Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2T/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. júna 2024 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaná

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX/XXX, E., F. G. B.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v období od 01.10.2017 až doposiaľ v E., okr. G. B. a inde, neprispievala na výživu svojej maloletej dcéry E. H., nar. XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že jej táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine, ako aj rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. zo dňa 11.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2012, bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu maloletej E. sumou 26,01 € mesačne vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do rúk starej matky G. H., čím jej takto za vyššie uvedené obdobie, s výnimkou úhrad výživného v mesiaci september 2023 v sume 15,- €, v mesiaci október 2023 v sume 15,- €, v mesiaci november 2023 v sume 20,- € a v mesiaci január 2024 v sume 30,- €, vznikol dlh na výživnom voči starej matke dieťaťa G. H. v sume najmenej 2.000,80 €, t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní si zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na .

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa , s použitím , trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatila zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 03.02.2023 obžalobu pod č. –8 zo dňa 02.02.2023 na obvinenú A. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na , ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že v období od 01.10.2017 až doposiaľ v E., okres G. B. a inde, neprispievala na výživu svojej maloletej dcéry E. H., nar. XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že jej táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine, ako aj rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. zo dňa 11.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2012, bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu maloletej E. sumou 26,01 Eur mesačne vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do rúk starej matky G. H., čím jej takto za vyššie uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči starej matke dieťaťa G. H. v sume najmenej 1 664,64 Eur.

Obžalovaná A. B. sa na hlavné pojednávanie konané dňa 06.06.2024 napriek riadne a včas doručenému predvolaniu nedostavila, pričom požiadala o konanie hlavného pojednávania v jej neprítomnosti. Súd za splnenia zákonných podmienok, postupom podľa , , vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej a postupom podľa prečítal výpoveď obžalovanej z prípravného konania, kde uviedla, že si je vedomá vyživovacej povinnosti voči E. H., ale s pani G. H. boli ústne dohodnuté, že si E. nechá do opatery, že od nej nebude chcieť žiadne výživné, lebo na ňu dostane opatrovateľské dávky. Takto sa dohodli, keď žila s jej synom E. H., niekedy v roku 2009. So E. má dve deti, E. a E.. Prevzala rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 10.10.2011, ktorým bola zaviazaná prispievať na maloletú E. sumou 26,01 Eur vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám G. H.. So E. bola stále v kontakte, pýtala sa, či E. niečo potrebuje. Stále s ňou komunikovala, posielala peniaze. Pred 6-7 rokmi prestali komunikovať. Keď skúsi zavolať, tak nezdvihnú alebo vypnú. E. H. vyvolával výhražné telefonáty pod vplyvom alkoholu. Rozprával, že je „kurva“, „piča“ a nadával aj na jej syna I., ktorého má s terajším druhom. Finančnú situáciu nemajú ľahkú. Chce požiadať súd o zverenie E. do opatery. E. má zverenú jej sestra. Prostredie, v ktorom E. vyrastá pre ňu určite nie je vhodné, malá miestnosť, jednoizbový byt a myslí, že štyri dospelé osoby, alkoholici. G. H. si ju vzala len na to, aby dostávala na ňu peniaze od štátu a organizácií ako J. K.. V období od 2017-2019 bola zamestnaná vo firme L., presne nevie. Z výplaty jej sťahovali peniaze na E. aj E.. Veľakrát to bolo aj 300,- Eur a na výplatu jej prišlo 130,- Eur. Keď bola nezamestnaná poberala, a aj teraz berie 67,80 Eur za VPP v obci E., mesačne takto robí 8 dní. Momentálne nepracuje aj kvôli malému synovi, I. E., má 9 rokov. S druhom majú spolu príjem asi 350,- Eur, druh je na polovičnom invalidnom dôchodku. Je potrebné starať sa o syna, nakupovať mu oblečenie, veci do školy, stravu. Finančne to nezvládajú, niekedy si musí požičať. Nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Dlžné výživné určite nemôže naraz uhradiť, je ochotná ho splácať. Výživné doplatí tak, ako bude v jej silách.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa poškodená G. H., zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že obžalovanej nie raz písala, že kedy začne splácať výživné. Neodpisovala nič. Napísala jej správu, že keď sa jej viac pozdáva kriminál, tak že jej to zabezpečí. Ani na to neodpovedala a neplatila, a pritom bola zaviazaná, že to musí platiť povinne. Nie je vôbec pravda, že s ňou mala mať nejakú dohodu, že nemusí platiť, peniaze by predsa chýbali jej dcére, nie jej. Obžalovaná si neplní vyživovaciu povinnosť 7 rokov. Za prvých 7 rokov to dali exekútorke. Odovzdala to na polícii. V septembri bude 7 rokov, čo neposlala ani cent. Maloletá netrpí núdzou. Vie zabezpečiť všetko, čo potrebuje. Neplnenie vyživovacej povinnosti nespôsobilo nejaké následky vo vzťahu k maloletej, ale prečo by jej ich nemala posielať, keď vedela priviesť deti na svet, tak nech sa o nich postará. Na maloletú poberá opatrovateľské. Náhradné výživné si nedala, lebo jej povedali, že keď jej k tomu dajú opatrovateľské, tak by bola na tej istej sume. Neoplatilo by sa jej to. Matka sa nezaujíma o maloletú, nekontaktuje ju. Naposledy, keď išla do 1. triedy. Odvtedy sa 9 rokov o ňu vôbec neinformuje, či je jej lepšie alebo horšie. Maloletá je onkologický pacient a má aj epilepsiu. Keď bola v kóme, potom ochrnula. Pravú ruku vôbec nepoužíva a na pravú nohu ťažšie dopadá. Týmito ochoreniami trpí maloletá od roku 2010. Obžalovaná vie o zdravotnom stave maloletej. Keď jej dcéra telefonovala a povedala, že má nádor na ľadvine, obžalovaná povedala, že sa o ňu starať nebude. Tak si ju zobrala ona, od malička bola viac

u nej. S obžalovanou nemala ústnu ani písomnú dohodu, že nemusí platiť výživné na maloletú, žiadnu dohodu nemali. Obžalovaná si to vymyslela.

Zo zápisnice o trestnom oznámení podanom dňa 22.06.2022 oznamovateľkou G. H. vyplýva, že A. B. žila so E. H. ako druh a družka dva roky, v roku 2010 sa rozišli. Z ich vzťahu sa im narodili dve dcéry, a to E. H., nar. XX.XX.XXXX a E. H., nar. XX.XX.XXXX. V roku 2010 A. B. odišla z C. a viac sa do C. nevrátila. Uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 01.12.2010 bola E. H. zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti, A. B. bola zaviazaná prispievať na výživu E. sumou 25,38 Eur/mesačne k jej rukám. Uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 11.10.2011 bola E. H. zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti, A. B. bola zaviazaná prispievať na výživu E. sumou 26,01 Eur/mesačne k jej rukám. A. B. si svoju vyživovaciu povinnosť neplanila riadne a včas, preto na ňu už aj v minulosti bolo podané trestné oznámenie, bola odsúdená rozsudkom. Dlžné výživné od A. B. sa jej podarilo získať prostredníctvom exekútora, avšak od októbra 2017 až doteraz jej A. B. neuhradila na výživnom ani jedno euro. Opakovane sa jej snažila dovolať, avšak telefónne číslo je nedostupné. O svoju dcéru sa vôbec nezaujíma. E. v rannom detstve utrpela krvácanie do mozgu, potrebuje opateru. Je žiačkou 7. ročníka M. G. M. I. C.. O náhradné výživné doposiaľ nepožiadala. E. netrpí núdzou, ale zišlo by sa jej každé euro, ktoré by mohla použiť na jej výchovu a starostlivosť. Celkový dlh na výživnom za obdobie od októbra 2017 do júna 2022 je vo výške 1 482,57 Eur. V podstate celý opatrovateľský príspevok vo výške 467,- Eur minie na E., ktorá potrebuje lieky, keďže má epileptické záchvaty, dosť priberá, preto jej často musí kupovať oblečenie, taktiež má výdavky na stravu a školské pomôcky.

Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že obžalovaná bola práceneschopná od 29.03.2022. Práceschopná bola od 01.09.2022.

Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 05.09.2022 vyplýva, že obžalovaná nie je registrovaná v informačnom systéme u zamestnávateľa ani ako SZČO, nie je poberateľkou nemocenských dávok, úrazových dávok a dávok z garančného poistenia. V evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti sa nachádzala od 07.02.2018, dávka v nezamestnanosti nebola priznaná, keďže nespĺňala podmienky na jej priznanie.

Zo správy Okresného úradu, katastrálneho odboru G. B., vyplýva, že obžalovaná nie je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností v informačnom systéme katastra nehnuteľností okresu G. B..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., pracovisko G. B., zo dňa 13.09.2022 vyplýva, že obžalovaná bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.09.2006 do 29.11.2006, od 23.06.2010 do 01.03.2011 a od 31.01.2018 do 17.10.2018, kedy bola vyradená z evidencie pre nespoluprácu. Počas ostatnej evidencie bola A. B. ponúknutá práca upratovačky a operátorky lisovacích prístrojov. Nebola prijatá zo strany zamestnávateľa. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., pracovisko G. B., č. NR3/RSVAR/SOC/2018/67415-3 zo dňa 17.04.2018 vyplýva, že obžalovaná od 01.03.2018 poberá pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur/mesačne. Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2018 vyplýva, že obžalovaná od marca 2018 do decembra 2018 poberala dávku vo výške 61,60 Eur/mesačne, z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2019 vyplýva, že obžalovaná od januára 2019 do marca 2019 poberala dávku vo výške 61,60 Eur/mesačne a od apríla 2019 do decembra 2019 dávku vo výške 64,70 Eur/mesačne, z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2020 vyplýva, že obžalovaná od januára 2020 do decembra 2020 poberala dávku vo výške 66,30 Eur/mesačne, z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2021 vyplýva, že obžalovaná od januára 2021 do decembra 2021 poberala dávku vo výške 67,80 Eur/mesačne, z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2022 vyplýva, že obžalovaná od januára 2022 do marca 2022 poberala dávku vo výške 68,80 Eur/mesačne, v apríli 2022 poberala dávku vo výške 107,50 Eur, v máji 2022 poberala dávku vo výške 207,50 Eur a od júna 2022 do septembra 2022 dávku vo výške 107,50 Eur/ mesačne.

Súd tiež prečítal rodný list maloletej E. H., nar. XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že ako otec dieťaťa je zapísaný E. H. a obžalovaná A. B. je zapísaná ako jej matka.

Z potvrdenia o návšteve školy – M. G. M. I. C. vyplýva, že E. H. je v školskom roku 2022/2023 žiačkou 8. ročníka.

Okresný súd Kežmarok uznesením vydal predbežné opatrenie sp. zn. zo dňa 01.12.2010, právoplatným dňa 01.12.2010, a nariadil odovzdanie maloletej E. H. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. H. a zaviazal rodičov maloletej E., E. H. a A. B., prispievať na výživu maloletej E. každého z nich sumou 25,38 Eur/mesačne, ktoré sú obaja rodičia povinní prispievať odo dňa právoplatnosti uznesenia k rukám starej matky.

Okresný súd Kežmarok rozsudkom sp. zn. zo dňa 11.10.2011, právoplatným dňa 28.03.2012, rozhodol o zverení maloletej E. H. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. H. a zaviazal rodičov maloletej E., E. H. a A. B., prispievať na výživu maloletej E. každého z nich sumou 26,01 Eur/mesačne, ktoré sú obaja rodičia povinní prispievať vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred do rúk starej matky, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd prečítal potvrdenie k poskytnutiu náhradného výživného, vydané súdnou exekútorkou N. B. D., z ktorého vyplýva, že na exekútorskom úrade bol dňa 03.02.2012, pod číslom EX 40/2012, prijatý návrh na vykonanie exekúcie na výživné pre dieťa E. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenou G. H., proti povinnej A. B.. Exekúcia bola nariadená, v období od 03.02.2012 do 14.12.2018 sa vymohlo výživné v sume 681,17 Eur, posledná čiastka bola vymožená v septembri 2017. Exekučné konanie bolo zastavené.

Zo správy obce E. o povesti k osobe obžalovanej vyplýva, že A. B. je prihlásená k trvalému pobytu v obci E., býva v spoločnej domácnosti s druhom, v jeho rodičovskom dome, s ich synom, ktorý je súdom zverený do starostlivosti otca. Menová nebola riešená pre žiadny priestupok, je evidovaná na ÚPSVaR v Zlatých Moravciach v evidencii nezamestnaných, tri roky vykonáva pre obec E. pracovnú aktivačnú činnosť formou vykonávania menších obecných služieb v rozsahu 32 hodín/mesačne.

Súd prečítal poštové poukážky, z ktorých vyplýva, že obžalovaná poukázala adresátovi G. H. v mesiacoch september 2023 a október 2023 jednotlivo sumu 15,- Eur, v mesiaci november 2023 sumu 20,- Eur a v mesiaci január 2024 sumu 30,- Eur.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaná bola štyrikrát priestupkovo riešená, z toho v dvoch prípadoch pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, v jednom prípade pre priestupok proti verejnému poriadku a v jednom prípade sa dopustila priestupku proti o civilnej ochrane obyvateľov.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva celkovo päť záznamov v rozmedzí rokov 2009 až 2019, kedy v troch prípadoch bola uznaná za vinnú pre druhovo totožnú trestnú činnosť, a to trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 26.10.2010, právoplatným dňa 02.12.2010, trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 26.06.2013, právoplatným dňa 28.01.2014 a ostatným záznamom je odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 06.05.2019, právoplatným dňa 29.05.2019, kedy bola uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že ako matka maloletého I. E., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u otca I. E. v obci E., hoci má k nemu vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 18.11.2015, právoplatným dňa 02.12.2015, jej výška vyživovacej povinnosti bola určená tak, že má prispievať na výživu maloletého I. E. sumou vo výške 60,- Eur mesačne vždy do 15.-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca, si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní za obdobie od 01.02.2018 do 31.07.2018, čím na výživnom za uvedené obdobie dlhuje k rukám otca I. E., bytom E., D. XX/XXX, sumu vo výške 360,- Eur, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov a povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Dňom 30.05.2020 sa podľa má za to, že sa osvedčila a hľadí sa ňu akoby nebola odsúdená.

Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli vykonať strany trestného konania, a ktoré sám považoval za potrebné pre objasnenie skutkového stavu veci a rozhodnutie o tom, či a aký skutok sa stal, či je tento skutok trestným činom a ak áno, akým a či tento trestný čin spáchala obžalovaná.

Obžalovaná A. B. sa nezúčastnila hlavného pojednávania. Na svoju obranu v prípravnom konaní uviedla, že sa dohodla so G. H., že nemusí zasielať výživné na maloletú dcéru. Vyživovaciu povinnosť neplní, pretože je dlhodobo nezamestnaná a v súčasnosti sa stará o maloleté dieťa, syna I..

Na druhej strane bola svedecká výpoveď svedkyne poškodenej G. H., ktorá uviedla, že s obžalovanou nemala ústnu ani písomnú dohodu, že nemusí platiť výživné na maloletú, žiadnu dohodu nemali. V septembri bude 7 rokov, čo neposlala ani cent. Matka sa nezaujíma o maloletú, nekontaktuje ju. Keďže po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo o. i. určené výživné, obžalovaná výživné neplatila, bola podať trestné oznámenie.

Osoba oprávnená na prijímanie platieb výživného od povinnej obžalovanej, je stará matka maloletého dieťaťa, G. H.. Obžalovaná je rodičom maloletej E. H.. Maloletá E. H. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a obžalovaná ako matka maloletej na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 11.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2012, je povinná plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 26,01 Eur/mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktorú je matka povinná platiť do rúk starej matky vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred.

Obrana obžalovanej bola založená predovšetkým na údajnej ústnej dohode so svedkyňou poškodenou o tom, že maloletú si môže svedkyňa poškodená vziať do svojej osobnej starostlivosti, že bude na maloletú poberať opatrovateľský príspevok, a tým pádom nebude od obžalovanej žiadať výživné. V súvislosti s touto obranou obžalovanej je potrebné v prvom rade uviesť, že táto bola vyvrátená výpoveďou svedkyne poškodenej, ktorá akúkoľvek dohodu, či už v ústnej alebo písomnej forme, ktorej obsahom by malo byť zbavenie povinnosti obžalovanej platiť výživné na maloletú kategoricky odmietla. Zároveň súd uvedený argument obžalovanej ani neakceptoval, nakoľko tento neobstojí a pre účely trestného konania je irelevantný. Rozsah vyživovacej povinnosti obžalovanej voči dcére bol určený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 11.10.2011. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu určilo len výšku výživného, pričom vyživovacia povinnosť aj bez rozhodnutia súdu zaťažuje rodiča dieťaťa, pokiaľ nie je schopné sa samo živiť, o čom obžalovaná mala vedomosť. Vyživovacia povinnosť vzniká v rámci vyživovacieho vzťahu, ktorý existuje podľa zákona medzi určitý- mi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu. Vyživovacie vzťahy sú svojou povahou vzťahmi majetkovými, ale závislosťou na osobných vzťahoch v rodine sú vzťahmi rodinnoprávnymi. Práva a povinnosti z nich vy- plývajúce majú charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú len subjektom rodinnoprávnych vzťahov. Nie sú preto zmluvne prevoditeľné na iné osoby. Vyživovacie vzťahy vznikajú priamo zo zá- kona a vyživovacia povinnosť a jej zodpovedajúce právo na poskytovanie výživného sú právami a po- vinnosťami zákonnými, nemajú teda svoj právny podklad v zmluve alebo v rozhodnutí súdu. Vznika- jú zo zákona akonáhle sú splnené zákonom stanovené podmienky ich vzniku. To znamená, že prípad- né rozhodnutie súdu o úprave výživného na dieťa nemá konštitutívne účinky, neustanovuje novú po- vinnosť, nakoľko povinnosť rodiča vyživovať svoje dieťa, pokiaľ nie je schopné samo sa živiť, je daná priamo zákonom. Výživné sa podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Takéto rozhodnutie je následne pri zmene okolností a zmene pomerov možné zmeniť (prípadne zrušiť) len súdnym rozhodnutím. Nesplnenie takto uloženej povinnosti má za následok neplnenie zákonnej povinnosti. Zákon o rodine chráni záujem maloletých detí okrem iného tým, že neumožňuje rodičom maloletých detí uzatvárať dohody, ktorými by sa vyživovacia povinnosť určená peňažným plnením nahradila iným plnením (v zmysle § 76 ods. 2 veta druhá zákona o rodine, ak ide o výživné pre maloleté deti, ani započítanie vzájomných pohľadávok nie je možné).

Od plnenia vyživovacích povinností zo strany matky a otca závisí zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin dieťaťa. Maloletá E. H. žije vo výchovnom prostredí zabezpečovanom dlhodobo výhradne starou matkou, a to právne od decembra 2010, kedy bolo dieťa zverené súdom do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletá E. H. má zdravotné problémy, v konaní bolo preukázané, že obžalovaná sa o dcéru preukázateľne nezaujíma a neparticipuje na zabezpečovaní výchovy ani zdravotnej starostlivosti. Obžalovaná vo výpovedi v prípravnom konaní tvrdila, že s dcérou sa nestretáva, nekomunikuje, netelefonuje jej, pretože jej telefonáty stará matka nedvíha. Tvrdenie obžalovanej odporuje výpovedi

starej matky dieťaťa, ktorá vypovedala, že obžalovaná o dieťa nejaví záujem. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne poškodenej, ona ani E. H., nepoberali od úradu namiesto matky náhradné výživné.

Objektom prečinu zanedbania povinnej výživy podľa je nárok na výživu založený na ustanoveniach zákona o rodine, teda alimentačný nárok. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému nezaopatrenému dieťaťu v zmysle ustanovení až Zákona o rodine. tu chráni záujem oprávnených osôb a ich alimentačných nárokov, keďže zákonná úprava vzájomných vyživovacích povinností vyjadruje záujem spoločnosti chrániť osoby, ktoré vzhľadom na svoj vek, možnosti a schopnosti sú odkázané výživou v rozhodnom období na povinnú osobu.

Predmetom útoku prečinu zanedbania povinnej výživy podľa spáchaného obžalovanou je dcéra obžalovanej, narodená dňa XX.XX.XXXX, teda v čase páchania skutku od októbra 2017 do 06.06.2024 vo veku 9 až 16 rokov. V danom období maloletá navštevovala špeciálnu základnú školu. Ide preukázateľne o maloleté nezaopatrené dieťa, ktoré je v celom rozsahu z objektívnych dôvodov, vzhľadom na jeho nízky vek a plnenie si povinnej školskej dochádzky, odkázané na výživu zo strany oboch povinných rodičov.

Objektívnu stránku prečinu má súd za preukázanú výpoveďou obžalovanej a starej matky dieťaťa, potvrdeniami zo Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zlaté Moravce, rozhodnutiami súdov v poručenskej agende, a rovnako aj na základe predložených a absentujúcich dokladov o platbách výživného. Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd v trestnom konaní nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. (R 11/1984)

Následkom konania obžalovanej bolo narušenie chráneného objektu, záujmu spoločnosti na ochrane alimentačného nároku oprávnenej maloletej dcéry obžalovanej. Neplatenie výživného obžalovanou sťažuje sociálnu situáciu starej matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa bez akejkoľvek participácie obžalovanej, ktorej možnosti zabezpečiť si stály príjem z pracovnej činnosti ako dôchodkyne, sú, na rozdiel od osoby obžalovanej, značne limitované. Medzi opomenutím obžalovanej konať a plniť si vyživovaciu povinnosť a následkom je daný príčinný vzťah. Ak by obžalovaná výživné platila, peňažné prostriedky z alimentačného nároku by boli v dispozičnej moci starej matky dieťaťa a mohla by ich použiť pre jej potreby. Výpoveď a obranu obžalovanej súd hodnotí ako alibistickú a účelovú. Jej životné postoje sú podľa súdu v rozpore s elementárnou povinnosťou rodiča prispievať na výživu dieťaťa, o ktoré sa osobne nestará, ani oňho nejaví skutočný záujem.

Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že ani v minulosti obžalovaná nepristupovala zodpovedne k plneniu si vyživovacej povinnosti, poukazujúc na jej trestnú minulosť a odsúdenie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. a na Okresnom súde Nitra sp. zn. . Súd poukazuje aj na správu obce E., z ktorej vyplýva, že aj jej maloletý syn je zverený do starostlivosti otca. Obžalovaná súdu ponúkala zavádzajúce tvrdenia a výhovorky ohľadom neplatenia výživného vo vzťahu k maloletej E. H.. Obžalovanej súd poskytol lehotu na dodatočné zaplatenie výživného, túto nevyužila, na hlavné pojednávanie sa ani osobne nedostavila. Konanie obžalovanej súd hodnotí ako nezodpovedné, svojvoľné a v rozpore s jej zákonnou povinnosťou rodiča, pričom dosiahlo intenzitu pre naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu kladenému jej za vinu v obžalobe po materiálnej i formálnej stránke.

Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej vylučovali alebo zmierňovali. Z hľadiska subjektívnej stránky konala obžalovaná vo forme nepriameho úmyslu, pretože obžalovaná vedela, že opomenutím konania, na ktoré bola v zmysle zákona o rodine a v zmysle rozhodnutia súdu uvedenom v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku povinná, môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného , ktorým je záujem štátu na plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom, ktoré sú na nich výživou odkázané, a pre prípad, že také porušenie záujmu chráneného spôsobí, bola s tým uzrozumená / /.

Obžalovaná v prípravnom konaní vypovedala, že o rozhodnutí Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 11.10.2011 o určení výšky výživného vedela, výživné na maloletú neplatila, teda obžalovaná si bola a je vedomá vyživovacej povinnosti voči maloletej E. H., ako jej táto povinnosť vyplýva zo zákona o rodine a vo výške, ktorá bola stanovená rozhodnutím vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. . Obžalovaná neplnila vyživovaciu povinnosť riadne a včas, teda v súdom stanovenom rozsahu a čase, pričom v žalovanom období, viac ako šesť a pol roka, vykonala celkom iba štyri úhrady výživného, v sume 15,- Eur, 15,- Eur, 20,- Eur a 30,- Eur. Dcére nezasielala žiadne darčeky, nič jej nekupovala, ani s ňou nebola v kontakte. Obžalovaná sa nijako nepodieľa na výchove, starostlivosti, výživné neplní ani náhradným spôsobom. Obžalovaná tak konala bez toho, aby jej v tom bránila nejaká prekážka, a to v čase, kedy nebola jej dcéra schopná samostatne si obstarať výživu a bola výživnou odkázaná aj na svoju matku. Obžalovaná v žalovanom období mala príjem z pracovnej činnosti vo forme aktivačných prác a príjem vo forme dávok a príspevku v hmotnej núdzi. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaná sa ani neusilovala o získanie pracovnej pozície, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyradená z dôvodu nespolupráce a potom, čo bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce, sa do nej opäť nezaevidovala. Uspokojila sa s dávkou a príspevkami od štátu, teda vyradením sa z evidencie úradu práce, sa vzdala potenciálnej možnosti zamestnať sa a získať príjem z pracovnej činnosti.

Osoba, ktorá má zákonnú vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby túto svoju povinnosť v reálne možnej výške splnila. Výživným na dieťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytnuté pre všestranný rozvoj dieťaťa po stránke fyzickej a duševnej, ktoré môže byť poskytované naturálne, napr. poskytovaním bývania, osobnou starostlivosťou o oprávnenú osobu, a pod., alebo môže byť plnené platením pravidelných mesačných splátok. Páchateľ trestného činu zanedbania povinnej výživy je povinný prispôsobiť svoj životný štandard tomu, aby bol schopný platiť výživné, zamestnať sa, hľadať si zamestnanie, prispôsobiť si tomu svoje príjmy a výdavky, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred akýmikoľvek vedľajšími výdavkami. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. -16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje, že „splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým budúci rodič na sebe berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť“. S uvedeným záverom sa súd v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné deti. Obžalovaná ako matka má nielen právnu, ale aj morálnu povinnosť, ktorá sprevádza ľudstvo od nepamäti, starať sa zo všetkých síl o zabezpečenie riadnej a dostatočnej výživy svojej dcéry a na dosiahnutie tohto cieľa vynakladať v prípade potreby vyššiu, než obvyklú snahu nájsť si vhodné zamestnanie.

Súd tiež poukazuje na dobu určenia výšky výživného ešte v roku 2010, teda pred viac ako desaťročím. Suma 26,01 Eur nepredstavuje ani sumu minimálneho zákonného výživného, ktoré bolo od 1. júla 2012 do 30. júna 2013 určené v mesačnej výške 26,65 Eur, od 1. júla 2013 do 30. júna 2017 vo výške 27,13 Eur, od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 vo výške 27,32 Eur, od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 vo výške 28,08 Eur, od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 vo výške 28,79 Eur, od 1. júla 2020 do 30. júna 2021 vo výške 29,42 Eur, od 1. júla 2021 do 30. júna 2022 vo výške 29,87 Eur, od 1. júla 2022 do 30. júna 2023 vo výške 32,11 Eur a od 1. júla 2023 vo výške 36,80 Eur. Výživné teda v súčasnosti nedosahuje ani výšku 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Súd má za preukázané na základe výpovede obžalovanej a osoby oprávnenej na prijímanie platieb výživného, na základe predložených potvrdení o platbách zameškaného a riadneho výživného a ďalších listinných dôkazov vo vyšetrovacom a súdnom spise, že skutok opísaný v skutkovej vete vyhlásenej vo výroku odsudzujúceho rozsudku sa stal a má všetky znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na . Obžalovaná preukázateľne zanedbala svoju vyživovaciu povinnosť tým, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére si napriek svojim možnostiam a schopnostiam neplnila riadne a včas k rukám starej matky v období od mesiaca október 2017 až doposiaľ, s výnimkou mesiacov, v ktorých došlo k úhradám, a to v mesiaci september 2023 obžalovaná uhradila sumu 15,- Eur, v mesiaci október 2023 sumu 15,- Eur, v mesiaci november 2023 sumu 20,- Eur a v mesiaci január 2024 sumu 30,- Eur, v dôsledku čoho obžalovaná celkovo na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku zameškala platby k rukám starej matky dieťaťa v sume najmenej 2 000,80 Eur. Obžalovaná sa prečinu dopustila závažnejším

spôsobom konania - po dlhší čas v zmysle , pričom tento osobitný kvalifikačný pojem považuje súd vzhľadom na absenciu platenia výživného zo strany obžalovanej od roku 2017, teda za viac ako 6 rokov za jednoznačne naplnený.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v zmysle prihliadal na spôsob spáchania činu (nízka výška výživného určená súdom v roku 2011, dlhodobé neplatenie výživného po dobu viac ako šesť rokov, zameškané výživné vo výške najmenej 2 000,80 Eur, absencia inej formy starostlivosti a záujmu obžalovanej o maloletú dcéru,) jeho následok (sťaženie sociálnej situácie starej matky, nedostatok financií pri zvýšených nákladoch na zabezpečenie povinnej školskej dochádzky dcéry a lekárskej starostlivosti), zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti nápravy.

Súd u obžalovanej nezistil žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti v zmysle a . Preto bez úpravy trestnej sadzby trestu odňatia slobody v zmysle a nasl. , pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v ustanovení , a to v trvaní od 1 roka do 5 rokov, pričom trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov bude pre obžalovanú podľa presvedčenia súdu predstavovať primeranú formu a výšku trestu tak z hľadiska jeho odstrašujúceho, ale aj výchovného účelu. Súd zohľadnil osobu obžalovanej, ktorú ani predchádzajúce tresty neodradili od páchania trestnej činnosti, hoci aj druhovo identického charakteru, ako je v prejednávanej trestnej veci. Na druhej strane súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná by počas výkonu trestu nemohla plniť vyživovaciu povinnosť v riadnej výške, a preto aj napriek jej osobe uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, a keďže súd nepovažuje za primerané, aby bol trest vykonaný v jeho nepodmienečnej forme, jeho výkon odložil na dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Počas tejto skúšobnej doby bude mať obžalovaná príležitosť svojím správaním preukázať, že ňou páchaná trestná činnosť sa nebude opakovať a svojím riadnym životom spoločnosti dokázať, že si dôsledky svojho negatívneho správania uvedomila. Súd zároveň uložil v zmysle obžalovanej povinnosť, aby v skúšobnej dobe uhradila zameškané výživné, ktorého výška je uvedená v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Uloženie podmienečného trestu odňatia vytvára podmienky na nápravu obžalovanej nielen v tom smere, aby si uvedomila nevyhnutnosť plniť svoje základné rodičovské povinnosti, ale vytvára aj priestor na to, aby si našla prácu, zarobila peniaze na výživné, výživné aj včas a riadne platila. Hrozba trestom odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov je podľa názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovaná vyhovela uloženým podmienkam a zodpovedne pristupovala k plneniu svojej základnej povinnosti rodiča vyživovať svoju dcéru. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že obžalovaná bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade splní súdom uložení povinnosť.

Súd záverom odôvodnenia rozsudku poukazuje na , podľa ktorého, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa . V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Rozhodnutia súdov o výške výživného sú samé o sebe exekučným titulom. Pretože dlžné a bežné výživné nie je škodou v zmysle , keďže ide o nesplnenie zákonnej povinnosti, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval. prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaná pre nesprávnosť výroku, ktorý sa jej priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jej vyhlásenie, že je vinná, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodená pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.