Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci manželov C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., F. XX a I. Y., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., F. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., F. XX, zastúpenej v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto o odvolaní navrhovateľa C. Y., nar. XX.XX.XXXX proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/352/2015-49 zo dňa 19.04.2017

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 27P 352/2015-49 z 19.4.2017 takto:

Manželstvo C. Y., nar. XX.XX.XXXX a I. Y., rod. G., nar. X.XX.XXXX, uzavreté 25.9.1993 v C. - T. D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. vo zväzku XX, strana XX, č. XXX rozvádza.

Na čas po rozvode schvaľuje dohodu rodičov, účastníkov konania, o výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletej Y. Y., nar. XX.X.XXXX v tomto znení: "Maloletá Y. Y., nar. XX.X.XXXX sa zveruje na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti matky I. Y., rod. G., nar. X.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná ju aj zastupovať a spravovať jej majetok. Otec maloletej, C. Y., nar. XX.XX.XXXX, sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Y. Y., nar. XX.X.XXXX sumou 150 eur mesačne, pričom túto sumu bude platiť vždy vopred do 5- dňa toho - ktorého mesiaca k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva účastníkov".

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ C. Y. návrhom, súdu podaným 02.09.2015 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s I. Y., na čas po rozvode navrhol zveriť maloletú Y. do osobnej starostlivosti matky a jemu uložiť platenie výživného na maloletú v sume 100 eur mesačne. Podľa navrhovateľa medzi manželmi začali vznikať problémy a nezhody vyplývajúce z ich povahových a názorových rozdielov na spoločný život, vzájomne sa odcudzili a ďalšie spolužitie je neznesiteľné. Ako manželia intímne nežijú 8 rokov, proces rozpadu manželstva je nezvratný. Súd konštatoval, že manželka navrhovateľa spočiatku s rozvodom súhlasila, neskôr uviedla, že kvôli deťom bolo by potrebné manželstvo uchovať. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zistené, že manželia uzatvárali manželstvo z lásky, spočiatku bolo harmonické, nezhody začali vznikať z dôvodu nevery na strane manžela a v dôsledku tejto nevery sa vzťahy medzi manželmi narušili. Z dôvodu nevery sa manželka navrhovateľa v roku 2000 odsťahovala zo spoločnej domácnosti so staršou dcérou, po roku spolužitie s manželom

obnovila a narodila sa druhá dcéra, maloletá Y.. V manželstve opäť začali vznikať nezhody kvôli nevere navrhovateľa, obaja manželia potvrdili, že komunikujú len málo. Viac-menej 8 rokov manželstvo nie je funkčné. Súd zistil, že navrhovateľ pracuje ako konateľ realitnej kancelárie, od júla 2015 vyplácal si mzdu v sume 333,70 eura mesačne, v prípade že sa nezdržiava doma prespáva v kancelárii, ktorú má v Humennom, kde za nájom platí 250 eur mesačne, výdavky na zdravotnú poisťovňu má vo výške 50 eur mesačne. Manželka navrhovateľa hradí výdavky maloletej Y., obom dcéram platí životné poistky, zakupuje do domácnosti potraviny a bežné výdavky, ako sú hygienické potreby, drogistický tovar. Inkaso v rodinnom dome platí navrhovateľ, tiež spláca úvery a pôžičky, keď je potrebné zakúpiť do domácnosti niečo väčšie, finančne na to prispeje. Výdavky maloletej Y. týkajúce sa zakúpenia ošatenia a obuvi hradia spoločne. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v čase, keď o návrhu na rozvod manželstva rozhodoval, bolo zachovaných viac funkcií manželstva, manželia sa starajú spoločne o maloleté dieťa, žijú v spoločnej domácnosti, podieľajú sa na uspokojovaní potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, preto nepovažoval vzťahy medzi nimi za tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, pre ktoré by bolo potrebné manželstvo rozviesť. Prihliadol aj na záujem maloletej Y., ktorá sa odmietla v konaní vyjadriť k rozvodu rodičov. Návrh na rozvod manželstva preto ako nedôvodný zamietol. Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine - § 18, § 23 ods. 1, 2, 3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ majúc za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že manželstvo rozvedie, maloletú Y. zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a jemu uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne. Podľa navrhovateľa súd pri rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy tú skutočnosť, že jeho manželka na prvom pojednávaní s rozvodom manželstva výslovne súhlasila a uviedla, že manželstvo nefunguje už 8 rokov. Bola to pritom jeho manželka, ktorá ho pred podaním návrhu na rozvod manželstva sama nabádala, aby podal návrh na rozvod manželstva, pretože s ním už nechce žiť. Podľa jeho názoru nie je v záujme detí pozerať na rozvrátený vzťah ich rodičov, ktorí takmer vôbec spolu nekomunikujú, netrávia spolu žiaden čas. Konštatovanie súdu, že o svojom návrhu na rozvod manželstva nie je presvedčený, vyznieva absurdne, keďže on sám je jednoznačne presvedčený o rozvode manželstva, nemá žiaden záujem naďalej zotrvať v neharmonickom a rozvrátenom manželskom zväzku, ktorý 8 rokov vôbec nefunguje. Manželka je len jeho spolubývajúcou, nevníma ju ako svoju manželku. Tak ako ona o neho nemá záujem, ani on o ňu žiaden záujem nemá. Nevidí jediný logický dôvod na to, aby manželstvo nebolo rozvedené, situácia v manželstve je neúnosná. Zotrvanie v manželskom zväzku neprinesie žiadne pozitíva, práve naopak, len zhorší situáciu a vzťahy v rodine, čo môže mať negatívny dopad na deti účastníkov konania. Deti sú vo veku, kedy sa s rozvodom dokážu vysporiadať. Navyše maloletá Y. sa vyjadrila, že očakávala, že rodičia sa rozvedú. Jeho vzťah k deťom sa rozvodom manželstva nijakým spôsobom nezmení, naďalej zostane ich otcom a bude sa o nich starať tak, ako doposiaľ.

3. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že po prečítaní odvolania dospela k záveru, že naozaj manžel nechce zotrvávať v manželstve, a preto súhlasí, aby odvolací súd rozsudok súdu zmenil tak, ako je uvedené v odvolaní.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa ani k vyjadreniu manželky navrhovateľa k jeho odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 preskúmal v celom rozsahu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 35 , na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval aj doplnil dokazovanie, pričom z vykonaných dôkazov - výsluchu účastníkov, sobášneho listu, rodného listu maloletej Y. Y., potvrdení o príjme, výpisu z Obchodného registra, oboznámiac sa aj so správou rodinných, sociálnych a bytových pomeroch účastníkov, ako aj z ďalších listín zo spisu zistil tento skutkový stav:

6. Navrhovateľ uzatvoril manželstvo s I. Y., rod. G. dňa XX.XX.XXXX, manželstvo je zapísané na Matričnom úrade I. C. vo zväzku XX, str. XX pod por. č. XXX. U oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádza maloletá Y. Y., nar. XX..XX.XXXX a plnoletá M.. Y., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, neskôr začali vznikať nezhody z dôvodu nevery zo strany navrhovateľa a vzťahy medzi manželmi sa narušili. Manželia však uviedli, že spoločne komunikujú veľmi málo, manželstvo je 8 rokov nefunkčné, už v minulosti sa manželka zo spoločnej domácnosti z dôvodu nevery navrhovateľa odsťahovala spoločne so staršou dcérou, manželské spolužitie bolo po tomto odsťahovaní sa obnovené až po jednom roku. Navrhovateľ je spoločníkom a konateľom spoločnosti PRO BONO REALITY, s.r.o., IČO: 46297979, výsledkom hospodárenia tejto spoločnosti za účtovné obdobie roka 2015 a 2016 bola strata. Od júla 2015 si vyplácal mzdu, ktorá bola v sume 333,70 eura netto mesačne. V prípade, že sa nezdržiava doma prespáva v kancelárii, ktorú má v Humennom, kde nájom platí vo výške 250 eur mesačne, pričom výdavky na zdravotnú poisťovňu má v sume 50 eur mesačne. Manželka navrhovateľa je zamestnaná vo Vojenskom útvare 6335 Prešov, podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zo 06.11.2017 mala za posledných 12 mesiacov čistý príjem vo výške 6.907,17 eura, hrubý príjem 8.230,27 eura, zároveň poberá mesačne daňový bonus vo výške 42,82 eura. Navrhovateľ platí inkaso v rodinnom dome, spláca úvery a pôžičky. Manželka navrhovateľa hradí výdavky maloletej, obaja manželia spoločne hradia výdavky maloletej týkajúce sa ošatenia a obuvi.

7. Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

8. Dokazovaním vykonaným v priebehu celého konania mal odvolací súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené. Neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a je v priebehu posledných ôsmich rokov len formálnym zväzkom. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ, ako aj jeho manželka deklarovali nezáujem o zotrvanie v takomto manželstve. Navrhovateľ nerozporoval tvrdenia manželky o tom, že príčinou rozvratu manželského spolužitia bola nevera navrhovateľa, ktorá mala byť opakovanou. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že práve nevera navrhovateľa bola príčinou toho, že isté obdobie manželia spolu nežili, manželka odišla zo spoločnej domácnosti, pričom nešlo o krátkotrvajúce obdobie. Takéto rodinné prostredie, kde neexistujú vzájomné citové väzby medzi manželmi, kde manželia spoločne nekomunikujú, nepredstavuje ani vhodné rodinné a výchovné prostredie pre maloletú dcéru účastníkov. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP, majúc za to, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku ani pre jeho zrušenie, rozsudok súdu v súlade s ust. § 388 zmenil a manželstvo navrhovateľa a I. Y. rozviedol.

9. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ a jeho manželka uzavreli pred súdom pre prípad, že ich súd manželstvo rozvedie, dohodu o výkone ich rodičovských práv a povinností u maloletej Y. Y., pričom úpravu styku s ňou žiadali neupraviť. Uzatvorená dohoda podľa názoru odvolacieho súdu, ako aj podľa názoru kolízneho opatrovníka, bola v súlade so záujmami maloletej Y., preto ju odvolací súd schválil. Rodičia úpravu styku s maloletou žiadali neupraviť, z uvedeného dôvodu v súlade s ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine nebol dôvod styk s maloletou súdom upravovať.

10. Návrh na rozhodnutie o trovách konania zo spisu nevyplýva, preto odvolací súd o trovách konania nerozhodoval (§ 57 v spojení s § 52 .

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.