Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Pc-11-2016.pdf
PDF · 115.26 KB
No categories available
7Pc/11/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľa: M. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. E. XX, XXX XX J., štátny občan SR, právne zastúpený: LG Legal, s.r.o., IČO: 47 255 692, so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava a odporcu - osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: O. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. XXXX/XB, XXX XX P., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jiří Choutka, IČO: 42 277 981, advokát so sídlom Štúrovo námestie 121, 911 01 Trenčín, o návrhu na zvýšenie výživného a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - O. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. XXXX/XB, XXX XX P., je p o v i n n ý platiť navrhovateľovi - M. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. E. XX, XXX XX J. výživné vo výške 300,- eur mesačne k rukám navrhovateľa, vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.08.2017 (ďalej len „návrh“) sa domáha navrhovateľ (v návrhu označený ako žalobca) voči odporcovi (v návrhu označený ako žalovaný) - osobe povinnej platiť výživné (ďalej len „povinný“) nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému povinnosť platiť navrhovateľovi výživné vo výške 300,- eur mesačne k rukám navrhovateľa vždy k 20. dňu príslušného mesiaca.
2. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ v návrhu na zvýšenie výživného preukázal predloženými dokladmi, že jeho priemerné pravidelné mesačné náklady na štúdium na Univerzite v Aberdeen sú 880,- eur (bez započítania nákladov na kúpu študijných skrípt, zariadenia ubytovania, členských poplatkov a iných jednorazových platieb) a výživné vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur) mesačne určené rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 10C 76/2004-30 zo dňa 07.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.10.2004, nepokrýva ani 1/5 navrhovateľom preukázaných výdavkov na jeho odôvodnené potreby. Navrhovateľ ďalej uviedol, že povinný je toho času zamestnaný v spoločnosti GASCO, s.r.o., IČO: 48 090 581, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je manželka povinného, na 60 % pracovný úväzok s hrubou mzdou 261,- eur, pričom navrhovateľ má za to, že povinný sa účelovo zamestnal v spoločnosti svojej manželky na kratší pracovný čas s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného v primeranej výške. Ďalej navrhovateľ uviedol, že uvedený pracovný pomer na kratší pracovný čas nemôže byť dôvodom na neplatenie výživného vo výške primeranej odôvodneným potrebám navrhovateľa, keďže povinný je povinný prispievať na výživu plnoletého študujúceho dieťaťa (navrhovateľa) a v zmysle Zákona o rodine je povinný za týmto účelom si vhodne zabezpečiť svoje pracovné a iné záležitosti. Uzavretie pracovnej zmluvy s výkonom práce na 60 % vytvára povinnému priestor zabezpečiť si príjem z inej pracovnej, resp. brigádnickej činnosti alebo si nájsť inú prácu na riadny pracovný čas, pričom má za to, že v Trenčíne, kde povinný žije, je dostatok voľných pracovných pozícií v oblasti obchodu (81), a to na pozícii obchodný zástupca, odborný predajca a predavač. Všetky
uvedené oblasti sú podľa názoru navrhovateľa príbuzné tým, v ktorých bol zamestnaný povinný predtým, ako začal podnikať (pracoval ako obchodný zástupca, okrem iného, v spoločnosti Johnson & Johnson s.r.o.), a teda navrhovateľ predpokladá, že povinný musí mať dostatok skúseností a schopností, aby sa mohol zamestnať vo väčšine vyššie uvedených pozícií z oblasti obchodu, kde priemerná hrubá mzda je niekoľkokrát vyššia, ako mzda, ktorú ma v povinný v súčasnosti v spoločnosti GASCO, s.r.o.
3. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že okrem preukázateľného vzdania sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, povinný previedol zo svojho vlastníctva niekoľko nehnuteľností, pričom príjem z týchto nehnuteľností by mal byť zohľadnený v majetkových pomeroch povinného pri určení výšky výživného. Ide o prevody nehnuteľností nasledovne:
(a) prevod vlastníckeho práva k záhradnej chatke a pozemku v k.ú. P. z povinného ako predávajúceho na kupujúcich za kúpnu cenu 30.000,- eur, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2013, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Trenčín dňa 17.06.2013;
(b) prevod vlastníckeho práva k 3-izbový bytu a k nemu prináležiacim podielom na priľahlých pozemkoch v k.ú. P. z povinného ako predávajúceho na kupujúcich za kúpnu cenu 71.000,- eur, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2013, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 13.01.2014;
(c) prevod vlastníckeho práva k dvom garážam a pozemkom v k.ú. P. z povinného ako predávajúceho na kupujúcich za kúpnu cenu celkovo 23.000,- eur, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2014, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 08.12.2014 a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2015, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 02.03.2015.
Navrhovateľ uviedol, že prostredníctvom vyššie uvedených prevodov nehnuteľností získal povinný od júna 2013 do marca 2015 peňažné prostriedky v celkovej výške 124.000,- eur, čo predstavuje tak výrazný príjem, že musí byť zohľadnený v majetkových pomeroch povinného.
4. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. P. zo dňa 13.07.2017 vyplýva, že povinný v roku 2017 predal nadštandardne zariadený veľkometrážny byt č. 14 s terasou, ktorého cena by mohla byť v rozmedzí 100.000 - 150.000,- eur, pričom prevod vlastníckeho práva bol zavkladovaný pod č. E.- XXXX/XXXX. O tomto prevode sa navrhovateľ dozvedel v júli 2017.
5. Ak by povinný predmetný príjem za prevody nehnuteľností minul za obdobie od apríla 2015 do júla 2017, predstavovalo by to priemerne mesačne sumu 4.400,- eur, ktorú minul na neprednostné pohľadávky. Dôkazy o prevodcoch nehnuteľností získal navrhovateľ až počas exekučného konania č. X/ XXXX, vedeného JUDr. Michaelou Birkovou voči povinnému pre neuhradenie výživného riadne a včas, ktorej ich poskytol Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor v období máj - jún 2017.
6. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že úspešne dokončil prvý ročník štúdia na Univerzite v Aberdeen a bude riadne pokračovať v ďalšom školskom roku od septembra 2017, čo znamená, že aj v nasledujúcom období bude mať odôvodnené výdavky na štúdium a život minimálne vo výške 880 eur/mesačne, ktoré doposiaľ v celom rozsahu musela financovať matka navrhovateľa, ktorá však nedokáže aj naďalej výlučne zo svojho príjmu financovať všetky navrhovateľove výdavky. Vzhľadom na uvedené odôvodnené potreby navrhovateľa a s nimi spojené náklady a na druhej strane majetkové pomery povinného, je podľa navrhovateľa zrejmé, že súčasná úprava pomerov nie je postačujúca, keď na jednej strane štúdium navrhovateľa musí v celom rozsahu financovať len jeden z rodičov a povinný, ktorý sa účelovo vzdal lepšieho príjmu bez vážneho dôvodu a za obdobie od júna 2013 do júla 2017 získal príjem z predaja nehnuteľností vo výške najmenej 224.000 eur.
7. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak nedôjde k neodkladnej dočasnej úprave pomerov bude ohrozené pokračovanie štúdia navrhovateľa, a preto považuje za nevyhnutné, aby z tohto dôvodu súd neodkladným opatrením zvýšil výživné na 300,- eur mesačne, v dôsledku čoho bude pokrytá aspoň väčšia časť nákladov navrhovateľa na štúdium, pričom majetkové pomery povinného zvýšenie výživného v navrhovanej výške preukázateľne umožňujú. Vzhľadom na to, že v predmetnej právnej veci (vo veci samej) sa do dnešného dňa nekonalo pojednávanie, je neodkladné opatrenie, ktorým súd zvýši výživné
na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, jediným prostriedkom dočasnej ochrany práva navrhovateľa na primerané výživné, ktoré mu umožní pokračovať v štúdiu, keď nemôže objektívne čakať na zvýšenie výživného až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Povinný ako jeden z povinných rodičov odmieta dobrovoľne prispievať na výživu navrhovateľa v primeranej výške, a to aj napriek jeho vyššie uvedeným majetkovým pomerom, a teda je podľa názoru navrhovateľa nevyhnutné, aby boli pomery (vyživovacia povinnosť) dočasne upravené neodkladným opatrením a má za to, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady na priznanie navrhovanej výšky predbežného výživného a tiež procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Návrhom na zvýšenie výživného zo dňa 27.10.2016 navrhovateľ žiada, aby súd vo veci samej po vykonanom dokazovaní, zmenil rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č.k. 10C 76/2004-30 zo dňa 07.09.2004 v časti týkajúcej sa výšky bežného výživného tak, že počnúc dňom podania návrhu na zvýšenie výživného sa vyživovacia povinnosť povinného k navrhovateľovi zvyšuje zo sumy 165,97 eur mesačne na sumu 500,- eur mesačne, ktorú je povinný povinný zaplatiť k rukám navrhovateľa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnil tým, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľovi mal navrhovateľ 7 rokov a navštevoval základnú školu v Bojniciach, pričom navrhovateľ, ktorý mal v čase podania návrhu na zvýšenie výživného 19 rokov, žije s matkou v Bratislave, skončil strednú školu a začal navštevovať zahraničnú vysokú školu. Na strane navrhovateľa teda ide o tak zásadnú zmenu pomerov, že táto v plnom rozsahu odôvodňuje aplikáciu ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a oprávňuje súd zmeniť rozsudok upravujúci vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľovi. Návrh na zvýšenie odôvodňuje tým, že po ukončení štúdia na Gymnáziu Bilíkova v Bratislave a strednej školy Pinedale High School v Spojených štátoch amerických (počas školského roku 2013 - 2014), kde získal ocenenie za dosiahnuté výsledky, pokračuje v štúdiu na Univerzite v Aberdeen (The University of Aberdeen) v Škótsku, kde dňa 05.09.2016 nastúpil do prvého ročníka denného štúdia v odbore matematika a fyzika, pričom prechod zo strednej školy v Bratislave na prestížnu zahraničnú univerzitu predstavuje zásadnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, a to z dôvodu výrazne zvýšených nákladov na život a štúdium v zahraničí. Na dobrovoľnom zvýšení výživného sa navrhovateľovi s povinným nepodarilo dohodnúť. Navrhovateľ v návrhu na zvýšenie výživného uviedol, že celková výška pravidelných mesačných nákladov, bez započítania nákladov na kúpu študijných skrípt, zariadenia ubytovania, členských poplatkov a iných jednorazových platieb súvisiacich so začiatkom štúdia a presťahovaním sa, predstavuje sumu 880,- eur a pozostáva z položiek: školné vo výške 2.0145,- eur ročne a poplatky spojené so štúdiom vo výške 71,67 ročne, poplatok za ubytovanie vo výške 5.014,06 eur ročne a zariadenie ubytovania vo výške 164,39 eur ročne, strava, oblečenie a ostatné výdavky vo výške 400,- eur/mesačne.
9. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že povinný vo svojom návrhu na zníženie výživného (konanie vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 19Pc/14/2016, po postúpení z Okresného súdu Trenčín) deklaruje, že v roku 2016 je jeho mesačný príjem iba 114,97 eur netto a v roku 2015 bol jeho mesačný príjem 303,42 eur netto, pričom v tomto období bol povinný zamestnancom spoločnosti VISION J.R. s.r.o. IČO: 36 341 550, v ktorej bol zároveň aj jediným spoločníkom a konateľom. Spoločnosť bola dňa 06.10.2016 vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Vykúpto.sk s.r.o. IČO: 46 895 523, do ktorej sa, okrem VISION J.R., s.r.o., zlúčilo v priebehu roku 2016 ďalších 15 spoločností, čo podľa názoru navrhovateľa dokazuje, že táto spoločnosť je len schránkovou firmou určenou na tento účel. V konaní o zníženie výživného povinný podľa jeho tvrdenia spláca od roku 2010 hypotekárny úver na kúpu bytu v Trenčíne vo výške 631,40 eur mesačne, dva spotrebné úvery vo výške 167,03 eur a 211,98 eur mesačne, okrem toho má výdavky na energie a správu bytu v celkovej výške 153,08 eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že celkovo tak mesačné výdavky povinného predstavujú sumu 1163,49 eur, čo o viac ako 1.000,- eur prekračuje jeho mesačné príjmy a ani životná úroveň povinného (časté luxusné dovolenky, víkendové pobyty, finančne náročné koníčky atď.) v žiadnom prípade nenasvedčuje príjmu 114,97 eur mesačne. Preto je podľa navrhovateľa dôvodné sa domnievať, že príjem povinného je v skutočnosti oveľa vyšší a povinný by sa mal v súlade so Zákonom o rodine v primeranej miere podieľať na odôvodnených potrebách navrhovateľa.
10. K návrhu na zvýšenie výživného sa vyjadril povinný tak, že predložil pracovnú zmluvu zo dňa 24.04.2017 so spoločnosťou GASCO, s.r.o., IČO: 48 090 581, na pracovný úväzok 60%, s hrubou mzdou 261,- eur brutto mesačne. Vo vyjadrení uviedol, že podal návrh za zníženie výživného dňa 12.09.2016 a že v tomto spise sa nachádzajú všetky dôkazy k zníženiu výživného a zároveň uviedol, že momentálne je evidovaný na úrade práce. V návrhu na zníženie výživného zo dňa 12.09.2016 priloženom k vyjadreniu
povinný uvádza, že v čase rozhodovania o výživnom bol zamestnancom Johnson and Johnson s.r.o., neskôr pracoval v spoločnosti VISION J.R. s.r.o. Z dôvodu poklesu zákaziek o viac ako 95 % sa jeho čistý mesačný príjem znížil na 114,97 eur za rok 2016. Povinný uviedol, že spláca hypotéku na byt vo výške 631,40 eur mesačne, dva spotrebné úvery vo výške 167,03 eur a 211,98 eur mesačne, okrem toho má paušálne mesačné náklady na elektrinu vo výške 45,- eur, plyn vo výške 46,- eur a správu bytu vo výške 62,08 eur mesačne, pričom na pokrytie týchto výdavkov si musel požičať dosť výraznú hotovosť od otca a sestry a na financovaní jeho domácnosti sa podieľa aj jeho manželka. Povinný má teda za to, že od poslednej úpravy výživného nastala výrazná zmena pomerov na jeho strane, a to v dôsledku poklesu príjmu a preto navrhuje, by súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č.k. 10C 76/2004-30 zo dňa 07.09.2004 vo výrokovej časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti povinného (navrhovateľa v konaní o zníženie výživného) tak, že tento je povinný prospievať na výživu sumou 50,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci na účet navrhovateľa (odporcu v konaní o zníženie výživného).
11. Povinný vo vyjadrení zo dňa 18.01.2017 v konaní o zníženie výživného uviedol, že navrhovateľovi osobne vysvetlil, že zvýšenie výživného v jeho momentálnej finančnej situácii nie je možné, čo neznamená, že ho nechce podporiť, ale keďže výber školy s ním nekonzultoval, mal by zvážiť s matkou, aké finančné možnosti majú k dispozícii. Opakovane uviedol, že je evidovaný na úrade práce, snaží sa hľadať si zamestnanie na adekvátnej pracovnej pozícii, čo sa mu však doteraz nepodarilo.
12. Navrhovateľ na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania nariadením neodkladného opatrenia predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: Zoznam voľných pracovných pozícií z portálu www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>, Kúpna zmluva zo dňa 09.04 .2013 a rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 17.06.2013, Kúpna zmluva zo dňa 15.11.2013 a rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 13.01.2014, Kúpna zmluva zo dňa 09.10.2014, Kúpna zmluva zo dňa 29.01.2015, List vlastníctva č. XXXX zo dňa 13.07.2017, List vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.07.2016. S uvedenými listinnými dôkazmi ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu sp. zn. 7Pc/11/2016 sa súd pre posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania oboznámil.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 360 ods. 2 CMP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
19. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
22. Podľa § 329 ods. 1, veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
24. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
31. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
32. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
33. Tretia hlava tretej časti CSP predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku.
34. V zmysle citovaných zákonných ustanovení CSP sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. V odôvodnených prípadoch nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
35. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.
36. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada jednak na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodiča a tiež na individuálne potreby dieťaťa, tak ako je to vyššie uvedené. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, záujmov, vzdelania, nadania, formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možnosti rodičov. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
37. Súd na základe zisteného skutkového stavu z návrhu mal za preukázané, že navrhovateľ sa domáha voči povinnému nariadenia neodkladného opatrenia súdom, ktorým by súd uložil odporcovi (povinnému) povinnosť platiť navrhovateľovi výživné vo výške 300,- eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci k rukám navrhovateľa. Navrhovateľ potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že z dôvodu prípravy navrhovateľa na budúce povolanie na Univerzite v Aberdeen, kde je denným študentom s plánovaným trvaním štúdia od 05.09.2016 do 30.06.2020, bude mať odôvodnené výdavky na štúdium a život minimálne vo výške 880,- eur/mesačne, ktoré doposiaľ v celom rozsahu financuje matka navrhovateľa, ktorá však nedokáže aj naďalej výlučne zo svojho príjmu financovať všetky navrhovateľove výdavky. Navrhovateľ úspešne ukončil prvý ročník štúdia a bude pokračovať v ďalšom školskom roku od septembra 2017. Súd mal z návrhu a lustrácie zo Sociálnej poisťovne za osvedčené, že navrhovateľ nemá vlastné príjmy, z ktorých by bolo možné pokrývať jeho životné potreby počas štúdia v zahraničí. Na Slovenku žije navrhovateľ s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá znáša všetky náklady na bývanie a zabezpečuje osobnú starostlivosť. Vzhľadom na uvedené odôvodnené potreby navrhovateľa a s nimi spojené náklady, a na druhej strane majetkové pomery povinného, mal súd za osvedčené, že súčasná úprava pomerov nie je postačujúca, keď na jednej strane štúdium navrhovateľa musí v celom rozsahu financovať len jeden z rodičov, pričom povinný síce deklaruje nízke, prípadne fakticky žiadne príjmy, ale v skutočnosti získal za obdobie od júna 2013 do júla 2017 príjem z predaja nehnuteľností vo výške najmenej 224.000 eur a účelovo sa vzdal lepšieho príjmu bez vážneho dôvodu. Súd pri posudzovaní odôvodnenosti potrieb navrhovateľa prihliadol na to, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky jeho náklady, ktoré možno očakávať a prihliadol aj na jeho schopnosti, záujem o štúdium, dosahované výsledky a na skutočnosť, že navštevuje dennú formu štúdia v zahraničí.
38. S poukazom na súčasné majetkové pomery povinného a aktuálnu sociálnu situáciu navrhovateľa, ktorý nemá vlastný majetok ani príjem, súd má za to, že priloženými listinnými dôkazmi k návrhu osvedčil navrhovateľ v návrhu vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Z listinných dôkazov priložených k návrhu mal súd riadne osvedčený navrhovateľom v návrhu tvrdený skutkový stav (t.j. existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania; aktuálnu sociálnu situáciu navrhovateľa a majetkové pomery povinného), ako aj osvedčenú naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Z návrhu a ostatného obsahu spisu vyplýva, že povinný ako osoba ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, za obdobie od júna 2013 do júla 2017 získal príjem z predaja nehnuteľností podľa k návrhu priložených kúpnych zmlúv vo výške najmenej 124.000,- eur, pričom je dôvodné predpokladať, že ďalších min. 100.000,- eur získal z predaju bytu, ktorého prevod preukázal navrhovateľ zmenou zápisu na LV č. XXXX pre k.ú. P. na LV zo dňa 17.07.2017 oproti zápisu na LV zo dňa 20.07.2016, kde bol ako výlučný vlastník zapísaný povinný. Skutočnosť, že povinný nadobudol vyššie uvedené finančné prostriedky má vplyv na posudzovanie jeho
majetkových pomerov podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z Lustrácie zo Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že v období od 04-07/2017 mal povinný úhrnne príjem vo výške 1.658,56 eur brutto, pričom v období 08/2017 a 09/2017 bol jeho príjem brutto vo výške 433,17 eur a 435,- eur.
39. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť len na návrh, ak ide o inú než maloletú, pričom uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné z dôvodov uvedených v Zákone o rodine. Z vyššie citovaného teda vyplýva, že neodkladné opatrenie má predovšetkým význam za situácie, že ešte nie je rozhodnuté o výške výživného a že toto opatrenie sa použije v prípade predovšetkým neplatenia výživného, ktoré má byť určené v budúcnosti. Súd mal za osvedčené, tak ako tvrdí navrhovateľ v podanom návrhu, že povinný ako jeden z povinných rodičov neprispieva na výživu navrhovateľa v primeranej výške, a to aj napriek jeho vyššie uvedeným majetkovým pomerom, a je nevyhnutné, aby boli pomery účastníkov a vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľovi dočasne upravené neodkladným opatrením, pričom súd má za to, priznanie navrhovanej výšky predbežného výživného je primerané s ohľadom na navrhovateľom preukázané oprávnené výdavky súvisiace sú štúdiom a tým umožnenie pokračovania v štúdiu. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá je daná nielen odstupom času od posledne stanovej výšky vyživovacej povinnosti v r. 2004, vývojom nákladov, ale aj štúdiom na zahraničnej vysokej škole, pričom majetkové pomery povinného podľa názoru súdu umožňujú platenie výživného vo výške určenej neodkladným opatrením.
40. Súd preto návrhu ako dôvodnému vyhovel a v súlade s cit. ust. § 366 CMP uložil povinnému povinnosť platiť navrhovateľovi výživné vo výške 300,- eur mesačne k rukám navrhovateľa, vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
41. Uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).
42. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O nároku na náhradu trov konania a o výške tejto náhrady, týkajúcich sa konania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s § 58 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 ods. 1 písm. d) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov /§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP/.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy /§ 63 CMP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.