Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-89-2024.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/89/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka A. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., štátna občianka Slovenskej republiky a otec F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., toho času: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, D. XX, B. B., štátny občan Slovenskej republiky, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I.Súd z v e r u j e maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť jej majetok.
II. Otec j e p o v i n n ý platiť na maloleté dieťa výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou rozsudku.
III. Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka podaným návrhom žiadala zveriť maloleté dieťa do jej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného. Ako dôvod uviedla, že s otcom dieťaťa sa zoznámila ako neplnoletá. Zo vzťahu sa jej narodila maloletá dcéra, ktorej otec bol už viackrát vo výkone trestu. Ona žila u svojich rodičov, keď on bol výkone trestu. Krátky čas, keď bol doma, žili v prenajatom byte spolu približne sedem mesiacov. Momentálne je zase vo výkone trestu odňatia slobody. Toho času má nového priateľa, žije s ním v spoločnej domácnosti aj s maloletou. Otec maloletej je viac času vo výkone trestu ako na slobode, preto nevidí ďalšiu možnosť, aby s ním zdieľala spoločnú domácnosť. Maloletá na neho nie je zvyknutá a pri stretnutiach ho berie ako cudzieho človeka. Ona je na materskej, poberá detské prídavky. Maloletá bude od septembra 2024 navštevovať škôlku.
2. Otec zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zákaz styku s dcérou. Zo vzťahu so zverením dieťaťa do jej starostlivosti súhlasí. Nie je vlastníkom nehnuteľného majetku ani cenného hnuteľného majetku, nemá ani osobné motorové vozidlo. Okrem tejto maloletej dcéry má ešte dcéru D. B.. V spoločnej domácnosti pre výkonom trestu žil s navrhovateľkou, ktorá bola nezamestnaná. Pred výkonom trestu bol oficiálne nezamestnaný. Jeho majetkové pomery na slobode boli súčasťou príčin, prečo sa dopúšťal trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Taktiež nesúhlasí s platením výživného od narodenia dcéry, nakoľko do času výkonu trestu výdavky na dcéru zabezpečoval sám aj z trestnej činnosti, ktorej sa dopúšťal a o ktorej matka maloletej dcéry vedela a s ktorou súhlasila.
S maloletou dcérou udržiava pravidelný telefonický kontakt ako aj video návštevy prostredníctvom skypu. Po jeho návrate na podmienečné prepustenie sa chce podieľať na výchove maloletej dcéry príkladným spôsobom, čo si, žiaľ, uvedomil až počas tohto výkonu trestu pod vedením sociálneho pracovníka.
3. Matka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody už dlhšiu dobu. Ako je vo výkone trestu, výživné neplatí, s dcérou je v telefonickom kontakte. Maloletá chce byť takto s ním spojená. Nepožaduje zákaz styku, uvidí, ako to bude prebiehať, keď bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Taktiež nepožaduje spätné výživné od narodenia maloletej dcéry. Žiada dcéru zveriť do svojej starostlivosti a zaviazať otca na platenie výživného v minimálnej sume. Ona je v súčasnej dobe na materskej a poberá materský príspevok. Žije s otcom terajšieho maloletého dieťaťa.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje zveriť maloletú do starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného.
5. Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý doručenie mal vykázané a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
6. Zo správy z prešetrenia pomerov vyplýva, že matka maloletej sa zdržiava u svojich rodičov v E., nakoľko jej priateľ je pracovne v zahraničí a nechce byť s maloletou sama. Matka maloletej uviedla, že trvá na podanom návrhu a to na zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti, nakoľko s otcom maloletej nežije už dva a pol roka. Otec sa o maloletú telefonicky zaujíma, ale finančne na ňu neprispieva. Výživné žiada v minimálne sume.
7. Podľa § 111 písm. b) Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 111 písm. c) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive maloletého.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa je tým z rodičov, ktorý v súčasnej dobe zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. S otcom sa maloletá nestretáva, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody, je s ním v spojení len telefonicky a formou skypu. Matka poberá rodičovský príspevok a príspevok na dieťa. Otec maloletej v súčasnej dobe neplatí výživné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú, pričom starostlivosť o ňu a výchovu vykonáva v jej záujme. Súd s prihliadnutím na kladné stanovisko kolízneho opatrovníka ako aj na závery vykonaného dokazovania vyhovel návrhu matky a zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti.
20. Podľa zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda schopné uspokojovať všetky svoje potreby z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, štúdia a schopnosti zamestnať sa a vykonávať prácu. Súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, v danom prípade matka, si plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie a podobne. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade otec, musí prispievať na jeho výživu výživným, ktoré určí súd rešpektujúc zákonné kritériá, schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja súhlasili so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. V súvislosti so zverením dieťaťa do starostlivosti vzniklo matke oprávnenie, ale aj povinnosť dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. O výške výživného súd rozhodol tak, že zaviazal otca na platenie výživného len v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t. j. maloletej suma 36,80 eura mesačne. V tejto sume súd určil otcovi platiť výživné na maloleté dieťa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súd neupravil styk otca s maloletým dieťaťom, nakoľko v súčasnej dobe sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a po prepustení, ak by mu matka neumožňovala stretávanie sa s dcérou, je možné podať návrh na úpravu styku s maloletou dcérou.
22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 C. m. p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 C. m. p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 C. m. p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 C. m. p. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.