý postoj podporila aj matkina matka, ktorá z balkóna zakričala informáciu, že ,,to nedovolí“. Následnou komunikáciou medzi rodičmi, aby na kontakte s otcom bola prítomná pracovníčka Familiam prípadne, aby sa stretnutia zúčastnila po celý čas matka, tak oba tieto návrhy matka odmietla. Podľa uvedených prejavov správania nebolo možné určiť zdroj odmietavého postoja maloletého k otcovi pri priblížení sa k autu otca. Podľa záverečnej správy subjektu Familiam zo dňa 14.12.2016 je možné skonštatovať, že u maloletého sa sústavne prejavujú impulzívne prejavy správania negatívneho zamerania, avšak nielen k otcovi, nakoľko maloletý podobne reaguje aj na viaceré iné bežné životné situácie. Táto forma jeho správania si vyžaduje pravdepodobne pedopsychiatrickú starostlivosť. Otcovi boli poskytnuté odporúčania v zmysle dôležitosti snahy o priebežné nadväzovanie pozitívnych kontaktov s maloletým prostredníctvom sms správ, sociálnych sietí alebo iných aplikácií, ktorú možnosť zatiaľ využíva len minimálne. Pozitívne je vnímaná komunikácia starej matky zo strany matky, ktorá výrazne menej verbalizuje pre vnukom jeho negatívne zážitky zo stretnutí s otcom v minulosti, čím zmierňuje vnukovu jatrogenizáciu. Ďalej bolo odporúčané matke, aby prispela pozitívnymi dialógmi s maloletým Adamom k jeho záujmu o stretnutie s otcom. Zatiaľ v predmetnej exekučnej veci nebol nariadený výkon rozhodnutia.

8. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a) Tr. zákona vedenej na OO PZ Nové Zámky na základe trestného oznámenia matky maloletého, bolo trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľky ORPZ OKP Nové Zámky ČVS ORP 18/1-VYS-NZ-2014 zo dňa 27.5.2015 podľa §215 odsek 1 písmeno b), odsek 4 Trestného poriadku zastavené z dôvodu, že neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. V rámci tohto trestného konania boli vypracované znalecké posudky. Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých PhDr. Zuzana Bieliková v závere posudku č.40/2014 zo dňa 23.05.2014 (v spise na čl.161-171) a dodatku k tomuto posudku zo dňa 02.04.2015( v spise na čl.126-148) uviedla, že maloletý je schopný správne vnímať udalosti, ktoré prežil, resp. bol ich svedkom, jeho reprodukcie však môžu byť skreslené - ovplyvnené pretrvávajúcou fantazijnou činnosťou. Zvlášť negatívne citové zážitky má tendenciu dopĺňať fantazijnými obsahmi, ktoré mu prinášajú úľavu zo psychosomatického napätia. Vzhľadom k výške jeho intelektu je netypický jeho kresebný prejav, ktorý potvrdzuje regres vo vývine na nižšie vývinové štádium. Ďalej uviedla, že maloletý má prirodzené sklony skresľovať svoje výpovede vplyvom toho sociálneho prostredia, v ktorom sa práve nachádza, pričom u neho dominujú snahy vyhovieť najmä matke, ktorá je v jeho živote ústrednou a vysoko dominantnou osobou, bez schopnosti akéhokoľvek odporu voči nej. Maloletý je vo zvýšenej miere ovplyvniteľný a manipulovateľný zo strany matky, voči ktorej zaujíma neprimerane submisívny postoj a má zvýšené snahy vyhovieť jej a napĺňať jej očakávania. U maloletého aktuálne neboli zistené príznaky sexuálneho zneužívania. Boli zistené konfrontačné až nepriateľské postoje matky voči otcovi maloletého, v dôsledku ktorých môže maloletého ovplyvňovať voči nemu. Na základe uvedeného znalkyňa doporučila vyšetrenie matky (psychiatricky, psychologicky). Čo sa týka predložených kresieb maloletého po psychodiagnostickom vyhodnotení znalkyňa konštatovala, že do kresieb maloletého bolo zasahované ďalšou osobou (dvojdimenzionálne vyjadrenie, rovnomerný tlak na ceruzku, odlišnosť línií), čo kresby maloletého Adama neobsahujú ani v čase vyšetrenia dňa 20.03.2015. Zo záveru znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Vincenta Štefáka a MUDr. Lívie Katonovej č. 18/2014 č. 37/2014 zo dňa 29.05.2014, ktorý vyšetrili duševný stav maloletého vyplýva, že intelektové a mentálne schopnosti maloletého sú zodpovedajúce jeho veku, neboli u neho zistené patologické funkcie intelektu a jeho prejavy. Maloletý je primerane svojmu veku a poruche pozornosti s hyperaktivitou pri vývojovej poruche reči a jazyka schopný správne vnímať, prehodnotiť a reprodukovať udalosti a okolnosti, ktorých bol svedkom a ktoré prežil s vyšetrovanou vecou aj v exponovaných situáciách a v čase tomu blízkom. U maloletého spáchanie uvedeného trestného činu zo psychiatrického hľadiska nezanechalo následky okrem možnosti prehĺbenia už prítomnej poruchy. U maloletého nie sú prítomné známky typické pre obete týrania a nie sú prítomné známky syndrómu týranej osoby.

9. Zo znaleckého posudku a jeho záverov vypracovaného v tejto veci MUDr. Jánom Bernátom, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 32/2016 zo dňa 16.09.2016 mal súd preukázané, že z psychiatrického hľadiska matka maloletého netrpí duševným ochorení v užšom zmysle ani závažnou patologickou povahovou odchýlkou. Osobnosť matky je jednoduchšia, vplyvom dlhotrvajúcej stresovej konfliktnej situácie je interpersonálne akcentovaná vo vzťahoch na osi

dominancia - submisivita na úkor vzťahov súvsťažných, kedy najmä v motivačnej oblasti dominuje snaha o zabránenie styku maloletého s otcom. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu uvedené osobnostné zmeny môžu byť predpokladom na negatívne ovplyvnenie vzťahu dieťaťa k otcovi. Ani otec dieťaťa z psychiatrického hľadiska netrpí duševným ochorením ani závažnou patologickou povahovou odchýlkou. Jeho osobnosť je jednoduchšia, vplyvom dlhodobej stresovej konfliktnej situácie je čiastočne zúžená, kedy najmä v motivačnej oblasti dominuje snaha o kontakt s dieťaťom. Vplyvy súčasných osobnostných zmien otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu a starostlivosť o neho nie je možné posúdiť vzhľadom na dobu, počas ktorej sa s dieťaťom relevantne nestretol. Znalec skonštatoval, že ani jeden z rodičov netrpí psychiatrickou patológiou, ktorá by sama o sebe bola dôvodom k vylúčeniu jedného z rodičov zo starostlivosti o maloleté dieťa. Obaja rodičia sú z psychiatrického hľadiska schopní zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa po stránke citovej, rozumovej a mravnej. Obaja rodičia majú rozumový i citový potenciál uznávať úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa, voči sebe však zaujímajú hostilné postoje, a preto je reálne táto ich schopnosť oslabená. Oslabenie tejto schopnosti však nevyplýva z duševného ochorenia, preto jej bližšia špecifikácia spadá do oblasti klinickej psychológie.

9.1 Matka voči posudku MUDr. Jána Bernáta podala námietky podrobne uvedené v jej podaní zo dňa 10.10.2016 (v spise na č.l. 426-430), v ktorom nesúhlasila s niektorými zisteniami a tvrdeniami znalca uvedenými v II. posudku. Mala za to, že znalec vychádzal z nepravdivých tvrdení a poznatkov tvrdených zo strany otca.

9.2 Znalec v písomnom vyjadrení zo dňa 24.04.2017 po oboznámení sa s písomnými námietkami matky uviedol, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku s tým, že v jeho príslušných častiach uviedol výlučne skutočnosti, ktoré uviedli obaja rodičia, pričom námietky matky k zápisom na stranách 7 a 8 posudku ani v hypotetickom prípade ich opodstatnenosti by nijakým spôsobom nemenili na záveroch posudku. Poukázal na to, že jeho úlohou nebolo overovať pravdivosť tvrdení rodičov ani zisťovanie ich dôveryhodnosti výpovedí s výnimkou narušenia ich dôveryhodnosti duševnou poruchou lege artis, ktorá nebola znalecký šetrením diagnostikovaná ani u jedného z rodičov a to bez ohľadu na pravdivosť údajov uvádzaných počas znaleckej explorácie.

10. Zo znaleckého posudku a jeho záverov vypracovaného v tejto veci PhDr. Katarínou Haidovou znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých č. 3/2017 EZD zo dňa 24.02.2017 v rámci ktorého boli znalecky vyšetrení obaja rodičia a maloletý mal súd preukázané, že obaja rodičia majú priemerné intelektové schopnosti. Matka je uzavretá, chýba jej primeraný vzhľad do vlastného správania, má tendenciu javiť sa lepšou. Ide o jednoduchšie štruktúrovanú osobnosť, ktorá v interakcii s inými ľuďmi vrátane partnerských vzťahov môže byť nekompromisná, podozrievavá, volí jednoznačné riešenia. Takýto postoj zaujíma aj vo vzťahu k rozchodu s otcom dieťaťa. Je predpoklad, že je silne naviazaná na svoju matku, ktorá participuje na výchove dieťaťa, obe determinujú jeho správanie, jeho hodnoty a mravný vývin. Otec má tendenciu stiahnuť sa, izolovať sa, ťažšie sa prispôsobuje novým situáciám, na realitu má zúžený pohľad. Aktuálne je výrazne frustrovaný okolnosťami týkajúcimi sa jeho syna. Obaja rodičia majú v rámci svojich možností predpoklady na starostlivosť o dieťa, obaja sú teoreticky schopní zvládnuť starostlivosť o dieťa. Čo sa týka maloletého, ktorý má diagnostikovanú poruchu aktivity a pozornosti, je silno citovo viazaný na matku, za svoju jadrovú rodinu považuje len matku a starú matku z matkinej strany. Vzťah k otcovi je výrazne negatívny, vyjadruje sa o ňom vulgárnymi výrazmi, resp. ho označuje za psychopata, pričom významu tohto slova nerozumie a považuje ho za nadávku. Vo vzťahu k otcovi prežíva intenzívny hnev až zlosť, čo demonštruje i svojim expresívnym správaním (krik, vrieskanie, dupanie). Jeho subjektívnym odôvodnením, že prečo s otcom nejde je fakt, že vrieska. Okrem masívnej zlosti prejavuje tiež separačnú úzkosť, strach, že by ho otec mohol od matky vziať. Jednoznačne idealizuje matku, ochraňuje ju a otca a jeho partnerku bezvýhradne devalvuje. Vie, kedy má styk s otcom, udáva že k otcovi nechodí, lebo vrieska. Bez akéhokoľvek podnetu zo strany znalkyne zdôrazňuje, že to všetko hovorí ,,ako príbeh alebo básničku“, vraj to hovorí tak, ako si to vymyslel, vzápätí svoje prerieknutie opraví a dodá, že jeho interpretácia sa zakladá na skutočných udalostiach. Dieťa jednoznačne inklinuje matke, je s ňou lojálne, má tendenciu ju ochraňovať. Maloletý je oboznámený s chronologickou postupnosťou v konaní otca v kontexte jeho odchodu z rodiny. Je vysoko pravdepodobné, že tieto informácie má od matky a starej matky. Dieťa sa identifikovalo s matkiným kritickým, odmietavým, hostilným postojom k otcovi, primklo sa k nej ako k jedinému ,,dobrému rodičovi“, ktorý toto primknutie veľmi pravdepodobne potencoval akcentovaním obrazu otca ako ,,zlého rodiča“. Ide o mechanizmus projektívnej identifikácie, kedy matka projikuje, premieta do dieťaťa negatívny obraz otca a dieťa túto projekciu prijíma, identifikuje sa s

ňou, nakoľko vzhľadom k svojmu veku nie je schopné realitu objektívne posúdiť. Aktuálne správanie maloletého svedčí skôr pre hnev na otca ako úzkosť. Úzkosť, resp. strach participuje len v zmysle separačnej úzkosti ( strach, že by ho otec zobral od matky). Postoj dieťaťa k otcovi sa môže zmeniť tým, že sa zmení postoj maky ( a zrejme aj starej matky), že dajú dieťaťu najavo svoj súhlasný postoj k stretnutiam s otcom, aby sa u dieťaťa neprejavili výčitky svedomia v prípade styku s otcom. Nestačí dieťa len formálne pripraviť na styk, dieťa potrebuje cítiť, že matka je so stykom vnútorne stotožnená. Citová väzba dieťaťa na otca nie je dostatočne silná, je potrebné pracovať na tom, aby dieťa otcovi dôverovalo. Zákaz styku otca s maloletým by absolútne nebolo v prospech dieťaťa, rovnako ani zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca toho času nie je v záujme dieťaťa a dieťa nie je k tomu pripravené. Maloletý Adam žije s matkou a starou matkou a je stotožnený s postojom, ktorý matka a veľmi pravdepodobne i stará matka zaujímajú voči otcovi. Možno preto usudzovať, že ide o manipuláciu dieťaťa, ktoré používa slovník dospelých, ktoré samo nie je schopné si vytvoriť reálny obraz o osobnosti otca, dieťa sa s týmto obrazom identifikuje, prijíma ho. Ide o skresľovanie reality, s čím sa neskôr dieťa bude musieť vyrovnať, čo zaťaží jeho adaptačný potenciál. S matkou je potrebné v tomto smere pracovať, aby diferencovala partnerskú a rodičovskú problematiku, aby dieťa popri svojich vývinových problémoch nebolo zaťažované rozvodovou problematikou rodičov.

10.1 Matka voči posudku PhDr. Kataríny Haidovej podala námietky podrobne uvedené v jej podaní zo dňa 31.03.2017 (v spise na č.l. 466-470), v ktorom nesúhlasila jednak s niektorými skutočnosťami uvedenými v rámci výpisu dokumentácie, v časti vlastného vyšetrenia znalkyne v časti II posudku a v jeho závere, kde znalkyňa starej matke pripisuje konania, podľa ktorých by mala živiť negatívny obraz otca v dieťati čo nie je pravda, naviac znalkyňa starú matku nevyšetrila.

10.2 Znalkyňa PhDr. Katarína Haidová na pojednávaná dňa 11.05.2017 vo svojej výpovedi uviedla, že po prečítaní námietok matky napriek jeho obsahu sa pridržiava v plnom rozsahu záverov svojho znaleckého posudku. Pokiaľ sa v posudku vyjadrovala k aktivitám starej matky, bolo to z dôvodu, že táto bola spomenutá v rámci vyšetrenia dieťaťom, ktoré za svoju rodinu považuje matku a starú matku, plne sa stotožňuje s ich názormi ako aj postojmi. Čo sa týka postojov k rozchodu matky a otca dieťa je detailne zorientované v partnerských problémoch rodičov. Je informovaný o vzájomnej komunikácii rodičov, o priebehu jeho styku, používa slovník dospelých. Z celého jeho správania je vidieť, že má polarizovaný vzťah k rodičom s tým, že matku a starú matku idealizuje a otca devalvuje, označuje ho rôznymi vulgarizmami a v rámci toho pojmami, ktorým nerozumie. To čo dieťa prežíva je dominantný hnev voči otcovi, ktorý vyjadroval pokrikom, dupaním tak ako je opísané v znaleckom posudku. U dieťaťa bola zistená separačná úzkosť, bojí sa toho, že by ho otec mohol vziať. Z jeho prejavov sa nedalo vyvodiť, resp. tieto nesvedčili o jeho úzkosti z otca ako takého na základe ním uvádzaných prežitých skutočností, ku ktorým v jednom prípade uviedol, že si to sám vymyslel. Pokiaľ by dieťa prežilo tie hrozné veci, ktoré sú v spise uvedené, zanechalo by to na ňom úžasnú traumu, ktorá by sa v jeho emotívnom prejave odzrkadlila, pričom v danom prípade tomu tak nebolo. To, že dieťa má diagnostikované ADHD nemohlo ovplyvniť prežívanie traumy a následný jeho prejav. Maloletý má tendenciu ochraňovať matku, z čoho vyplýva jeho predstava, že o čo viac neguje otca, tým viac chráni matku. Znalkyňa uviedla, že v súčasnosti čokoľvek by otec urobil bez dohľadu odborníka, neviedlo by to k zmene. Mala za to, že pokiaľ by rodičia vyriešili svoj partnerský problémy posunulo by to aj vzťah otca k dieťaťu. Obaja rodičia musia vykonať kroky k náprave a nadobudnutiu dôvery maloletého k otcovi, naviac je potrebné dieťa viesť k tomu, aby otcovi dôverovalo a u maloletého je okrem toho potrebné zabrániť výčitkám svedomia a to tak, aby tieto nepociťovalo v prípade, že sa stretne s otcom po návrate k matke.

11. V priebehu konania bola na základe návrhu otca požiadaná psychologička PhDr. Katarína Šubová o poskytnutie súčinnosti pri uskutočnení styku otca s maloletým. Zo správy o súčinnosti tejto psychologičky zo dňa 31.08.2017 a jeho záverov vyplýva, že správanie (odmietanie otca) maloletého nebolo v súlade s jeho emočným prežívaním, išlo o demonštratívne cielené správanie podporované matkou. Matkina výchova nepodporujúca vzťah otca s maloletým dopadá na maloletého tak, že maloletý v snahe vyhovieť matke preberá jej názory a postoje, priazeň matky si získava lojalitou a demonštrovaním negatívneho postoja k otcovej výchove. Táto výchova matky evokuje u maloletého vnútorný diskomfort, formovanie intrapsychického konfliktu vo vzťahu k otcovi, k svetu nedôveru a neochotu sa otvárať sociálnym kontaktom, a napokon aj vo vzťahu k matke nezdravú závislosť na nej a neschopnosť ukončiť separáciu. Uviedla, že podmienkou zdravého vývinu maloletého je matkina výchova podporujúca vzťah syna k otcovi, vylúčenie matkinho ovplyvňovania maloletého budovaním negatívneho obrazu otca a matkina výchova nepodmieňujúca a nemanipulujúca.

11.1 Svedkyňa PhDr. Katarína Šubová vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 16.11.2017 uviedla, že tak ako v správe uvádzala, stretnutie otca s maloletým bolo bezúspešné. Mala za to, že k zmene postoja maloletého by mohlo dôjsť za situácie, pokiaľ by nastala zmena v postoji matky voči otcovi tým, že by ,,otvorila náruč vo vzťahu k otcovi“ a tým by sa zmenil postoj maloletého. Ohľadom tvrdení, ktoré maloletý uvádza ohľadom zneužívania tým, že pri svojich tvrdeniach hovorí to isté a akým spôsobom to hovorí vyvodila, že tieto skutočnosti nehovorí na základe zážitku, resp. prežitých skutočností. Nakoľko niekoľko rokov v tomto smere vypracovávala znalecké posudky pre políciu, vie posúdiť, akým spôsobom reaguje a hovorí o prežitých veciach zneužívané dieťa.

12. Svedkyňa Mgr. Petra Ivaničová uviedla, že od novembra 2015 ako zamestnankyňa Základnej školy Palárikovo vykonáva asistentku maloletému počas hodín hlavných predmetov. Odkedy s dieťaťom pracuje, tak jeho správanie a prejavy sa menia, sú rúzne, má niekedy dobrý ale aj zlý deň. Nevedela uviesť čo môže ovplyvňovať jeho horšie dni, alebo prejavy. S maloletým nikdy nehovorila o rodičoch a jeho osobných veciach, ale len o školských veciach. Jej úlohou je utlmiť prejavy dieťaťa vzhľadom na jeho diagnózu, získať jeho pozornosť tak, aby bolo kludnejšie a dať mu nejakú úlohu naviac. Ďalej uviedla že maloletý sa ľahko a rýchlo učí, všetko si zapamätá, preto je potrebné mu zadávať viac úloh, má len problém sa sústrediť.

13. Kolízna opatrovníčka k styku otca s maloletým, ktorý bol s rodičmi dohodnutý na pojednávaní dňa 06.04.2017 uviedla, že dňa 22.04.2017 dieťa pred otcom stále unikalo, styk bol neúspešný. Maloletý mal demonštratívne prejavy, kričal ,,nechcem, preč, domov, bojím sa“ a podobne. Skonštatovala, že tak ako aj znalkyňa poukázala medzi rodičmi nie je žiadna interakcia a to taká, v dôsledku ktorej by dieťa nadobudlo pocit bezpečia. Rodičia sa na seba nepozrú, nepozdravia sa. Aj ďalšie stretnutia otca s maloletým dohodnuté v rámci tohto konania boli bezúspešné.

13.1 Podľa správ z poradensko-psachologického procesu zo dňa 19.07.2016 (v spise na čl.387) a 20.10.2017 (v spise na č. 604), na základe uznesenia súdu12P/6/2015-326 zo dňa 17.05.2016, sa s oboma rodičmi uskutočnili viaceré stretnutia so zameraním na zlepšenie komunikácie. Konzultácie spoločné - rodičia a dieťa nebolo možné uskutočniť pre negatívny postoj dieťaťa zobrazujúci sa v neadekvátnom správaní už pri vstupe dieťaťa do priestorov ÚPSVaR. Preto boli rodičom ponúknuté individuálne konzultácie. V rámci nich obaja rodičia verbalizovali odlišné postoje k stretávaniu sa dieťaťa s otcom. Psychologická intervencia nebola naplnená vzhľadom k postojom klientov.

14. Matka maloletého uviedla, že syn sa s otcom stretol naposledy koncom februára 2015, potom ako súd predbežným opatrením zakázal styk otca so synom, sa otec so synom nestretol. Uviedla, že zhruba dva roky s maloletým navštevuje detskú psychiatričku Dr. Süttöóvú, ktorú začali navštevovať pre poruchu správania maloletého ako aj v dôsledku toho, čo malý rozprával o zážitkoch u otca. V čase, keď sa otec so synom stretával, stávali sa prípady, že po ukončení styku mal maloletý problémy so žalúdkom a museli vyhľadať lekára. Napriek tomu, že sa stali skutočnosti ňou uvádzaných v návrhu v mesiaci november a december 2014, tak v riadne stanovenom termíne maloletého dávala otcovi na styk, keďže to mala určené v súdnom rozhodnutí. Skutočnosti uvedené v návrhu na tretej strane v treťom odseku, jej maloletý hovoril niekedy ešte pred rozvodom manželstva. Uviedla, že ona syna riadne na styk vždy pripraví, povie mu, že idú na stretnutie s otcom, pričom maloletý už doma zvykne kričať, že tam nechce ísť, napriek tomu ho na silu na styk zoberie, pričom po každom takomto stretnutí kričí aj po tom, čo prídu domov. S maloletým žijú naďalej v jednej domácnosti spolu s jej matkou. Maloletý nenavštevuje školskú družinu ani jedáleň, stravuje sa doma. Maloletý stále užíva lieky, ktoré mu predpisuje psychiater a neurológ. Navrhla doplniť dokazovanie výsluchom znalkyne PhDr. Marty Halašovej ako aj psychologičky Dr. Oravcovej s tým, že po týchto výsluchoch by bolo možné sa prípadne dopracovať ku kompromisnému riešeniu v predmetnej veci.

15. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že naposledy v súlade s tým ako to mal určené súdnym rozhodnutím sa so synom stretol 08.03.2015. Zo stykov, ktoré mal súdom určené sa uskutočnila asi tak polovica z nich, nakoľko matka v niektorých prípadoch mu maloletého odmietla dať. Voči synovi sa ani náhodou nesprával tak ako matka tvrdí. Myslí si, že matka dieťaťa je chorá, nakoľko si zrejme vážne myslí, že sa voči synovi správal tak ako hovorí. PhDr. Süttöóvá, ktorú maloletý navštevuje, ho ani v jednom prípade nepredvolala, neurobila s nim žiadny pohovor a to napriek jeho záujmu. Poukázal na to, že svojho syna miluje, má záujem sa s ním stretávať a hľadá všetky možné spôsoby, ktoré by mohli napomôcť realizácii

jeho styku. Znalecký posudok predložený matkou vypracovaný PhDr. Martou Halašovou pre formálne nedostatky ako aj skutočnosť, že ho znalkyňa nevyšetrila v rámci vypracovania znaleckého posudku považoval za neobjektívny, a preto mal za to, že by naň súd nemal prihliadať.

16. Maloletý, ktorý bol vypočutý dňa 05.05.2017 v neprítomnosti rodičov po úvodnom rozhovore o škole, záujmoch na otázky smerujúce k jeho stretnutiam s otcom pokrikom a opakovaním tých istých slov uviedol ,,nič k nemu, už nikdy k nemu nechcem ísť, lebo mi ubližovali, otcova frajerka mi chytala pipíka a strkala jazyk do pupka“. Na ďalšie otázky o priebehu súčasných stretnutí s otcom v parku dôrazne pokrikom opakoval tie isté slová, otca pomenovával slovami ,,hajzel“, „ani nič s ním, ani nič s ním, nechcem ho nikdy v živote“. Uviedol, že nechce chodiť ani k druhej babke z otcovej strany a to ani vtedy, keby s ním išla mama.

17. Podľa § 25 odsek 1, 2, 3 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

18. Podľa § 25 odsek 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo odseku 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 37 odsek 1 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. 21. Podľa § 37 odsek 2, písmeno d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení :

- uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 22. Podľa § 37 odsek 4 Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.

23. Podľa § 37 odsek 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

24. Podľa § 37 odsek 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

25. Podľa článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa (č. 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa (č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

27. Podľa článku 12 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa (č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

28. Podľa článku 12 odsek 2 Dohovoru o právach dieťaťa (č. 104/1991 Zb.) za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

29. Podľa článku 32 odsek 4 Listiny základných práv a slobôd (č. 23/1991 Zb.) starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.

30. Súd je povinný čo sa týka úpravy alebo zmeny styku v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami dbať a rešpektovať práva dieťaťa na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, ktoré sú okrem tejto zákonnej úpravy dieťaťu dané aj čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a Dohovorom o právach dieťaťa (ďalej len Dohovor). Preto pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, v takom prípade je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pokiaľ vznikne rozpor alebo nezhoda medzi rodičmi o výkone rodičovských práv týkajúca sa styku niektorého z rodičov a je ohrozená jeho realizácia, v takom prípade ho musí súd upraviť autoritatívnym spôsobom, čím poskytne minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa zverené a dieťaťom. Je nepochybné, že priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Tieto práva sú chránené okrem vyššie citovanej úpravy aj článkom 7 Dohovoru , kde v je upravené právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ďalej článkom 8 Dohovoru, kde je upravené právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov a napokon článkom 18 bod 1. Dohovoru, kde sa priznáva obom rodičom spoločná zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu boli premietnuté aj do viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorých sa skonštatovalo, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, ako aj to, že dieťa má právo dostať príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

31. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhy matky či už na vyslovenie zákazu styku otca s maloletým alebo zmenu súčasnej úpravy na styk neupravený nie sú dôvodné. Za čiastočne dôvodný súd považoval návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletým. V priebehu dokazovania tvrdenia matky a maloletého o týraní a zvrhlom správaní otca voči dieťaťu počas uskutočňovaných stykov v čase ešte pred rozvodom manželstva cca do 08.03.2015 a ani v nasledujúcom období sa nepreukázalo. Uvedený záver vyplýva jednak z dôkazov vykonaných v rámci vyššie uvedeného trestného konania ( v bode 8), na základe ktorých bolo trestné stíhanie zastavené, kde vypracované znalecké posudky potvrdili, že u maloletého neboli zistené známky typické pre obete týrania ani príznaky sexuálneho zneužívania s tým, že jeho reprodukcie môžu byť skreslené - ovplyvnené pretrvávajúcou fantazijnou činnosťou, ktorá mu prináša úľavu zo psychosomatického napätia. Zo záveru znaleckého posudku MUDr. Jána Bernáta mal súd preukázané, že ani u jedného z rodičov nebolo zistené, že by trpel psychiatrickou patológiou, ktorá by sama o sebe bola dôvodom k vylúčeniu jedného z nich zo starostlivosti o maloleté dieťa. Znalkyňa PhDr. Katarína Haidová okrem iného v závere svojho posudku

uviedla, že maloletý je silne naviazaný na svoju matku, ktorá determinuje jeho správanie, hodnoty, mravný vývin. Vzťah k otcovi má výrazne negatívny, prežíva k nemu intenzívny hnev až zlosť, čo demonštruje svojim expresívnym správaním. Má tendenciu ochraňovať matku ako jediného ,,dobrého rodiča“, ktorá toto primknutie veľmi pravdepodobne potencovala akcentovaním obrazu otca ako ,,zlého rodiča“, s tým súvisel i katastrofický scenár otcových agresívnych aktivít, ktorý vznikol pravdepodobne dotváraním obrazu ,,zlého“ otca, ktorého sa maloleté dieťa mohlo báť. Ide o mechanizmus projektívnej identifikácie, kedy matka premieta do dieťaťa negatívny obraz otca a dieťa túto projekciu prijíma, identifikuje sa s ňou. Znalkyňa ďalej uviedla, že zákaz styku otca s maloletým by absolútne nebol v prospech dieťaťa. Matkou predložený znalecký posudok PhDr. Marty Halašovej (v spise na č. l. 572 - 596) pre jeho formálne nedostatky v tom, že posudok bol vypracovaný bez preštudovania spisu, konkrétne prílohy nie sú obsahom znaleckého posudku, znalkyňa znaleckú doložku nevyhotovila v súlade s Vyhláškou o znalcoch a tlmočníkoch, a najviac, že znalkyňa pred vypracovaním posudku nevyšetrila aj otca maloletého, preto súd tento posudok považoval za neobjektívny, jednostranný poškodzujúci otca keď pri jeho vypracovaní nebola zachovaná rovnosť strán. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa pôvodné spochybňovanie konania matky uvedené v uznesení 12P/6/2015-85 (tretí odsek na čl.88) spočívajúce v tom, že pokiaľ bola nad akúkoľvek pochybnosť presvedčená o tom, že otec dieťa dlhodobo týra a ubližuje mu, po zistení tejto skutočnosti z akých dôvodov naďalej umožňovala styk otca s dieťaťom, bolo opodstatnené. Jej argumentácia, že maloletého napriek týmto skutočnostiam odovzdávala na styk preto, lebo to tak mala určené v súdnom rozhodnutí je nepresvedčivá. Súd mal preto za to, že ani samotná matka nemohla byť presvedčená o ňou opísanom hroznom správaní sa otca voči maloletému, z čoho sa dá vyvodiť jediný záver, že vymyslené fantazijné tvrdenia maloletého matka svojim postojom v dieťati len umocňovala a vedome ďalej živila. O to nebezpečnejšie a zarážajúce je jej následné cieľavedomé konanie (podanie trestného oznámenia, sústavné ovplyvňovanie maloletého a živenie negatívneho obrazu otca v dieťati) zamerané na zabránenie styku otca s maloletým.

31.1 Nemožno pripustiť, aby úprava styku závisela len na ľubovôli či na momentálnych možnostiach a ochote či neochote jedného z rodičov (či už otca alebo matky). Úlohou súdu je upraviť styk s deťmi a nie ho obmedziť či dokonca vylúčiť. Súd musí nájsť také riešenie, ktoré nebude obmedzovať právo rodiča zaručené čl. 32 odsek 4 Listiny základných práv a slobôd (nález Ústavného súdu ČR z 11. mája 2005, sp. zn. II ÚS 554/2004).

31.2 Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd návrhy matky ako nedôvodné zamietol, a nakoľko považoval za čiastočne dôvodný návrh otca na zmenu t. j. rozšírenie jeho styku s maloletým ho upravil oproti doterajšej úpravy aj počas letných prázdnin, Vianočných a Veľkonočných sviatkov spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Pri rozhodnutí o rozšírení styku bral do úvahy, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa v zásade v rovnakej miere, čomu zodpovedá právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016 sp. zn. III ÚS 2298/15). Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov rešpektovať, prejavovať im primeranú úctu (§ 43 odsek 2 Zákona o rodine) zatiaľ čo rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom rodičom (§ 28 Zákona o rodine); preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti nie je (ani pri plnom rešpekte k právam samotných maloletých) zákonného a o to menej ústavnoprávneho dôvodu k tomu, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (nález ÚS ČR z 24.09.1998 sp. zn. III ÚS 125/1998).

31.3 Súd mal za to, že aj keď maloletý jednoznačným a agresívnym spôsobom prejavoval svoj odmietavý postoj k otcovi, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, keď aj samotná znalkyňa PhDr. Katarína Haidová uviedla, že zákaz styku otca s maloletým by absolútne nebol v prospech dieťaťa, preto súd vychádzajúc pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého mal za to, že súčasne upravený styk vrátane jeho rozšírenia po tom, čo postupnými krokmi za pomoci psychologičky PhDr. Kataríny Šubovej sa obnoví a nadviaže citová väzba dieťaťa s otcom tak, aby dieťa otcovi dôverovalo a následne po ukončení tohto procesu aby otec s maloletým mohli postupne bez prítomnosti matky uskutočňovať svoje právo na styk. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu ČR vo veciach III US 707/04, IV ÚS 288/04, III ÚS 2150/07, I ÚS 3082/10, kde ústavný súd vyslovil názor, že nie je možné pripustiť, aby bol v konaní zohľadnení výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené

skutočnosti. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie.

31.4 Napriek zložitej situácii v predmetnej veci, keď stále pretrváva zlý vzťah medzi rodičmi, ďalej napriek dôraznému až hysterickému odmietaniu otca zo strany maloletého, mal súd za to, že za prítomnosti tretej osoby t. j. psychologičky PhDr. Kataríny Šubovej v priestoroch neštátneho zariadenia, postupnými krokmi by sa malo podariť prelomiť súčasný postoj dieťaťa tak, aby jeho odmietanie a nechuť sa s otcom stretnúť, prípadne strach že ho otec k matke nevráti, zmenil a aby sa docielilo opätovné nadviazanie citovej väzby a dôvery maloletého k otcovi. Tu je potrebné poukázať na to, že znalci ako aj psychologička PhDr. Katarína Šubová uviedli, že obnovenie styku otca s maloletým bude možný až vtedy, keď matka zmení svoj celkový doterajší postoj a naučí sa pripraviť dieťa na styk, nielen tým že ho oblečie a fyzicky privedie na miesto odovzdania k otcovi, ale že vlastným správaním hlavne v domácom prostredí (vrátane jej pozitívneho pôsobenia aj na ostatných členov rodiny, starej matky) presvedčí dieťa o tom, že aj ona sama chce, aby sa s otcom stretávalo, čím docieli, aby maloletý nemal voči nej výčitky, keď sa s otcom stretne. Súd ďalej zdôrazňuje, že je nepochybne v záujme maloletého aby rodič v ktorého starostlivosti je dieťa zverené, uznával úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa so súčasným presvedčením, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom. Z dokazovania vyplýva, že matka doposiaľ takýmto spôsobom nekonala. Preto súd matke uložil výchovné opatrenie uvedené vo výroku rozsudku za účelom docielenia a podporenia pozitívneho vzťahu maloletého k otcovi. Záverom súd apeluje na matku, aby sa snažila v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého podporiť u neho odbúravanie jeho negatívnych emócií vo vzťahu k otcovi, pričom k docieleniu tejto skutočnosti okrem vyššie uvedeného by bolo nanajvýš dôležitejšie zlepšiť aj vzájomný vzťah oboch rodičov a ich komunikáciu tak, aby prebiehala v prítomnosti dieťaťa na slušnej úrovni.

32.V danej veci je predpoklad, že rodičia využijú možnosť opravného prostriedku voči rozsudku, z ktorého dôvodu sa nedá odhadnúť kedy bude riešený spor medzi rodičmi právoplatne usporiadaný. Preto súd podľa § 233 s poukazom na §2 odsek 1 CMP, § 23 odsek 2 vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku z dôvodu, že od marca 2015 napriek snahy vyvinutej zo strany súdu, UPSVaR či subjektu Familiam, bol styk otca s maloletým zakaždým bezúspešný, a preto vzhľadom na výsledky dokazovania sa dá jednoznačne skonštatovať, že je v záujme maloletého čo najskôr túto situáciu riešiť za pomoci odborníka - psychológa tak, aby nevznikla nenapraviteľná ujma vo sfére vzájomného citového vzťahu otca a syna.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 s poukazom na § 111 a nasl. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď pre daný druh konania zákon neustanovuje iný spôsob ich náhrady.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.