Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-53-2019.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. H., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom O. XXXX/XXC, N., o zaplatenie sumy 5 166,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 166,54 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.04.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.10.2019 sa žalobca, ktorého súd pripustil do konania miesto pôvodného žalobcu - spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej už len ako „veriteľ“) domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5 166,54 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.04.2017 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že veriteľ so žalovanou uzatvoril dňa 14.04.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku v sume 5 000,- eur. Podľa zmluvy mala žalovaná pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 140,87 eura a to až do celkovej sumy 8 452,20 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, veriteľ listom zo dňa 26.01.2017 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote 30 dní, pričom ju zároveň upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaná však ani v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradila, na čo veriteľ využil svoje oprávnenie na zosplatnenie úveru ku dňu 19.03.2017, o čom bola žalovaná informovaná dňa 29.03.2017. Žalovaná uhradila len sumu 845,22 eura, na základe čoho pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 5 166,54 eura.
3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to: zmluvu o spotrebiteľskom úvere, fotokópiu doručenky zo dňa 07.02.2017, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017, prehľad splátok a úhrad, daňové priznania žalovanej, poštový poukaz na účet, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, zoznam dokladov k pôžičkám, informácie o RPMN, informácie o finančnom sprostredkovaní a notársku zápisnicu.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, a to i napriek tomu, že jej bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 22.02.2020.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal všetky žalobcom predložené a navrhnuté listinné dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri ustálení dole uvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.
6. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 14.04.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 5 000,- eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť náklady spojené s týmto úverom za podmienok uvedených v zmluve.
7. Zo zmluvy vyplývalo, že:
- veriteľ zisťoval osobné a majetkové pomery žalovanej (zamestnávateľa, ročné príjmy, mesačné výdavky, atď);
- išlo o bezúčelový spotrebiteľský úver;
- počet mesačných splátok bol stanovený na 60;
- suma mesačných splátok predstavovala 140,87 eura;
- celkové náklady žalovanej predstavovali sumu 3 452,20 eura;
- celkom zaplatená suma žalovanou predstavovala 8 452,20 eura;
- hodnota RPMN predstavovala 25,55 %;
- priemerná hodnota PRMN predstavovala 17,18 %;
- výška úrokovej sadzby predstavovala hodnotu 25,55 %;
- konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.04.2021 a
- prvá splátka bola splatná dňa 20.05.2016.
8. Z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že žalovaná uhradila dňa 18.04.2016 sumu 10,85 eura, dňa 20.05.2016 sumu 140,87 eura, pričom so splátkami splatnými dňa 20.06.2016 a 20.07.2016 sa dostala do omeškania, keďže úhrady uskutočnila až dňa 02.08.2016 v sume 140,87 eura, dňa 16.08.2016 v sume 130,02 eura a dňa 19.08.2016 v sume 130,02 eura. Následne žalovaná uhradila dňa 23.09.2016 sumu 140,87 eura, dňa 28.09.2019 sumu 10,85 eura, pričom poslednú splátku uhradila dňa 24.10.2016. Následne sa žalovaná so splátkami splatnými dňa 20.11.2016 až 20.02.2017 dostala do omeškania, keďže ich neuhradila ani len z časti. Na základe uvedeného vyzval veriteľ dňa 26.01.2017 žalovanú na úhradu dlžných splátok v celkovej sume 422,61 eura a to v dodatočnej lehote do 05.03.2017 s upozornením na možnosť zosplatnenia poskytnutého úveru. Keďže žalovaná dlžné splátky veriteľovi ani v dodatočnej lehote neuhradila, ten dňa 29.03.2017 oznámil žalovanej zosplatnenie celého úveru a vyzval ju na zaplatenie sumy 5 167,21 eura. Podľa prehľadu splátok a úhradu, ku dňu zosplatneniu úveru dlh žalovanej predstavoval sumu 5 166,54 eura. Následne došlo zo strany veriteľa k postúpeniu tejto pohľadávky voči žalovanej zmluvou zo dňa 02.06.2020 na žalobcu.
9. Žalovaná z titulu zmluvy uhradila veriteľovi celkovo sumu 845,22 eura.
10. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere (§ 497), ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), omeškanie dlžníka (§ 517), postúpenie pohľadávky (§ 524), splnenie dlhu (§ 559) a zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovanou došlo dňa 14.04.2016 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej vety Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, napríklad ohľadom splnenia záväzku alebo omeškania dlžníka. Okrem toho sa na daný záväzkový vzťah
aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.
11. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že veriteľ si svoj záväzok zo zmluvy spočívajúci v poskytnutí peňažných prostriedkov v prospech žalovanej v sume 5 000,- eur podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnil riadne a včas, na základe čoho vznikol na druhej strane žalovanej záväzok podľa § 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vrátiť veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, pričom so splátkou splatnou dňa 20.11.2017 sa žalovaná dostala do omeškania po dobu viac ako tri mesiace s tým, že túto neuhradila ani napriek výzve veriteľa zo dňa 26.01.2017, kedy veriteľ žalovanú upozornil aj na jeho právo zosplatniť celý úver. Na základe uvedeného mal súd za to, že podmienky pre zosplatnenie veriteľom poskytnutého spotrebiteľského úveru boli podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods. 9 Občianskeho zákonníka splnené, čím počnúc dňom 29.03.2017 vznikla žalovanej povinnosť jednorázovo splatiť zvyšnú časť nesplatenej časti úveru, čo ku dňu zosplatnenia úveru predstavovalo sumu 5 166,54 eura. Žalovaná si však svoju predmetnú povinnosť nesplnila podľa § 559 Občianskeho zákonníka riadne a včas a dostala sa do omeškania.
12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5 166,54 eura.
13. Nakoľko si žalovaná súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnila riadne a včas, dostala sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi/veriteľovi právo požadovať od žalovanej popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovanej s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.
15. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžných súm vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí piatich dní od oznámenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, až do reálneho zaplatenia týchto súm žalovanou žalobcovi.
16. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.