Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-250-2017.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/250/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX, zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y., Z. XXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., t.č. na neznámom mieste a neuvedeného otca o návrhu navrhovateľky E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y., Z. XXX na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd ruší náhradnú osobnú starostlivosť, do ktorej bol maloletý V. V., nar. XX.XX.XXXX zverený rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 13P/251/2008-15 zo dňa 19.03.2009 počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd zveruje maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Y., 1. mája XXXX/XX počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Navrhovateľka E. V. je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Súd zaväzuje matku maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2017 domáhala, aby súd zveril maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti a matku maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že maloletý V. bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky X. V., ktorá však nie je ďalej schopná túto starostlivosť zabezpečovať z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
2. Na pojednávanie sa nedostavila stará matka ani matka maloletého dieťaťa, preto súd pojednával podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku v ich neprítomnosti.
3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že návrh podávala preto, že stará matka dieťaťa, ktorej bol maloletý V. zverený je už nevládna, nevládze sa o dieťa starať. Asi 6 mesiacov je už v zlom stave, má vybavený aj opatrovateľský príspevok na ňu, takže ona sa nedokáže už postarať ani sama o seba. Matka V. je sestrou jej druha, žijú v spoločnej domácnosti s maloletým, matka sa nezaujíma o syna ani o ďalšie svoje deti už asi 10 rokov. So súrodencami sa V. nestretáva, lebo títo žijú v V.. V. navštevuje 5. ročník základnej školy, učí sa dobre, do školy chodí riadne. V. ju poslúcha, rešpektuje ju, nie sú s ním žiadne problémy.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v rámci šetrenia pomerov mali možnosť vidieť aj starú matku dieťaťa a je pravdou, že táto má zdravotné problémy, veľmi ťažko s nimi rozprávala, takže súhlasí s návrhom na zmenu osoby, ktorá sa bude o dieťa starať. V rámci šetrenia pomerov neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovateľka sa o dieťa už prakticky aj stará, maloletý súhlasí s takýmto návrhom, chce zostať v prostredí, v ktorom žil doteraz, a preto navrhuje návrhu v plnom rozsahu vyhovieť. Čo sa týka výživného, tak navrhuje určiť matke dieťaťa minimálne výživné, ktoré bude poukazovať na účet ÚPSVaR Nitra.
5. Účastníci konania v konečnom návrhu žiadali, aby súd návrhu vyhovel.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, správu o zdravotnom stave starej matky dieťaťa, správu ÚPSVaR, lustráciu na matku v Sociálnej poisťovni aj na starú matku, pripojený spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 22P/2/2017 a 13P/251/2008 z neho rozhodnutie na čl. 15 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:
7. Maloletý V. V., nar. XX.XX.XXXX pochádza z matky E. V., nar. XX.XX.XXXX a neuvedeného otca. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/251/2008 - 15 zo dňa 19.03.2009 súd zveril maloletého V. do náhradnej osobnej starostlivosti X. V., ktorá je matkou biologickej matky maloletého dieťaťa. Stará matka zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa už od jeho troch rokov, pretože matka so svojím partnerom opustili spoločnú domácnosť. Stará matka nie je schopná ďalej zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, a to pre svoje pretrvávajúce zdravotné problémy spojené s prekonanou mozgovou príhodou. S maloletým dieťaťom žije v domácnosti navrhovateľky, ktorá zabezpečuje potrebnú opateru a starostlivosť nielen o maloleté dieťa, ale v súčasnosti už aj o ňu samotnú. Navrhovateľkin partner, s ktorým navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého V. je bratom matky maloletého dieťaťa. V spoločnej domácnosti bývajú tiež dve maloleté deti navrhovateľky, a to maloletá E. V., nar. XX.XX.XXXX a maloletá Y. V., nar. XX.XX.XXXX, ako aj navrhovateľkina maloletá vnučka E. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorú má navrhovateľka zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletý V. je v súčasnosti žiakom 5. ročníka základnej školy, kde dosahuje výborné vyučovacie výsledky. Navrhovateľku nazýva "krstná", v jej domácnosti sa cíti dobre, vyjadril presvedčenie, že chce zostať v jej starostlivosti. Navrhovateľka obýva s rodinou rodinný dom, výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 100,- eur mesačne, vykurovanie je zabezpečené tuhým palivom. Navrhovateľka je nezamestnaná, poberá peňažný príspevok na opatrovanie starej matky v sume 249,35 eura mesačne, rodičovský príspevok vo výške 213,20 eura, opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti vo výške 83,87 eura mesačne a prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Navrhovateľkin partner je poberateľom prídavkov na ich dve spoločné deti vo výške 47,04 eura, okrem toho si privyrába rôznymi brigádami. Stará matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 148,- eur mesačne, okrem toho poberá opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti vo výške 113,63 eura, prídavok na dieťa spolu s príplatkom vo výške 34,54 eura mesačne. Matka maloletého dieťaťa sa t.č. nachádza na neznámom mieste, o svoje maloleté dieťa dlhodobo neprejavuje záujem.
8. Podľa § 31 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
9. Podľa § 47 odsek 2 Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z.z.), súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
10. Podľa § 45 odsek 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Podľa § 45 odsek 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
12. Podľa § 45 odsek 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
13. Podľa § 45 odsek 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
14. Podľa § 45 odsek 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
15. Podľa § 45 odsek 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
16. Podľa § 45 odsek 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
17. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
18. Podľa § 45 odsek 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
19. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
23. Od 01.07.2017 predstavuje minimálne výživné sumu 27,32 eura na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 28. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, nakoľko stará matka maloletého dieťaťa, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti už nie je pre pretrvávajúce zdravotné problémy schopná túto starostlivosť ďalej zabezpečovať. Otec maloletého dieťaťa v rodnom liste uvedený nie je, matka neprejavuje o svoje maloleté dieťa dlhodobo žiaden záujem. Navrhovateľka bola starej matke pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťa od začiatku nápomocná, výlučnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje od času, kedy stará matka prekonala mozgovú príhodu. V starostlivosti navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd jej návrhu vyhovel a maloletého V. zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Súčasne sa súd so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky zaoberal aj otázkou vyživovacej povinnosti matky. Keďže pobyt matky sa súdu nepodarilo zistiť, nebolo možné prešetriť ani jej majetkové pomery, v dôsledku čoho súd nemohol matku zaviazať na plnenie inej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu než v minimálnej výške. Minimálne výživné prestavuje od 01.07.2017 sumu 27,32 eura, ktoré výživné je matka povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.