Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-33-2017.pdf
PDF · 116.34 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-7Cb/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci sporu žalobcu Mesto Veľký Krtíš, J. A. Komenského 759/3, Veľký Krtíš, IČO: 00 319 651, zastúpeného Roman Jablonovský, advokát, so sídlom Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, proti žalovanému Slovenská republika - Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328 o zapl. 130 800,- Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
I .Súd žalobu z a m i e t a
II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalobcovi vo výške 100%
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žalobca žiadal súd, aby uložil žalovanému zaplatiť mu 130 800,- Eur istiny s 5% úrokom z omeškania ročne od 24.03.2017 z titulu bezdôvodného obohatenia a to na tom skutkovom základe, že on je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú vedené na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Veľký Krtíš, pričom predmetné nehnuteľnosti sú vedené ako ostatné plochy v k. ú. mesta Veľký Krtíš a nachádza sa na nich verejná komunikácia I/75, vrátane cestného telesa, rigolov vedľa komunikácie a konštrukcie vozovky, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenskej správy ciest, teda žalovaného. Nehnuteľnosti sú situované na ulici N. E. G.. R. V. od východného okraja zastavaného územia mesta Veľký Krtíš cez stred mesta až po západný okraj zastavaného územia. Žalobca zároveň v žalobe uviedol, že navrhol žalovanému majetko-právne usporiadanie vlastníckeho práva k uvedených nehnuteľnostiam tak, že vyzval žalovaného na usporiadanie vlastníckeho práva k týmto pozemkom pod verejnou komunikáciou a to formou odkúpenia za cenu stanovenú Ing. Mariánom Novotným, znalcom., ktorý zároveň v predmetnom znaleckom posudku stanovil okrem toho, že stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností aj nájomné za užívanie nehnuteľností a to vo výške 65 400,- Eur ročne. Uvedenú výzvu na vyporiadanie uvedených vzťahov žalovaný prevzal 24.03.2017 a vo svojom vyjadrení k tejto uviedol, že vzhľadom na veľkú výmeru pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ktoré sa nachádzajú pod cestou I/75 a s tým súvisiacimi vysokými nákladmi majetkoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov sa správa ciest obrátila s požiadavkou o usmernenie k ďalšiemu postupu na generálne riaditeľstvo Slovenskej správy ciest a uvedené by malo byť riešené v spolupráci s Ministerstvom dopravy SR. Žalobca ďalej uviedol, že s prihliadnutím na uvedené má za to, že užívaním týchto nehnuteľností sa žalovaný bezdôvodne obohacuje na jeho úkor, preto vyžaduje vydať bezdôvodné obohatenie a to vo výške dvojročného plnenia - nájomného stanoveného znalcom v znaleckom posudku vo výške 130 800,- Eur (2x 65 400,- Eur). Zároveň sa domáha aj zaplatenia úrokov z omeškania a to od 24.03.2017, od kedy je žalovaný v omeškaní.
2. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 12.05.2017 č. k. 7Cb/33/2017-53 vyzval žalovaného, aby sa k žalobe písomne vyjadril a zároveň žalovaného poučil, že ak bez vážneho dôvodu povinnosť
uloženú mu uznesením nesplní môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe o splnení povinnosti rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný podaním zo dňa 23.05.2017 sa vyjadril k predmetnej žalobe, kedy v uvedenom vyjadrení uviedol, že žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, kedy má za to, že priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by bolo vo vzťahu k žalovanému v rozpore s dobrými mravmi a zároveň, že na strane žalovaného nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.05.2017 žalovaný uviedol, že predmetné pozemky boli na LV č. XXXX v prospech vlastníka Mesto Veľký Krtíš zapísané pri zápise registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) dňa 03.02.2005 a to na základe zákona č. 180/1995 Z.z., pričom z dôkazov, ktorým je stanovisko Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru zo dňa 20.04.2017 a jeho príloh vyplýva, že k predmetným parcelám neboli založené pozemnoknižné vložky a teda sa jedná o neknihované parcely - cesty a v súlade s § 14 ods. 1,2 zákona č. 180/1995 Z. z. tvorili verejný majetok. Z výpisov z ROEP vyplýva, že sa jednalo o neknihované parcely - Hradskú podunajskú magistrálu. Uvádzané pozemky boli až do roku 2005, keď bol zapísaný ROEP resp. do účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. verejným majetkom zastavaným štátnou cestou. Žalovaný k predmetnej žalobe ďalej uviedol, že štátna cesta bola na pozemkoch postavená v dávnej minulosti, pričom presný rok výstavby cesty I/75 (predtým sa jednalo o cestu II/508, ktorá bola približne v sedemdesiatich rokoch 20. st. prekvalifikovaná na cestu I. triedy č. 75) sa nepodarilo žalovanému zistiť, avšak podľa dostupných mostných listov bola zrejme postavená v 30-tych rokoch 20. st. a bola v správe štátu, konkrétne ONV Veľký Krtíš. Teda ako vyplýva z uvedeného cesta I/75 v intraviláne mesta Veľký Krtíš a aj pozemky pod ňou boli verejným (štátny) majetkom. K uvedenému predložil žalovaný dôkaz a to list Okresného úradu zo dňa 20.04.2017 s prílohami. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že Mesto Veľký Krtíš teda žalobca nebol pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností nakoľko šlo o verejný (štátny) majetok, pričom nikdy nevynaložil finančné prostriedky na ich obstaranie - kúpu. Nadobudol ich bezodplatne na základe zákona a v stave, keď boli niekoľko desiatok rokov zastavané telesom štátnej cesty a už v tomto čase pozemky neboli reálne využiteľné. Ďalej uviedol, že výstavbou predmetnej cesty nikdy nedošlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu nakoľko tento v čase výstavby štátnej cesty nebol vlastníkom a podľa jeho názoru zámerom zákonodarcu tak, ako to vyplýva aj zo zákona č. 180/1995 Z. z. bolo usporiadať vlastníctvo k pozemkom okrem iného aj k neknihovaným parcelám a nie vytvoriť právny stav v ktorom obce za bezodplatne poskytnutý majetok štátu budú následne požadovať od štátu finančné prostriedky napr. aj vo forme bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že už v momente, kedy žalobca nadobudol bezodplatne predmetné pozemky zastavané štátnou cestou nemohol očakávať a predpokladať ich užívanie, získavanie finančnej výhody či nakladanie s nimi. Poukázal zároveň na režim usporiadania pozemkov, ktoré podľa ods. 1 citovaného zákona prešli do správy Slovenského pozemkového fondu. Neknihované parcely v extraviláne zastavané cestou I. triedy, ktoré účinnosťou uvedeného zákona prešli do správy Slovenského pozemkového fondu odovzdáva SPF žalovanému bezodplatne. Ako dôkaz predložil delimitačný protokol č. XXXXX/XXXX-G.-G..XX. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že priznaním nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by podľa jeho názoru došlo k narušeniu nielen dobrých mravov ale aj určitej rovnováhy v konaní štátu zastúpeného svojimi organizáciami a v konaní obcí a miest vo vzťahu k usporiadaniu vlastníctva k pozemkom. Zároveň k tvrdeniu, že užívaním nehnuteľností žalobcu sa žalovaný bezdôvodne obohacuje uviedol, že žalovaný nie je užívateľom ale správcom ciest I. triedy vo vlastníctve SR a to v zmysle ustanovenia § 3 d ods. 5 písm. b) Zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení, ako aj v súlade s čl. III. písm. b) Zriaďovacej listiny Slovenskej správy ciest. Správa cesty I/75 mu bola zverená zákonom. Ako dôkaz k uvedenému tvrdeniu predložil zriaďovaciu listinu č. XXX/M-XXXX zo dňa 14.02.2005. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že na jeho strane nemôže dochádzať k bezdôvodnému obohateniu nakoľko tým, že štát prostredníctvom Slovenskej správy ciest ako správcu komunikácie I. triedy vykonáva činnosti spojené so správou, údržbou cesty nikdy nezískal žiadnu hodnotu, alebo plnenie ako majetkový prospech. Cesta postavená na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu túto nevyužíva žalovaný za účelom dosiahnutia zisku, ale k bezplatnému uspokojovaniu verejných potrieb, pričom on vynakladá finančné prostriedky na údržbu a opravy pozemnej komunikácie. Táto komunikácia nie je ani spoplatňovaná mýtom alebo diaľničnými poplatkami, ktoré by boli zdrojom rozpočtu pre žalovaného. Cesta slúži verejnosti, v súčasnosti je najvýznamnejším cestným ťahom prechádzajúcim mestom Veľký Krtíš a jeho okolím, nakoľko sa v regióne nenachádza žiadna diaľnica alebo rýchlostná komunikácia, spája Lučenec a Sládkovičovo a má nepopierateľný význam a ekonomický prínos pre mesto Veľký Krtíš a jeho obyvateľov. Poukázal na to, že správu a údržby cesty finančne zabezpečuje a realizuje štát prostredníctvom Slovenskej správy ciest a žalobca sa na jej správe a údržbe nepodieľa žiadnym spôsobom. Údržba pozemkov, ktoré sú predmetom sporu a ktorých povrch bol spracovaný výstavbou cesty si nevyžaduje zo strany žalobcu žiadne finančné náklady, nakoľko o tieto sa stará žalovaný v rámci správy a údržby cesty a preto potom nedošlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Tiež uviedol, že Slovenská správa ciest požiadala listom zo dňa 02.03.2017 Ministerstvo dopravy a výstavy SR o iniciovanie legislatívnej zmeny príslušných právnych predpisov, ako dôkaz predložil list zo dňa 02.03.2017. Záverom poukázal na dobré mravy, ktoré predpokladajú istú vyváženosť pri plnení si povinností a pri využívaní práv vyplývajúcich z právnych vzťahov a právnych noriem. Uviedol, že pokiaľ by bolo žalobe vyhovené táto zásada by nebola dodržaná, žiadal, aby súd žalobu zamietol.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.06.2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 23.05.2017 poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/7/2014 zo dňa 02.04.2014, z ktorého odôvodnenia vyplynulo, že žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k ceste mal zákonný prostriedok na to, aby vysporiadal práva k pozemku vo vlastníctve žalobkyne resp. jej právnych predchodcov. Zároveň k pasívnej legitimácii, ktorú žalovaný namietal uviedol, že Krajský súd v Prešove v predmetnom rozsudku poukázal na tú skutočnosť, že Slovenská správa ciest je iba právnickou osobou, ktorá koná za štát podľa § 21 ods. 4 OSP. Účastníkom konania je Slovenská republika a zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 1405/2005 zo dňa 25.10.2006 v ktorom je popretý názor žalovaného, že predpokladom vydania bezdôvodného obohatenia je zisk žalovaného z užívania cesty, ktorá je postavená na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. Poukázal na tú skutočnosť, že právna teória uvádza, že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľností za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Uviedol, že nepopiera význam cestnej komunikácie I/75, ktorá prechádza mestom Veľký Krtíš, domáha sa len svojho práva. Tiež poukázal na zákon č. 66/2009 Z. z., ktorý zriadil zákonné vecné bremeno stavieb k pozemkom ak nebolo dohodnuté iné právo, pričom súdy Slovenskej republiky rozhodli, že takéto obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za náhradu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCDo 2/2004 zo dňa 23.4.2015, preto potom podľa jeho názoru až do doby pokiaľ nedôjde k usporiadaniu vlastníckeho práva k pozemkom na ktorých stoja stavby v prospech žalovaného (kúpou) bude bezdôvodné obohatenie na jeho strane narastať.
4. Žalovaný svojim vyjadrením k uvedenému zo dňa 18.07.2017 uviedol, že na svojom vyjadrení tak, ako bolo dané zo dňa 23.05.2017 trvá a neuznáva nárok žalobcu, pričom zdôraznil, že dôkaz predložený žalobcom a to v podobe rozsudku Krajského súdu v Prešove, vydané pod č. k. 3Co 7/2014 zo dňa 02.04.2014 sa nejedná o analogický prípad, ktorý by mal byť posudzovaný zhodne, nakoľko uvedeným rozhodnutím krajský súd rozhodoval o nároku fyzickej osoby, ako vlastníčky pozemku pod cestou I. triedy, ktorá tento nadobudla na základe právneho úkonu a to kúpnej zmluvy za určitú kúpnu cenu aj keď už v čase kúpy sa jednalo o pozemok zastavaný cestou. Opätovne poukázal na spôsob nadobudnutia pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu, kedy k nadobudnutiu týchto došlo na základe zákona a zápisom ROEP, ako pozemkov, ktoré síce nemali založený list vlastníctva, ale pôvodne ako neknihované parcely boli vedené, ako verejný štátny majetok, zastavené niekoľko desiatok rokov cestou vo vlastníctve štátu bezodplatne. Uviedol, že práve v dôvode a spôsobe nadobudnutia pozemkov pod cestou I. triedy Mestom Veľký Krtíš je rozdiel oproti prípadu, ktorý bol riešený rozsudkom Krajského súdu v Prešove na ktorý sa žalobca odvoláva a práve v tom spočíva rozpor požiadavky žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia s dobrými mravmi na ktoré poukazuje žalovaný, dôvodí ho vo vyjadrení zo dňa 23.05.2017. Uviedol, že považuje nárok žalobcu za priečiaci sa dobrým mravom, nakoľko nerešpektuje rovnosť účastníkov vzťahu a zneužíva výkon práva k získaniu majetkového prospechu z vlastníctva pozemkov, ktoré tvorili verejný majetok, pričom sa žalobca o ich nadobudnutie nijako nepričinil, na ich nadobudnutie ani údržbu nevynaložil žiadne finančné prostriedky a nikdy ani nemohol počítať s ich využívaním. Poukázal na tú skutočnosť, že mesto získalo bezodplatne od štátu majetok - pozemky, ktoré sú predmetom tejto žaloby, tohto konania t. j. získalo majetkovú hodnotu, ktorú si žalobca vyčíslil znaleckým posudkom na 881 000,- Eur. Uvedené znamená, že žalobca nadobudol od štátu (od žalovaného resp. jeho právneho predchodcu) majetok v hodnote 881 000,- Eur bezodplatne na základe zákona, pričom tieto pozemky boli v čase nadobudnutia žalobcom zastavaná cestou I. triedy a teda ich reálne využitie bolo od začiatku nemožné. Nie je však možné hovoriť o neoprávnenom či nelegálnom zastavaní pozemkov žalovaným cestou prvej triedy ani o protiprávnom konaní žalovaného, pričom podľa jeho názoru si žalobca uplatňuje duplicitne nárok na majetkovú hodnotu od štátu a to tak, že od toho istého subjektu teda štátu získal majetkovú hodnotu v podobe nehnuteľného majetku a opätovne žiada
štát o vyplatenie všeobecnej hodnoty tohto nehnuteľného majetku a navyšuje požadovaný určitý výnos tohto nehnuteľného majetku v podobe nájomného resp. vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol tiež, že napriek tomu, že apriori odmieta nárok žalobcu z opatrnosti vznáša námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy uviedol, že subjektívna premlčacia doba je limitovaná objektívnou premlčacou dobou a najneskôr sa právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Uviedol, že Mesto Veľký Krtíš nadobudlo vlastníctvo k dotknutým pozemkov ako mesto najskôr 01.09.1995 t. j. účinnosťou zákona č. 180/1995 Z. z. resp. v roku 2005 ich zápisom na list vlastníctva žalobcu v roku 2005 na základe ROEP a k bezdôvodnému obohateniu tak mohlo zo strany mesta dôjsť prvý krát už v roku 1995 a preto už v roku 2017 márne uplynula lehota na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutia Okresného súdu v Prešove zo dňa 12.09.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/9/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.11.2013 pod sp. zn. 9Co/78/2012. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval žaloby v celom rozsahu a ďalej uviedol, že keďže si uplatňuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov od uplatnenia žalobného nároku, tento jeho nárok nie je premlčaný. Žalovaný žiadal s prihliadnutím na ním predložené vyjadrenia a listinné dôkazy žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú v k. ú. Veľký Krtíš a sú zapísané na LV č. XXXX ako KNE par. č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X a tieto sú zastavané cestou prvej triedy I/75 vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Slovenskej správy ciest. Predmetné pozemky boli na LV č. XXXX v prospech vlastníka Mesto Veľký Krtíš zapísané pri zápise registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) dňa 03.02.2005 a to na základe zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Súd mal zároveň preukázané zo stanoviska Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru zo dňa 20.04.2017 a jeho príloh, že k predmetným parcelám neboli založené pozemnoknižné vložky a teda sa jedná o neknihované parcely - cesty a v súlade s ustanovením § 14 ods. 1,2 Zákona č. 180/1995 Z. z. tvorili verejný majetok. Súd mal zároveň preukázané z výpisov ROEP poskytnutých Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom a to konkrétne z poznámok k uvedeným parcelám, že sa jednalo o neknihované parcely - Hradskú podunajskú magistrálu. Uvedené pozemky boli verejným majetkom zastavaným štátnou cestou. Štátna cesta bola na uvedených pozemkoch postavená v minulom storočí, kedy presný rok výstavby cesty I./75 (predtým sa jednalo o cestu II. /508, ktorá bola prekvalifikovaná na cestu I. triedy č. 75) súd nemal preukázaný. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že z listu Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru č. I.-U.--XXXX/XXXXXX, I.-U.-V.-XXXX/XXXXX zo dňa 20.04.2017 + výpisy z ROEP, ktoré predložil žalovaný a zároveň z mostných listov na ceste I./75 (predtým II./508- Most cez potok Plachtinský, most v obci Veľký Krtíš cez potok Krtíšsky a most cez Suchý jarok). Súd mal z vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu na základe zákona č. 180/1995 Z. z. a na LV žalobcu boli tieto nehnuteľnosti zapísané v rámci zápisu ROEP. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca podaním zo dňa 22.03.2017 doručil žalovanému návrh na majetkovo právne usporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom v k. ú. Veľký Krtíš konkrétne nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Veľký Krtíš s návrhom na zaplatenie 130 800,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia na základe ceny, ktorú stanovil znalec v znaleckom posudku, ktorý zároveň v uvedenom posudku určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na 881 000,- Eur. Z vykonaného dokazovania zároveň bolo preukázané, že žalovaný podaním zo dňa 12.04.2017 na výzvu žalobcovi uviedol, že pokiaľ sa týka pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod cestou I/75 obrátil sa na generálne riaditeľstvo Slovenskej správy ciest, ktoré by malo požiadavky miest a obcí o majetkovo právne vyporiadanie pozemkov pod cestami I. triedy riešiť v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, pričom sa jedná o špecifickú agendu, ktoré nehnuteľnosti pod cestami I. triedy nadobudli prevažne na základe zákona 180/1995 Z. z. a už zastavané cestou prvej triedy, pričom je potrebné v tejto záležitosti prijať koncepčné riešenie. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcom vypracovaným znalcom Ing. Mariánom Novotným č. 21/2017, ktorého úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností vedených na LV č. XXXX mal súd preukázané, že na pozemkoch vedených na LV č. XXXX sa nachádza verejná komunikácia I/75 vrátane cestného telesa, rigolov vedľa komunikácie a konštrukcie vozovky, pričom pozemky sú situované na ul. Lučenskej a ul. Janka Kráľa od východného okraja zastavaného územia mesta cez stred mesta až po západný okraj zastaveného územia mesta. Z predmetného znaleckého posudku bolo preukázané, že
všeobecná hodnota stavieb a pozemkov predstavuje 881 000,- Eur a nájom za uvedené nehnuteľnosti ročne predstavuje čiastku 65 400,- Eur.
6. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
.
7. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Je nesporné a takto to vyplynulo aj z vyjadrenia žalovaného, že pre rozhodnutie v sporovej veci má zásadný význam vyriešenie právnej otázky či uplatňovanie vydania bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností, čomu v podstate zodpovedá plnenie bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak právny dôvod k plneniu od začiatku vôbec neexistoval. K bezdôvodnému obohateniu z tohto právneho dôvodu dochádza na úkor vlastníka aj v prípade užívania jeho veci bez právneho dôvodu, neoprávnený užívateľ tak získava majetkový prospech, ktorý zodpovedá čiastke obvykle vynakladanej v danom mieste a čase na užívanie takejto veci, napr. formou nájmu. Dôkazné bremeno na preukázanie, že niekto iný ako vlastník pozemku získal obohatenie v súvislosti s užívaním takéhoto pozemku je na vlastníkovi pozemku v tomto prípade na žalobcovi a preto potom v tejto súvislosti podľa názoru súdu má pre rozhodnutie súdu zásadný význam zistenie, aký bol vzťah vlastníka pozemku k vybudovaniu stavby pozemnej komunikácie na tomto pozemku v čase začatia výstavby a aké práva si vlastník pozemku v tom čase uplatňoval napr. s akým obmedzením svojho vlastníckeho práva súhlasil. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného k otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Je nesporné a ani žalobca uvedenú skutočnosť nespochybnil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva na základe aplikáciou zákona č. 180/1995 Z. z. a zápisom ROEP, kedy je nesporné, že uvedené pozemky boli verejným majetkom zastavaným štátnou cestou, ktorá bola na uvedených pozemkoch postavená ešte v minulom storočí (podľa vyjadrenia žalovaného sa jednalo predtým o cestu II/508, ktorá bola cca v 70-tych rokoch 20.st. prekvalifikovaná na cestu prvej triedy č. 75, pričom je nesporné a žalobcom nerozporované, že mesto Veľký Krtíš nadobudlo pozemky, ktoré sú predmetom tejto žaloby na základe citovaného zákona a na jeho LV boli zapísané v rámci zápisu ROEP, kedy mesto Veľký Krtíš nebolo pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností nakoľko šlo o verejný (štátny) majetok, nadobudlo ich bezodplatne na základe zákona v stave, keď boli niekoľko desiatok rokov už zastavané telesom štátnej cesty, pričom aj podľa názoru súdu už v čase nadobudnutia týchto pozemkov žalobcom neboli reálne využiteľné. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného v tom smere, že výstavbou cesty nikdy nedošlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu, preto potom nie je možné hodnotiť predmetnú nehnuteľnosť ako stavbu neoprávnenú z hľadiska občianskoprávnej úpravy, pričom je tiež nesporné to, že žalobcovi muselo byť známe v čase keď nadobudol predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva, že aký je právny stav, ako aj faktický stav, že pozemky, ktoré získal na základe zákona sú zastavané telesom štátnej cesty a už v tom čase neboli pozemky pod uvedenou nehnuteľnosťou reálne využiteľné. Súd sa stotožnil aj so stanoviskom žalovaného v tom smere, že zámerom zákonodarcu tak, ako to aj vyplýva z predmetného právneho predpisu zákona č. 180/1995 bolo najmä usporiadať vlastníctvo k pozemkom okrem iného aj neknihovaným parcelám, pričom súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v čase, kedy už uplynulo cca 12 rokov od nadobudnutia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň je potrebné a súd sa stotožnil s právnou ako aj skutkovou argumentáciou žalovaného v tom smere, že predmetnú nehnuteľnosť resp. stavby postavené na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nevyužíva on za účelom dosiahnutia zisku, ale k bezplatnému uspokojovaniu verejných potrieb. Je nesporné, že práve on vynakladá aj finančné prostriedky na opravu cestnej komunikácie. Tak, ako to sám uviedol, táto komunikácia nie je spoplatnená mýtom alebo cestnými známkami, ktoré by boli zdrojom rozpočtu žalovaného. Zároveň tiež sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že cestné teleso nenadobudol na základe vlastného rozhodnutia. Je nesporné aj to, že žalobca bol dostatočne oboznámený so stavom nehnuteľností, poznal stav nehnuteľností. Je potrebné uviesť, že cestná komunikácia, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu slúži najmä
na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby. Zároveň je potrebné uviesť, že súd postráda v samotnej žalobe a dôvody pre ktoré si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia najmä námietky žalobcu v tom smere, ktoré sa javia za kľúčové, že nemohol v rozhodnom období realizovať svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a teda nemohol disponovať so svojim majetkom. Je pravdou, že pokiaľ sa týka majetkoprávneho vyrovnania nehnuteľností pod cestami legislatívne táto problematika v súčasnej dobe nie je vyriešená, pričom legislatíva rieši len majetkoprávne vyrovnanie pozemkov pod novou pripravovanou stavbou pozemnej komunikácie, ako stavby vo verejnom záujme. Tieto je možné podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov vyvlastniť a pozemky pod cestami známych vlastníkov je možné riešiť uzatváraním kúpnych zmlúv. V prípade ak nie je možné dosiahnuť dohody mohlo by prísť na rad dodatočné vyvlastnenie. Je potrebné tiež uviesť, že žalobca nadobudol do vlastníctva bezodplatne nehnuteľnosti v hodnote 881 000,- Eur. Uvedené nadobudol do vlastníctva od žalovaného resp. jeho právneho predchodcu, pričom tak, ako už bolo uvedené, nehnuteľnosti v čase keď ich nadobudol do vlastníctva boli zastavané cestou I. triedy a už v uvedenom období bolo zrejmé, že ich reálne využitie je nemožné od samého začiatku. Žalobou sa žalobca domáha zaplatenia 130 800,- Eur, čo predstavuje finančné odškodnenie za obdobie dvoch rokov za užívanie týchto jeho nehnuteľností, pričom sa súd stotožnil sa aj s argumentáciou žalovaného v tom smere, že samotný žalobca t. j. Mesto Veľký Krtíš, cestu prvej triedy, ktorá sa nachádza na predmetných pozemkoch využíva, keďže samotná cesta prvej triedy I/75, ako komunikácia spája mesto Veľký Krtíš a jeho okolie s ostatnými regiónmi. Opätovne tu súd poukazuje na inštitút bezdôvodného obohatenia, ktorý vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ by k tomu došlo, je povinný takto získaný prospech vrátiť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prejednávanom spore je nesporné, že cesta prvej triedy stojí na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, pričom kto je vlastníkom ciest prvej triedy upravuje zákon č. 135/1961 Zbierky o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov v ustanovení § 3 d ods. 1. Podľa tohto ustanovenia diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty prvej triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu ak osobitný predpis neustanovuje inak. Slovenská správa ciest má len postavenie správcu tohto majetku štátu a v prebiehajúcom konaní nevystupuje ako žalovaný nakoľko účastníkom konania na strane žalovaného je Slovenská republika. Slovenská správa ciest je právnickou osobou konajúcou za štát. Súd bolo toho názoru, že keďže predmetný pozemok, ktorý získal do vlastníctva žalobca na základe zákona č. 180/1995 Z. z., ktorý však v žiadnom svojom ustanovení tak, ako napr. zákon č. 66/2009 Z.z. neobsahuje ustanovenia týkajúce sa poskytnutia náhrady vlastníkovi pozemku, súd považoval priznanie tejto vo forme bezdôvodného obohatenia za riešenie, ktoré nie je možné v tomto konkrétnom prípade použiť. Je nesporné tiež to, že žalovaný ako už bolo uvedené, nadobudol predmetnú cestu prvej triedy 75 v dôsledku nie vlastného rozhodnutia ale zo zákona a nemal ani možnosť toto vlastníctvo odmietnuť. Preto súčasné konanie žalobcu určitým spôsobom vzbudzuje pochybnosti o jeho dobromyseľnosti, keďže situácia týkajúca uvedených nehnuteľností je mu známa prinajmenšom od roku 2005 a samotný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatňuje teda až po uplynutí 12 rokov od získania pozemku do svojho vlastníctva., kedy za predchádzajúce obdobie žalobca žiadnym spôsobom žalovaného nekontaktoval a ani sám neinicioval také konanie, ktoré by mohlo vyriešiť situáciu týkajúcu sa jeho vlastníckych práv. Aj s prihliadnutím na uvedené súd preto potom posúdil jeho nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia ako nedôvodný a tento zamietol .Podľa názoru súdu žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil.
8. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že táto námietka sa javí súdu ako nedôvodná, keďže právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny okamih, kedy sa oprávnený preukázateľne dozvedel také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. V súdenom spore je síce zrejmé, že už v roku 2005 nadobudol do vlastníctva žalobca predmetné nehnuteľnosti a to zápisom na LV , žalobca sa v roku 2017 (27.04.2007) žalobou obrátil na súd., kedy si svojou žalobou uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za čas dva roky spätne od výzvy pre žalovaného na plnenie t.j.od 24.3.2015,pričom premlčaný je len jeho nárok za čas od 24.3.2017 do 27.4.2017- do podania návrhu na súd. .
9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech súd mu priznal náhradu trov voči žalobcovi vo výške 100%.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.