Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/75/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 16. novembra 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej prejednal sťažnosť odsúdeného J. W. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1PP/29/2017 z 18.9.2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. W. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného J. W. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tak, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, z toho 3-krát na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Doposiaľ bol 4-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Pri plnení programu zaobchádzania stanovené ciele plní len čiastočne a resocializačná prognóza je u neho menej priaznivá, pričom riziko sociálneho zlyhania možno hodnotiť ako stredné. Rizikovým faktom je najmä požívanie alkoholu a drog, ako aj opakované páchanie trestnej činnosti. Záverom prvostupňový súd konštatuje, že u odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v prípade prepustenia z výkonu trestu by viedol riadny život. Poukázal, že odsúdený bol v minulosti už podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom opätovne páchal trestnú činnosť.

Proti uzneseniu okresného súdu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že závery prvostupňového súdu o tom, že u odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by viedol v budúcnosti riadny život, sú správne a zodpovedajú zabezpečeným dôkazom. Prvostupňový súd správne konštatuje, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, opakovane aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom v minulosti už bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Aj keď bol v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, opakovane sa odsúdený dopúšťal trestnej činnosti. Možno teda konštatovať, že odsúdený je osobou náchylnou k páchaniu trestnej činnosti, pričom od páchania trestnej činnosti ho neodradili ani predchádzajúce odsúdenia, a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom na tieto skutočnosti ani podľa názoru krajského súdu nemožno očakávať, že v prípade prepustenia na slobodu by bol schopný a ochotný viesť riadny život. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na hodnotenie odsúdeného z ÚVTOS, z ktorého

jednoznačne vyplýva, že resocializačná prognóza u odsúdeného je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania možno hodnotiť ako stredné.

Keďže výrok napadnutého uznesenia zodpovedá zákonu a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť odsúdeného J. W. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Záverom krajský súd len poznamenáva, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nesprávne konštatuje ust. § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko z výroku napadnutého uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd správne postupoval v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Samotná táto nepresnosť v odôvodnení napadnutého uznesenia však nemá vplyv na jeho zákonnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.