Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-314-2017.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/314/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. N., o zaplatenie 629,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6C/146/2016-58 zo dňa 18. mája 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol, potvrdzuje.
Vo výroku o trovách konania rozsudok mení tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50,98 %.
Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 457,26 eur, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 2) Žalobca preukázal iba uzavretie Zmluvy, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu pre žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX a zároveň ňou bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Maestro, dojednané bolo poskytovanie služieb elektronického bankovníctva a špecifikácia služieb SMS notifikácia. Povolené prečerpanie na účte je v zmysle citovanej právnej úpravy svojím obsahom úverom a k tomu, aby žalobcovi vznikol nárok na akékoľvek poplatky, príp. úroky, je nevyhnutné, aby bola zmluva uzatvorená písomne (§ 9 ods. 1 ZSÚ). Zmluva o povolenom prečerpaní, ako každá iná zmluva o úvere, pritom musí obsahovať aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSÚ, inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tvrdil a svoje tvrdenie preukazoval výpismi z účtu, že ku dňu 04. 02. 2014 bol stav osobného účtu žalovaného mínus 629,60 eur. Pretože do tohto zostatku boli započítané aj úroky a poplatky spolu vo výške 154,34 eur, na ktoré vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobcovi nárok nevznikol, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel, t. j. čiastku 475,26 eur, ktorú žalobca poskytol žalovanému a žalovaný tieto finančné prostriedky nevrátil. V časti, pokiaľ sa žalobca domáhal aj priznania úrokov a poplatkov vo výške 154,34 eur, dôkazné bremeno neuniesol, a preto v tejto časti súd žalobu, ako nedôvodnú, zamietol. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj nárok žalobcu v časti, pokiaľ žiadal priznať z uplatnenej istiny úroky vo výške 28 % ročne. Ako je uvedené vyššie, v dôsledku absencie písomnej Zmluvy o povolenom prečerpaní (resp. inej Zmluvy o úvere) úver, poskytnutý žalovanému, je bezúročný. Pokiaľ išlo o trovy konania, žalobca uplatnil voči žalovanému istinu 629,60 eur a úroky 28 % ročne od 05. 02. 2014 do zaplatenia. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP) a potom ku dňu 18. 05. 2017 uplatnené úroky predstavovali čiastku 597,09 eur. Z
uplatneného nároku vo výške 1 226,69 eur bola žalobcovi priznaná istina 475,26 eur, čo predstavuje 39 %. Po započítaní tohto úspechu s jeho neúspechom (61 %) by žalovanému patrila náhrada trov konania v rozsahu 22 %. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania a nakoľko bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd, ktorý nie je povinný pátrať o stanovisku úspešnejšej strany sporu, potom dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu nepriznal náhradu trov konania.
3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a uplatnil si trovy konania. Mal za to, že pokiaľ mal súd považovať jeho návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ust. § 43 ods. 1 OSP, resp. § 129 CSP, pričom zákon mu v prípade neúplných podaní túto povinnosť obligatórne ukladá. Súd takto konal o neurčitom návrhu na začatie konania. Súd nepostupoval procesne správne, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho oprávneného nároku, uplatneného návrhom na začatie konania. Súd žalobcovi neadresoval výzvu, ktorou by žiadal doplnenie dôkazov. Pokiaľ išlo o trovy konania mal za to, že súd pri výpočte úspechu a neúspechu v spore na príslušenstvo pohľadávky neprihliadal.
4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril. 5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,98 %. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel), odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.
6) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, pokiaľ tento poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 OSP, resp. § 129 CSP boli/sú súdy obligatórne povinné odstraňovať vady návrhu vo veci samej. Zároveň je nutné zdôrazniť, že to nebol daný prípad. Žalobca podal vo veci žalobu, ktorá spĺňala všetky náležitosti ust. § 43 ods. 1 OSP (vtedy účinného procesného predpisu). Pokiaľ by to tak nebolo, súd by odstraňoval vady podania a v prípade neodstránenia vád by došlo k odmietnutiu podania. Ako je zrejmé, v danom prípade nebolo rozhodnuté o odmietnutí podania, ale o zamietnutí návrhu. Takýto postup súdu prvej inštancie bol správny, nakoľko žaloba obsahovala zákonom predpísané náležitosti, no žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Je nutné rozlišovať neúplnosť návrhu s neunesením dôkazného bremena, čo žalobca v odvolaní neodlíšil. 8) Žalobca teda nepodal neúplné podanie a súd prvej inštancie nebol potom povinný odstraňovať vady podania. Žalobcom načrtnutý postup súdu prvej inštancie neprichádzal v danom prípade do úvahy. Strana (žalobca i žalovaný) má v konaní povinnosť svoje tvrdenia zdokladovať relevantnými dôkazmi, čo sa v danom prípade nestalo. Takýmto postupom nebolo žalobcovi odňaté právo konať pred súdom.
9) Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, odvolací súd analogicky vychádzal z názoru, že pevnou sumou vyčíslené príslušenstvo pohľadávky sa zahŕňa do základu pre výpočet súdneho poplatku, a preto iba takáto suma môže tvoriť základ pre výpočet úspechu a neúspechu v spore ako takom. Vzhľadom na to, že predmetné úroky neboli určené pevnou sumou, nezahŕňali sa do základu pre výpočet súdneho poplatku, a teda sa nemali zahrnúť ani do rozhodovania o trovách konania pri výpočte úspechu a neúspechu strán v spore. Súd sa tak stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v uznesení sp. zn. 6 Obo 243/2007 zo dňa 27. novembra 2008, podľa ktorého mal za to, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo (úrok z omeškania) nevyčíslil vo svojej žalobe.
8) Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca mal úspech v spore vo výške 475,26 eur a neúspech v spore vo výške 154,34 eur. Pri percentuálnom vyjadrení (keď predmet sporu, t. j. 100 % suma, z ktorej sa vypočítava úspech a neúspech, predstavuje 629,60 eur) je úspech žalobcu v spore 75,49 % a jeho
neúspech 24,51 %. Čistý úspech žalobcu je potom 50,98 %, a preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,98 %.
10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca ako odvolateľ mal v konaní úspech iba čiastočný, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).