Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoCsp-2-2022.pdf
PDF · 103.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu B. L., skrátený názov: B.,. so sídlom Q. K., XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, XXX XX V., o zaplatenie 4.210,07 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 15Csp/28/2020-142 zo dňa 23. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutom I. vyhovujúcom výroku okrem časti, v ktorej bola určená splatnosť priznanej istiny a príslušenstva.
II. Mení rozsudok v jeho napadnutom I. vyhovujúcom výroku v časti, v ktorej bola určená splatnosť priznanej istiny a príslušenstva tak, že povoľuje žalovanej splácať dlžnú istinu 3.238,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo súm špecifikovaných vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur mesačne splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Mení rozsudok vo výroku III. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 53,82% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.238,32 Eur do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy: 101,26 Eur počnúc od 21.02.2019 do zaplatenia, 101,26 EUR počnúc od 21.03.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.04.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.05.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.06.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.07.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.08.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.09.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.10.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.11.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.12.2019 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.01.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.02.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.03.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.04.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.05.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.06.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.07.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.08.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.09.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc
od 21.10.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.11.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.12.2020 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.01.2021do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.02.2021do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.03.2021 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.04.2021 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.05.2021 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.06.2021 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.07.2021 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.08.2021 do zaplatenia, 101,26 Eur počnúc od 21.09.2021 do zaplatenia; druhým výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a tretím výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 50,82% o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497, § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 52 ods. 2, § 53 ods. 9, § 517, § 524 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11, § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril veriteľ D. E. Z., U. so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahovala okrem údajov veriteľa a spotrebitelia aj osobitné údaje o spotrebiteľovi, a to že ide o starobnú dôchodkyňu, rozvedenú, počet nezaopatrených detí je 0, počet vyživovaných detí: 0. V článku II. bol uvedený jej čistý mesačný priemerný príjem vo výške 1.250,- Eur mesačne. Mesačné finančné výdavky (napríklad splátky úverov, hypoték, lízingov) boli uvedené v sume 150,- Eur a iné mesačné výdavky (napríklad sipo, náklady na bývanie, telefón) neboli uvedené. V článku III. boli definované parametre pôžičky. V článku IX. zmluvné podmienky pod bodom 9.2 sa zmluvné strany dohodli na vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky. V zmysle notárskej zápisnice zo dňa11.12.2017 došlo k uzavretiu projektu rozdelenia zlúčením medzi spoločnosťami D. E. Z. U.. a žalobcom B.., na základe ktorého nadobudol predmetnú pohľadávku žalobca. V zmysle predžalobnej upomienky zo dňa 27.09.2017, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že k uvedenému dňu eviduje nedoplatok na splátkach, ktoré žiada uhradiť bezodkladne na účet a zároveň upozornil žalovanú, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2017, bude oprávnený úver zosplatniť. Zároveň bola predložená doručenka s dňom uloženia zásielky 05.10.2017. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru veriteľ oznámil žalovanej, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Podľa prehľadu splátok a úhrad na meno žalovanej na predmetný dlh žalovaná uhradila doposiaľ sumu 913,34 Eur. Žalobca súdu nepreukázal žiadnymi listinami, že by s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom tohto konania je zmluvou spotrebiteľskou a spĺňa náležitosti vyžadované zákonom. Žalobca však ani na výzvu súdu nepreukázal, aby s odbornou starostlivosťou s poukazom na § 7 uvedeného zákona posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň mal za to, že v tomto prípade došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona, nakoľko úver bol poskytnutý bez akéhokoľvek prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca navyše nepreukázal, že žalovanej doručoval oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu preto mohol priznať žalobcovi právo na úhradu splátok úveru splatných do termínu pojednávania, teda na úhradu 41 splatných splátok, každá vo výške 101,26 Eur, čo spolu predstavuje sumu 4.151,66 Eur, zníženú o úhrady vykonané žalovanou v rozsahu 913,34 Eur, čo predstavuje sumu 3.238,32 Eur, pričom ide o splátky úveru splatné od 20.02.2019. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko žalobca si žalobou uplatňoval spolu sumu 4.210,07 Eur, v čom okrem uplatňovanej istiny boli zahrnuté aj náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s touto pohľadávkou. Vznik a dôvodnosť týchto nákladov žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca si v konaní uplatnil aj právo na úroky z omeškania vo výške 5% ročne počnúc od 29.11.2017 do zaplatenia, a to zo sumy 4.210,07 Eur. Vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť predmetného úveru sa žalovaná dostala do omeškania s plnením splátok počnúc od 21.02.2019 (tak ako je uvedené vyššie), preto priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania vo výške 5% ročne z každej jednotlivej neuhradenej splátky vo výške 101,26 Eur počnúc od tohto dátumu, a to s poukazom na § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky podľa, ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dátumu predstavovala 0%.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ktorý mal v konaní úspech 76,91% oproti neúspechu v rozsahu 23,09%, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 50,82 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným umiestnením po právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že nakoľko jej dôchodok, ktorého kópiu priložila k odvolaniu, nepostačuje ani na minimálne dôstojné pokrytie základných životných potrieb nie je možné v jej prípade splácať úver. Podotkla, že pôžičku jej ponúkol žalobca a dovtedy si všetky záväzky plnila. Keďže je v dôchodkovom veku, má problém si nájsť prácu, ktorá by zohľadňovala jej sociálny status (vek, zdravotný stav, výšku starobného dôchodku). Uviedla, že je samoživiteľka, čiže akákoľvek výška splátky by bola pre ňu likvidačná.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Uviedol, že je toho názoru, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne sa v plnej miere stotožňuje. V spore bolo preukázané, že žalovaná poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, preto v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy nevráteného úveru.
8. Žalovaná sa vyjadrila tak, že sa odvoláva voči úroku z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy, nakoľko keby bol žalobca s odbornou starostlivosťou skúmal pri poskytnutí úveru jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, do tejto situácie by sa s nižšími splátkami nedostala. Ako uviedla v odvolaní, výška jej dôchodku je 334,30 Eur a nepostačuje ani na dôstojné pokrytie základných životných potrieb, preto by dlžnú sumu rada splácala v splátkach v maximálnej výške 30,- Eur. Vzhľadom na jej vek a zdravotný stav je to suma splátky, pri ktorej dokáže dôstojne žiť. Uviedla, že lehota 15 dní tak ak je uvedená v rozsudku je pre ňu nemožná a likvidačná. Jej zmeškaním sa dostane do exekúcie a výška jej dlhu voči žalobcovi sa navýši a to len preto, lebo žalobca s odbornou starostlivosťou neskúmal pri poskytnutí úveru jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Ešte raz podotkla, že pôžičku jej ponúkol žalobca, dovtedy si všetky svoje záväzky svedomito plnila.
9. Žalobca sa vyjadril tak, že súhlasí s úhradou žalovanej sumy formou splátok, ktorých výšku ponecháva na rozhodnutí súdu.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.
11. Predmet prieskumu odvolacieho súdu vymedzuje uplatnená odvolacia argumentácia odvolateľa. Jednou zo základných náležitostí odvolania (§ 363 C.s.p.) je uvedenie, z akých dôvodov považuje odvolateľ rozhodnutie súdu za nesprávne (odvolacie dôvody), čo možno chápať, ako povinnosť tvrdenia odvolateľa pre odvolacie konanie. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je potom odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), čo znamená, že existenciu iných odvolacích dôvodov než ktoré uviedol odvolateľ, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nezisťuje a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, neprihliada na ne. Jedinou výnimkou je, ak zistí existenciu vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), na ktoré odvolací súd prihliada aj vtedy, ak neboli odvolateľom uplatnené. Odvolací súd tiež na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva (§ 373 ods. 1 C.s.p.). Dôvody odvolania môže teda odvolateľ doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
12. Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.) znamená, že odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v
lehote na podanie odvolania. Odvolateľ teda v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktorým vymedzením sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na dôvody vymedzené v odvolaní.
13. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že jej odvolanie smeruje v celom rozsahu voči prvému vyhovujúcemu výroku, pričom je tiež zrejmé, že žiada o povolenie splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach. Odvolací súd však konštatuje, že odvolacie dôvody žalobkyne takmer vôbec nekorešpondujú so závermi a odôvodnením súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel z dôvodov, ktoré žalovaná v podanom odvolaní vôbec nenapáda. Naopak, žalovaná poukázala na iné skutočnosti, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti nezaložil.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd preskúmal rozsudok v prvom vyhovujúcom výroku, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský a na tento správne aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Súd prvej inštancie sa zaoberal skúmaním splnenia podmienok upravených v § 7 ZoSÚ, teda, či žalobca dostatočne skúmal bonitu žalovanej. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie a z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané, že žalobca pri skúmaní bonity žalovanej nekonal s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalobca ani po výzve súdu prvej inštancie nepreukázal ako a či vôbec skúmal bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru. Odvolací súd poukazuje na to, že bez toho, aby žalobca požadoval jednak preukázanie príjmu žalovanej a jednak skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovanej, ako napr. úverovú zaťaženosť, počet vyživovaných osôb, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., resp. bez toho, aby neprihliadol ani na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver, v dôsledku čoho správne dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a o nemožnosti žalobcu požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V dôsledku uvedeného tak správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobcovi priznal len právo na úhradu splátok úveru splatných do termínu pojednávania, čo predstavuje spolu sumu 3.238,32 Eur s prísl..
15. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie priznanému nároku na zákonný 5%-ný úrok z omeškania zo súm, ktoré špecifikoval v napadnutom výroku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval aj v tomto smere správne, keďže vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku (aj keď nie v rozsahu tvrdenom žalobcom), vzniklo žalobcovi okrem práva na úhradu splátok splatných ku dňu vyhlásenia rozsudku aj právo na úroky z omeškania, ktoré si žalobca v podanej žalobe uplatnil. Prvoinštančný súd tak správne priznal žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože dlh, ktorý voči nemu mala žalovaná nebol splnený riadne a včas, čím sa žalovaná dostala do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo domáhať sa zaplatenia aj úrokov z omeškania. Priznanie úrokov z omeškania je možné len v prípade, pokiaľ o to veriteľ požiada, čo v predmetnom prípade splnené bolo. Priznanie úrokov z omeškania je nezávislé od toho, v akej sociálnej situácii sa nachádza žalovaná, ide o akcesorický záväzok k hlavnému záväzku, povinnosti uhradiť dlh. Z uvedeného dôvodu tak možno konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania, avšak len z dlžných splátok, ktoré žalovaná neuhradila a ktoré sa stali splatnými ku dňu vyhlásenia rozsudku. Zároveň odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že aj výška zákonného úroku z omeškania bola súdom prvej inštancie určená v správnej výške. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť podaného odvolania žalovanej v tomto smere.
16. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. okrem časti určenia splatnosti, ako vecne správny potvrdil.
17. Žalovaná v podanom odvolaní zároveň žiadala o možnosť zaplatenia dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur poukazujúc na jej vek, zdravotný stav a výšku dôchodku, pričom zároveň predložila aj kópiu rozhodnutia W. o výške starobného dôchodku. Odvolací súd poukazuje na
to, že vo vzťahu k splatnosti celého dlhu vrátane úrokov z omeškania platí, že v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. je lehota na plnenie, tzv. paričná lehota, 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, avšak zákon v tomto ustanovení zároveň umožňuje v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie. Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že táto je starobnou dôchodkyňou s výškou dôchodku 334,30 Eur, o čom predložila aj dôkaz, nie je zamestnaná a má zdravotné problémy, preto bude pre ňu likvidačné uhradiť dlžnú sumu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že dlh, ktorý je žalovaná povinná zaplatiť dosahuje takmer desaťnásobok jej mesačného príjmu, ktorý v súčasnosti tvorí len starobný dôchodok, pričom žalovaná trpí aj zdravotnými problémami, vzhľadom na vek má značný problém nájsť si prácu a zabezpečiť si tak ďalší príjem, pričom prejavila snahu o plnenie dlhu, avšak nie jednorazovo, ale v splátkach, s čím žalobca vo svojom vyjadrení súhlasil a výšku splátok ponechal na rozhodnutí súdu. Odvolací súd na tomto mieste ešte uvádza, že povolenie splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach nebude spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, vzhľadom na skutočnosť, že tento je bankou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do jeho pomerov, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu a neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu. Výška dlhu žalovanej, jej platobná schopnosť, vek a zdravotný stav odôvodňujú povolenie splátok tak, ako to požadovala sama žalovaná, t.j. vo výške 30,- Eur mesačne. Žalovaná ako spotrebiteľ sa objektívne ocitla v takej situácii, v ktorej by zaplatenie dlhu 3.238,32 Eur s prísl. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bolo pre ňu likvidačné. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že povolenie žalovanej splatiť dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur mesačne bude dôvodné a správne.
18. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej bola určená splatnosť priznanej istiny a príslušenstva zmenil tak, že žalovanej povolil splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur mesačne splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žalovaná bude povinná odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku uhrádzať dlh v pravidelných mesačných splátkach a v prípade, pokiaľ by sa s úhradou čo i len jednej takejto splátky omeškala a ak by riadne v splátkach dlh neuhrádzala, nastane strata výhody splátok. V takom prípade žalovaná bude povinná dlh uhradiť v najbližšej splátke celý naraz.
19. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
20. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
21. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
22. V predmetnom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne uplatnil zásadu úspechu v konaní, a teda správne zisťoval, ktorá zo sporových strán bola v konaní úspešnejšia. Súd prvej inštancie porovnaním žalobného petitu a výrokom meritórneho rozhodnutia správne zistil, že v predmetnom prípade bol žalobca úspešný v rozsahu 76,91% a žalovaná bola neúspešná v rozsahu 23,09%, avšak nesprávne vypočítal čistý úspech žalobcu, ktorý určil vo výške 50,82%, pretože čistý úspech žalobcu je správne vo výške 53,82% (76,91% - 23,09%).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 53,82% o ktorej výške potom rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, z dôvodu, že úspech žalobcu a žalovanej bol v odvolacom konaní rovnaký. Žalovaná bola úspešná čo do povolenia splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach a žalobca bol úspešný v ostatnej časti, teda vzájomné čiastočné úspechy sporových strán sa anulovali.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).