Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24C-96-2016.pdf
PDF · 137.83 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/96/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: G..D. P., A..X.XX.XXXX, W. Q. Č. H., F..E..W. XX, XXX XX E. - F. proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o zaplatenie 4.544.313,50 Sk (150.843,57 EUR) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.705,80 EUR t.j. 322.523 Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.676,46 EUR t.j. 80.631 Sk žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.024,21 EUR t.j. 452.619,50 Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v časti o zaplatenie sumy 12.477,83 EUR t.j. 375.907 Sk, ako aj sumy 6.238,91 EUR t.j.187.953,50 Sk s príslušenstvom zamieta.
Žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.018,85 EUR t.j. 301.828 Sk, ako aj sumy 5.009,43 EUR t.j.150.914 Sk s príslušenstvom zamieta.
Konanie v časti o zaplatenie sumy 10.854,31 EUR t.j. 326.997 Sk, ako aj sumy 5.427,16 EUR t.j. 163.498,50 Sk s príslušenstvom zastavuje.
Nárok v prevyšujúcej časti vylučuje na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov celého konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.6.2006 domáhal pôvodne voči Slovenskej republike (žalovaný v 1. rade) a U.. U. W., súdnemu exekútorovi (žalovaný v 2. rade) zaplatenia sumy 4.544.313,50 Sk s prísl., titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu.
2. V priebehu konania žalovaný v 2. rade zomrel a žalobca podaním zo dňa 21.9.2015 vzal žalobu voči nemu späť. Konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo zastavené uznesením č.k. 24C/20/2006-418 zo dňa 12.11.2015. Nárok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bol zároveň vylúčený na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 24C/96/2016.
3. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.1998 sa stal veriteľom pohľadávok voči dlžníkom P. N., G. L.O., F. X., Š. X., Duklastavu, o.p.
v likvidácii so sídlom vo Svidníku a Poľnohospodárskemu družstvu v likvidácii so sídlom v Marhani. Pohľadávku nadobudol v čase, kedy pôvodný veriteľ (postupca) Drevona š.p. v likvidácii už viedol proti dlžníkom exekučné konania na vymoženie uvedených pohľadávok, u súdneho exekútora U..U. W.. Exekučné konanie proti P. N. bolo vedené pod sp.zn. 2Ex 0316/97 pre vymoženie pohľadávky v celkovej výške 535.704,- Sk, proti G. L. pod sp.zn. Ex 1310/96 pre vymoženie pohľadávky vo výške 452.619,50 Sk, proti F. X. pod sp.zn. 2Ex 0319/97 pre vymoženie pohľadávky vo výške 403.154,- Sk, proti Š. X. pod sp.zn 2Ex 0313/97 pre vymoženie pohľadávky vo výške 375.907,- Sk, proti Duklastavu, o.p. v likvidácii pod sp.zn. Ex 2600/96 pre vymoženie pohľadávky vo výške 326,997 Sk a proti Poľnohospodárskemu družstvu v likvidácii so sídlom v Marhani pod sp.zn. Ex 2595/96 pre vymoženie pohľadávky vo výške 301.828,- Sk. Spolu bola teda predmetom vymoženia pohľadávka vo výške 2.396.209,50 Sk. Súdny exekútor doposiaľ žalobcu ako oprávneného neuspokojil, dlholeté prieťahy v konaní znamenajú evidentný nesprávny úradný postup, ktorý zvýhodňoval dlžníkov a umožnil im, aby svoj majetok previedli na tretie osoby, čím bol žalobca ako veriteľ znevýhodnený. Až v roku 2004 si v niektorých z týchto exekučných konaní exekútor vyžiadal od oprávneného zálohu, ktorú bol žalobca nútený uhradiť napriek tomu, že požiadavka exekútora na zaplatenie zálohy po 8 - 9. rokoch po začatí exekúcie bola evidentne účelovým prostriedkom, ako docieliť zastavenie exekúcie. Výzvu na zaplatenie zálohy na exekúciu od súdneho exekútora obdržal v roku 2004, pričom zálohu zaplatil dňa 7.4.2004 v exekúciách vedených proti P. N., G. L., F. X. Y. T., E..F.. Q. D., po 5.000,- Sk, spolu vo výške 20.000,- Sk. Žalobcovi neboli doručené žiadne uznesenia o zastavení exekučných konaní. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie, vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od vykonateľnosti jednotlivých exekučných titulov, už nemôže podať; právo na vykonanie exekúcie je už premlčané. Okrem priamej škody, ktorú predstavuje nevymožená pohľadávka, ktorá bola predmetom exekúcie, sa žalobca domáhal aj náhrady ušlého zisku a to priemerného ušlého zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom žalobca podniká. Výšku ušlého zisku žalobca odvodil z 5-násobku ročného priemerného 10 % zisku zo sumy 2.396.209,50 Sk, t.j. z celkovej výšky pohľadávky, ktorá bola predmetom vymoženia, čo predstavuje sumu 1.198.104,- Sk. Žalobca tiež tvrdil, že mu bola spôsobená škoda v podobe straty dobrého mena, pretože nemohol sám dostáť svojim splatným záväzkom, jeho záväzky boli a sú exekvované. Žalobca pociťoval dlhodobý stres, bezvýchodiskovosť situácie, ktoré sa spolupodieľali na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby. Nesprávny úradný postup tak zasiahol do životnej a rodinnej oblasti žalobcu, mal negatívny dopad na jeho zdravie, život ako aj rodinné povinnosti žalobcu, ktorý živí päťčlennú rodinu. Žalobca sa taktiež domáhal priznania úrokov z omeškania vo výške 12 % ročne od 20.5.2005 až do zaplatenia.
4. Žalobca v priebehu konania vo vzťahu k exekúcii vedenej proti povinnému F. X. uviedol, že t.č., po uplynutí 14 rokov, kedy bola na základe nesprávneho úradného postupu zmarená exekúcia jej zastavením, je možné len s veľkými ťažkosťami zistiť, aký bol v rokoch 1997 - 2004 k dispozícii majetok povinného, z ktorého mal exekútor možnosť vymôcť pohľadávku. Preto navrhol, aby súd výšku škody určil úvahou, v súlade so súdnou judikatúrou na úrovni 80 % pohľadávky vyčíslenej v žalobe, t.j. vo výške 322.523,- Sk.
5. Žalovaný potvrdil, že žalobca podaním zo dňa 12.5.2005 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Neuznal právny titul na náhradu škody a namietol svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na ust. § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.
6. Žalobca podaním zo dňa 20.12.2016 vzal žalobu späť v časti, týkajúcej sa náhrady škody, súvisiacej s exekučným konaním vedeným proti povinnému Duklastav, obecný podnik v likvidácii. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.
7. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
8. Na základe dispozičného úkonu žalobcu súd v zmysle vyššie cit.ustanovenia CSP so súhlasom žalovaného konanie v časti o zaplatenie sumy 10.854,31 EUR (t.j.pohľadávka vymáhaná v exekučnom
konaní vo výške 326.997 Sk), ako aj sumy 5.427,16 EUR (t.j. 163.498,50 Sk titulom ušlého zisku) s príslušenstvom zastavil.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením jednotlivých exekučných spisov.
10. V konaní nebolo sporné, že návrh na vykonanie exekúcie vo všetkých veciach podal ako oprávnený pôvodný veriteľ Drevona, š.p. (od 5.9.1997 do 27.3.2002 v likvidácii), so sídlom v Banskej Bystrici, IČO:00 153 605. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že oprávneného zastupoval Ing. Q. P., ktorý bol poverený riadením štátneho podniku resp. ako likvidátor v období od 30.1.1997 do 27.3.2002. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.3.1998 bol na oprávneného vyhlásený konkurz, pričom za správcu konkurznej podstaty súd určil JUDr. F. O., advokáta.
11. Z exekučného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. Er 1017/97 v spojení s exekučným spisom súdneho exekútora U..W. W. sp.zn. 2Ex 0313/97 súd zistil, že oprávnený - Drevona, š.p., podal dňa 31.1.1997 proti povinnému Š. X., bytom T., E. XXX návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 102.516,- Sk s prísl.. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27.10.1997. Poverenie mu bolo udelené dňa 30.10.1997. Správca konkurznej podstaty oprávneného JUDr. F. O. podaním zo dňa 13.10.1998 zobral návrh na vykonanie exekúcie späť. Okresný súd v Galante uznesením č.k. Er 1017/97-9 zo dňa 4.3.1999 z dôvodu späťvzatia návrhu exekučné konanie zastavil.
12. Z exekučného spisu Okresného súdu v Bardejove sp.zn. Er 241/96 v spojení s exekučným spisom súdneho exekútora JUDr. U. W. sp.zn. Ex 2595/96 súd zistil, že pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Poľnohospodárske družstvo v likvidácii so sídlom Marhaň dňa 21.8.1996. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia dňa 28.8.1996. Správca konkurznej podstaty oprávneného JUDr. F. O. podaním zo dňa 28.12.1998 vzal návrh na vykonanie exekúcie späť. Okresný súd v Bardejove uznesením č.k. Er 241/96-28 zo dňa 19.10.2001 z dôvodu späťvzatia návrhu exekučné konanie zastavil.
13. Z exekučného spisu súdneho exekútora JUDr.U. W. sp.zn. 2Ex 0319/97 v spojení s exekučným spisom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. Er 187/97 súd zistil, že pôvodný oprávnený podal dňa 31.1.1997 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému F. X., bytom A. N., A. X. Súdny exekútor dňa 17.2.1997 požiadal súd o udelenie poverenia. Súdne poverenie na vykonanie exekúcie mu bolo doručené dňa 21.2.1997.
Z č.l. 38 exekučného spisu súd zistil, že dňa 10.9.2002 bola súdnemu exekútorovi doručená žiadosť žalobcu o oznámenie stavu exekučných konaní zo dňa 2.9.2002 s tým, že v prílohe mu posiela overenú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.1998, na základe ktorej nadobudol od pôvodného oprávneného pohľadávku voči povinným P. N., G. L., F. P., F. X., Š. X. Y. T.. Týmto žalobca oboznámil súdneho exekútora so svojim právnym nástupníctvom.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Drevona, š.p. v likvidácii ako postupca a žalobca ako postupník (podnikateľ s názvom C., s miestom podnikania v E., Q. XX) uzavreli dňa 15.1.1998 zmluvu, predmetom ktorej bolo postúpenie viacerých pohľadávok, okrem iného aj vyššie špecifikovaných pohľadávok vymáhaných v exekučných konaniach.
Podaním zo dňa 4.3.2003 súdny exekútor požiadal exekučný súd o zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 v spojení s ust. § 31 Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený neuhradil preddavok na trovy exekúcie.
Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením č.k. Er 187/97-11 zo dňa 28.7.2003 exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 2.795,80 Sk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2003. Exekučný súd v hlavičke uznesenia ako oprávneného označil Drevona, š.p. závod 03, Južná tr. 72, Košice a ako jeho zástupcu JUDr. P. O.. Uznesenie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 11.8.2003 a zástupcovi Drevony š.p. JUDr. P. O. dňa 11.8.2003. Voči tomuto uzneseniu odvolanie nebolo prípustné. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2003.
14. Z exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. U. W. sp.zn. Ex 1310/96 v spojení s exekučným spisom Okresného súdu v Prešove sp.zn. Er 486/97 súd zistil, že pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému G. L. dňa 27.5.1996. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia dňa 10.6.1996. Okresný súd v Prešove vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 25.6.1996. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 3.7.1996, proti ktorému povinný dňa 30.7.1996 podal námietky. Súdny exekútor predložil spis spolu s námietkami na rozhodnutie Okresnému súdu v Prešove dňa 10.9.1996. Okresný súd v Prešove uznesením č.k. Er 486/96-27 zo dňa 13.11.2001 námietky proti exekúcii zamietol.
Súd na základe správy Okresného úradu v Prešove, katastrálneho odboru, ako aj listu vlastníctva č. XX kat. územie S. zistil, že v čase od začatia exekučného konania bol povinný G. L. vlastníkom nehnuteľností
- parcely č. XXX o výmere 565 m2 zastavaná plocha, ako aj rodinného domu súp. č. X stojaceho na tejto parcele, ktoré darovacou zmluvou zo dňa 23.4.1997 (t.j. počas exekučného konania) previedol na svoju dcéru N. L.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený v katastri nehnuteľnosti dňa 25.4.1997 pod č. V-1093/1997. Cena nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom č. 106/97 z apríla 1997 Ing. B. K. vo výške 627.878,- Sk.
15. Žalobca tvrdil, že súdny exekútor bol oboznámený so zmenou v osobe oprávneného už novembri 1998 na základe jeho listu zo dňa 14.11.1998. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil svoj list označený ako „Oznámení o cessii pohledávek“ zo dňa 14.11.1998, adresovaný U.. U. W., z ktorého súd zistil, že žalobca súdnemu exekútorovi oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.1998 sa stal veriteľom pohľadávok vymáhaných Drevonou š.p. v likvidácii. Zároveň uviedol, že zasiela exekútorovi zmluvu o postúpení pohľadávok.
16. Žalobca predložil ako dôkaz o zaslaní tohto listu podací hárok, z ktorého súd zistil, že žalobca podal zásielku dňa 14.11.1998 na pošte Ostrava pod podacím č. 67713 a adresoval ju Exekútorskému úradu Košice JUDr. U. W., S.. X. XX/A.
17. V žiadnom z oboznámených exekučných spisov sa však predmetné podanie žalobcu zo dňa 14.11.1998 nenachádzalo. V exekučných spisoch sa nachádzalo len oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávok zo dňa 2.9.2002. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že z oznámenia žalobcu zo dňa 2.9.2002, z jeho formulácie a obsahu je evidentné, ako keby k oboznámeniu s postúpením pohľadávky zo strany žalobcu došlo po prvýkrát až v roku 2002. Žalovaný taktiež namietal vierohodnosť podacieho hárka z dôvodu, že adresát (súdny exekútor) bol na hárku prepisovaný.
18. Podľa ust. § 27 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (Prechodné ustanovenia), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
19. Zákon č.514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004 (čl.VI).
20. Podľa § 1 ods.1 zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
21. Podľa ust. § 18 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
22. Podľa ust. § 18 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
23. Podľa § 25 ods.1 citovaného zákona, za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej
socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
24. Podľa ust. § 25 ods.2 citovaného zákona, v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1 (Ministerstvo spravodlivosti).
25. Podľa § 20 citovaného zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
26. Žalobca uplatňoval zodpovednosť štátu za škodu, náhrady ktorej sa domáhal v tomto konaní, s poukazom na ust. § 18 zákona č.58/1969 Zb.
27. Vzhľadom k tomu, že ku škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom v jednotlivých vyššie uvedených exekučných veciach malo dôjsť pred účinnosťou zákona č.514/2003 Z.z. (pred 1.7.2004), vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 27 ods.2 citovaného zákona súd predmetnú vec súd posudzoval podľa dovtedy účinných právnych predpisov, konkrétne podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
28. Zodpovednosť podľa cit. ust. § 18 zákona č.58/1969 Zb. je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie základných podmienok: 1./porušenie právnej povinnosti, 2./existenciu škody a 3./príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody.
29. Je nesporné, že v mene štátu má konať Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 25 ods.2 v spojení s ust. § 9 ods.1 citovaného zákona). Splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku s ústredným orgánom zákon v prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nevyžadoval.
30. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. V danom prípade malo porušenie právnej povinnosti spočívať v nesprávnom úradnom postupe.
31. Zákon č.58/1969 Zb. bližšiu definíciu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Súdna judikatúra vykladá tento pojem ako akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
32. Vykonaným dokazovaním - z exekučného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. Er 1017/97 v spojení s exekučným spisom súdneho exekútora JUDr.U. W. sp.zn. 2Ex 0313/97 mal súd za preukázané, že pôvodný oprávnený - Drevona, š.p., podaním zo dňa 13.10.1998 zobral návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Š. X. späť.
33. Normatívne vyjadrenie správneho úradného postupu pri vykonávaní exekúcie má svoj zákonný podklad v zákone č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Preto súd skúmal, či súdny exekútor a exekučný súd v predmetnej exekučnej veci postupovali v súlade s týmto zákonom.
34. Podľa ust. § 57 ods.1 písm.c) zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
35. Podľa ust. § 254 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), v znení neskorších právnych predpisov, na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
36. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd konštatoval, že súdny exekútor, ako aj exekučný súd postupovali pri vykonávaní exekúcie správne, pretože konali v súlade s vôľou oprávneného, rešpektujúc jeho právo disponovať návrhom na vykonanie exekúcie, ktorého prejavom je späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie; súdny exekútor vec predložil exekučnému súdu na zastavenie konania a Okresný súd v Galante uznesením č.k. Er 1017/97-9 zo dňa 4.3.1999 exekučné konanie zastavil. Súdny exekútor, ani exekučný súd nemali vedomosť o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola predmetom exekúcie, na žalobcu. Aj za predpokladu, že by bol žalobca preukázal, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.11.1998 došlo do dispozičnej sféry súdneho exekútora alebo súdu, toto oznámenie žalobca učinil až 14.11.1998, teda až po tom, čo už pôvodný oprávnený vzal návrh na vykonanie exekúcie späť (13.10.1998).
37. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že úradný postup súdneho exekútora, ako aj exekučného súdu v exekučnej veci vedenej proti povinnému Š. X. pod sp.zn. Er 1017/97 2, Ex 0313/97, bol správny. Nie sú tak splnené základné podmienky pre záver o zodpovednosti štátu za vznik škody. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 12.477,83 EUR (t.j. pohľadávka vymáhaná v exekúcii vo výške 375.907 Sk), ako aj sumy 6.238,91 EUR (t.j.187.953,50 Sk titulom ušlého zisku) s príslušenstvom zamietol.
38. Vykonaným dokazovaním - z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. Er 241/96 v spojení s exekučným spisom súdneho exekútora JUDr.U. W. sp.zn. Ex 2595/96 mal súd za preukázané, že pôvodný oprávnený - Drevona, š.p., podaním zo dňa 28.12.1998 zobral návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Poľnohospodárske družstvo, so sídlom Marhaň späť.
39. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods.1 písm.c) Exekučného poriadku súd konštatoval, že súdny exekútor, ako aj exekučný súd postupovali pri vykonávaní exekúcie správne, pretože konali v súlade s vôľou oprávneného, rešpektujúc jeho právo disponovať návrhom na vykonanie exekúcie, ktorého prejavom je späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie; súdny exekútor vec predložil exekučnému súdu na zastavenie konania a Okresný súd v Bardejove uznesením č.k. Er 241/96-28 zo dňa 19.10.2001 z dôvodu späťvzatia návrhu exekučné konanie zastavil.
40. Súd konštatoval, že ani v tejto veci súdny exekútor, ani exekučný súd nemali vedomosť o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola predmetom exekúcie, na žalobcu. Žalobca, napriek tomu, že súdu predložil podací hárok zo dňa 14.11.1998, vierohodne nepreukázal, že by oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.11.1998 skutočne došlo do dispozičnej sféry súdneho exekútora alebo súdu. Návratkou z doručenia totiž žalobca nedisponoval a v predmetnom exekučnom spise, ani v žiadnom z oboznámených exekučných spisov, sa predmetné podanie žalobcu zo dňa 14.11.1998 nenachádzalo. V exekučných spisoch sa nachádzalo len oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávok, ktoré učinil až dňa 2.9.2002, teda po tom, čo bolo exekučné konanie právoplatne skončené jeho zastavením.
41. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že úradný postup súdneho exekútora, ako aj exekučného súdu v exekučnej veci vedenej proti povinnému Poľnohospodárskemu družstvu Marhaň pod sp.zn. Er 241/96, Ex 2595/96, bol správny. Nie sú tak splnené základné podmienky pre záver o zodpovednosti štátu za vznik škody. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy sumy 10.018,85 EUR ( t.j. pohľadávka vymáhaná v exekúcii vo výške 301.828 Sk), ako aj sumy 5.009,43 EUR (t.j.150.914 Sk titulom ušlého zisku) s príslušenstvom zamietol.
42. Čo sa týka exekučného konania vedeného proti povinnému F. X. pod sp.zn. Er 187/97, 2Ex 0319/97, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením č.k. Er 187/97-11 zo dňa 28.7.2003 exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 v spojení s ust. § 31 Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený neuhradil preddavok na trovy exekúcie. Exekučný súd v hlavičke tohto uznesenia označil ešte pôvodného oprávneného - Drevona, š.p. závod 03, Južná tr. 72, Košice a
uznesenie o zastavení exekúcie doručil zástupcovi pôvodného oprávneného JUDr. P. O.. Následne súd vyznačil na uznesení nadobudnutie právoplatnosti dňom 31.10.2003.
43. Podľa ust. § 37 ods.1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase rozhodovania o zastavení exekúcie, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
44. Podľa ust. § 37 ods.3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
45. Podľa ust. § 254 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), v znení neskorších právnych predpisov, na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
46. Podľa ust. § 92 ods.2 O.s.p., za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
47. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, koho zákon označuje za účastníka exekučného konania. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Zákon počíta aj so situáciou, kedy dôjde k zmene účastníkov z dôvodu prechod alebo prevodu povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci).
48. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že exekučný súd pochybil, keď v hlavičke uznesenia č.k. Er 187/97-11 zo dňa 28.7.2003 označil ešte pôvodného oprávneného - Drevona, š.p. závod 03, Južná tr. 72, Košice a uznesenie o zastavení exekúcie doručoval zástupcovi pôvodného oprávneného a to napriek tomu, že už dňa 10.9.2002 bolo do exekučného spisu doručené oznámenie žalobcu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa stal právnym nástupcom oprávneného. Žalobca spolu s týmto podaním predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva, že na žalobcu prešlo právo z exekučného titulu. Podanie žalobcu bolo v exekučnom spise riadne zažurnalizované ešte pred úkonom súdneho exekútora - predložením veci súdu na zastavenie exekúcie.
49. Za danej situácie mal exekučný súd mal správne postupovať podľa ust. § 37 ods.3 Exekučného poriadku, t.j. rozhodnúť o zmene na strane oprávneného a konať so žalobcom ako právnym nástupcom oprávneného a žalobcovi doručiť aj uznesenie o zastavení exekúcie. Keďže tak neučinil, žalobca sa o zastavení exekúcie nedozvedel; naviac, proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nebolo prípustné.
50. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že exekučný súd sa v exekučnej veci proti povinnému F. X. dopustil nesprávneho úradného postupu.
51. Súd ďalej skúmal splnenie ďalších podmienok pre záver o zodpovednosti štátu podľa zákona č.58/1969 Zb. , t.j. existenciu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym úradným postupom.
52. Po pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného navrhovateľa a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a teda, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Zákon rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk (§ 442 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.
53. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t. j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
54. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca sa o zastavení exekúcie nedozvedel. Postupom súdu bolo žalobcovi znemožnené uplatňovanie jeho práv v exekučnom konaní, t. j. aktívne vystupovanie v pozícii nového veriteľa, držiteľa exekučného titulu, vo vzťahu k povinnému, exekútorovi i exekučnému súdu. Zastavenie exekúcie vytvorilo prekážku pre reálne uspokojenie pohľadávky žalobcu. Vzhľadom k tomu, že exekučný titul - platobný rozkaz, sa stal vykonateľným dňa 19.7.1996, právo ním priznané sa premlčalo dňa 19.7.2006, po uplynutí desaťročnej premlčacej doby podľa ust. § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi teda uplynula aj premlčacia doba na prípadné podanie nového návrhu na vykonanie exekúcie. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade preto súd uzavrel, že nesprávny úradný postup exekučného súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že pohľadávka žalobcu nemohla byť vymožená v exekučnom konaní. Súd tak ustálil, že v čase rozhodovania je pohľadávka žalobcu definitívne nevymožiteľná a teda, že škoda v čase rozhodovania o jej náhrade existuje.
55. Čo sa týka samotnej výšky škody, žalobca ju odvíjal od reálnej hodnoty pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, t.j. exekučným titulom. Súd zdôrazňuje, že predmetná exekučná vec je od októbra 2003 vykazovaná ako právoplatne skončená. Skúmanie reálnej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a teda, obstaranie skutkových zistení vzťahujúcich sa na solventnosť povinného v čase pred 14 rokmi, by preto bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, neúčelné a nehospodárne. Súd sa preto stotožnil s návrhom žalobcu, aby výška škody bola určená úvahou súdu, na úrovni 80 % z pohľadávky, ktorá bola predmetom vymoženia v exekučnom konaní, t.j. vo výške 322.523,- Sk (10.705,80 EUR).
56. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.705,80 EUR a v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.676,46 EUR t.j. 80.631 Sk žalobu zamietol.
57. Čo sa týka ďalšej časti nároku , v exekučnej veci vedenej proti povinnému G. L. mal súd z exekučného spisu sp.zn. Er 486/97, Ex 1310/96 nesporne za preukázané, že súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 3.7.1996, proti ktorému povinný dňa 30.7.1996 podal námietky. Súdny exekútor predložil spis spolu s námietkami na rozhodnutie Okresnému súdu v Prešove dňa 10.9.1996. Okresný súd v Prešove uznesením č.k. Er 486/96-27 zo dňa 13.11.2001 námietky proti exekúcii zamietol.
58. Podľa ust. § 50 ods.1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase predloženia námietok na rozhodnutie exekučnému súdu, ako aj v čase, kedy exekučný súd o námietkach rozhodol, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
59. Podľa ust. § 50 ods.2 Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
60. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zákon síce neurčoval konkrétnu lehotu na rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii, avšak v posudzovanej veci rozhodovanie exekučného súdu o námietkach proti exekúcii trvalo viac ako 5 rokov. Podľa ust. § 50 ods.4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.1998, dokonca proti rozhodnutiu exekučného súdu nebolo prípustné odvolanie.
61. Ako už súd uviedol vyššie, k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
62. V súvislosti s právom na súdnu ochranu poskytovanú nezávislými a nestrannými súdmi vo vzťahu k nútenému výkonu rozhodnutí (exekúcii) ústavný súd vyslovil, že výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu súčasť "súdnej ochrany" v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, inak záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú záujem na ochrane "práva na spravodlivý proces", by stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj pri vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne.
63. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
64. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom.
65. Ústavný súd SR už konštante judikoval, že časť exekučného konania, ktorou je rozhodovanie o námietkach povinného, treba spravidla považovať za konanie tak po právnej stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomerne jednoduché. Rozhodovanie exekučného súdu v incidenčnom spore vyvolanom námietkami nie je takým rozhodovaním, ktoré vyžaduje dokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom a vykonateľnom exekučnom titule.
66. V nadväznosti na uvedené je preto možné konštatovať, že skúmaný prípad je z hľadiska právnej a faktickej náročnosti štandardným prípadom, ktorý nevykazuje žiadne znaky komplikovanosti. Požiadavku na rýchly a efektívny postup pri rozhodovaní v rámci exekučného konania, je vzhľadom na jeho charakter a účel potrebné posudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní "o práve samom", ktoré mu predchádzalo (napr. III. ÚS 15/03 a III. ÚS 125/07).
67. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu, pretože o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie nerozhodol bez zbytočných prieťahov. Rozhodovanie o námietkach v trvaní vyše piatich rokov je evidentne neprimerané.
68. Súd ďalej skúmal splnenie ďalších podmienok pre záver o zodpovednosti štátu podľa zákona č.58/1969 Zb. , t.j. existenciu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym úradným postupom.
69. Súd konštatoval, že nedôsledným a prieťahmi sa vyznačujúcim postupom exekučného súdu, v časovej i vecnej súvislosti s touto jeho nečinnosťou, bola nielen priamo ohrozená, ale aj doslova zmarená reálna vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.
70. Ako totiž súd zistil, povinný G. L. bol v čase začatia exekučného konania, ako aj v čase, kedy mal exekučný súd rozhodovať o námietkach proti exekúcii, vlastníkom nehnuteľností a to parcely č. XXX o výmere 565 m2 zastavaná plocha, ako aj rodinného domu súp. č. X stojaceho na tejto parcele, zapísaných na liste vlastníctva č. XX, kat. územie S.. Tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 23.4.1997, t.j. v období, kedy exekučný súd rozhodoval o námietkach proti exekúcii, previedol na svoju dcéru N. L..
71. V čase, kedy bol exekučný spis na exekučnom súde z dôvodu rozhodovania o námietkach povinného proti exekúcii, súdny exekútor nesmel vykonať žiaden úkon, smerujúci k vykonaniu exekúcie niektorým zo spôsobov, upraveným v Exekučnom poriadku. Jeho povinnosťou bolo vyčkať na rozhodnutie
exekučného súdu. V čase, kedy už súd o námietkach rozhodol, t.j. v čase, kedy už súdny exekútor mohol pokračovať v exekúcii a mohol vydať exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, povinný už týmto, exekvovateľným majetkom, nedisponoval.
72. Predmetom vymoženia v predmetnom exekučnom konaní bola pohľadávka žalobcu vo výške 452.619,50 Sk. Hodnota vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného bola určená znaleckým posudkom č. 106/97 z apríla 1997 G.. B. K. vo výške 627.878,- Sk. Z porovnania uvedených hodnôt je teda zrejmé, že povinný bol bonitným dlžníkom a nebyť prieťahov v rozhodovaní súdu, pohľadávka žalobcu bola reálne vymožiteľná. Posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 27.5.1996 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi, trvá už viac ako 20 rokov a doposiaľ sa neskončilo žiadnym zo spôsobov upravených Exekučným poriadkom. V konaní nebolo sporné, že žalobca doposiaľ nebol uspokojený ani len čiastočne a teda, je zrejmé, že povinný, po tom, čo sa „zbavil“ uvedenej nehnuteľnosti, ostal nesolventný, t.j. nedisponoval žiadnym exekvovateľným majetkom.
73. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti štátu za vznik škody, pretože v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu bola zmarená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, čím mu vznikla škoda vo výške pohľadávky, ktorá, nebyť nesprávneho úradného postupu, mohla byť uspokojená v celom rozsahu. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.024,21 EUR.
74. Námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
75. Žalovaný uvedenú námietku založil s poukazom na ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Žalovaný mal za to, že vecne pasívne legitimovaným by mal byť súdny exekútor, nie štát.
76. Ako to však vyplynulo z vyššie uvedených záverov súdu, škoda v posudzovanej veci nebola spôsobená súdnym exekútorom, ale nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v občianskom súdnom konaní, zakladajúcim zodpovednosť štátu podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.58/1969 Zb.
77. Nárok v prevyšujúcej časti ( uplatnenej jednak titulom ušlého zisku a príslušenstva vo vzťahu k už priznanej náhrade skutočnej škody a jednak uplatnenej titulom náhrady škody a ušlého zisku v exekúcii vedenej proti P. N.) súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov celého konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).