Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/113/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti o maloletého I. I., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka F. U., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXA, P., t.č. bytom E. XX, otec L. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje maloletého I. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého I. sumu 300 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 28.11.2016.

III. Zročné výživné na maloletého I. za obdobie od 28.11.2016 do 30.11.2017 v sume 3.420,01 eura sa povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 96 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. každý prvý víkend v mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloletého prevziať a po ukončení styku odovzdať v mieste bydliska matky.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého sa svojím návrhom zo dňa 16.11.2016 doručeným súdu dňa 28.11.2016 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi bude uložená povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 300 eur mesačne. Styk bude na dohode oboch rodičov a za prítomnosti matky. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého neuzavreli manželstvo, spoznali sa v roku 2014 a po ročnej známosti sa im narodil syn I., toho času trvale bytom S. XXA, P., prechodne bytom Q. X/I., M.. Po narodení syna spolu žili v rodinnom dome na adrese Q. Prvé vážne nezhody medzi nimi nastali po narodení syna a často dochádzalo k hádkam z dôvodu, že otec nepomáhal so starostlivosťou o maloletého. Otec pracoval v nočnom klube a jeho pracovná doba trvala od 19.45 hod. do 6.00 hod., po príchode z práce domov spal do 16.00 hod. Nikdy nemal záujem pomôcť s kŕmením, prebaľovaním a kúpaním maloletého. So synom bolo viac krát nutné chodiť na pohotovosť, či k lekárovi, no otec ich nikdy neodviezol autom ani nešiel s nimi, matka vždy išla sama

alebo s jeho rodinnými príbuznými. Vo februári 2016 si po vzájomnej dohode spolu s otcom prenajali X-izbový byt na X. v M. na ulici Q. X/., do ktorého sa presťahovali. S otcom sa dohodli, že matka si zriadi živnosť a otvorí si pohostinstvo, čiže všetky finančné vydaje ich rodiny bude hradiť výlučne matka a otec sa bude starať o maloletého a o domácnosť. Dňa 01.04.2016 si matka zriadila živnostenské oprávnenie a otvorila si pohostinstvo v obci T. E.. Jej pracovná doba začína o 15.00 hod. a končí o 21.00 hod. Do práce a späť jazdí autom, nakoľko vzdialenosť medzi bydliskom a obcou v ktorej pracuje, je približne 15 km. Počas týchto šiestich hodín sa staral otec o syna. Keď matka bola v práci, vždy sa informovala ako trávia spoločne čas. Otcovi kúpila taliansko-slovenské slovníky a zaplatila mu aj lekcie slovenského jazyka, no otec sa do slovníkov ani len nepozrel a na lekciách mohol byť približne tri krát. Otec sa mesiac staral o ich syna a to ho zjavne "vyčerpalo" natoľko, že dňa 28.05.2016 bez udania dôvodu opustil ich domácnosť a odišiel do svojej rodnej krajiny a nepovažoval za potrebné matku o tomto informovať. Neustále dochádzalo medzi rodičmi k hádkam, pretože otec bol nespokojný so zárobkom v matkinom pohostinstve na dedine. Z toho dôvodu sa otec k nej správal arogantne, povýšenecky, hrubo, urážlivo a dokonca matku často aj fyzicky napadol. Po jeho odchode sa ho viac krát pokúšala presvedčiť, aby sa vrátil späť k nim do spoločnej domácnosti, no bezúspešne. Matka momentálne chodí do práce štyri dni v týždni a jej pracovná doba trvá od 15.00 hod. do 21.00 hod. Počas jej pracovnej doby sa o maloletého stará partnerova matka a to konkrétne v časovej dobe od 15.00 hod. do 15.30 hod. a od 15.30 hod. do jej príchodu domov sa stará jej partner. Otec na maloletého platí 100,- Eur výživné a tri krát sa informuje formou sms správy s textom "ako sa ma dieťa?", na čo mu ona vždy odpovie a zašle fotografiu maloletého. Otcovi rodinní príslušníci ju nikdy nekontaktovali, aby sa informovali o maloletom, pritom jej telefónne číslo majú. Otec ani jeho rodina do dnešného dňa neposlali maloletému žiadne oblečenie, financie, veci, detské potreby a dokonca ani hračku k jeho prvým narodeninám. Matka pozvala otca na synove prvé narodeniny, no neprišiel. Matka poskytuje maloletému strechu nad hlavou v X-izbovom byte, čiže v spoločnej domácnosti žijú X osoby a majú svoje súkromie. Dcérka z prvého manželstva O. má svoju izbu, zatiaľ má I. izbu spolu s matkou a jej partnerom, ale má do budúcna pripravenú izbu, v ktorej bude mať svoje súkromie. Majitelia bytu sa neplánujú vrátiť a bývať v predmetnom byte, pretože majú postavený svoj vlastný rodinný dom. Do budúcna matka zvažuje kúpu predmetného bytu. Ďalej maloletému zabezpečuje všetky nevyhnutné aj potrebné výdavky. Matka je v pracovnom pomere a má stály mesačný zárobok, taktiež má partnera, ktorý jej finančne vypomáha, aby ich životná úroveň bola vyššia ako štandardná. Počas jej pracovnej doby je starostlivosť o maloletého riadne a zodpovedne zabezpečená. Matka disponuje motorovým vozidlom a v prípade potreby vie zabezpečiť maloletému určitý štandard a komfort. Mimo pracovnej doby sa riadne venuje výchove a vývoju maloletého. Taktiež má maloletý v M. zabezpečenú lekársku starostlivosť u všeobecného detského lekára. Matka má vedomosť o tom, že otec prenajíma rodinný dom v S. a nájomné požaduje vo výške 400 eur mesačne a ešte je aj zamestnaný, ale kde je zamestnaný a na akej pracovnej pozícii a ani výšku jeho mesačného príjmu matka nepozná.

2. Otcovi bol návrh s prílohami a výzvou doručený dňa 14.09.2017, k tomuto sa písomne nevyjadril a na výzvu súdu, aby predložil potvrdenie o svojom príjme za posledných dvanásť mesiacov a doklady preukazujúce jeho pravidelne sa opakujúce podstatné výdavky, nereagoval a uvedené súdu nezaslal.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, opatrovníka maloletého, vyjadrením právnej zástupkyne matky, oboznámením s obsahom listinných dokladov a to návrhom zo dňa 16.11.2016, rodným listom maloletého zo dňa 9.5.2016, osvedčením Okresného úradu Martin z 2.3.2016, potvrdením Mestského úradu Martin z 2.11.2016, potvrdením o pobyte z 27.5.2016, potvrdením mesta M. o prihlásení na prechodný pobyt, výmenným listom od P.. F. zo 4.11.2016, listinou v talianskom jazyku z č.l. 11-12 (potvrdením o zrušení trvalého pobytu v S. matky a maloletého), protokolom o odovzdaní a prebratí predmetu nájmu z 3.3.2016, čestným vyhlásením z č.l. 15-16, rozpisom výdavkov matky a maloletého z č.l. 28, nájomnou zmluvou z 24.3.2016, príjmovými pokladničnými dokladmi z 27.12.2016, faktúrou SPP z č.l. 33, dodatkom protokolu z 10.4.2017, príjmovými pokladničnými dokladmi z č.l. 37-40, potvrdením o podaní daňového priznania matky za rok 2016, daňovým priznaním matky za rok 2016, oznámením Sociálnej poisťovne zo 7.7.2017, oznámením UPSVAR Martin z 10.8.2017, 18.7.2017, 24.7.2017, pracovnou zmluvou matky, potvrdením o príjme za október 2017, rozsudkom Okresného súdu Martin, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti otca v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené do vlastných rúk, otec svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava návrhu v plnom rozsahu a žiada, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a aby súd otca zaviazal plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 300 eur mesačne k rukám matky. Styk žiada upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý prvý víkend v mesiaci od soboty od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky

5. Matka pri výsluchu uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý sa narodil v S. a následne sa všetci traja spolu presťahovali na Slovensko, kde spolu určitý čas bývali v spoločnej domácnosti. Otec opustil spoločnú domácnosť a odišiel sám do S. v máji 2016, vrátil sa k svojim rodičom. V čase podania návrhu matka bývala s maloletým v M. v nájomnom byte, nájomné uhrádzala vo výške 400 eur mesačne. V súčasnosti býva v E. so svojím priateľom v byte, ktorého vlastníkom je priateľ. Na bývanie mu prispieva sumou 50 eur mesačne. V byte s nimi býva aj maloletý I.. V čase podania návrhu matka mala otvorenú živnosť, ktorú ukončila k 9.10.2017. Príjem za rok 2017 zo živnosti mala do 400 eur mesačne v čistom. Teraz je matka zamestnaná od 9.10.2017 u zamestnávateľa X., za október jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 469 eur. Prídavky na maloletého nepoberá z dôvodu, že jej v S. odmietli dať potvrdenie, že prídavky na maloletého nepoberá z S.. Priateľ je zamestnaný s príjmom 800 eur v čistom mesačne. Od 9.10.2017 matka neuhrádza do zdravotnej poisťovne 60,02 eur mesačne. Ďalšie výdavky má na telefón 53 eur mesačne, hygienu, kozmetiku 10 eur mesačne, oblečenie 20 eur mesačne, stravu 150 eur mesačne. Cestovné do zamestnania má vo výške 10 eur mesačne, výdavok na benzín je 50 eur mesačne vzhľadom na to, že bývajú na dedine. Matka je zdravá, zvýšené výdavky nemá. Vyživovaciu povinnosť má matka aj k maloletej O. vo výške 100 eur mesačne, maloletá je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej matky. Rodičovský príspevok vo výške 213 eur mesačne nepoberá z dôvodu, že jej v S. odmietli dať potvrdenie o tom, že ho nepoberá, preto nie je ani na rodičovskej dovolenke. Maloletý I. nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, so starostlivosťou o neho matke pomáha partner v čase, keď ona je v práci. Výdavky na maloletého sú na strava 200 eur mesačne, matka mu zakupuje špeciálne bezlaktózové mlieko na odporúčanie lekára, lebo maloletý má problémy so žalúdkom, jedno balenie mlieka stojí okolo 2,50 eur. Aj všetky ostatné mliečne výrobky musí mať maloletý bezlaktózové. Z bežného mlieka má maloletý kožné problémy, urobia sa mu vyrážky a bolí ho bruško. V súvislosti s hygienou sú výdavky na maloletého 68 eur mesačne, používa ešte plienky. Lieky uhrádza matka vo výške 16,50 eur mesačne, hračky 8 eur mesačne, oblečenie, obuv 100 eur mesačne, nakoľko maloletý veľmi rýchlo rastie a neustále mu matka zakupuje nové oblečenie. Otec do januára 2017 platil na maloletého výživné v sume 100 eur mesačne, od februára 2017 otec neplatí výživné v žiadnej výške. V čase, keď spolu žili v S., otec pracoval ako prevádzkar v nočnom podniku, zarobil 1.800 eur v čistom mesačne. Otec je vlastníkom rodinného domu, ktorý prenajíma za nájomné vo výške 400 eur mesačne bez energií. Otec má aj plnoletého syna, ktorý má okolo XX rokov, otec sa s ním nekontaktuje.

6. Opatrovníčka maloletého na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zverením maloletého matke, výšku výživného ponecháva na úvahe súdu.

7. Z rodného listu zo dňa 09.05.2016 vyplýva, že otcovi a matke sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý I..

8. Z osvedčenia Okresného úradu Martin, odboru živnostenského podnikania zo dňa 02.03.2016 vyplýva, že matka má osvedčenie o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti 1. Poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, 2. Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).

9. Z potvrdenia Mestského úradu Martin zo dňa 02.11.2016 vyplýva, že matka aj maloletý sú prihlásení na trvalý pobyt na adrese P., časť - F., ul. S. XXXXX/XXA.

10. Z výmenného listu P.. M. F., všeobecnej lekárky pre deti a dorast zo dňa 04.11.2016 vyplýva, že maloletý je v evidencii jej ambulancie od 01.07.2016.

11. Z protokolu o odovzdaní a prebratí predmetu nájmu zo dňa 03.03.2016 vyplýva, že matka a otec ako nájomcovia prebrali v zmysle dohody o vzniku nájmu bytu uzavretej dňa 03.03.2016 predmet nájmu a to byt č. XX na Q. X/I. v M..

12. Z Dodatku k protokolu zo dňa 10.04.2017 vyplýva, že prenajímateľ a matka ako nájomca sa dohodli, že preddavok na prenájom bytu je 400 eur/mes.

13. Z čestného prehlásenia W. X. na č.l. 15 vyplýva, že táto vyhlasuje na svoju česť, že sa stará o maloletého v čase od 15:00 hod. do 15:30 hod., v ktorom je matka v práci. Matka je partnerkou jej syna F. X..

14. Z čestného prehlásenia F. X. na č.l. 16 vyplýva, že tento vyhlasuje na svoju česť, že sa stará o maloletého v čase od 16:30 hod. do 22:30 hod., v ktorom je matka, jeho partnerka v práci.

15. Z nájomnej zmluvy zo dňa 24.03.2016 vyplýva, že prenajímateľ prenechal matke ako nájomcovi nebytové priestory a to F. so sídlom v T. E. č. XX na dobu od 01.04.2016 do 31.03.2018 za nájomné vo výške 265 eur mesačne.

16. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.12.2016 vyplýva, že matka uhradila Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. sumu 60,06 eur.

17. Z potvrdenia o podaní daňového priznania matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 vyplýva, že daňová povinnosť a daň na úhradu je 0 eur.

18. Z daňového priznania matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 vyplýva, že príjem zo živnosti bol 6558,39 eur, výdavky 3179,65 eur, základ dane 3378,74 eur, daňová povinnosť 0 eur.

19. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.07.2017 vyplýva, že matka ani otec neboli v období od 01/2016 poberateľmi žiadnych dávok sociálneho poistenia.

20. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 18.07.2017 vyplýva, že otec ani matka nie sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie sú vedení ako poberatelia sociálnych dávok.

21. Z pracovnej zmluvy zo dňa 06.10.2017 vyplýva, že matka ako zamestnanec a X. ako zamestnávateľ uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú od 09.10.2017 do 31.03.2018, s dohodnutou pracovnou pozíciou výrobný pracovník a základnou mesačnou mzdou 570 eur.

22. Zo mzdového listu matky za október 2017 vyplýva, že matke bola vyplatená čistá mzda vo výške 469,51 eur.

23. Z rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/40/03-97 zo dňa 01.06.2006 vyplýva, že súd manželstvo matky a F. U. rozviedol a maloletú O. zveril do výchovy a opatery starej matky N. Q., matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 3.000,-Sk mesačne.

24. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I..

25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

26. Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).

27. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

28. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I.. V konaní mal súd preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2016, kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti v M. do S. a rodičia sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému nedohodli. V rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému súd preto rozhodol, že maloletý I. bude zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. O zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol súd z dôvodu, že maloletý I. je dieťa útleho veku, je citovo naviazaný na svoju matku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, výchovu a výživu maloletého zabezpečuje výlučne matka bez pomoci otca, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a otec sa o maloletého I. vôbec nezaujíma. Preto súd zároveň rozhodol tak, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach bude matka. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasila i opatrovníčka maloletého.

29. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (5).

30. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

31. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Ďalej súd uložil otcovi, ktorému nebol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti, povinnosť platiť na výživu maloletého I. sumu 300 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám

matky s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 28.11.2016. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka maloletého od podania návrhu do 08.10.2017 mala príjem zo živnosti podľa daňového priznania vo výške 303 eur mesačne netto, od 09.10.2017 je zamestnaná u zamestnávateľa X.. s dohodnutou mesačnou mzdou 570 eur brutto, za mesiac október jej bola vyplatená mzda vo výške 469,51 eur netto. Matka nepoberá prídavky na maloletého ani rodičovský príspevok. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľný majetok. Finančne jej pomáha partner, s ktorým býva v spoločnej domácnosti a ktorého čistý priemerný mesačný príjem je 800 eur. Matka s maloletým a partnerom bývali od podania návrhu do 10.10.2017 v prenajatom byte v M., nájomné platili vo výške 400 eur mesačne. Od 10.10.2017 bývajú v E. v byte vo vlastníctve partnera, na bývanie mu matka prispieva sumou 50 eur mesačne. Ďalšie výdavky matky sú na stravu 150 eur mesačne, na hygienu a kozmetiku 10 eur mesačne, oblečenie 20 eur mesačne, telefón 53 eur mesačne, cestovné do zamestnania vo výške 10 eur mesačne, výdavok na benzín 50 eur mesačne, do 9.10.2017 matka uhrádzala do zdravotnej poisťovne poistné vo výške 60,02 eur mesačne. Matka je zdravá, zvýšené výdavky nemá. Matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému I. a k maloletej O., ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 10C/40/03-97 zo dňa 01.06.2006 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 3.000,-Sk mesačne. Maloletý I. má dva roky, nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, so starostlivosťou o neho matke pomáha jej partner. Výdavky na maloletého sú na stravu 200 eur mesačne, nakoľko na odporúčanie lekára mu matka zakupuje špeciálne bezlaktózové mliečne výroby, pričom cena 1 fľaše bezlaktózového mlieka je 2,50 eur, nakoľko maloletý má z bežného mlieka problémy so žalúdkom a kožné problémy. V súvislosti s hygienou sú výdavky na maloletého 68 eur mesačne z dôvodu, že ešte používa plienky. Výdavky na lieky sú vo výške 16,50 eur mesačne, na hračky 8 eur mesačne, výdavky na oblečenie a obuv sú vo výške 100 eur mesačne z dôvodu, že maloletý veľmi rýchlo rastie a matka mu neustále zakupuje nové oblečenie.

36. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

38. Otec svoje príjmy ani výdavky súdu nepreukázal, k návrhu na začatie konania sa nevyjadril, preto súd vychádzal zo skutkových tvrdení matky, ktoré otec výslovne nepoprel, preto ich súd v zmysle § 151 Civilného sporového poriadku považoval za nesporné. Z výsluchu matky mal súd preukázané, že otec v čase, keď spolu žili v S., pracoval ako prevádzkar v nočnom podniku a jeho mzda bola vo výške 1.800 eur mesačne netto. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.07.2017 mal súd preukázané, že otec nebol v období od 01/2016 poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia a z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 18.07.2017 mal súd preukázané, že otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je vedený ako poberateľ sociálnych dávok. Otec je vlastníkom rodinného domu v S., ktorý prenajíma za nájomné vo výške 400 eur mesačne bez energií. Otec má ešte plnoletého syna, ktorý má okolo XX rokov a s ktorým sa otec nestretáva. Otec do januára 2017 platil na maloletého výživné v sume 100 eur mesačne, od februára 2017 otec neplatí výživné v žiadnej výške. Otec v konaní nepreukázal svoj príjem v S., preto súd pri určení výživného vychádzal z príjmu 1.800 eur mesačne netto, ktorý otec dosahoval v čase spolužitia s matkou v S. ako prevádzkár, ktorý príjem je otec schopný dosahovať a zároveň súd vychádzal aj z príjmu 400 eur mesačne netto, ktorý otec dosahuje z prenájmu nehnuteľnosti, teda spolu z príjmu 2.200 eur mesačne netto, z ktorého príjmu súd určil výživné podľa návrhu matky vo výške 300 eur mesačne, ktoré výživné je otec schopný platiť na maloletého, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otcovi po uhradení výživného zostane suma 1.900 eur na ostatné jeho výdavky. Súd považoval za preukázané, že odôvodnené potreby maloletého sú zvýšené v súvislosti so zdravotnými problémami vyžadujúcimi bezlaktózové mliečne výrobky a výdavok na stravu maloletého je 200 eur mesačne, ďalšie zvýšené odôvodnené výdavky maloletého sú na plienky vo výške 68 eur mesačne a na nákup oblečenia a obuvi vo výške 100 eur mesačne. Súd ďalej zohľadnil skutočnosť, že matka na výživu maloletého vzhľadom na jeho útly vek prispieva ešte aj svojou osobnou starostlivosťou a zároveň nepoberá prídavok na maloletého ani rodičovský príspevok a otec sa o maloletého vôbec nezaujíma. Súdom určené výživné tak spolu s výživným zo strany matky pokryje odôvodnené potreby maloletého a zároveň zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Otec na výživu maloletého neprispieva žiadnou sumou, plnenie vyživovacej povinnosti otca je však jeho prvoradá povinnosť a výživné má prednosť pred jeho inými výdavkami. Povinnosťou oboch rodičov, nielen matky, je venovať

všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je ešte v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné samé sa živiť.

39. § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. Vzhľadom k tomu, že súd priznal maloletému I. výživné od 28.11.2016 a otec prispel v rozhodnom období od 28.11.2016 do 30.11.2017 na jeho výživu sumou 209,99 eur (pomerná časť výživného od 28.11.2016 do 30.11.2016 v sume 9,99 eura, t. j. 100 eur : 30 dní x 3 dni + výživné od 01.12.2016 do 31.01.2017 v sume 200 eur, t. j. 100 eur x 2 mesiace), vznikol mu na výživnom za uvedené obdobie nedoplatok v sume 3.420,01 eura (pomerná časť výživného od 28.11.2016 do 30.11.2016 v sume 30 eura, t. j. 300 eur : 30 dní x 3 dni + výživné od 01.12.2016 do 30.11.2017 v sume 3.600 eur, t. j. 300 eur x 12 mesiacov). Súd povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 96 eur v súlade s ustanovením 232 ods. 3 a 4 CSP, keď zohľadnil výšku určeného výživného a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov. Otec je povinný zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec zmešká, čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.

42. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

43. Styk otca s maloletým I. súd upravil podľa návrhu matky tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. každý prvý víkend v mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloletého prevziať a po ukončení styku odovzdať v mieste bydliska matky. Pri úprave styku súd vychádzal zo skutočnosti, že otec žije v S., preto vzhľadom na túto vzdialenosť je dôvodné, aby mal otec možnosť tráviť s maloletým každý prvý víkend v mesiaci, avšak vzhľadom na útly vek maloletého, jeho citovú naviazanosť na matku ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s maloletým doposiaľ nestretával a maloletý svojho otca nepozná, je dôvodné, aby tieto stretnutia boli bez prespávania u otca a zároveň za prítomnosti matky.

44. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.