Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-217-2017.pdf
PDF · 109.69 KB
Case nature
Subarea
11CoP/217/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu JUDr. Magdalény Krajčovičovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. L., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/X, J., a otca D. L., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, J., v konaní zastúpeného: AK Neuschlová, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, v konaní o rozhodnutí súdu pri nezhode rodičov vo veciach maloletého, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 21. augusta 2017, č.k. 21P/135/2017-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal určenia, že maloletý bude v školskom roku 2017/2018 navštevovať druhý ročník na Základnej škole D. I. P., so sídlom P. XXXX/X, J..
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1, § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, vecne dôvodil, že svoj návrh doručený súdu dňa 11.8.2017, otec odôvodnil tým, že maloletý bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom v školskom roku 2016/2017 na základe spoločného rozhodnutia oboch rodičov nastúpil na povinnú školskú dochádzku a začal navštevovať 1. ročník Základnej školy D. I. P. so sídlom P. XXXX/X, J. ( ďalej len školu v J.). Výber tejto základnej školy bol spoločným rozhodnutím rodičov a vychádzal tiež z rodičovskej dohody, ktorá bola uzatvorená ešte počas trvania striedavej osobnej starostlivosti a to, že výber škôlky a neskôr aj školy, lekárov a pod. budú rodičia realizovať spoločne. Aj po presťahovaní matky do J. a odovzdaní maloletého matke bola zachovaná kontinuita školskej dochádzky maloletého do školy v J., keď išlo o vzdialenosť cca 12 km, pričom matka maloletého má k dispozícii vlastné osobné motorové vozidlo. Okrem toho otec a aj jeho rodičia žijú v J. a v prípade potreby boli pripravení poskytnúť súčinnosť s odvozom alebo dovozom maloletého do školy. Maloletému sa v škole páčilo, vytvoril si tu okruh kamarátov, bol obľúbený, mal dobré študijné výsledky a otcovi nikdy nebola avizovaná zo strany školy alebo maloletého nespokojnosť. Pred ukončením školského roka 2016/2017 matka informovala otca, že chce zmeniť maloletému školu, odhlásiť ho zo školy v J. a prihlásiť ho do školy v J., na čo jej otec oznámil, že so zmenou školy maloletého nesúhlasí, matka však napriek tomu výlučne na základe vlastného rozhodnutia negovala spoločné rozhodnutie o výbere školy pre maloletého a iniciovala zmenu školy maloletého, čo otcovi potvrdila aj škola. Podľa otca v danom prípade sú splnené všetky predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ak by totiž maloletý nastúpil do školy v J., išlo by výlučne o dôsledok rozhodnutia matky, ktoré bolo urobené bez vedomia a súhlasu otca a bez relevantného dôvodu, preto by súd mal jednoznačne definovať, že až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej bude maloletý plniť povinnú školskú dochádzku v škole, ktorá bola výberom a konsenzom oboch rodičov.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že rodičia maloletého spolu nežijú a ich práva a povinnosti k maloletému boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.5.2013, č. k. 12P/23/2011-280, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozsudku rodičia maloletého obnovili spolužitie. Uznesením č. k. 8P/47/2016-9 zo dňa 18.11.2016 ( v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 9.5.2017) súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ponechal maloletého v osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa prevezme v určený čas pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste odovzdá. Na Okresnom súde Galanta toho času prebieha konanie pod sp. zn. 21P/19/2017 o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v ktorom bolo uznesením zo dňa 26.7.2017 rodičom uložené výchovné opatrenie podrobiť sa psychologickému poradenstvu na ÚPSVAR v Galante, pracovisko Sereď, referát poradensko-psychologických služieb a to v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dňa 18.8.2017 sa na ich oddelenie dostavila matka, ktorá uviedla, že s maloletým býva v J. a preto by chcela, aby maloletý chodil do školy v J., tak by nemusela skoro ráno obe svoje maloleté deti chystať na cestu do J., maloletý v aute neobsedí, musia aj postáť a veľa ju stoja pohonné hmoty. Keby chodil maloletý do školy v J., prešli by do školy aj peši, nemali by žiadne stresovanie s cestovaním. Maloletý sa vyjadril, že hoci chodil jeden rok do školy v J., chce chodiť do školy v J., lebo dvaja spolužiaci sa vyjadrili, že konečne ide do druhej školy, po chvíli povedal, že ešte aj preto, aby nemusel skoro vstávať a nemuseli platiť veľa peňazí za benzín.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade otec maloletého neosvedčil naliehavosť situácie a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko neuviedol žiadne skutočnosti a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Maloletý nie je vystavený žiadnemu nebezpečenstvu, zatiaľ je stále žiakom základnej školy v J., pričom otec nepreukázal súdu, že by bol maloletý už prihlásený do školy v J. bez jeho súhlasu. Otec tak neosvedčil naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, navyše o jeho návrhu nemožno rozhodnúť neodkladným opatrením, a to aj s ohľadom na to, že pri neodkladnom opatrení nie je možné vykonať také rozsiahle dokazovanie, ktoré je potrebné v predmetnom konaní zabezpečiť pre riadne a spravodlivé posúdenie skutočností preukazujúcich záujem maloletého dieťaťa, nakoľko tvrdenia rodičov maloletého sú diametrálne odlišné. Otec chce, aby maloletý pokračoval v plnení povinnej školskej dochádzky na základnej škole v J., ktorá poskytne maloletému kvalitnejšie vzdelávanie, matka chce, aby maloletý navštevoval základnú školu v J., nakoľko tam má maloletý pobyt a nebude musieť cestovať. Sám maloletý sa vyjadril, že chce navštevovať základnú školu v J.. Vzdialenosť medzi mestami J. a J. je 13 km a cesta autom trvá približne 12 minút, pričom matka maloletého vlastní auto a otec navrhol, že sa bude podieľať na zvýšených výdavkoch spojených s dochádzaním maloletého do školy v J.. Z uvedeného vyplýva, že pre rozhodnutie súdu v najlepšom záujme maloletého je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, pričom pri neodkladnom opatrení na to nie je dostatočný priestor. Keďže v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nijako bezprostredne ohrozený, preto súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že skutočnosti tvrdené otcom v návrhu budú predmetom ďalšieho dokazovania v konaní vo veci samej.
5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP, keď sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že by otec neosvedčil nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov, avšak súd sa s dôkazmi a tvrdeniami predloženými otcom buď vôbec nevysporiadal, alebo dôvodil potrebou rozsiahleho dokazovania. Uviedol, že napriek tomu, že v predchádzajúcom školskom roku neboli avizované žiadne problémy s dochádzkou, ani so školským prospechom, ani žiadne iné problémy so školou kde maloletý absolvoval prvý ročník, matka pred koncom školského roka 2016/2017 otca informovala, že chce maloletého z uvedenej školy odhlásiť a prihlásiť na spojenú školu v J., pričom išlo o školu s takou úrovňou vzdelávania, o ktorej sa sama matka v minulosti vyjadrovala nelichotivo. Dôvody matkou uvádzané otcovi ako aj súdu nespočívali v záujme maloletého ale najmä v osobnom záujme a potrebách matky, išlo najmä o úsporu času a prostriedkov. K výchovnovzdelávaciemu prostrediu na Základnej škole v J. nemala matka žiadne vecné výhrady. Otec preto so zmenou školského zariadenia výslovne nesúhlasil, čo oznámil matke, aj škole v J. i J.. Škola v J. otca informovala, že matka zo školy Q. odhlásila a dieťa zostáva žiakom tejto školy do doby doručenia rozhodnutia o prijatí do nastupujúcej školy v J.. Túto korešpondenciu s matkou i oboma školami otec doložil ako
dôkazy k jeho návrhu vo veci samej i k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak súd sa s týmito tvrdeniami a listinnými dôkazmi v odôvodnení vôbec nevysporiadal. Otec v návrhu okrem vyššie uvedených skutočností zdôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov aj stabilitou výchovného prostredia a vyučovacím procesom, ktorý považuje za potrebné zachovať až do doby, kým nebude právoplatne rozhodnuté v konaní vo veci samej, čím by boli v záujme maloletého minimalizované stresujúce zmeny, pričom naliehavosť situácie spočívala aj v blížiacom sa začiatku školského roka. Podľa názoru odvolateľa súd zamietnutím návrhu vystavil maloletého reálnemu riziku opakovanej zmeny školy a vzhľadom na odôvodnenie je otázne, ako a či vôbec súd prihliadal na záujem maloletého, keď de iure síce rozhodol „len“ o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že pre rozhodnutie súdu v najlepšom záujme maloletého je nevyhnutné rozsiahlejšie dokazovanie, ale zároveň tak de facto umožnil matke umiestniť maloletého v novom školskom zariadení bez potreby hoci len predbežného preskúmania tohto záujmu dieťaťa. O tom, že matka primárne rieši svoje záujmy bez akéhokoľvek zohľadnenia záujmov maloletého, svedčí aj tá skutočnosť, že maloletý Q. napriek nesúhlasu otca a výlučne na základe svojvoľných rozhodnutí matky od narodenia už celkovo sedem krát zmenil bydlisko. Napriek tomu, že primárne argumenty otca a to stabilita výchovného prostredia v záujme maloletého a termín začiatku školského roka, je možné bez ďalšieho považovať za známe skutočnosti, súd sa nimi vôbec nezaoberal a otca odkázal až na dokazovanie v konaní vo veci samej. Otec dal súdu do pozornosti odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/442/2016, kde tento súd rozhodujúc v obdobnej veci, kde matka bez súhlasu otca zmenila dieťaťu výchovné prostredie konštatoval, že matka si musí byť vedomá následkov svojho rozhodnutia a jeho dopadu na spôsob a možnosti výkonu jej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do budúcna, pričom zdôraznil, že v danom prípade je matka tým rodičom, ktorý nerešpektuje právo maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na kontakt s oboma rodičmi a už vôbec nie jeho právo na stabilitu a zachovanie známeho výchovného prostredia, zdravý a harmonický vývoj s neprerušením citových väzieb k obom rodičom. V tomto prípade odvolací súd poukázal na to, že v prípade nezhody rodičov je neprípustné svojvoľné rozhodovanie len jedným z nich o takýchto podstatných veciach. Odvolateľ ďalej uviedol, že podľa neho neobstojí konštatovanie súdu, že maloletý nie je vystavený žiadnemu nebezpečenstvu, zatiaľ je stále žiakom Základnej školy v J., pričom otec nepreukázal súdu, že by bol už prihlásený do školy v J. bez jeho súhlasu. Z listinných dôkazov predložených súdu totiž jednoznačne vyplýva, že matka vykonala všetky úkony smerujúce k tomu, aby v rozpore s § 35 Zákona o rodine zmenila svojvoľne maloletému školské zariadenie, preto mal súd zhodnotiť, či takýto postup matky je v súlade s § 35 Zákona o rodine tak, aby to nebol práve súd, ktorý nepriamo aprobuje protiprávny stav vydaním uznesenia o zamietnutí neodkladného opatrenia. Je absurdné a až arbitrárne, že súd sa s takýmto konaním matky, ktoré je v rozpore s jeho základnými rodičovskými právami, žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odvolateľ s poukazom na uvedené bol toho názoru, že súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením znemožnil otcovi uskutočňovať procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vydané uznesenie odvolateľ považuje za arbitrárne. Odvolateľ záverom uviedol, že súčasný stav vyvolaný rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým súd nepriamo aproboval protiprávne konanie matky, zhoršuje s ohľadom na priemernú dĺžku konaní, postavenie otca aj v konaní o rozhodnutí súdu pri nezhode rodičov, pričom nariadenie neodkladného opatrenia by malo v tomto prípade aj charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami. Pretrvávanie súčasného stavu napokon nezodpovedá ani záujmom maloletého na zachovaní stability pomerov, ktoré je možné ešte sanovať s ohľadom na skutočnosť, že adaptácia maloletého na nové výchovnovzdelávacie prostredie len začína. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
6. Matka ani kolízny opatrovník nepodali k odvolaniu písomné vyjadrenie.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je treba potvrdiť.
8. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal určiť, že maloletý bude v školskom roku 2017/2018 navštevovať druhý ročník na Základnej škole D. I. P., so sídlom
P. XXXX/X, J.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý otcov návrh zamietol.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, vykonané dôkazy však nesprávne vyhodnotil, výsledkom čoho bol nesprávny záver prvoinštančného súdu o tom, že otec maloletého neosvedčil naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a o jeho návrhu nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením.
10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že maloletý, ktorého rodičia ukončili na jeseň 2016 spolužitie, dňa 07.09.2016 uzavreli na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. Q. zveruje do osobnej starostlivosti otca a maloletá dcéra účastníkov konania H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Zároveň v ten istý deň rodičia uzavreli na úrade aj dohodu o tom, že matka, ktorá momentálne nemá zabezpečené bývanie, bude zatiaľ bývať spoločne s otcom na adrese J., U. XX, kým si s mal. H. nenájde vhodné bývanie. Krátko nato sa matka presťahovala k svojmu bratovi a rodičom do J.. Otec i matka následne podali návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorých sa každý z rodičov domáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. V konaní, iniciovanom matkou Okresný súd Galanta v uznesením č. k. 8P/47/2016-9 zo dňa 18.11.2016 ( v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 9.5.2017) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ponechal maloletého Q. v osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým, pričom však na Okresnom súde Galanta toho času naďalej prebieha konanie pod sp. zn. 21P/19/2017 o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v ktorom bolo uznesením zo dňa 26.7.2017 rodičom uložené výchovné opatrenie podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov. Otec dňa 11.08.2017 podal na súde návrh na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, ktorým sa domáha určenia, že maloletý Q. bude plniť povinnú školskú dochádzku na Základnej škole D. Y. P. v J.. V rámci tohto konania zároveň podal aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha určenia, že maloletý Q. bude v šk. roku 2017/2018 navštevovať 2. ročník na Základnej škole D. Y. P. v J., ktorý odôvodnil tým, že matka mu koncom minulého školského roka oznámila zámer zmeniť maloletému v novom školskom roku školu. Otec k návrhu predložil aj listinné dôkazy, osvedčujúce, že matka napriek nesúhlasu otca reálne podnikla kroky smerujúce k odhláseniu maloletého zo školy v J. a jeho prihláseniu do školy v J.. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by takéto rozhodnutie matky bolo bývalo dôsledkom nespokojnosti rodičov s doterajším školským prostredím dieťaťa, alebo dôsledkom nespokojnosti samotného dieťaťa s doterajšou školou, ale ide o rozhodnutie matky, ktoré odôvodňuje nutnosťou dochádzky autom a s tým súvisiacou potrebou skoršieho vstávania detí a vyššími nákladmi na pohonné hmoty.
11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
14. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
15. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že rodičovské práva patria obom rodičom dieťaťa, teda aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa. Rodičovské práva a povinnosti môže vykonávať ( t.j aj dieťa zastupovať) iba jeden z rodičov jedine v prípadoch, predpokladaných v § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine , teda aj právo a povinnosť
zastupovať svoje maloleté dieťa zostávajú zachované obidvom rodičom aj po rozhodnutí súdu o úprave práva povinností k maloletým deťom, teda aj v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z nich. Treba teda vychádzať z toho, že aj za situácie, kedy bol maloletý Q. neodkladným opatrením ponechaný v osobnej starostlivosti matky, zostávajú otcovi zachované rodičovské práva podľa § 28 ods. 1 zákona, keď možno hovoriť iba o obmedzení čo do rozsahu osobnej starostlivosti. Právo zastupovať maloletého a rozhodovať o všetkých otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností ale prislúcha stále obidvom rodičom a to v rovnakom rozsahu. Ponechaním dieťaťa v osobnej starostlivosti matky preto nezískala matka kompletný „nárok“ na toto dieťa a nemôže svojvoľne a v rozpore s vôľou druhého rodiča rozhodovať v otázkach týkajúcich sa spoločného maloletého dieťaťa. Zákonnými zástupcami maloletého Q. sú teda obaja rodičia, ktorí by vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletého mali rozhodovať spoločne. Pokiaľ by sa rodičia nedohodli na podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, majú možnosť podľa § 35 Zákona o rodine domáhať sa na súde, aby o spornej otázke rozhodol súd. Otázku výberu školského zariadenia maloletého dieťaťa možno zaradiť do kategórie podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností a matka nemala právo rozhodovať o tejto otázke sama bez otcovho súhlasu, keďže na takéto rozhodnutie je nevyhnutný konsenzus rodičov, obzvlášť za stavu, keď zmenu školského zariadenia nevyžiadal žiadny vážny a urgentný záujem dieťaťa a z obsahu spisu žiadny takýto nevyplýva.
16. Treba potom dať za pravdu otcovi, že takémuto konaniu matky nemala byť zo strany súdu poskytnutá ochrana, keďže matka konala v rozpore so zákonom. Naopak, v tomto prípade bolo namieste poskytnúť ochranu ohrozeným právam otca ( či išlo o ohrozenie práv dieťaťa v tomto štádiu konania nebolo ešte možné zistiť) berúc do úvahy, že matka jeho otcovské právo podieľať sa na rozhodovaní ignoruje, zohľadniac pritom skutočnosť, že dieťa bolo na školu v J. už adaptované, nemalo tam žiadne problémy, pričom vzdialenosť 13 km nie je žiadnou vážnou prekážkou pokračovania v štúdiu na tejto škole a dôvody, uvádzané matkou na podporu jej žiadosti o zmenu školského zariadenia, mali byť vyhodnotené následne v konaní vo veci samej po riadne vykonanom dokazovaní. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo preto namieste, aby súd prvej inštancie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keďže v čase jeho podania otec osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery dočasným zastabilizovaním existujúceho právneho stavu do doby, kým nebude vo veci samej rozhodnuté.
17. V zmysle § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
18. V zmysle § 234 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
19. Vyššie uvedená zásada obsiahnutá v § 217 ods. 1 CSP znamená, že súd pri rozhodovaní veci je povinný prihliadať nielen ku skutkovým okolnostiam, ktoré tu boli v dobe začatia konania, ale tiež k okolnostiam, ktoré nastali počas konania až do vyhlásenia rozhodnutia, pričom nesmie vziať do úvahy to, čo má nastať až po vyhlásení rozhodnutia, rovnako ako nemôže zohľadniť skutkové okolnosti, ku ktorým došlo v minulosti, a ktoré v dobe vyhlásenia rozhodnutia už nemajú význam. Je na súde, aby svoje rozhodnutia založil na aktuálnom skutkovom stave, t. j. skutkovom stave zistenom k okamžiku vyhlásenia rozhodnutia, pričom táto zásada platí tak pre prvoinštančné konanie ako aj pre odvolacie konanie.
20. Účelom opravného prostriedku a v súvislosti s jeho uplatnením aj účelom odvolacieho konania je zákonom predpísaným spôsobom dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení súdu prvej inštancie. Aplikácia príkazu § 217 ods. 1 CSP vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu sa viaže na zohľadnenie skutkových okolností, ktoré vyšli najavo počas odvolacieho konania a zároveň môžu mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ teda odvolací súd zistí také nové skutočnosti, ktoré budú mať vplyv na posúdenie vecnej správnosti prvoinštančného rozhodnutia preskúmavaného v odvolacom konaní, bude musieť pri rozhodovaní z týchto nových skutočností vychádzať.
21. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka prehlásila maloletého Q. od septembra 2017 do školy v J. a maloletý tak už niekoľko mesiacov navštevuje nové školské zariadenie. Vzhľadom k tejto skutočnosti otcom navrhované neodkladné opatrenie, požadujúce, aby súd určil, že maloletý bude v školskom roku 2017/2018 navštevovať druhý ročník na Základnej škole D. I. P., so sídlom P. XXXX/ X, J., už nie je namieste, otec v súčasnosti už neosvedčil potrebu okamžitej úpravy pomerov a vydanie
takéhoto neodkladného opatrenia by bolo v priamom rozpore so záujmami maloletého, ktorý by tak bol vystavený nutnosti opätovnej zmeny školského zariadenia, návratu do predchádzajúcej školy a to navyše uprostred prebiehajúceho školského roka. Takéto striedanie škôl v krátkom čase a nestabilita školského prostredia by sa nepochybne podpísali pod študijné výsledky dieťaťa a mohli by aj ohroziť zdravý psychický vývoj maloletého.
22. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnosti už nie je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle podaného návrhu, keďže v záujme maloletého je potrebné zachovať existujúci, hoci protiprávne matkou nastolený právny stav a to až do skončenia konania vo veci samej. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť a preto napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).