Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/82/2021

Potvrdené rozhodnutím 14Cob/94/2022
„Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: FOOD FACTORING s.r.o., so sídlom Tatranská 295/15, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 764 299, zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom T. XXXX/XX, XXX XX S. C., proti žalovanému: WALTER ASING GmbH, so sídlom Industriezentrum NÖ-Süd, Straße 14, 2355 Wiener Neudorf, Rakúsko, právne zastúpený: bpv Braun Partners s.r.o., o.z., so sídlom Europeum Business Center, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 207, o zaplatenie 6.504,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/82/2021-113 zo dňa 13. mája 2022, takto rozhodol: Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/82/2021-113 zo dňa 13. mája 2022 o d m i e t a . Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: FOOD FACTORING s.r.o., so sídlom Tatranská 295/15, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 764 299, zastúpený: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka, so sídlom Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: WALTER LEASING GmbH, so sídlom Industriezentrum NÖ-Süd, Straße 14, 2355 Wiener Neudorf, Rakúsko, zastúpený: bpv Braun Partners s. r. o., o. z., so sídlom Europeum Business Center, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 207, o zaplatenie 6.504,- Eur s príslušenstvom,

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 14.09.2021 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 6.504,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok žalobca vymedzil tým, že na strane žalovaného došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia užívaním pozemku žalobcu - parkovacieho miesta, a to bez poskytnutia náhrady žalobcovi, ktorý je vlastníkom podnikateľského objektu č. súp. XX na parc. E. L. č. XXXX/X a XXXX/X vrátane okolitých pozemkov, v k. ú. C., zapísaného na LV č. XXX pre dané katastrálne územie v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ž., katastrálny odbor. Listom zo dňa 28.10.2020 žalobca ako vlastník nehnuteľnosti oznámil žalovanému, že v jeho areáli sú bez právneho dôvodu odparkované návesy v počte 6 kusov, bližšie špecifikované v žalobe, ktoré sú podľa údajov evidencie Dopravného inšpektorátu Ž. vo vlastníctve žalovaného, pričom ich držiteľom je pán Z. Š. na základe lízingovej zmluvy. Keďže držiteľ návesov so žalobcom nekomunikoval, žalobca vyzval žalovaného na odtiahnutie návesov. Vzhľadom na to, že žalobca neobdržal od žalovaného žiadne oficiálne stanovisko k predmetnej veci, vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20118044 parkovné za obdobie od 05.10.2020 do 06.11.2020 vo výške 20,- eur na jeden deň a jeden náves spolu vo výške 4.464,- eur. Žalovaný po doručení predmetnej faktúry uviedol vo vzťahu k jednému z návesov, že lízing na návesy bol ukončený a ich majiteľom je pán Z. Š.. Vo vzťahu k jednému z návesov, u ktorého lízing nebol ukončený, bol na pokyn žalovaného z areálu žalobcu tento odtiahnutý spoločnosťou M. K.. K. Q..X.., ktorá zároveň vyplatila parkovné za tento náves vo výške 600,- eur bez DPH. Ostatné návesy však zostali parkovať v areáli žalobcu. Podľa zistení žalobcu, ako aj zo stanoviska vyšetrovateľa konštatovaného v uznesení ČVS: ORP-83/ZZ-ZA-2021 zo dňa 29.01.2021, žalobca uvádza, že odparkované návesy sú stále vlastníctvom žalovaného. Napriek niekoľkým písomným výzvam adresovaným žalovanému na preukázanie vlastníckeho práva k týmto návesom, ku dňu podania žaloby prevod vlastníckeho práva k návesom zo žalovaného na ich držiteľa žalovaný nepreukázal. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný doručil žalobcovi prvé strany kúpnych zmlúv

s dojednanou výhradou vlastníckeho práva, podľa ktorých však vlastníctvo prechádza na kupujúceho až po úplnom uhradení kúpnej ceny s potvrdením predávajúceho, že je kúpna cena úplne uhradená. Ostatné strany zmlúv ani potvrdenia o úplnej úhrade kúpnej ceny žalovaný napriek výzve žalobcu nepredložil, a teda žalobca ku dňu podania žaloby nemá preukázaný prevodu vlastníckeho práva na držiteľa týchto návesov.

2. Žalobca súčasne vyzval žalovaného o úhradu parkovného vyúčtovaného faktúrou č. 20118044 vo výške 3.864,- eur za obdobie od 05.10.2020 do 06.11.2020, ku ktorej bol vystavený dobropis na sumu 600,- eur v súvislosti s úhradou parkovného za jeden z návesov spoločnosťou M., K.. K. Q..X.., pričom zostatok k úhrade predstavuje sumu 3.264,- eur. Druhou faktúrou č. 20128011 vo výške 3.240,- eur žalobca uplatňuje voči žalovanému za parkovanie návesov za obdobie od 07.11.2020 do 03.12.2020. Žalobca má za to, že v danom prípade dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to užívaním pozemkov vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu.

3. Vo vzťahu k medzinárodnej príslušnosti súdu žalobca poukázal na nariadenie Rím II, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 zo dňa 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky, čl. 10 tohto Nariadenia.

4. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil a k návrhu pripojil kópie žalovaným predložených kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a kupujúcim Z. Š. k jednotlivým návesom označeným v podanej žalobe, faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému bezdôvodné obohatenie podľa špecifikácie uvedenej v žalobe, výpis z LV č. XXX, k. ú. C. zo dňa 25.01.2021, e-mailovú komunikáciu zo dňa 31.05.2021, uznesenie ORPZ Ž. zo dňa 29.01.2021, predsporovú komunikáciu strán zo dňa 28.10.2020 a zo dňa 16.04.2021, list s označením Zaslanie faktúry 20118044 - parkovanie návesov zo dňa 13.11.2020.

5. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom zo dňa 09.11.2021 žalobe v celom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný včasný a vecne odôvodnený odpor.

6. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že žalovaný nie je vlastníkom žiadneho z žalobcom uvedených piatich návesov, čo žalovaný preukazuje vyhlásením žalovaného. Žalovaný súčasne predložil súdu plnomocenstvá, z ktorých vyplýva, že žalovaný predal návesy pánovi Z. Š., bytom K., P.: XX XXX XXX, ktorý je zároveň podľa evidencie Dopravného inšpektorátu Ž. evidovaný ako držiteľ návesov. Pán Z. Š. mal povinnosť prepísať vlastníka návesov v evidencii motorových vozidiel. Skutočnosť, že žalovaný odtiahol jeden zo zaparkovaných návesov z dôvodu, že tento predmet kúpy nebol v plnom rozsahu uhradený a žalobca k nemu mal vlastnícke právo, nezakladá uznanie nároku žalobcu vo vzťahu k ostatným zaparkovaným návesom na pozemku žalobcu. Žalovaný uviedol, že k týmto návesom žalovaný nemá žiaden právny vzťah, pričom aktuálnym vlastníkom a držiteľom týchto návesov je tretia osoba, ktorá nevykonala zmenu v evidencii motorových vozidiel. Aj za predpokladu, že žalovaný by bol naďalej vlastníkom návesov, čo žalovaný popiera, uvedená okolnosť nezakladá zodpovednostný vzťah žalovaného za ich parkovanie na pozemku žalobcu, nakoľko žalovaný nemal ako vlastník právo disponovať s návesmi, keď držiteľom tohto oprávnenia je výlučne držiteľ vozidla (návesu), ktorý má právo vozidlo viezť v prevádzke, prípadne zaparkovať. Žalovaný ďalej uviedol, že ak je platným držiteľom hnuteľnej veci iná osoba ako vlastník, vykonáva táto osoba všetky práva spojené s držbou hnuteľnej veci. Vlastníkovi ostáva výlučne len vlastnícke právo k hnuteľnej veci, pričom na to, aby vlastník mohol s vecou zákonným spôsobom disponovať, by muselo dôjsť k zániku držby a k vzniku práva vlastníka disponovať s vecou. Žalovaný ďalej zdôraznil, že evidencia vlastníkov a držiteľov motorových vozidiel má len evidenčný charakter a nemusí zobrazovať skutkový stav veci, čo je aj tento prípad. Pán Z. Š. mal povinnosť nechať zapísať zmenu vlastníctva návesov na dopravnom inšpektoráte a nakoľko si túto povinnosť nesplnil, nie je dôvod prenášania zodpovednosti na bývalého vlastníka za disponovanie s vecou novým vlastníkom. S poukazom na uvedené žalovaný namietol nedôvodnosť žaloby a nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať náhradou trov konania.

7. Žalovaný k podanému odporu pripojil ako dôkaz v odpore označené plné moci vo vzťahu k jednotlivým návesom zo dňa 29.07.2016, ktorými žalobca splnomocnil tretiu osobu na úkony spojené s vykonaním zmeny vlastníckeho práva v evidencii motorových vozidiel.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu zotrvával na podanej žalobe. Uviedol, že ešte pred podaním žaloby niekoľkokrát vyzval žalovaného, aby vzhľadom na evidenciu na dopravnom inšpektoráte žalovaný preukázal, že nie je vlastníkom návesov. Takýto postup žalobca zvolil v záujme vylúčenia nedôvodne podanej žaloby. Uviedol, že na výzvu žalobcu žalovaný doručil žalobcovi len prvé strany kúpnych zmlúv s vedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva, z ktorých nebolo možné konštatovať, že žalobca nie je vlastníkom veci, pričom splnenie podmienky prechodu vlastníctva na kupujúceho žalovaný žalobcovi nepreukázal. Žalobca rozporuje tvrdenie žalovaného o nemožnosti disponovať s návesmi, poukazujúc pritom na existenciu tohto oprávnenia držiteľa vozidla. Žalobca má za to, že ani prehlásenia doložené k podanému odporu, ani plnomocenstvá predložené žalovaným nespĺňajú podmienku stanovenú kúpnymi zmluvami, t. j. prechod vlastníctva na kupujúceho po úplnom uhradení kúpnej ceny. Žalovaný nepredložil potvrdenie o tom, že kúpna cena je úplne uhradená tak, ako bolo dohodnuté stranami v kúpnych zmluvách. Pre prípad, že by súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, žalobca navrhol zaviazať žalovaného náhradou trov konania, vychádzajúc z presvedčenia, že v dôsledku konania žalovaného a nepreukázania splnenia podmienky prechodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, žalobca nemohol predísť súdnemu sporu a konaniu, a preto žalovaný nesie zodpovednosť za procesné zavinenie na výsledku konania.

9. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že ako bývalý vlastník veci žalovaný nemá povinnosť ani možnosť svojim vlastným tvrdením preukázať, že aktuálne nie je vlastníkom hnuteľnej veci ako len vyhlásením, že kúpna cena predmetu kúpy bola uhradená. Žalovaný poukázal na vlastné vyhlásenie a dokumentáciu preukazujúcu obranu žalovaného. Žalovaný súčasne namietol výšku žalobcom uplatneného nároku ako neprimeraného s poukazom na obvyklé nájomné v danom mieste, o čom ako dôkaz predložil cenník parkovacích služieb pre kamionistov z verejne dostupných internetových stránok.

10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v prítomnosti riadne a včas predvolaných právnych zástupcov procesných strán.

11. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov a prečítaním podstatného obsahu spisového materiálu Okresného súdu Žilina, sp. zn. so záverom, že z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu skutkovo a právne nedôvodný.

12. Žalobca sa pridržiaval podanej žaloby a rovnako žalovaný zotrvával na uplatnenej procesnej obrane.

13. Medzi stranami je nesporné, že odparkovaním viacerých návesov, ktorých vlastníkom bol žalovaný, na pozemku vo vlastníctve žalobcu, došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, v súvislosti s ktorým si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

14. Vzhľadom na prítomnosť medzinárodného prvku v podobe žalovanej strany , ktorou je podnikateľ so sídlom v Rakúsku, súd posudzoval primárne právomoc na prejednanie veci a rozhodné právo, ktoré bude na daný skutkový stav súd aplikovať. Vo vzťahu k právomoci súd vychádzal z obsahu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 tzv. Nariadenie Brusel I bis o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré upravuje právomoc vo veciach mimozmluvnej zodpovednosti v rámci osobitnej právomoci oddielu 2, čl. 7 ods. 2, pričom určujúcim pre posúdenie právomoci je miesto, kde bola spôsobená ujma, prípadne miesto, kde nastala udalosť, ktorá bola príčinou uplatnenej ujmy. V danom prípade došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, keď odparkovaním návesov na pozemku vo vlastníctve žalobcu došlo k obmedzeniu práva žalobcu užívať vec v jeho vlastníctve, čím vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane prijímateľa tohto plnenia. Z predloženého listu vlastníctva, ako aj tvrdení žalobcu je zrejmé, že dotknutými nehnuteľnosťami sú pozemky zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C., teda na území Slovenskej republiky, a preto je splnená podmienka právomoci konajúceho súdu v danej veci.

15. Vo vzťahu k aplikácii rozhodného práva na daný skutkový stav súd vychádza z obsahu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 zo dňa 11.07.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky, tzv. Nariadenie Rím II, keď z časového hľadiska udalosť spôsobujúca mimozmluvnú zodpovednosť nastala po účinnosti Nariadenia, t. j. od 11.01.2009. Na účely Nariadenia sa škodou označuje aj každý dôsledok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje všeobecné pravidlo pre určenie rozhodného práva ako právo krajiny, na území ktorej vznikla škoda, to

znamená miesto vzniku škody (lex loci damni). Súd tak na daný skutkový stav aplikoval právne predpisy slovenského právneho poriadku.

16. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Z obsahu žaloby nesporne vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného malo vzniknúť odparkovaním vozidiel vo vlastníctve žalovaného na pozemku vo vlastníctve žalobcu bez toho, že by žalovanému svedčil právny titul na užívanie veci vo vlastníctve žalobcu a bez toho, že by žalovaný poskytol žalobcovi za toto užívanie zodpovedajúcu náhradu.

21. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je pasívna vecná legitimácia žalovaného, t.j. posúdenie skutočnosti, či žalovaný je nositeľom žalovanej povinnosti a vo väzbe na vyhodnotenie tejto spornej skutočnosti tiež výška žalobcom uplatneného nároku.

22. Vo všeobecnosti platí, že k bezdôvodnému obohateniu dochádza vtedy, ak určitú majetkovú hodnotu získal ten, komu sa plnilo tak, že v jeho majetku sa prejavilo bezdôvodné obohatenie buď zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív. Aktívne legitimovaným subjektom, teda nositeľom tohto oprávnenia je v zmysle vyššie citovaného zákonného ust. subjekt, na úkor ktorého bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Otázku pasívnej vecnej legitimácie súd posudzoval v zmysle ust. , podľa ktorého ustanovenia je bezdôvodné obohatenie povinný vydať ten, ktorý sa obohatil. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie ako plnenie získané bez právneho dôvodu, vzniká tomu, kto ho získal, pričom tým, kto plnenie získal, je ten, komu sa bez právneho dôvodu plnilo. Adresát takéhoto plnenia je teda ten, kto bezdôvodné obohatenie na úkor iného získal.

23. Súd preto posudzoval, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie užívaním pozemku žalobcu bez právneho dôvodu, pretože len v takom prípade by bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi náhradu vo výške zodpovedajúcej jeho obohateniu. Pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bolo preto rozhodujúce, či žalovanému svedčil nejaký titul užívania, či poskytol vec tretej osobe, ktorej umožnil užívanie tejto veci, hoci jeho právo užívania nezaniklo, alebo sa odvíjalo od neplatne uzatvorenej zmluvy. Len v takom prípade by žalovanému vnikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi a takúto povinnosť by nebolo možné prenášať na tretiu osobu, ktorej užívací vzťah bol odvodený od užívania žalovaného. Jedná sa o jediný prípad, keď prostredníctvom tretej osoby za odplatu realizuje iná osoba užívací vzťah tzv. iným spôsobom. Inými slovami povedané, skutočnosť, že užívateľ cudzej veci umožní inému užívanie tejto veci, nerobí z tejto tretej osoby príjemcu plnenia, ale len osobu, prostredníctvom ktorej iná osoba realizuje svoj užívací vzťah.

24. Z vykonaných dôkazov však nevyplynulo, že by žalovaný užíval pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a rovnako nie je možné prijať záver, že by medzi žalobcom a žalovaným niekedy existoval právny vzťah, ktorý by legitimoval žalovaného na užívanie veci vo vlastníctve žalobcu, či už z platnej zmluvy alebo z iného právneho dôvodu. Takéto postavenie žalovaného nezakladá ani vlastnícke právo žalovaného k návesom odparkovaným na pozemku žalobcu. Teda aj v prípade, ak by naďalej v žalobe označené návesy boli vo vlastníctve žalovaného, z obsahu listinných dôkazov, či už kúpnych

zmlúv s dojednanou výhradou vlastníckeho práva, ktoré umožňovali užívanie veci tretej osobe Z. Š., ako aj z uznesenia orgánov činných v trestnom konaní, je zrejmé, že úžitok z neoprávneného užívania veci vo vlastníctve žalobcu mal Z. Š., ktorý v areáli vo vlastníctve žalobcu mal odparkované viaceré nákladné návesy a uvedený záver nespochybňuje ani skutočnosť, že vlastníkom týchto návesov podľa evidencie na dopravnom inšpektoráte bol žalovaný. Tým, že žalovaný na základe leasingovej zmluvy umožnil tretej osobe vykonávať v dojednanom rozsahu práva vlastníka veci, t.j vec užívať, je možné konštatovať, že v uvedenom rozsahu bola táto zložka vlastníckeho práva na strane žalovaného dočasne vylúčená, a preto odparkovaním vozidiel na pozemku žalobcu, vo vzťahu ku ktorým svedčilo právo užívania veci tretej osobe, nemohlo vzniknúť bez ďalšieho bezdôvodné obohatenie žalovanému. Uvedený záver platí o to viac, ak vlastníkom vecí, ktorých prostredníctvom došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, sa stala tretia osoba, odlišná od osoby žalovaného.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu v celom rozsahu zamietol a výškou žalobcom uplatneného bezdôvodného obohatenia a k tomu viažucimi sa listinnými dôkazmi sa súd v ďalšom konaní nezaoberal, keďže vykonávanie týchto dôkazov by malo právnu relevanciu len za predpokladu posúdenia existencie nároku žalobcu voči žalovanému, čo splnené nebolo.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalovanému, ktorý bol v plnom rozsahu v spore úspešný, súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Pokiaľ sa žalobca v predmetnej právnej veci dovolával procesného zavinenia žalovaného pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, súd konštatuje, že otázka procesného zavinenia je posudzovaná súdom v rovine rozhodovania náhrady trov konania v prípade zastavenia konania. V situácii meritórneho rozhodovania súdu súd postupuje podľa zásady úspešnosti v konaní a jediným prípadom, kedy súd nemusí náhradu trov konania úspešnej procesnej strane priznať, je situácia predpokladaná ustanovením , a to v situácii existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Keďže pre aplikáciu ustanovenia zákonná úprava vyžaduje kumulatívne splnenie podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, ktoré však v danej veci zistené neboli, súd v zmysle ust. nepostupoval.

27. Súd poukazuje na to, že už pri samotnom podaní žaloby žalobca mal vedomosť, že držiteľom a užívateľom návesov, prostredníctvom ktorých dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, je iná osoba ako žalovaný, a to pán Z. Š.. Námietkou nedostatku pasívnej legitimácie sa žalovaný bránil už v rámci predsporovej komunikácie strán, keď žalovaný žalobcovi dokladoval kúpne zmluvy s výhradou vlastníckeho práva. Napriek tomu, že obsah kúpnych zmlúv, z ktorých vyplývalo oprávnenie tretej osoby užívať predmet kúpy pred zaplatením kúpnej ceny a prechodom vlastníckeho práva na kupujúceho, umožňoval žalobcovi právne vyhodnotiť a posúdiť stav veci a určiť správne vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá je daná hmotným právom, žalobca tomu zodpovedajúcim spôsobom pri podaní žaloby nepostupoval. Pasívna legitimácia vo vzťahu k tomuto nároku je zrejmá aj zo samotného rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 29.01.2021, v rámci ktorého sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali neoprávneným užívaním cudzej veci zo strany Z. Š., nar. XX.XX.XXXX (osoby odlišnej od strany žalovaného) a napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní odmietli podané trestné oznámenie s tým, že porušenia súkromnoprávnych vzťahov majú byť riešené súdmi v civilnom konaní a uvedené rozhodnutie spolu s kúpnymi zmluvami poskytovalo žalobcovi primeraný podklad pre určenie správnej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, žalobca právom predpokladaným spôsobom procesne nekonal .

28. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa ustanovenia a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi v súlade s ustanovením . O výške náhrady trov konania

rozhodne súd v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).