Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_25C-201-2015.pdf
PDF · 107.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/201/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: Y. Y.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, Q. , právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Heydukova 12, 811 08 Bratislava proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 1907,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 306,76 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 306,76 eur od 28.02.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1907,76 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, dôvodiac, že dňa 17.01.2015 prišlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu zn. Volkswagen Passat, VIN č.: C., ečv: Q.-XXXDK, rok výroby 2007. Podľa správy zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov bolo motorové vozidlo škodcu V. G., zn. Alfa Romeo , ečv: Q.-XXXBT poistené v čase dopravnej nehody, t.j. ku dňu 17.01.2015 poisťovateľom KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. VIG (č. poistnej zmluvy 6580659190), čo zakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Listom z 13.02.2015 oznámil žalovaný žalobcovi ukončenie a spôsob likvidácie poistnej udalosti s tým, že všeobecná hodnota vozidla predstavuje 5692,24 eur, hodnota zvyškov vraku predstavuje 2650,- eur a poskytnuté poistné plnenie predstavovalo 3042,24 eur. Toto poistné plnenie poukázal žalovaný na účet žalobcu. Žalovaným stanovená všeobecná hodnota vozidla vo výške 5692,24 eur bola podľa žalobcu v rozpore s odborným záverom Ing. Ľubomíra Koškára, znalca z odboru cestná doprava, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý v znaleckom posudku z 25.04.2015 č. ZP 15/2015 stanovil všeobecnú hodnotu vozidla v sume 7480,- eur. Žalobca sa pri čiastočnom uspokojení svojho nároku žalovaným podľa jeho oznámenia z 13.02.2015 domáhal svojho nároku v ostávajúcom (neuspokojenom) rozsahu 1787,76 eur (7480,- eur - 5692,24 eur). Žalobca si zároveň uplatnil účelne vynaložené náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 120,- eur a to v zmysle faktúry č. 15/2015 z 25.04.2015. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje 1907,76 eur (1787,76 eur + 120,- eur). Žalovaný končil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu je povinnosti uhradiť poistné plnenie dňa 12.02.2015. Posledný deň zákonnej lehoty na plnenie v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka pripadol na 27.02.2015. Žalovaný je teda v omeškaní s poistným plnením odo dňa 28.02.2015. Úrok z omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaného predstavuje v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z. 5,05% ročne.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v obsahu svojho písomného podania z 21.03.2016 doručeného súdu dňa 23.03.2016 a žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uskutočnil šetrenie, obhliadku poškodeného motorového vozidla, bol vyhotovený zápis o obhliadke s rozsahom poškodení, vyhotovený výpočet nákladov na opravu a zistil, že náklady na opravu vo výške 10817,08 eur sú vyššie ako všeobecná hodnota vozidla v sume 5692,24 eur bezprostredne pred jeho poškodením. Všeobecná hodnota vozidla a výška škody bola žalovaným vypočítaná v autorizovanom programe Audatex. Na vozidle bola konštatovaná tzv. totálna škoda, teda neekonomickosť opravy a žalovaný postupoval v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, jej prílohy č. 6. Pri určení všeobecnej hodnoty vozidla žalobcu bezprostredne pred jeho poškodením vychádzal žalovaný zo vzoriek z trhu vozidiel rovnakého typu a porovnateľného stavu. Z dôkazov predložených žalovaným je podľa žalovaného zrejmé, že škoda na vozidle predstavovala 3042,24 eur. Žalovaný v znaleckom posudku vyhotovenom Ing. Koškárom namietal, že rokom výroby vozidla bol rok 2006 a nie rok 2007 ako bolo uvedené v znaleckom posudku, koeficient počtu držiteľov vozidla k3 bol v posudku určený na 0,99, pričom nebolo hodnoverným spôsobom preukázaný počet skutočných držiteľov vozidla, preto správne mal byť použitý koeficient k3 =0,95. Nakoniec namietal žalovaný, že výbava vzoriek vozidiel z trhu vybratých znalcom nekorešpondovala s výbavou vozidla žalobcu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka X. Ž. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami, a to osvedčením o evidencii vozidla, znaleckým posudkom č. 15/2015 vyhotoveným Ing. Ľudovítom Koškárom, oznámením žalovaného z 13.02.2015, kalkuláciou opravy č. 9560873054 z 02.02.2015, stanovením hodnoty cestného vozidla a výška škody na cestnom vozidle k 16.01.2015, zápisom o poškodení z 23.01.2015, stanoviskom k pripomienkam k znaleckému posudku z 07.07.2015, a z 01.09.2015, znaleckým posudkom - znaleckým úkonom č. 32/2017 znalca Ing. Pavla Drobného, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
4. Žalobca bol držiteľom osobného motorového vozidla zn. Volskwagen Passat, č. VIN: C., evidenčné číslo: Q. s dátumom prvej evidencie vozidla dňa 19.01.2007.
5. Žalovaný listom z 13.02.2015 oznámil žalobcovi, že dňa 12.02.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti vedenej pod č. 9560873054, ku ktorej prišlo dňa 17.01.2015 a nahlásená bola poisťovni dňa 19.01.2015 tak, že poistnú udalosť likviduje ako totálnu škodu, pričom žalovanému poukazuje náhradu škody vo výške 3042,24 eur zistenú ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej žalovaným vo výške 5692,24 eur a hodnoty zvyškov vraku vozidla určnej vo výške 2650,- eur.
6. Zo znaleckého posudku č. 15/2015 vypracovaného Ing. Ľudovítom Koškárom znalcom z odboru cestná doprava, odhad hodnoty cestných vozidiel dňa 25.04.2015, predloženého v konaní žalobcom súd zistil, že všeobecná hodnota motorového vozidla zn. Volskwagen Passat, č. VIN: C., evidenčné číslo: Q. predstavovala ku dňu 17.01.2015 čiastku vo výške 7480,- eur vrátane DPH.
7. Z kalkulácie opravy č. 9560873054 z 02.02.2015 súd zistil, že kalkulované náklady na opravu osobného motorového vozidla žalobcu po dopravnej nehode predstavovali sumu 10817,08 eur.
8. Zo stanovenia hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle k 16.01.2015 vypracovaného 10.02.2015 zistil súd , že hodnota použiteľných zvyškov vozidla stanovená s ohľadom na ich opätovné technické využitie a dopyt na voľnom trhu predstavovala 2650,- eur a škoda na vozidle potom predstavovala 2042,24 eur.
9. Zo zápisu o poškodení spísaného dňa 23.01.201 súd zistil, že motorové vozidlo boli v dôsledku dopravnej nehody poškodené v rozsahu : nárazník, mriežka, maska chladiča, svetlomet, smerovka, blatníky, predné sklo, airbag, prístrojová doska, predný kryt motora, parkovací senzor, dažďový senzor, bezpečnostné pásy.
10. Z vyjadrenia RDW Customer Service assistant z 06.09.2016 súd zistil, že v registračnom systéme vozidiel RDW existujú záznamy o dvoch predchádzajúcich majiteľoch motorového vozidla zn. Volskwagen Passat, č. VIN: C., teda pred dovozom motorového vozidla do SR malo vozidlo dvoch majiteľov v Holandsku.
11. Z výsluchu svedka X. Ž., likvidátora žalovaného, súd zistil že v rámci likvidácie poistnej udalosti, stanovoval svedok ako zamestnanec žalovaného, všeobecnú hodnotu motorového vozidla zn. Volskwagen Passat, č. VIN: C. k dátumu dopravnej nehody 16.01.2015 vo výške 5692,24 eur. Všeobecnú hodnotu vozidla zistil svedok prostredníctvom kalkulačného programu Abakus, ktorý je súladný s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.. Svedok zistil overením si na internetovom portáli, že rokom výroby vozidla je rok 2006, pričom vozidlo bolo zaradené do prevádzky dňa 19.1.2007. Vozidlo bolo jednotlivo dovezené do SR. Kontrola originality bola uskutočnená dňa 25.10.2013, pričom aj pri kontrole originality bolo konštatované, že rok výroby vozidla nie je v dokladoch uvedený. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné zistiť počet držiteľov vozidla. Vozidlo po dovoze do SR malo dvoch majiteľov, keď prvý zápis držiteľa pochádza z 4.11.2013 a až následne sa stal držiteľom vozidla žalobca. Počet držiteľov vozidla v zahraničí nie je možné zistiť. Svedok poukázal na skutočnosť, že v čase dovozu vozidla do SR, išlo už o 6 ročné vozidlo. Na základe toho použil pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla koeficient K3 vo výške 0,95, keďže nie je možné zistiť počet držiteľov vozidla. Pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla použil svedok koeficient K5 vo výške 0,8045, pričom vychádzal zo vzoriek vozidiel, ktoré zodpovedali modelovému roku motorového vozidla žalobcu ako aj jeho výbave.
12. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
12. Žalobou sa žalobca ako poškodený domáhal od žalovaného ako poistiteľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla na jeho motorovom vozidle v dôsledku stretu s motorovým vozidlom poisteným u žalovaného. Strany neurobili spornou skutočnosť, že dňa 17.01.2015 prišlo k dopravnej nehode - stretu prevádzok dvoch motorových vozidiel, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu zn. Volkswagen Passat, VIN č.: C., ečv: Q.-XXXDK. Dopravnú nehodu zavinil prevádzkovateľ motorového vozidla zn. Alfa Romeo, ečv: Q.-
XXXBT, pričom v čase dopravnej nehody bola zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla poistená u žalovaného. Medzi stranami nebol sporný rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu ani skutočnosť, že ku poškodeniu motorového vozidla žalobcu prišlo v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou. Žalovaný nesporoval skutočnosť, že v čase stretu prevádzok motorových vozidiel bol poistiteľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu. Medzi stranami nebola spornou ani tá skutočnosť, že v dôsledku dopravnej nehody vznikla na motorovom vozidle žalobcu tzv. totálna škoda, teda náklady na jeho opravu by prevyšovali všeobecnú hodnotu tohto motorového vozidla. Nakoniec medzi stranami nebolo sporu ani o výške všeobecnej hodnoty zvyškov vraku motorového vozidla žalobcu po jeho poškodení pri dopravnej nehode, ktorá predstavovala 2650,- eur. Za týchto okolností stanovil žalovaný prostredníctvom kalkulačného programu Abakus všeobecnú hodnotu motorového vozidla žalobcu v momente tesne pred dopravnou nehodou na 5692,24 eur a následne poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3042,24 eur ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou poškodeného motorového vozidla zistenou ku 17.01.2015 a všeobecnou hodnotou zvyškov vraku motorového vozidla po dopravnej nehode. Žalovaný potvrdil prijatie náhrady škody od žalovaného vo výške 3042,24 eur a nesporoval spôsob zistenia výšky náhrady škody, ale tvrdil, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 15/2015 vyhotoveného dňa 25.04.2015 znalcom Ing. Ľudovítom Koškárom, že všeobecná hodnota poškodeného motorového vozidla zistená k 17.01.2015 predstavovala sumu 7480,- eur a nie žalovaným stanovených 3042,24 eur , a potom škoda ktorá vznikla žalobcovi na jeho motorovom vozidle pri dopravnej nehode predstavovala 4950,- eur a nie 3042,24 eur a žalobou si uplatnil rozdiel (4950,- eur - 3042,24 eur ) vo výške 1907,76 eur.
13. Žalovaný namietal závery znaleckého posudku č. 15/2015 vyhotoveného dňa 25.04.2015 znalcom Ing. Ľudovítom Koškárom argumentujúc, že znalec nezohľadnil pri stanovení všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku 17.01.2015 jeho skutočný počet držiteľov, nevychádzal z kúpnych cien motorových vozidiel zodpovedajúcich svojou výbavou výbave vozidla žalobcu a nakoniec ako podklad pre vyhotovenie znaleckého posudku zobral nesprávny údaj o roku výroby motorového vozidla žalobcu, ktorým bol rok 2006 a nie rok 2007 ako s ním uvažoval znalec. Žalovaný teda tvrdil, že v dôsledku nesprávnych východiskových údajov relevantných pri stanovení všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku 17.01.2015, sa znalec nedopracoval k správnej výške všeobecnej hodnoty vozidla žalobcu. 14. Súd nariadil v konaní znalecké dokazovanie znalcom z odboru doprava cestná, odvetvia technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, VIN č.: C., ečv: Q.-XXXDK tesne pred vznikom škodovej udalosti dňa 17.01.2015.
Znaleckým posudkom (znalecký úkon č. 31/2017) vyhotoveným znalcom z odboru doprava cestná, odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Pavlom Drobným dňa 20.04.2017 bola stanovená všeobecná hodnota vozidla Volkswagen Passat Variant 1.9 TDI Comfortline, e.č. Q., výrobné číslo vozidla: C. na čiastku 6999,- eur vrátane DPH pri počte držiteľov 4 (2 v Holandsku a 2 na Slovensku) a všeobecná hodnota predmetného vozidla pri neznámom počte jeho držiteľov (K3=0,95) v čiastke 6855,- eur vrátane DPH. Znalec vychádzal pri stanovovaní všeobecnej hodnoty vozidla žalobcu k 17.01.2015 zo skutočnosti, že toto bolo vyrobené v roku 2006 a dané do prevádzky dňa 19.01.2007. Východiskovú hodnotu vozidla stanovil na 31053,- eur, keď za základ vzal údaj poskytnutý autorizovaným predajcom motorového vozidla, ktorý určil východiskovú hodnotu na základe výbavy vozidla, ktorá hodnota potom najbližšie vyjadrila skutočný stav. Technická hodnota vozidla ku dňu 17.01.2015 bola znalcom stanovená na 8124,- eur. Koeficient počtu držiteľov vozidla stanovil znalec na K3=0,97 (pri počte držiteľov vozidla 4) a na K3=0,95 (pri neznámom počte držiteľov vozidla) a koeficient dopytu trhu na K5=0,93. Znalecký posudok bol vypracovávaný s časovým odstupom, preto zobral znalec za základ na zistenie koeficientu dopytu trhu vzorky predajných cien vozidiel porovnateľných s vozidlom žalobcu, pričom vychádzal tak zo vzoriek dodaných žalobcom, ako aj vzoriek predložených žalovaným a nakoniec zo vzorky určenej spriemerovaním hodnoty historických cien vozidiel z portálu autobazar.eu. Spomerovaním počtu predajných cien porovnateľných vozidiel na skúmanom trhu s ich priemernou technickou hodnotou vypočítal potom znalec koeficient dopytu trhu K5 ako 0,93.
15. Strany sporu nemali voči záverom znaleckého posudku (znalecký úkon č. 31/2017) vyhotoveného znalcom Ing. Pavlom Drobným dňa 20.04.2017 žiadne námietky.
16. Súd teda ustálil zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Alfa Romeo, evidenčné č.: Q.-XXXBT za škodu spôsobenú žalobcovi, na jeho motorovom vozidle, ku ktorej prišlo pri dopravnej nehode dňa 17.01.2015 a plné zavinenie tejto škody na strane prevádzkovateľa motorového vozidla evidenčné č.: Q.-XXXBT. Výška škody predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou motorového vozidla žalobcu tesne pred dopravnou nehodou a po dopravnej nehode, teda zmenšenie hodnoty majetku žalobcu, ku ktorému prišlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Žalovaný sám potvrdil, že poisťoval zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Alfa Romeo , evidenčné č.: Q.-XXXBT. Vzhľadom na skôr uvedené dospel teda súd k záveru , že poistený žalovaného zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka nakoľko v konaní mal za preukázané, že udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a v dôsledku škodovej udalosti vznikla žalobcovi škoda, pričom za základ pre zistenie výšky škody na vozidle žalobcu zobral súd závery znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Drobným, a to tie ktoré sa týkali stanovenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla zn. Volkswagen Passat Variant 1.9 TDI Comfortline, e.č. Q. pri počte štyroch držiteľov vozidla. Všeobecná hodnota vozidla predstavovala podľa znaleckého posudku čiastku 6999,- eur vrátane DPH. Súd vychádzal z všeobecnej hodnoty vozidla stanoveného práve v tejto výške preto, lebo z vyjadrenia RDW Customer Service assistant (pozri bod 10 odôvodnenia rozsudku) mal za preukázané, že motorové vozidlo malo pred jeho dovozom do SR dvoch majiteľov v Holandsku a medzi stranami nebolo sporné, že v SR bol žalobca druhým držiteľom vozidla, teda celkom malo vozidlo do momentu dopravnej nehody štyroch držiteľov. Pri poškodení motorového vozidla žalobcu sa v dôsledku škodovej udalosti znížila jeho hodnota a tým aj majetkový stav žalobcu. Škoda spočíva v rozdiely medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred škodovou udalosťou a jeho zníženou hodnotou po dopravnej nehode. Všeobecná hodnota vozidla žalobcu pred dopravnou nehodou predstavoval čiastku 6999,- eur a hodnota motorového vozidla po dopravnej nehode, resp. hodnota vraku, keďže išlo o totálnu škodu na vozidle predstavovala 2650,- eur. Majetkový stav žalobcu sa v dôsledku dopravnej nehode znížil o 4349,- eur, ktorá čiastka predstavuje škodu žalobcu spôsobenú mu dopravnou nehodou, za ktorú zodpovedá škodca, pričom žalobcovi vzniklo v súlade s § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo uplatniť si náhradu škody priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi. Pretože žalovaný čiastočne nahradil žalobcovi škodu a to vo výške 3042,24 eur, rozhodol súd s poukazom na vyššie uvedené tak, že žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1306,76 eur ako rozdiel všeobecnej hodnoty motorového vozidla pred dopravnou nehodou (6999,- eur) a hodnoty motorového vozidla po jeho zničení pri dopravnej nehode (2650,- eur), pričom zohľadnil čiastočné plnenie poskytnuté žalovaným vo výške 3042,24 eur ( 6999,- eur - 2650,- eur - 3042,24 eur). Vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok potom súd ako nedôvodný zamietol.
17. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania, a to výške 5,05% p.a. odo dňa 28.02.2015 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí 15 dennej lehoty na plnenie potom, čo žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,05% teda vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Zz. a to odo dňa 28.02.2015, teda odo dňa uplatneného žalobcom.
Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 13.02.2015, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 12.02.2015 a na základe jeho výsledku likviduje poistnú udalosť ako totálnu škodu a poukazuje žalobcovi poistné plnenie vo výške 3042,24 eur. V zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Deň, kedy žalovaný ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie označil sám žalovaný v predmetnom liste - oznámenie o poistnom plnení. Keďže žalovaný ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného ako poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie dňa 12.02.2015 odo dňa 28.02.2015, t.j. odo nasledujúceho po dni, v ktorom uplynula 15-dňová lehota na plnenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, sa dostal do omeškania s plnením v rozsahu prísudku vo výške 1306,76 eur.
17. Žalobca si uplatnil aj náklady, ktoré vynaložil vo výške 120,- eur na odmenu znalca Ing. Ľudovíta Koškára, ktorý vypracoval znalecký posudok predložený v konaní žalobcom. Podľa súdu náklady na odmenu znalca tvoria v zmysle § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva a žalobca ich uplatňuje a súd o nich rozhoduje ako o súčasti nároku na náhradu trov konania podľa § 255 Civilného sporového poriadku.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), teda podľa úspechu strany sporu v konaní. Žalobca bol úspešný v časti žalobou uplatneného nároku vo výške 1306,76 eur a neúspešný v časti peňažného nároku vo výške 601,- eur , v ktorej súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobca bol potom v spore úspešný v rozsahu 68 % a žalovaný v rozsahu 30 %. Čistý úspech žalobcu v spore potom predstavoval 38%, v ktorom mu potom súd priznal nárok na náhradu trov konania proti pomerne menej úspešnému žalovanému. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu poukazujúc na znenie ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.
V zmysle § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Na toto konanie, hoci začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku bolo teda potrebné podľa jeho prechodných ustanovení aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku, a to aj jeho ustanovenia upravujúce náhradu trov konania. Právna úprava náhrady trov konania obsiahnutá v § 255 a nasl. Civilného sporového poriadku stanovuje pre prípad čiastočného úspechu strany v konaní pomerne rozdeliť náhradu trov konania. Táto právna úprava, na rozdiel od právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 142 Občianskeho súdneho poriadku, nepripúšťa v prípade čiastočného úspechu, priznať strane plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Súd má za to, ak by zákonodarca mal v úmysle právnou úpravou náhrady trov konania obsiahnutou v CSP dosiahnuť rovnaké účinky ako boli dosiahnuté právnou úpravou náhrady trov konania upravenou v dnes už neúčinnom OSP, svoj zámer by v konkrétnom ustanovení CSP upravujúcom náhradu trov konania aj vyjadril. Keďže tak neurobil, súd má, pri rešpektovaní trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, súdnu a výkonnú za to, že zákonodarca nechcel dosiahnuť následky, ktorých sa žalobca v súvislosti s náhradou jeho trov konania dožaduje, a ktoré z právnej úpravy nevyplývajú, inak by zákonodarca tomu adekvátnym spôsobom zakotvil v CSP úpravu náhrady trov konania. V tejto súvislosti súd odkazuje na nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65, podľa ktorého právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.