Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/129/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému: K.W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XXN. XX, právne zastúpený JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou, ul. Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, o zaplatenie 7.220,72 eura s prísl., o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/131/2015-76 zo dňa 14.06.2016 takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie žalovaného v zamietavom výroku.

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.129,74 eura a nahradiť trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 433,- eur. Určil, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške po 70,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníčkom a B. B. ako dlžníčkou dňa 25.01.2012. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške 8.000,- eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 4.476,72 eura. Dlžník bol v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení povinný poukazovať pravidelné mesačné vklady na účet zmluvy o stavebnom sporení vo výške 45,60 eura, zároveň sa zaviazal splatiť poskytnutý medziúver, vrátane úroku, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,94 eura a platiť poplatok za poistenie typu A mesačnými platbami 3,20 eura spolu mesačne vo výške 47,14 eura. Stavebný úver sa dlžník zaviazal splácať vo výške vrátane úrokov a poplatkov za poistenie, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 92,74 eura. Listom zo dňa 04.02.2015 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 7.159,74 eura. Uzatvorenú zmluvu súd prvej inštancie považoval za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dlžná suma 7.220,72 eura k 04.03.2015 pozostávala zo sumy istiny 6.629,37 eura a nezaplatených úrokov za úver v sume 390,77

eura predstavujúce nezaplatené 6,59 % ročne úroky z medziúveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo sumy istiny 8.000,- eur a sumy 139,60 eura predstavujúcej poplatky a sumy 60,98 eura predstavujúce nezaplatené 6,59 % p.a. úroky za úver a 5 % p.a. úroky z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 7.081,12 eura, ktoré umožnil žalovanému vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu zaplatiť v mesačných splátkach po 70,- eur. V prevyšujúcej časti ohľadne zaplatenia sumy 139,60 eura predstavujúcej poplatky, súd žalobu zamietol, a to ohľadne nárokov za 3 upomienky po 15, - eur, individuálne riešenie omeškania splátok zo dňa 14.10.2014 vo výške 15,- eur, poplatok za prijatie do poistenia vo výške 25,60 eura a poplatok za vedenie účtu zo dňa 31.01.2012, 01.01.2013 vo výške 54,- eur. Súd prvej inštancie poukázal na zmluvné dojednanie, najmä všeobecné podmienky dojednania vo vzťahu k dojednaným úrokom z omeškania s tým, že citoval aj ust. § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 37 ods. 21 zákona NS SR č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov a uviedol, že zákaz banky požadovať od spotrebiteľa úhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru, alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je úver vedený, ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu sa vzťahuje na úhradu poplatkov splatných po 09.06.2013 (§ 122s ods. 4 Zákona o bankách). V danej veci bol uplatnený poplatok, ktorý mal byť dojednaný pred uvedenou novelou Zákona o bankách vykonanou zákonom č. 132/2013 Z.z. od 10.06.2013. Predmetné dojednanie o poplatku za vedenie úveru, súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto takéto dojednanie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie účtu zamietol. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 45,- eur, poplatok za individuálne riešenie omeškania splátok v sume 15,- eur, súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu zaslanie nijakej upomienky ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli reálne náklady v tejto výške. V zmysle Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platného od 01.01.2012 bol žalovaný povinný platiť pri stavebnom úvere za vedenie účtu 25,- eur ročne a podľa Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platného od 01.01.2013 poplatok za vedenie účtu pri stavebnom úvere v sume 29,- eur ročne. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti ohľadne sumy 139,60 eura žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 433,- eur z dôvodu, že žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, čo predstavuje jeho neúspech iba vo výške 2 % a vo zvyšnej časti 98 % bol úspešný, a preto mu súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného. Namietala všetky výroky napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Náležite nevyhodnotil v dostatočnom rozsahu vykonané dôkazy, vôbec sa nezaoberal tvrdeniami žalovaného, a to poplatkom za spracovania SÚ/MÚ vo výške 130,- eur a jeho posúdením ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z označenia spracovateľský poplatok je jednoznačné, že má ísť o poplatok za spracovanie úveru, t.j. za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru. Poplatok bol účtovaný bez toho, aby za jeho platbu banka poskytovala akékoľvek konkrétne plnenie klientovi a naopak sú ním kryté náklady na vnútornú činnosť banky. Poukázala na to, že žalovanému bol reálne poskytnutý úver vo výške 7.870,- eur, a to dňa 02.02.2012 suma 6.400,- eur a dňa 02.10.2012 suma 1.470,- eur. Ďalej uviedla, že súd sa nezaoberal námietkou žalovaného, že daný úver je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa výpisu úverového účtu, žalovaný uhradil 27 splátok po 92,73 eura, t.j. spolu 2.503,71 eura. Dňa 04.02.2015 bolo na jeho úverový účet prijaté čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške 1.370,63 eura, a preto podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného, žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 3.995,66 eura. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť žalovanému zaplatiť túto sumu, zároveň povoliť žalovanému splácať žalovanú istinu v splátkach vo výške 70,- eur s tým, že nárok na náhradu trov konania si neuplatnila. Alternatívne navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o splatnosti pohľadávky odvolanie žalobca. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, a to nedostatočné odôvodnenie napadnutého výroku, lebo z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe akých rozhodných skutočností súd

prvej inštancie umožnil žalovanému splácať priznanú sumu mesačnými splátkami vo výške 70,- eur. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporuje princípom spravodlivého procesu pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie nároky na úroky za úver, úroky z omeškania, ako aj poplatok za spracovanie úveru správne posúdil. Úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2012 obsahuje určenie výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov, a to v čl. I. zmluvy, na ktorú skutočnosť žalobca poukázal v podaní zo dňa 07.06.2016, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok vo výroku I. a III.

Právna zástupkyňa žalovaného sa k doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolania osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia.

7. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a uplatnených odvolacích námietok žalovaným ,ktorý napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, odvolací súd zistil, že v zamietavom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol ohľadne zaplatenia sumy 139,60 eura, súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalovaného. Z tohto dôvodu žalovaný nebol oprávnený namietať napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. V súlade s ust. § 386 písm. b) odvolací súd preto odmietol odvolanie žalovaného v zamietavom výroku.

8. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených odvolacích námietok žalovaným, ako aj vo výroku o splatnosti pohľadávky žalobcom zistil, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol nad rámec uplatneného nároku. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 7.220,72 eura podľa žalobného návrhu v spise na č.l. 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.129,74 eura s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu ohľadne zaplatenia 139,60 eura zamietol. Pri spočítaní priznanej istiny vo vyhovujúcom výroku a nepriznanej istiny v zamietavom výroku, t.j. sumy 7.129,74 eura a 139,60 eura súd prvej inštancie celkom rozhodol ohľadne sumy 7.269,34 eura i napriek tomu, že predmetom sporového konania bola žaloba o zaplatenie 7.220,72 eura istiny s prísl.

9. Podľa § 216 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym vzťahom je ovládané okrem iného dispozičným a prejednávacím princípom. Konanie sa začne len základe podanej žaloby, v ktorej žalobca vymedzuje predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu a výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať. Súd prvej inštancie tým, že rozhodol nad rámec uplatneného nároku, rozhodol ultra petitum, čo nie je prípustné v sporovom konaní. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku podal odvolanie žalovaný s tým, že žalobca nenamietal vyhovujúci výrok, a to rozhodnutie ultra petitum, avšak podal odvolanie voči výroku o splatnosti pohľadávky, a preto odvolací súd vzhľadom na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o splatnosti a súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CPS). Dôvodom zrušenie vyhovujúceho výroku bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie nad rámec uplatneného nároku žalobcom, a teda nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, ako aj právo na súdnu ochranu zaručené ústavou (čl. 46 a nasl. ústavy). Vo vzťahu k splatnosti pohľadávky, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vzhľadom na zrušenie vyhovujúceho výroku o priznaní žalovanej istiny, ale aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k splatnosti pohľadávky súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých tak rozhodol, pričom len všeobecné poukázanie na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného nie je odôvodnením stanovenia inej paričnej lehoty na plnenie vyplývajúcej z ust. § 232 ods. 3 CSP.

10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 7.220,72 eura, ktorá suma pozostáva podľa vyčíslenia v žalobe k 04.03.2015 po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k 04.02.2015 z 6.629,37 eura istiny, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 530,37 eura s tým, že o nepriznaní uplatnených poplatkov vo výške 139,60 eura, súd prvej inštancie správne o tomto nároku rozhodol, a preto v ďalšom konaní sa týmto uplatneným nárokom nebude zaoberať. Ďalej uplatnená suma predstavuje 6,59 % p.a. úroku za úver od 05.02.2015 do 04.03.2015 výške 33,52 eura a 5 % p.a. úrok z omeškania od 05.02.2015 do 04.03.2015 vo výške 27,46 eura. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je potrebné vyhotoviť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného ústavou, vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia z procesných dôvodov, odvolací súd nezaujal vecné stanovisko k uplatneným odvolacím námietkam žalovaným vo vzťahu ku skúmaniu náležitostí v zmluve o medziúvere a stavebnom úvere - spotrebiteľskom úvere v spise na č.l. 2 až 10, súčasťou ktorej je aj amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver č.l. 11 až 12 spisu.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 v novom rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.