Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v právnej veci žalobcu: J., trvale bytom I., v zast. Advokátska kancelária Roman Oleksik, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. č. 13, Bratislava, IČO: 36 285 102, proti žalovanému: CHOUFLEUR Slovaquie s.r.o., Palárikova 96, Čadca, IČO: 44 453 655, v konaní o zaplatenie 3.684,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.184,- €, úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne

- zo sumy 968,- € od 01.11.2014 do zaplatenia

- zo sumy 1.578,- € od 01.12.2014 do zaplatenia

- zo sumy 638,- € od 01.01.2015 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 96,32%.

odôvodnenie:

1. Dňa 11.01.2016 podal žalobca na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu, v ktorej žiadal zaviazať spoločnosť TRINAK, s.r.o., IČO: 44 246 315 na zaplatenie sumy 3.684,- €, vrátane úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.468,- € od 01.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 638,- € od 01.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.578,-€ od 01.12.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V priebehu súdneho konania žalobca vzal svoju žalobu v časti istiny vo výške 500,- € späť, keďže túto sumu žalovaný dodatočne uhradil (č.l. 38). 2. O takto podanej žalobe Okresný súd Dolný Kubín rozhodol rozsudkom zo dňa 19.05.2016 (č.l. 61), ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 500,- €, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy tak, ako je uvedené v I. výroku terajšieho rozsudku a zamietol žalobu v zostávajúcej časti ohľadom úrokov z omeškania zo späťvzatej časti istiny (zo sumy 500,- €).

3. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 22.02.2017 zrušil rozsudok okresného súdu ohľadom výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny a s príslušenstvom a vrátil mu vec na ďalšie konanie (č.l. 87). Krajský súd potvrdil, že žalobca preukázal základ a výšku nároku, ale rozhodnutie súdu o splatnosti záväzku označil za predčasné. 4. Po vrátení veci okresný súd na pojednávaní nedoplnil dokazovanie žiadnym spôsobom, keďže procesné strany boli v tomto smere nečinné a vo veci opäť rozhodol, pričom vychádzal z nasledovnej dôkaznej situácie: 5. Žalobca odôvodňoval svoj nárok v žalobe, v písomných vyjadreniach (č.l. 37, 50) a aj na pojednávaní tým, že na základe Zmluvy o vykonaní stavebných prác zo dňa 05.08.2013 vykonal pre žalovaného murárske práce, za ktoré mu vznikol nárok na úhradu odmeny. Tú si vyúčtoval faktúrou č. 8/2014 na sumu 1.468,- €, faktúrou č. 9/2014 na sumu 1.578,- € a faktúrou č. 10/2014 na sumu 638,- €. Fakturovanú odmenu však žalovaný zatiaľ žalobcovi nezaplatil, preto si voči žalovanému uplatňoval aj nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom určenej výške, a to vždy od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci splatnosti každej z faktúr. 6. Žalobca v konaní (č.l. 37 - 39) nesúhlasil s námietkou žalovaného, ktorý poukazoval na čl. III zmluvy s tým, že podmienkou plnenia žalovaného bola riadna úhrada jeho faktúr zo strany objednávateľa stavby. Žalobca v tejto súvislosti namietal neplatnosť takej podmienky pre rozpor s dobrými mravmi. Svoje tvrdenia opieral o ustálenú rozhodovaciu súdnu prax. Žalobca ohľadom výšky fakturovanej odmeny uviedol (č.l. 50), že táto bola určená na základe dohodnutej hodinovej sadzby násobenej počtom odpracovaných hodín, pričom žalovaný si viedol prehľad o žalobcom odpracovaných hodinách a všetky vyfakturované sumy vychádzali z takto dohodnutého výpočtu ceny plnenia. Okrem toho žalobca poukázal na skutočnosť, že všetky faktúry boli podpísané žalovaným, čím tento potvrdil správnosť výpočtu výšky odmeny a voči vystaveným faktúram nevzniesol žiadne výhrady. Napokon žalobca poukázal na márne uplynutie lehoty na včasné oznámenie výhrad k rozsahu vykonaných prác (§ 562 Obch. zák.). 7. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval zmluvou o vykonaní stavebných prác zo dňa 05.08.2013 (č.l. 4

- 6), faktúrou č. 8/2014 na sumu 1.468,- €, faktúrou č. 10/2014 na sumu 638,- € a faktúrou č. 9/2014 na sumu 1.578,- € (č.l. 7 - 9). 8. Žalovaný namietal voči podanej žalobe v odpore, vo vyjadrení a v priebehu pojednávania postupne rôzne skutočnosti. V odpore (č.l. 18) síce priznal, že so žalobcom uzavrel zmluvu o vykonaní stavebných prác, namietal však splatnosť vystavených faktúr. Poukazoval pritom na čl. III zmluvy, podľa ktorého je podmienkou riadneho plnenia žalovaného, predchádzajúca riadna úhrada faktúr žalovanému zo strany objednávateľa stavby. Tým bola nemecká spoločnosť AM Baubetreung und Bauunternehmung GmbH, ktorá doteraz neuhradila žalovanému faktúry za vykonané práce, ktoré jej žalovaný dodal. Na túto spoločnosť bol dokonca vyhlásený konkurz, v rámci ktorého si žalovaný síce riadne a včas prihlásil svoje pohľadávky, ale zatiaľ mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky. Na rozdiel od týchto tvrdení uvedených v odpore, v ďalšom vyjadrení (č.l. 33) už žalovaný nenamietal nesplnenie podmienky podľa čl. III zmluvy, ale začal namietať, že žalobca nepreukázal rozsah ním vykonaných prác, ani existenciu dohody o ich cene. Žalovaný síce potvrdil pravosť svojich podpisov na žalobcom predložených faktúrach, avšak tieto sú len dôkazom o doručení faktúr, nie sú prejavom jeho súhlasu s ich obsahom. 9. Žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal, keďže na ním predložené listiny (č.l. 20 - 21) sa neprihliada, pretože neboli vyhotovené (preložené) v úradnom jazyku. Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený (č.l. 27).

10. Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 05.08.2013 k uzavretiu zmluvy o vykonaní stavebných prác. Predmetom zmluvy bolo vykonávanie stavebných prác a dodávok pre žalovaného v súlade s predmetom podnikania žalobcu. Táto skutočnosť napokon ani nebola medzi účastníkmi konania sporná. 11. Predmetná zmluva je zmluvou o dielo v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák., keďže taký bol prejav vôle zmluvných strán, ktoré boli tom čase podnikateľmi (§ 261 ods. 1 Obch. zák.). Cena plnenia bola v zmysle čl. III zmluvy stanovená ako násobok hodinovej sadzby vo výške 11,- €/hod. Za vykonané práce si teda žalobca vyfakturoval odmenu za práce vykonané v septembri 2014 faktúrou č. 8/2014 na sumu 1.468,- €, za práce vykonané v novembri 2014 faktúrou č. 10/2014 na sumu 638,- € a za práce vykonané v októbri 2014 faktúrou č. 9/2014 na sumu 1.578,- €. Všetky faktúry boli podpísané tak žalobcom, ako aj žalovaným, čo opäť nebolo medzi účastníkmi konania sporné. 12. Sporným medzi účastníkmi je teda samotné vyúčtovanie odmeny za žalobcom vykonané práce, keďže žalovaný spochybnil ich rozsah aj cenu. 13. Okresný súd v zhode s tvrdením žalobcu považoval podpis žalovaného (jeho pravosť žalovaný nepoprel) na jednotlivých faktúrach za vyjadrenie jeho súhlasu s obsahom faktúr (výška a splatnosť nároku). Nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že podpismi potvrdzoval len prevzatie faktúr. V tejto súvislosti nemožno prehliadať, že žalovaný vždy umiestnil svoj podpis na faktúru do vopred predvoleného miesta, súbežne vedľa podpisu žalobcu. Je zrejmé, že tým nepotvrdzoval prevzatie faktúry, ale existenciu vzájomnej dohody na jej obsahu. Ide o nimi zvolený spôsob „odsúhlasenia“ fakturovaných súm. Takto učinený prejav vôle žalovaného je potrebné vykladať s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, doterajšej praxe zmluvných strán, ale aj podľa následného správania sa týchto osôb (§ 266 ods. 3 Obch. zák.). 14. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný namiesto výhrad k podpísaným faktúram vykonal čiastočnú úhradu fakturovaných súm (500,- €) bez toho, aby súbežne vyslovil, či inak prejavil výhrady k výške zostávajúcej časti fakturovaných súm (§ 407 ods. 3 Obch. zák.). Jedinou (dodatočne namietanou) výhradou žalovaného bolo údajné neuhradenie jeho faktúr zo strany hlavného investora stavby. Ešte aj

po začatí súdneho konania žalovaný deklaroval ochotu zaplatiť ďalšiu časť fakturovaných súm (400,- €), avšak k rozsahu vykonaných prác a k výške odmeny opäť nevzniesol žiadne výhrady. Na prejav právneho zástupcu žalovaného možno v tomto smere prihliadať, keďže tento bol oprávnený konať za žalovaného aj v hmotno- právnej oblasti (č.l. 19). Až krátko pred pojednávaním začal žalovaný zrazu namietať výšku odmeny a rozsah vykonaných prác zo strany žalobcu (č.l. 33). 15. Súd ex offo skúmal jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy aj z hľadiska posúdenia ich prípadnej neplatnosti. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že ustanovenie čl. III, v časti týkajúcej sa odkladacej podmienky zaplatenia ceny zo strany žalovaného až po úhrade faktúr zo strany objednávateľa stavby, je v zmysle § 39 Obč. zák. absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Splatnosť odmeny za vykonanie prác medzi dvomi stranami nemožno podmieňovať plnením tretieho subjektu, ktory je v zmluvnom vzťahu len s jednou z týchto strán (žalovaný), pričom druhá strana (žalobca) nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do tohto separátneho zmluvného vzťahu. 16. Bremeno zodpovednosti jednej zo zmluvných strán za neuhradenie faktúr treťou osobou nemožno prenášať na druhú zmluvnú stranu, ktorá túto skutočnosť (jej splnenie) nemôže nijako ovplyvniť. Takýto záver platí bez ohľadu na to, či jednou zo strán je spotrebiteľ alebo nie. Akýkoľvek účastník právneho vzťahu požíva ochranu pred uplatňovaním „práv a nárokov“, ktoré by boli odvodzované zo zmluvných ustanovení rozporných s dobrými mravmi.

17. Odhliadnuc od toho však poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že investorom stavby (hlavným objednávateľom) bol iný subjekt a rovnako nepreukázal ani svoje tvrdenia o tom, že „jeho“ faktúry mu tento iný subjekt zatiaľ neuhradil. 18. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením ceny za vykonané práce, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci dohodnutej splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úrokov je v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. 19. Súd ohľadom uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € rozhodol v zmysle § 369c ods. 1 Obch. zák., v spojení s § 2 vyhl. č. 21/2013 Z.z. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v konaní úspešnejší oproti žalovanému v rozsahu 96,32% (zohľadniac neúspech ohľadom úrokov z omeškania zo späťvzatej časti istiny), súd mu priznal náhradu trov konania v tomto pomernom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Keďže súd vo výroku rozsudku neurčil žalovanému osobitnú lehotu na plnenie uloženej povinnosti, platí zákonom určená lehota troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 2, ods. 3 .

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

- súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.