Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-216-2016.pdf
PDF · 169.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/216/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : P.. J. V., G.. XX. XX. XXXX, K. K., K. X, zastúpená JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, Bratislava, Mostová 2, proti žalovanému :Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., IČO : 35 971 126, Bratislava, Pod Krásnou hôrkou 1, zastúpený JUDr. Martou Srncovou, advokátkou, Bratislava, Koceľova 27, o náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, o náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, o náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 12. 2015 č.k. 7C/11/2006 - 503, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e. V napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 7 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.029,64 € od 16. 5. 2006 do zaplatenia, ako aj 7 % úrok z omeškania ročne zo sumy 769,04 € od 16. 5. 2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 10.040,08 € titulom trov právneho zastúpenia a trovy 374,24 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Uvedeným ( v poradí tretím ) rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 3.738,01 € titulom bolestného, ďalej vo výške 2.091,02 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ďalej vo výške 3.029,64 € titulom ušlej mzdy za obdobie od 1. 1. 2004 do 31. 8. 2004 a vo výške 769,04 € titulom liečebných nákladov. Vo zvyšku ( žalobkyňa sa domáhala aj priznania úrokov z omeškania z jednotlivých plnení ) žalobu žalobkyne zamietol. Napokon jej súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v sume 10.040,08 € titulom trov právneho zastúpenia. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa bola v dňoch od 19. 1. 2004 do 21. 1. 2004 hospitalizovaná na C. R. R. Z. K. ( A. ) za účelom operačného zákroku SEPS 1.utr., ktorý sa realizoval 20. 1. 2004. Zo základnej anamnézy pacientky vyplynulo, že otec žalobkyne bol opakovane operovaný pre varixy dolných končatín. Žalobkyňa prekonala bežné detské choroby, stav po operáciách varixov prvýkrát v 14-tich rokoch, stav po strippingu, VSM ľavej dolnej končatiny a reoperáciách 3 x, stav po opakovaných trombózach HVS na DK, lieči sa s vrodenou HLP ( zvýšené množstvo tukov ) hepatopathiou - USG vyš. Verifikovaná steatóza, t.č. bez enzymat. aktivity, lieči sa trvale pre alergiu na pele a trávy; v čase operácie bola vydatá, zamestnaná, prijatá na operačný zákrok ako 53 ročná po opakovaných operačných výkonoch na oboch dolných končatinách pre varixy, na kliniku prijatá k endoskopickému výkonu ( SEPS ) pre insuff.Cockett perforátorov na oboch predkoleniach.
Výraznejšie ťažkosti sú i s ľavým predkolením, kde pri dlhšom stání sú výrazné opuchy; pacientka s operáciou súhlasí, pri prijatí na dolnej končatine perimall.edem vľavo pri stání, bez deformít, trof. zmien, stav po operácii varixov PDK - 2x, ĽDK - 3x. pomocné vyšetrenia boli vykonané 19. 1. 20004, na oboch predkoleniach vyzualizované insuficientné Cocket. perforátori - vľavo Cocket.I., II., III., vpravo Cocket .II., III. Zo súhrnu operácie vyplynulo, že operačný výkon pozostával z resekcie perforátorov endoskopicky - SEPS, v pooperačnom období bez komplikácií, po kontrolnom preväze a naložení kompresívnej elastickej bandáže bola dňa 21. 1. 2004 žalobkyňa v ranných hodinách prepustená do domáceho ošetrenia. Odporúčanie pre pacientku bola prísna redukčná diéta - schudnúť aspoň 15 kg, chronická medikácia bez zmeny, kompresívna elastická bandáž a ďalšia kontrola a stehy podľa dohovoru s operatérom. 2/ Z lekárskej správy zo dňa 13. 2. 2004 vypracovanej M.. O. L. vyplýva, že pacientka prišla na kontrolu pre poruchu citlivosti na ľavej plante a intermitentné pálivé bolesti v ľavej nohe. Doporučené neurologické vyšetrenie, medikamentózna liečba, kontrola podľa potreby. Zo záznamov zo zdravotnej dokumentácie u M.. Z. A. ( G. M. K., A..P..U.. ) plynie, že žalobkyňa sa podrobila neurologickým vyšetreniam v dňoch 22. 4. 2004, 4. 5. 2004, 13. 5. 2004, 29. 6. 2004, 8. 9. 2004, 22. 3. 2005, 16. 9. 2005, 28. 9. 2005, 21. 10. 2005, vyplýva podrobný priebeh zdravotného stavu po operačnom zákroku SEPS. Podľa lekárskej správy I. G. C. Y. bolo žalobkyni urobené elektromyografické vyšetrenie dňa 22. 4. 2004, podľa výsledkov ktorého rýchlosti vedenia motorových vlákien n.peroneus vľavo a n.tibialis vpravo sú v norme, pri stimulácii n.tibialis vpravo veľmi nízka amplitúda M-odpovede, vľavo sa pri snímaní povrchovými elektródami nepodarilo zachytiť odpoveď. Z lekárskych nálezov po vykonaní EMG vyšetrenia na uvedenej neurologickej klinike v dňoch 12. 7. 2004, 13. 8. 2004, 20. 4. 2005, mal súd prvej inštancie preukázaný konečný stav žalobkyne s diagnózou ľahkej neurogénnej lézie a stredne ťažkej neurogénnej lézie na dolných končatinách. Z potvrdení o jednotlivých platbách žalobkyne plynie, že táto uhradila dňa 28. 4. 2005 sumu 570 Sk u M.. Z. ( neurológ - odborný lekár pre Y. ) dňa 19. 5. 2005 sumu 720 Sk, dňa 6. 4. 2005 sumu 480 Sk, dňa 12. 4. 2005 sumu 600 Sk, dňa 21. 3. 2005 sumu 350 Sk, dňa 31. 3. 2005 sumu 600 Sk, dňa 21. 2. 2005 sumu 600 Sk, dňa 9. 3. 2005 sumu 600 Sk, dňa 12. 1. 2005 sumu 1.200 Sk, dňa 2. 2. 2005 sumu 850 Sk, dňa 2. 12. ( bez uvedenia roku ) sumu 800 Sk, dňa 21. 12. 2004 sumu 800 Sk, dňa 22. 11. 2004 sumu 1.100 Sk, dňa 26. 11. 2004 sumu 800 Sk, dňa 12. 10. 2004 sumu 200 Sk, dňa 19. 10. 2004 sumu 850 Sk, dňa 27. 9. 2004 sumu 3.400 Sk, dňa 4. 10. 2004 sumu 400 Sk, dňa 14. 9. 2004 sumu 1.450 Sk, všetky úhrady platené v neštátnom zdravotníckom zariadení uvedenej odbornej lekárky. Súdu prvej inštancie boli ďalej žalobkyňou predložené pokladničné bloky vystavené lekárňami za nákup liekov ako Pyridoxin, Molitan, suchý zips, Idealflex obvínadlo, Thiamin a iné, ktoré sumy si uplatňovala titulom liečebných nákladov; rovnako predložila doklad o zakúpení TENS stimulátora vo výške 4.400 Sk. 3/ V lekárskom posudku M.. Z. A., G., Y. M. K. A.. A. P..U.., zo dňa 2. 4. 2007, stanovil : bodové hodnotenie bolestného žalobkyne vo výške 268,125 bodov : 232c - kompletná lézia tibiálneho nervu ľavej DK - 130 bodov ( plne ), zvýšené o 65 bodov pre zdĺhavú liečbu a opakované injekcie, spolu 195 bodov, 232b - ťažká porucha tibiálneho nervu pravej DK - 48,75 bodov ( 3-iny zo 65 ), zvýšené o 24,375 pre zdĺhavú liečbu a opakované injekcie, spolu 173,125 bodov, bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 100 bodov : 428 - denervácia periférnej vetvy n.tibialis vľavo - 50 bodov, 428 - stredne ťažká lézia n.tibialis vpravo so sanáciou dlhšou než jeden rok - 50 bodov, spolu 368,125 bodov. 4/ V znaleckom posudku M.. P. W., R.., zo dňa 2. 4. 2007, ktorý predložila ako listinný dôkaz žalobkyňa, stanovil : bodové hodnotenie bolestného vo výške 170,625 bodov : 232b - poranenie píšťalového nervu vľavo s prerušením vodivých vlákien - 65 bodov, zvýšené o 50 % z dôvodu vzniku neuropatickej bolesti, spolu 97,5 bodov, 232b - poranenie píšťalového nervu vpravo s prerušením vodivých vlákien - 48,75 bodov ( 3-iny zo 65 bodov ), zvýšené o 50 % z dôvodu vzniku neuropatickej bolesti, bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 75 bodov : 428b - obrna píšťalového nervu vľavo distálnej časti s postihnutím funkcie prstov - 50 bodov 428b - obrna píšťalového nervu vpravo distálnej časti s postihnutím funkcie prstov - 25 bodov ( 1-ica z 50 bodov ), spolu 245,625 bodov. 5/ V znaleckom posudku č. 8/2008, vypracovaného M.. T. L., R.., zo dňa 12. 1. 2009, dospel znalec k záveru, že u žalobkyne došlo k poškodeniu nervu - nervus tibialis na obidvoch predkoleniach. Znalec stanovil bodové hodnotenie bolestného nasledovne :
232c - kompletná lézia tibiálneho nervu vľavo - 130 bodov 232b - ťažká porucha tibiálneho nervu vpravo - 48,75 bodov ( 3-iny zo 65 bodov ), bolestné zvýšené pre bolestivý spôsob liečby o 1-icu ľavé predkolenie - 65 bodov, bolestné zvýšené pre bolestivý spôsob liečby o 1-icu pravé predkolenie - 24,38 bodov, spolu 268,13 bodov. bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia : 428b - obrna nervus tibialis vľavo - dist. časť - 50 bodov 428b - obrna nervus tibialis vpravo - dist. časť - 25 bodov ( 1-ica z 50 bodov ); zvýšenie SSU na dvojnásobok vzhľadom na dopad na ďalší život žalobkyne a jej vek; spolu 150 bodov. 6/ Znalec v posudku poukazoval na to, že kvalita života žalobkyne sa zmenila; jej chôdza je menej stabilná, má zníženú citlivosť na dotyk na ploskách nôh, má problémy s obuvou, nemôže nosiť topánky s podpätkom, potrebuje pevnú obuv o dve čísla väčšiu, nemôže šoférovať, pestovať turistiku. Je čiastočne obmedzená v obliekaní vzhľadom na obuv; stav je trvalý, podstatné zlepšenie zdravotného stavu už nemožno očakávať, vhodné je pre ňu sedavé zamestnanie, naopak nie sú vhodné povolania spojené s dlhšou chôdzou, státím, chôdzou do schodov, do prudkého svahu, šoférovaním. V rámci celkovej genézy zdravotného stavu žalobkyne v znaleckom posudku a teoretických poznámok znalca na bližšie vysvetlenie v súvislosti s neurochirurgiou, znalec v poznámkach k danému prípadu uviedol, že v spornom prípade došlo k zrejme k poškodeniu nervu. Pacientka trpí následkami, ktoré súvisia s operáciou kŕčových žíl; pred operáciou takéto ťažkosti neboli prítomné, je to následok operácie. Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku č. 8/2008 V.. M.. T. L., R.., znalec doplnil, že k poškodeniu uvedených nervov podľa znalca došlo pri operácii, v teoretickej poznámke to uvádza poznámkou z literatúry, takéto poranenia sa skutočne vyskytujú. V tomto prípade došlo podľa znalca k poškodeniu nervov iatrogénne pri operácii varixov, je to jasná príčina vzniknutých problémov, bez operácie by k tomu stavu nedošlo. V súvislosti s nefunkčnosťou elastickej bandáže, ktorá mohla spôsobiť poškodenie nervu tibialis, znalec poukázal na to, že v teoretickej rovine by to bolo možné, avšak trval na tom, že v tomto prípade nefunkčná bandáž poranenie nervov rozhodne nespôsobila, je to dôsledok operácie. Vo svojom výsluchu znalec upresnil, že pracuje ako neurochirurg, pod jeho pozíciu nespadá cievna chirurgia v súvislosti s varixami, táto spadá pod odvetvie chirurgia. Na vypracovanie znaleckého posudku však bol kompetentný, nakoľko keď dôjde k poškodeniu nervu, musí nasledovať diagnostika, ktorú robí neurológ alebo aj v spolupráci neurochirurg, ako tomu bolo aj v danom prípade a rekonštrukčnú operáciu ( nápravu tohto stavu ) indikuje neurochirurg. Znalec rozpor medzi pôvodným znaleckým posudkom a jeho dodatkom odstránil tak, že sa pridržiaval dodatku, podľa ktorého k poškodeniu došlo pri operácii varixov. Znalec poukázal i na skutočnosť, že nervus tibialis prebieha blízko vedľa cievnych štruktúr a práve tá tesná súvislosť pri operácii, keď sa to robí endoskopicky, je príčinou, že pri koagulácii alebo pri resekcii varixov môže sa zachytiť nerv a tým poškodiť; znalec podotkol, že na predkolení žalobkyne bol už zmenený terén, pretože už tam absolvovala viaceré operácie. 7/ Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 444, § 445, § 446, § 449 ods. 1 Obč. zák., ako aj vyhl.č. 32/1965 Zb., poukazujúc na to, že k poškodeniu zdravia došlo ešte za účinnosti tejto vyhlášky. Súd prvej inštancie s poukazom na odôvodnenie predchádzajúcich dvoch zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu v danej veci, konštatoval, že aj pri postupe „lege artis“ môže dôjsť k nechcenému poškodeniu zdravia, čo možno označiť za tzv. „chybu umenia“. Tento termín vysvetľuje možné omyly a chyby, vzniklé neúmyselne pri rôznych spôsoboch terapie; tieto nemožno pripísať na vrub použitej techniky, nie sú závislé na použitých prístrojoch, avšak môžu byť ovplyvnené ľudského faktora. Vykonané dokazovanie preukázalo, že k poškodeniu nervov došlo pri operácii; išlo o porušenie povinnosti urobené z nevedomej nedbanlivosti, kedy samotná lekárska veda takéto komplikácie pripúšťa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v postupe operatéra došlo k pochybeniu, čo bolo príčinou poškodenia zdravia žalobkyne ( nervu ) a že boli splnené predpoklady § 420 ods. 1 Obč. zák. Vzhľadom na uvedené vyhovel žalobe žalobkyne v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 Obč. zák. V prípade ďalších nárokov uplatnených žalobkyňou, t.j. náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti ( t.j. od 1. 1. 2004 do 31. 8. 2004 ) a tiež náhrady nákladov spojených s liečením sa súd prvej inštancie stotožnil s výškou týchto náhrad uplatňovaných žalobkyňou na základe ňou predložených listinných dôkazov podľa § 446, § 449 ods. 1 Obč. zák. Mzdový nárok si žalobkyňa vypočítala správne, rovnako liečebné náklady žalobkyňa preukázala, včítane nákladov spojených s kúpou prístroja TENS, ktorý je čiastočne nadštandardný, k čomu poznamenal, že sa nemožno formalisticky pridržiavať požiadavky, že potrebné liečenie mohla žalobkyňa dosiahnuť aj na základe verejného zdravotného poistenia. 8/ Vo zvyšku, t.j. čo do uplatneného úroku z omeškania, súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol ( § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. ), keď dospel k záveru, že žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením, keď
do omeškania sa môže dostať až po tom, ak žalovaný nebude dobrovoľne plniť uloženú mu povinnosť právoplatným rozsudkom. 9/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, hoci mala čiastočný neúspech ( súd prvej inštancie zamietol jej žalobu v časti úrokov z omeškania ), keď tento neúspech vyhodnotil ako neúspech len v nepatrnej časti. Žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 10.040,08 € ( za 2 úkony právnej služby v r. 2006; 8 úkonov v r. 2007; 6 úkonov v r. 2009; 1 úkon v r. 2010, 4 úkony v r. 2012; 4 úkony v r. 2013; 2 úkony v r. 2014; 3 úkony v r. 2015; ďalej režijný paušál ako aj DPH ). 10/Predmetný rozsudok napadli včas podaným odvolaním ako žalobkyňa tak aj žalovaný. Odvolanie žalobkyne smerovalo proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, avšak len čo do nepriznania úroku z omeškania z ušlej mzdy a nákladov spojených s liečením žalobkyne. Faktom je, že platná judikatúra ( napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo/23/96 ) vychádza z toho, že povinnosť zaplatiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká až na základe súdneho rozhodnutia; to však neplatí ohľadom ostatných žalobkyňou uplatnených nárokoch, ktoré sú samostatnými nárokmi, opierajúcimi sa o príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť vyplýva z ich povahy, ich výška sa preukazuje listinnými dôkazmi lehota na ich plnenie je daná ust. § 563 Obč. zák. splatnosť týchto nárokov na náhradu škody teda nastáva na výzvu poškodeného veriteľa. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že žalovaného viacerými výzvami žiadala na zaplatenie celej náhrady škody, vrátane vyššie uvedených dvoch čiastkových nárokov. Za výzvu na plnenie možno považovať aj samotnú žalobu. Žalovaný bol teda v omeškaní s úhradou ušlej mzdy a nákladov spojených s liečením už od roku 2006 ( napr. list žalovaného zo 16. 5. 2006 ), ktorými žalovaný odmietol uplatnené nároky uhradiť. Uvedený záver podporuje staršia aj novšia judikatúra NS SR ( napr. rozhodnutie R 26/1982 uvádza, že z hľadiska premlčania nároku podľa ust. § 263 ods. 3 Zák. práce - vtedy zák. č. 6/1965 Zb. - sa poškodený o týchto nákladoch dozvedá postupne, len čo ich vynaloží. Pokiaľ sa tieto nároky premlčujú postupne, nemôže byť ich splatnosť viazaná na rozhodnutie súdu, ktoré má v tomto prípade len deklaratórny charakter. Poukazovala osobitne na novšie rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 16/2010 z 26. 5. 2011, podľa ktorého : „ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody ( škody na zdraví ), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka ( škodcu ), je rozhodujúca povaha požadovaného ( súdom priznaného ) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. , čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu ( § 160 O.s.p. ), a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka ( t.j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal ).“ Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj pokiaľ ide o trovy konania, keď rozhodol len o trovách právneho zastúpenia, avšak nebral ďalej do úvahy tie trovy, ktoré žalobkyňa vynaložila v súvislosti s týmto konaním, a síce okrem trov právneho zastúpenia si uplatnila tiež náklady na znalecké dokazovanie ( preddavok na trovy znaleckého dokazovania V.. L. ) vo výške 331,94 € ( úhrada 11. 11. 2008 ), ako aj náhradu cestovných výdavkov spojených s cestou Bratislava - Košice a späť vo výške 42,30 €. Túto cestu absolvovala dňa 9. 1. 2009 za účelov vyšetrenia u tohto znalca pôsobiaceho v Košiciach. Prílohami odvolania sú aj doklady preukazujúce úhradu týchto výdavkov Súd prvej inštancie sa ďalej nijako v rozhodnutí nevysporiadal ani so zloženým preddavkom na trovy ďalšieho znaleckého dokazovania v zmysle uznesenia súdu č.k. 7C/11/2006 - 363 zo dňa 4. 3. 2013, kde preddavok vo výške 250 € žalobkyňa uhradila ( záznam, o prijatej platbe je súčasťou súdneho spisu ), hoci znalecké dokazovanie znalcom z odboru cievnej chirurgie napokon nebolo zrealizované. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o vrátení zloženého preddavku vo výške 250 €, ešte pred vyhlásením rozsudku. Súd však takto nepostupoval a ani z rozsudku nevyplýva, že by bol tento preddavok nejakým spôsobom zúčtovaný alebo vrátený, preto je názoru, že súd jej tieto trovy v rozsudku nepriznal. Žiada preto, aby ho súd priznal v rámci náhrady trov konania alebo ho žiada vrátiť dodatočne na č. účtu T. : A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jej prizná aj úroky z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 3.029,64 € od 16. 5. 2006 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 769,04 € od 16. 5. 2006 do zaplatenia a prizná jej náhradu trov konania, vyplývajúcich zo súdneho spisu vo výške 624,24 € ( vrátane prvoinštančným súdom nevyúčtovaného preddavku na znalca vo výške 250 € ). Zároveň si žalobkyňa uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie vo výške 162,66 € ( 1 úkonu zo sumy 253,94 € a režijný paušál vo výške 8,58 € + 20 % DPH ). 11/ Žalovaný napadol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ďalej že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a napokon, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v odvolaní upozornil na to, že súd prvej inštancie vo svojich dvoch skorších rozsudkoch v danej právnej veci žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú ( rozsudky zo dňa 15. 3. 2010 č.k. 7C/11/2006 - 268 a zo dňa 19. 7. 2013 č.k. 7C/11/2006 - 392 ). V oboch prípadoch boli zamietajúce rozsudky napadnuté odvolaním žalobkyne. V poradí v druhom zrušujúcom uznesení Krajský súd v Bratislave zo dňa 30. 5. 2014, č.k. 9Co/685/2013 vyslovil právny záver týkajúci sa základu sporu, a síce, že v danom prípade je daná zodpovednosť žalovaného za poškodenie zdravia žalobkyne podľa § 420 Obč. zák. a zaviazal prvoinštančný súd zaoberať sa len samotnou výškou škody v zmysle § 444, § 446 a § 449 ods. 1 Obč. zák., t.j. len o peňažných nárokoch žalobkyne. Žalovaný sa k protichodným záverom odvolacieho súdu vyjadril do zápisnice na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 30. 9. 2015 ako aj písomným podaním zo dňa 28. 10. 2015, ktoré súd prvej inštancie pri svojom ostatnom rozhodovaní nezohľadnil s poukazom na záväznosť právneho názoru odvolacieho súdu v merite veci podľa § 226 O.s.p. Žalovaný poukazoval na predpoklad preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a zavinením ( nedbanlivosťou ), t.j. vecná súvislosť medzi príčinou a následkom, ktorá nebola doposiaľ preukázaná. Odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení zo dňa 29. 9. 2011 uviedol : „príčinná súvislosť medzi poškodením nervov a posledným endoskopickým výkonom je založená výlučne na tvrdení žalobkyne. Nie je teda preukázané, že poškodenie s poukazom na dlhotrvajúce ochorenie varixov a operačných zákrokov neexistovalo už pred sporným zákrokom. Posúdenie príčinnej súvislosti v tomto smere predpokladá odborné znalosti. Bez znaleckého posúdenia ( okrem znalca z odboru cievna chirurgia bude potrebné prizvať, resp. konzultovať aj odpovede so znalcom z odboru neurológie ) prevedeného na základe konkrétneho zistenia skutočností, nemôže tvoriť pre súd spoľahlivý podklad pre riešenie príčinnej súvislosti medzi porušením právnych povinností žalovaného a poškodením nervu tibiális, nehľadiac na to, že hľadisko časovej súvislosti nie je samo o sebe rozhodujúce. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť môže hrať len pomocnú úlohu pri posudzovaní vecnej súvislosti...“ Napriek tomuto právnemu záveru, v zrušovacom uznesení zo dňa 30. 5. 2014 odvolací súd uviedol : „s prihliadnutím k záveru znalca o nechcenom, resp. neúmyselnom pochybení, ktoré ale nevylučuje, že išlo o pochybenie z nedbanlivosti (toto sa predpokladá a musí byť vyvrátené žalovaným, čo sa ale v danom prípade nestalo/ odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný za vzniknutú škodu na zdraví žalobkyne zodpovedá a teda základ nároku je daný. Okolnosť, že s každým zdravotným výkonom je spojené riziko komplikácií a že preto sa vyžaduje od pacienta informovaný súhlas, aby mohli zvážiť, či riziko konkrétneho zákroku podstúpia, nezbavuje zdravotnícke zariadenie zodpovednosti za škodu, ak sú ostatné jej predpoklady splnené...“ Odvolací súd tak napriek svojmu prvšiemu právnemu názoru prezentovanému v uznesení zo dňa 29. 9. 2011 bez náležitej revízie odborného posudku sám, proti vlastnému záveru dospel k názoru o danosti príčinnej súvislosti medzi „porušením právnej povinnosti žalovaného a poškodením nervu tibiális.“ Znalec v lekárskom odvetví neurochirurgia ( M.. T. L. ) v doplňujúcom posudku a pri svojej výpovedi vyjadril len domnienku opierajúc sa o odbornú literatúru, ktorá uvádza, že k takýmto iatrogénnym poraneniam nervov pri operácii varixov dochádza. Naviac vo svojom pôvodnom znaleckom posudku č. 8/2008 hovorí o možnom „zrejmom“ následku, teda o príčinnej súvislosti. Keďže žalobkyňa od svojich 14-tich rokov absolvovala 5 - 6 operácií varixov na oboch dolných končatinách ( naposledy na jeseň v r. 2003 ), ktorým ani v jednom prípade nepredchádzalo neurologické vyšetrenie magnetickou rezonanciou ( MR ), logicky ani nemožno ustáliť, následkom ktorej z radu týchto operačných zákrokov došlo k poškodeniu povrchových nervov na oboch dolných končatinách ( DK ). Je však preukázané, že chronické štádium ochorenia, ktorým trpí posledných 20 rokov ( recidívy po operáciách oboch DK, perkutálne opichy podľa „Rozholda“, bolesti, opuchy a pocit ťažkých nôh, chronická celulitída, lymfadém - viac v ľavej DK ) mali na celkový vývoj ochorenia gradujúci efekt. Tvrdenie žalobkyne o porušení tzv. „prevenčnej povinnosti“ tým, že ošetrujúci lekár ju neinformoval o možných rizikách, ktoré by mohli nastať, ak operácia nebude úspešná, považujeme za účelové a nehodnoverné. O svojom celoživotnom ochorení a dôvodoch, pre ktoré podstúpila endoskopický výkon mala žalobkyňa vedomosť a mala možnosť sa rozhodnúť, či ho podstúpi minimálne od polovice r. 2002. Zo záverov vyšetrení, ktorým sa podrobila v dňoch 6. 9. 2002 a 17. 9. 2002 jej bola odporúčaná operácia veľkej safény - skripping VSM. Jej zdravotný stav je popísaný v anamnéze, v diagnostickom závere a odporúčaniach odborných lekárov. Pred endoskopickým výkonom SEPS sa podrobila operačnému zákroku aj v r. 2003. Žalobkyňa svoj súhlas na liečebný výkon potvrdila svojím podpisom. Samotná žalobkyňa je povolaním „farmaceutka“ , pracuje v zdravotníctve, a teda jej tvrdenie, že nemala vedomosť o možných rizikách operačných výkonov vyznieva účelovo a nevierohodne. 12/ Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri výkone zdravotníckych služieb vzniká ako následok porušenia právnych povinností. Protiprávne konanie ( vedome/nevedomé ) je také konanie, ktoré nie je v súlade so súčasnými poznatkami
lekárskej vedy. Pre každý medicínsky odbor sú stanovené pravidlá postupov autorizované SAV, Vedeckou radou MZ SR, Lekárskymi fakultami univerzít, orgánmi Slovenskej lekárskej spoločnosti, SZU a SLK. Ak sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti riadi aktuálnym vedeckým názorom a koná podľa platnej doktríny pre daný postup, nemôže vzniknúť jeho občianskoprávna alebo trestnoprávna zodpovednosť. Slovenský právny poriadok, súdna prax a konštantná judikatúra súdov pre vyvodenie sankčnej zodpovednosti voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ( pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ) predpokladá existenciu príčinnej súvislosti ( kauzálny nexus ) medzi vzniknutou škodou (ujmou) a konaním alebo nekonaním zdravotníckeho pracovníka. Nestačí možná pravdepodobnosť okolností nasvedčujúcich jej existencii, ale príčinná súvislosť musí byť s určitosťou ustálená, zistená a dokázaná. Nemožno prisúdiť náhradu škody v prípadoch, v ktorých je príčinná súvislosť preukázaná len ako možná ( pravdepodobná ), nie však určitá. Aj v prípade objektívnej zodpovednosti žalovaného v postavení zdravotníckeho zariadenia v zmysle § 421a Obč. zák. existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou musí byť bezpečne zistená. Samotná pravdepodobnosť možnosti vzniku škody, napr. tvrdeným spôsobom alebo odkazom na odbornú literatúru, nepostačuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku k príčinnej súvislosti uviedol, že táto je v danom konkrétnom prípade sporná, t.j. skutkovo nepreukázaná. Identita každého ľudského organizmu je osobitá ( jedinečná ) a ako taká reaguje na akýkoľvek zásah do identity fyzického organizmu osobitne. Na tomto základe svetové vedecké ústavy tvoria pravdepodobnosť úspešnosti alebo neúspešnosti lekárskych zákrokov modernej medicíny, ktoré zverejňujú svetové štatistiky percentuálnymi hodnotami. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal na právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 6. 2009 č.k. 8Co/305/2007 - 206, ktorým odvolací súd potvrdil prvoinštančný rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. 2. 2007. V tam súdenej právnej veci - o náhradu škody vzniknutej v súvislosti s operačným výkonom, žalobca ochrnul. Súdy po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu svojimi rozsudkami zamietli z dôvodu, že „... v prejednávanej veci síce vznik škody na zdraví žalobcu preukázaný bol, avšak na druhej strane nebol preukázaný nevyhnutný a zákonný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu žalovaného a to priama a hlavná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody na zdraví žalobcu...“ Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje za zarážajúci výrok rozsudku, ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada škody z titulu zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, vo výške sedem násobku hodnoty peňažnej sumy z bodového ohodnotenia vyhotoveného v závere znaleckého posudku č. 8/2008 M.. T. L., R.. toto mimoriadne zvýšenie súd prvej inštancie žalobkyni priznal napriek tomu, že nárok je sporný, žalovaný ( operatér ) postupoval „lege artis“ v súlade s predpísaným lekárskym postupom, pričom pripustil možnosť „pochybenia v lekárskom umení“, ktoré lekárska veda ako komplikáciu pripúšťa, hoci ani táto skutková okolnosť nebola v dôkaznom konaní bezpečne preukázaná. Z tohto pohľadu sa potom javí rozsudok súdu prvej inštancie ako nepreskúmateľný. 13/ Žalovaný v odvolaní namietal výšku bodového ohodnotenia SSU v znaleckom posudku č.8/2008. V rámci výsluchu znalca na otázku, či znalec zohľadnil pri hodnotení SSU obmedzenia, ktoré žalobkyni vyplývali z ochorení pred operačným zákrokom dňa 20. 1. 2004, znalec odpovedal záporne „nie, nakoľko nemáme dokumentáciu“. Posúdenie nároku na náhradu škody na zdraví si vyžaduje mať objasnený stav, aký mala žalobkyňa pred operáciou dňa 20. 1. 2004 a mať všestranne zistený spôsob jej života, aby bolo možné dospieť k objektívnemu bodovému ohodnoteniu. Pri určovaní náhrady za SSU je nutné brať do úvahy aj obmedzenia alebo prejavy, ktoré boli spôsobené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa trpí celý život žilovým onemocnením ( opakované trombózy HVS na DK ) a pred operáciou dňa 20. 1. 2004 trpela aj ochorením lymfatického systému ( lymfedémom ). Z týchto chronických ochorení vyplývali žalobkyni aj obmedzenia, ktoré nepochybne ovplyvňovali kvalitu jej života ešte pred zákrokom. Chronická žilová insuficiencia zostáva ochorením, ktoré sprevádza pacienta svojimi dôsledkami po celý život. Pri lymfedéne sa prejavuje najmä opuchom postihnutej končatiny, útlakom nervových pletencov môže dochádzať k nepríjemným, bolestivým pocitom až poruchám hybnosti z útlaku a k odumretiu jednotlivých nervových vlákien. Je teda pravdepodobné, že poškodenie nervu tibialis na oboch DK jestvovalo už pred endoskopickým zákrokom ( SEPS ) v januári 2004, ako následok chronických ochorení žalobkyne alebo následkom predchádzajúcich intervenčných výkonov na oboch dolných končatinách. 14/ Žalovaný vyjadril v odvolaní presvedčenie, že v súdenej právnej veci bola porušená zásada primeranosti a objektívnosti odškodnenia s poukazom na § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôvodmi mimoriadneho zvýšenia odškodnenia a bez ďalšieho sa stotožnil so žalobným petitom. Žalovaný sa k rozsahu a k výške žalobkyňou uplatnených peňažných nárokov a k bodovému ohodnoteniu škody na zdraví podľa posudku znalca M.. L. R.., č. 8/2008 vyjadril písomným podaním zo dňa 9. 11. 2009. Žalovaný v ňom
v prípade SSU poukazoval na platnú právnu úpravu danú § 6 ods. 2 vyhl., podľa ktorej peňažnú sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo SSU ohodnotené, možno primerane zvýšiť až na dvojnásobok, t.j. 100 %. Zvýšenie ohodnotenia počtom bodov o 100 % už predpokladá existenciu skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno ohodnotiť len základným počtom bodov. Zvýšenie odškodnenia nad stanovenú najvyššiu výmeru v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. prichádza do úvahy len celkom výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred vznikom poškodenia bolo na vysokej úrovni a mimoriadne. Znalec v bodovom hodnotení bolestného uviedol, že „nevidí prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko u žalobkyne sa jedná o ťažké chorobné zmeny na predkoleniach ( dlhodobého charakteru ), a ak v tomto teréne došlo k porušeniu nervov, odškodnenie za bolesť je uvedené v bodovom hodnotení vyššie.“ Pri hodnotení SSU poukazuje znalec na obmedzenia žalobkyne, s poukazom na publikovanú judikatúru v oblasti mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhl. , ktoré nezodpovedajú kritériám výnimočnosti ťažkých následkov a ktoré znamenajú zásadnú zmenu v živote poškodeného. Čo sa týka žalobkyňou prezentovaného Nálezu ÚS ČR zo dňa 29. 9. 2005, sp. zn. III ÚS 350/2003, ktorým preferoval princíp proporcionality pri uplatňovaní moderačného práva súdu ( § 7 ods. 3 ), s poukazom na zákon č. 437/2004 Z.z. v znení od 1. 8. 2004. Odhliadnuc od zákazu pravej retroaktivity zákona a výslovného znenia ust. § 11 zákona č. 437/2004 Z.z., prezentovaný nález ÚS ČR pojednáva ako prípad hodný osobitného zreteľa preukázané zavinenia operatéra s následkom straty životne dôležitého orgánu poškodeného pacienta, argumentoval žalovaný. Žalovaný navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. 15/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že žiadal vo vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zároveň vyhovieť jej odvolaniu. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadny nový argument, ktorý by nebol uplatnil už v prvoinštančnom konaní a ktorý by spĺňal niektorý z odvolacích dôvodov. Žalovaný podľa jeho názoru zámerne obchádza a zamlčuje podstatu sporu; spochybňuje príčinnú súvislosť medzi vykonaným operačným zákrokom a poškodením zdravia žalobkyne, t.j. spochybňuje, že pri lekárskom výkone, týkajúceho sa žíl, mohlo dôjsť k poškodeniu nervov, ktoré sú v dolných končatinách uložené paralelne so žilami. Nie je vylúčené, aby operatér pri zákroku na žilách nepoškodil aj nervové vlákna. Príčinnú súvislosť však potvrdil aj znalec M.. L. vo svojom posudku na str. 8 a v jednoznačnej odpovedi na otázku : „Pred operáciou takéto ťažkosti neboli, je to následok operácie.“ Žalovaný svoj postoj formálne uplatňoval počas celého konania napriek tomu, že vykonané dôkazy svedčia proti nemu. Zdanlivý nesúlad medzi operáciou žíl a poškodením nervov v dolných končatinách bol vyvrátený viacerými dôkazmi. Boli to hlavne dva listy od žalovaného ( zo dňa 20. 2. 2006 a zo dňa 16. 5. 2006 ), v ktorých žalovaný samotný pripúšťa, že poškodenie nervu je objektívne verifikované ako priamy následok operačného výkonu. Uvedené dôkazy sú založené v súdnom spise. Uvedenú skutočnosť navyše potvrdzujú všetky posudky, založené v spise ( posudok M.. W. Q. J. G. M. K., posudok M.. L. ). Už odvolací súd v predchádzajúcom konaní mal príčinnú súvislosť za preukázanú, a preto vo svojom rozhodnutí konštatoval, že základ sporu je daný. V opakovanom prvoinštančnom konaní nedošlo k žiadnej takej zmene skutkového stavu, oproti stavu veci, z ktorého vychádzal odvolací súd pri vyslovovaní svojho právneho názoru, ktorá by vyústila do záveru, že právny názor odvolacieho súdu zo dňa 30. 5. 2014 ) už popri skutkovom stave nemôže obstáť. Žalovaný vo svojom odvolaní polemizuje so závermi znalca M.. L.. Uvedený znalec patrí medzi špičkových odborníkov v SR, a teda jeho názory nemožno spochybňovať paušálne. Znalec nepochybne vedel o akú problematiku ide, a aké súvislosti má posudzovať. K identickým záverom ( poškodenie nervov ) došli aj M.. A. - neurológ - v apríli 2004, M.. K.
- neurochirurg - v apríli 2004. Obaja boli ošetrujúci lekári žalobkyne krátko po vzniku poškodenia nervov. Rovnaký záver konštatovali aj posudky M.. W. Q. G. M. K., tiež založené v súdnom spise. Argumentácia žalovaného, že sa žalobkyňa nepodrobila v minulosti vyšetreniu magnetickou rezonanciou svedčí skôr proti nemu. Ak totiž v súvislosti s predchádzajúcimi operáciami varixov, existovala akákoľvek obava, riziko alebo pochybnosť, ktorá sa dala odstrániť uvádzanou magnetickou rezonanciou ( MR ), bol to žalovaný ( jeho lekár ), ktorý mal uvedené riziká resp. prevenciu predvídať a MR vykonať. Patrí to medzi jeho povinnosti , vyplývajúce z jeho odborných znalostí. Uvedený nedostatok preto nemožno vykladať v neprospech žalobkyne. Do skončenia dokazovania žalovaný vykonanie uvedeného dôkazu nenavrhoval. Rovnako aj tvrdenie žalovaného o spôsobe vykonania informácie o rizikách lekárskeho zákroku je skreslené v jeho prospech. Poukazovanie na jej predchádzajúce operácie - skúsenosti, spolu s jej odborným vzdelaním, v žiadnom smere nezbavovalo žalovaného, aby ju náležite poučil o priebehu a rizikách zamýšľaného lekárskeho zákroku. V súdnom spise je viacero dôkazov, svedčiacich v neprospech žalovaného, že si uvedenú povinnosť nesplnil. Úvahy žalovaného o príčinnej súvislosti označila žalobkyňa za zbytočné, túto otázku už vyriešil odvolací súd, keď konštatoval, že zodpovednosť
žalovaného je daná. Pokiaľ ide o určenie výšky náhrady škody, znalec M.. L. je skúsený odborník, a nepochybne vedel a aj zdôvodnil, prečo jej priznal bodové ohodnotenie, ako je uvedené v posudku. Zdôvodnenie v znaleckom posudku je podrobné, a presne popisuje metódu ako prišiel k uvedenej sume. K náhrade škody za SSU doplnila, že k poškodeniu jej zdravia došlo pred viac ako 12,5 rokmi, vo veku 53 rokov, kedy bola nedobrovoľne nútená zásadne zmeniť svoj životný štýl vo všetkých oblastiach. Stratila schopnosť istej chôdze bez možnosti akejkoľvek športovej činnosti, v ktorej treba namáhať nohy, nemôže šoférovať, a to sú iba tie najzávažnejšie obmedzenia, ktoré jej poškodenie spôsobilo v aktívnom veku. Žiadala prihliadnuť aj na jej predchádzajúce vyjadrenia a odvolaniu žalovaného nevyhovieť. 16/ Žalovaný sa na vyjadrenie žalobkyne nevyjadril. 17/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( v celom rozsahu, s výnimkou zamietajúceho výroku čo do priznania úrokov z omeškania z bolestného a SSU ) na odvolacom pojednávaní ( § 385 ods. 1, 2 CSP ), na ktorom zopakoval dokazovanie čítaním listinného dôkazu - listu žalovaného zo dňa 16. 5. 2006 ( č.l. 69, 70 spisu ) podľa § 204 v spojení s § 384 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP; dospel k záveru, že kým odvolanie žalobkyne je dôvodné, odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. 18/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 20/ Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nárokoch uplatnených žalobkyňou už v poradí tretím rozsudkom, keď oba dva jeho predošlé rozsudky, ktorými žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, odvolací súd zakaždým zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom v poradí druhom zrušujúcom uznesení odvolací súd vyriešil základ sporu tým, že dospel k záveru, že základ nároku žalobkyne je daný, t.j. že žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne. Súd prvej inštancie zároveň usmernil, aby sa v ďalšom konaní zaoberal stanovením samotnej výšky žalobkyňou utrpenej škody ( uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 5. 2014, č.k. 9Co/685/2013 - 416 ). Odvolací súd svoj právny názor založil predovšetkým na záveroch znaleckého posudku M.. T. L., R.., č. 8/2008 a Dodatku č. 1 k nemu, v ktorých znalec konštatoval, že k poškodeniu nervov žalobkyne došlo iatrogénne pri operácii varixov ( operácii konanej dňa 20. 1. 2004 ); toto poškodenie označil ako príčinu vzniknutých problémov; bez danej operácie by k tomuto stavu nedošlo. Ako je zrejmé z odvolania žalovaného, napriek tomu, že odvolací súd v spomínanom ( v poradí druhom ) zrušujúcom uznesení vyriešil základ nároku žalobkyne v tom zmysle, že žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne, spôsobenú pri operačnom zákroku dňa 20. 1. 2004, žalovaný túto skutočnosť vytrvalo prehliada a trvá na tom, že zodpovednosť za škodu na zdraví žalobkyne nenesie. Argumentuje tým, že v prípade žalobkyne nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ( konaním lekára ) a škodou na zdraví žalobkyne; uvedený argument ale neobstojí. Je síce pravda, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku na jeho 14 strane, prvom odseku uvádza, že „príčinná súvislosť (musí byť ) s istotou daná - zistená, čo nebolo jednoznačne v danom prípade preukázané“, na konci nasledujúceho odseku na tej istej ( 14 ) strane ale uzaviera, že „...v postupe operatéra došlo k pochybeniu, čo bolo príčinou poškodenia zdravia žalobkyne a boli naplnené atribúty § 420 ods. 1 Obč. zák., boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nimi.....“ V logickom rozpore s konštatovaním prvoinštančného súdu o tom, že príčinná súvislosť v danom prípade nebola jednoznačne preukázaná ( na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom odvolaní ) súd prvej inštancie na str. 14 svojho rozsudku ( predposledný a posledný odsek ) opakovane konštatuje, že „...operujúci lekár síce využil poznatky vedy, .....avšak pri operačnom zákroku došlo k nechcenému poškodeniu zdravia - nervu (vitium artis )“, „....mal súd za preukázané, že ....k poškodeniu NT u žalobkyne došlo práve týmto operačným výkonom.“ Znalec M.. T. L., R.., úplne jednoznačne označil práve operačný zákrok vykonaný dňa 20. 1. 2004 ako ten, pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia ( nervu ) žalobkyne na oboch dolných končatinách v oblasti predkolenia, a to poškodením inervácie v zmysle lézie akrálnych vetiev nerv.tibialis, tiež uzavrel, že bez operácie by k danému stavu nedošlo; práve poruchu inervácie označil ( jednoznačne ) ako dôsledok operácie zo dňa 20. 1. 2004 ( ktoré závery žalovaný naopak vytrvalo prehliada ). Nezodpovedá tiež pravde, že znalec M.. L. vo svojich záveroch vyjadril len domnienku, opierajúc sa o odbornú literatúru. Z textu znaleckého posudku v spojení s jeho Dodatkom č. 1 vyplýva, že odkaz na odbornú literatúru použil znalec pri tvorbe znaleckého posudku len na podporu svojho záveru, poukazujúc na to, že sa takéto prípady v lekárskej praxi vyskytujú. Skutočnosť, že strata citlivosti na ploskách nôh ( a s tým spojené následky v podobe zvýšených problémov pri chôdzi, udržaní rovnováhy a pod. ) je dôsledkom pochybenia ku
ktorému došlo počas medicínskeho zákroku dňa 20. 1. 2004, potvrdzuje fakt, že tieto ťažkosti žalobkyňa pred spomínaným lekárskym výkonom nemala - trpela ťažkosťami iného rázu - kŕčovými žilami, opuchmi členkov ( nie však stratou citlivosti na ploskách nôh - tie sa začali vyskytovať až po spomínanej operácii ). Podľa názoru odvolacieho súdu tak niet dôvodu pochybovať o preukázaní existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ( poškodením nervu ) žalovaným počas medicínskeho výkonu dňa 20. 1. 2004 a škodou na zdraví žalobkyne ( následné zdravotné komplikácie v podobe predovšetkým straty citlivosti na ploskách oboch nôh žalobkyne ). 21/ Pri škode na zdraví sa bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia odškodňujú jednorázovo ( § 444 Obč.zák. ). 22/ Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, aj keď sú vo vy hláške č. 32/1965 Zb. ( v znení neskorších predpisov ) upravené spoločne. Rovnako ako podmienky pre priznanie, tak aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať zvlášť. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia slúžia na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Priznanie nároku na bolesť nepodmieňuje priznanie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Obidva nároky sú podrobnejšie upravené vo vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Patria sem aj bolesti spôsobené rehabilitačnou starostlivosťou. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, napr. v obmedzení alebo strate možnosti voľby povolania, prípadne v kultúrnej, športovej činnosti a pod. Sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej SSU ) spolu s bolestným má charakter nie škody podľa § 442 Obč. zák., ale osobnej nemajetkovej ujmy, kde je vylúčená naturálna reštitúcia. Poskytnuté plnenie nie je povahy reparačnej ( nejde o ekvivalent vzniknutej ujmy ) ale o plnenie povahy satisfakčnej ( poskytnúť finančné prostriedky, ktoré umožnia dosiahnuť vyváženie a zmiernenie sťaženia spoločenského uplatnenia a vytrpených bolestí ). 23/ Lekár pri hodnotení poškodenia na zdraví spôsobeného úrazom vychádza zo základnej sadzby počtu bodov a ak sú dané dôvody uvedené v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb., hodnotenie základnej sadzby zvýši a výsledný počet bodov takto stanovený potom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného, ktoré je tiež základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je oprávnený rozhodovať len súd podľa kritérií uvedených v § 7 ods. 3 vyhlášky. Dôvody umožňujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností, ktoré sú vymedzené v bode I. ods. 6 uvedených zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, najmä ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie následkov. Ustanovenia § 2 a § 3 cit. vyhl. ( označené ako „Odškodnenie za bolesť“ ) majú charakter osobitných ustanovení, vzťahujúcich sa len na odškodňovanie bolesti. Ustanovenia § 7 a nasl. vyhl.č. 32/1965 Zb. majú vo vzťahu k ust. § 2 až § 6 tejto vyhlášky všeobecnú povahu. V zmysle § 7 ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. ( v znení účinnom od 1. 4. 1999 ) výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk ( v prepočte 1,99 € ) za jeden bod. V zmysle § 7 ods. 2 cit. vyhl. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhl. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Ustanovenie § 7 ods. 3 cit. vyhl. prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť ( sťaženie spoločenského uplatnenia ) je v konkrétnej posudzovanej veci primerané; úvaha súdu tu ale nie je neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo určoval predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného ( sťaženia spoločenského uplatnenia ) a pre vznik nároku na zvýšenie, stanovil zároveň aj hľadiská, ktoré treba pri zvýšení zohľadňovať. Vzájomnou nadväznosťou a kombináciou týchto hľadísk sa potom riadi úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia náhrady podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza aplikácia ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl. do úvahy vtedy, keď sa zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe ust. § 6 ods. 2 cit. vyhl. nejaví ako primerané a dostatočné utrpenej škode na zdraví. 24/ V prípade posúdenia uplatnených nárokov žalobkyne v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom prvoinštančného súdu, včítane zvýšenia náhrady za bolesť a SSU tak, ako ich priznal, t.j. v prípade bolestného 7 násobok a v prípade SSU rovnako 7 násobok. V
prípade bolestného žalobkyňa podstúpila dňa 20. 1. 2004 operačný zákrok predkolenia oboch dolných končatín, po ktorom nasledovala komplikovaná a bolestivá liečba, navyše dlhotrvajúca. Pooperačná liečba bola sprevádzaná silnými pálivými bolesťami v nohách, pichaním, brnením, stratou citlivosti na ploskách nôh, kŕčami do prstov, tŕpnutím nôh od členkov až po plosky nôh ); bolesti sa stupňovali, osobitne v pokoji a počas noci, čo zapríčiňovalo nespavosť žalobkyne. Ani po niekoľkých mesiacoch sa stav žalobkyne nezlepšil - žalobkyňa sa nedokázala sama postaviť na nohy ale potrebovala pomoc inej osoby, nebola schopná udržať rovnováhu na nerovnom povrchu, hrozí jej riziko pádu pri zostupovaní ). Vzhľadom na veľmi bolestivý spôsob liečby znalec samotný v znaleckom posudku zvýšil bodové ohodnotenie bolestné o polovicu ( § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. ). Žalobkyňa teda utrpela škodu na zdraví, ktorá bola dlhodobo spojená s veľmi bolestivými prežívaniami, a to ako v štádiu liečby, tak aj po nej. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia stanovené súdom prvej inštancie, v súlade so žalobným návrhom žalobkyne, v prípade bolestného na 7 - násobok, sa aj odvolaciemu súdu javí ako primerané. 25/ Odvolací súd v zhode so záverom prvoinštančného súdu posúdil ako opodstatnený žalobný návrh žalobkyne aj čo do priznania mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Dôvod pre zvýšenie odškodnenia SSU v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhl. zakladajú stratené alebo výrazne obmedzené možnosti žalobkyne v rodinnom a spoločenskom živote, profesionálnom uplatnení, v oblasti športového vyžitia, a to v porovnaní s možnosťami žalobkyne pred vznikom škody. Tieto dôvody vyplývajú z porovnania predpokladov, ktoré mala žalobkyňa pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, s predpokladmi, aké má pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti po vzniku škodovej udalosti, a to napriek faktu, že zdravotný stav žalobkyne ešte pred škodovou udalosťou bol výrazne poznamenaný jej dlhoročným ochorením - chronickou žilovou nedostatočnosťou ( od jej 14 rokov ). Predmetnému operačnému zákroku sa podrobila vo svojich 53 rokoch, pracovala a aj po spornom zákroku pracuje ako farmaceut. Šoférovala, rekreačne sa venovala športovej činnosti - turistike, lyžovaniu. Bez ohľadu na ochorenie kŕčových žíl viedla do značnej miery plnohodnotný život. Po škodovej udalosti sa žalobkyni tieto možnosti buď úplne stratili, alebo výrazne obmedzili. Žalobkyňa sa dokázala predovšetkým vlastným úsilím vrátiť do svojho zamestnania ( po dlhšom sedení jej však tŕpnu končatiny, nemôže dlhšie stáť ); bežný praktický život žalobkyni výrazne komplikuje skutočnosť, že nevydrží a nedokáže dlhšie stáť, predovšetkým má ale zníženú citlivosť na ploskách nôh, čo ju značne limituje v pohybe, tiež bráni šoférovať; to všetko znižuje jej mobilitu. Musí nosiť obuv o dve čísla väčšiu, čo ju ako ženu obmedzuje v obliekaní. Tento stav je trvalý, znížená pohyblivosť žalobkyne má negatívny dopad na výkon hoci aj bežných, každodenných úkonov. S následkami poškodenia zdravia je teda žalobkyňa konfrontovaná denno-denne, v bežnom praktickom živote. Obmedzenia takého rozsahu žalobkyňu pred operačným zákrokom dňa 20. 1. 2004 nelimitovali. Škoda na zdraví tak obmedzuje žalobkyňu nielen v jej profesionálnej realizácii, ale aj v jej rodinnom a spoločenskom živote. Odškodnenie len na základe ust. § 6 ods. 2 cit. vyhl. sa preto aj odvolaciemu súdu javí ako nedostatočné, pričom zvýšenie odškodnenia o 7 násobok, vzhľadom na následky operačného zákroku, považuje odvolací súd za primerané, berúc do úvahy, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia ( bolestného aj SSU ) na 7-násobok základného sa pohybuje na jeho dolnej hranici. Vyjadrenie znalca v prípade bodového ohodnotenia, že v danej veci nevidí prípad osobitného zreteľa, nie je pre rozhodovanie súdu o návrhu na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia zaväzujúce; znalec sa ( v danom prípade ) riadi pri svojom posudzovaní odborným ( medicínskym ) hľadiskom, zatiaľ čo súd posudzuje vec komplexne, a teda zo širších hľadísk, nielen medicínskych. 26/ Žalobkyňa si tiež uplatnila podľa § 446 Obč. zák. náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 1. 1. 2004 do 31. 8. 2004 v sume 3.029,64 € ako rozdiel medzi jej priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a medzi nemocenským. Uvedený nárok jej prináleží, keďže žalobkyňa v konaní preukázala, že jej bola spôsobená žalovaným škoda na zdraví. Výšku uplatňovanej náhrady žalobkyňa preukázala potvrdením svojho zamestnávateľa, ako aj potvrdením o nemocenských dávkach vyplatených jej Sociálnou poisťovňou; samotnú výšku tohto peňažného plnenia priznaného žalobkyni žalovaný nenamietal ( namietal základ nároku ). Napokon si žalobkyňa uplatnila aj náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Obč. zák. Zákon nijako bližšie nešpecifikuje, čo je potrebné považovať za účelné náklady spojené s liečením, čo poskytuje široký priestor na zohľadnenie špecifických a osobitných okolností jednotlivých prípadov. Judikatúra pod účelne vynaložené náklady spojené s liečením zahrnula napr. náklady týkajúce sa zabezpečenia pomoci inej osoby, ošetrovateľky, pomocníčky v domácnosti, tiež náklady na zadováženie zdravotníckych pomôcok ( napr. ortopedických ). Patria medzi ne tiež náklady vynaložené na úkony, smerujúce k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia poškodeného. Podmienkou pre priznanie ich náhrady je, že boli vynaložené účelne a neboli hradené z prostriedkov nemocenského ( dôchodkového ) poistenia. Pôjde teda o výdavky, ktoré poškodený vynaložil priamo na dosiahnutie
zlepšenia svojho zdravotného stavu. Pojmom účelnosti sa zaoberal vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Trenčíne v konaní pod sp. zn. 17Co/770/2014, pričom jeho závery sú použiteľné aj v prejednávanej právnej veci. Krajský súd v Trenčíne v označenom súdnom spore poukazoval na to, že kritérium účelnosti môže mať počas rôznych fáz liečebného procesu rôzny rozsah. Zatiaľ čo niektoré časti liečebného procesu majú povahu nevyhnutnej liečby, iné môžu mať len podpornú úlohu a pre samotný proces liečby nevyhnutné nie sú. Avšak každá zložka liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k priaznivému výsledku liečenia, ale aj jeho priaznivejšiemu priebehu, je pre liečenie účelná a za účelne vynaložené je potom treba považovať aj takéto náklady. Žalobkyňa zdokladovala potvrdeniami náklady, ktoré vynaložila na rehabilitáciu svojho zdravotného stavu, nákup medikamentov príp. zdravotných pomôcok ( včítane nadštandardného prístroja TENS ) a keďže tieto slúžili na dosiahnutie zlepšenia jej zdravotného pooperačného stavu, vyhodnotil ich súd prvej inštancie správne ako účelné náklady spojené s liečením, a žalobkyni priznal ich náhradu v sume 769,04 €. 27/ Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil len v časti uplatnených úrokov z omeškania za omeškanie so zaplatením straty na zárobku žalobkyne počas jej práceneschopnosti, ako aj so zaplatením náhrady účelných nákladov spojených s liečením, na zaplatenie ktorých žalobkyňa písomne vyzvala žalovaného, ktorý ich úhradu písomne odmietol listom zo dňa 16. 5. 2006. Úroky z omeškania za tieto čiastkové nároky prináležia žalobkyni podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., v spojení s nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. 28/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a v napadnutej zamietajúcej časti ( úrokov z omeškania titulom náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a titulom účelných nákladov spojených s liečením ) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že v tejto časti žalobe žalobkyne vyhovel. 29/ Ako vecne správny ( § 387 Ods. 1 CSP ) potvrdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania, ktoré priznal žalobkyni titulom trov právneho zastúpenia, keď v konaní mala len nepatrný neúspech ( žalobkyňa bola neúspešná len čo do úrokov z omeškania uplatňovaných titulom bolestného a SSU ). Opodstatnená však bola námietka žalobkyne, že jej súd prvej inštancie nepriznal všetky trovy, ktoré jej v konaní vznikli, a síce ňou uhradený preddavok na znalecké dokazovanie v sume 331,94 € ( v prepočte 10.000 Sk, doklad na č.l. 188 spisu ), ďalej cestovné náklady zdokladované cestovnými lístkami na železničnú dopravu na trase Bratislava - Košice a späť v sume spolu 42,30 € ( doklady na č.l. 250 spisu ), ako aj nezlikvidovaný preddavok na znalecké dokazovanie v sume 250 € ( č.l. 378 spisu ), ktorý uhradil rovnako tak aj žalovaný v sume 250 € ( doklad na č.l. 379 spisu ). Súd prvej inštancie tiež opomenul rozhodnúť o trovách štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Bude preto nutné, aby súd prvej inštancie rozhodol o týchto trovách samostatným uznesením. 30/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).