Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/7/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava proti žalovanej C., bytom K. - Q. XXX, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom Legionárska 2, Trenčín, o zaplatenie 2.612,52 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.612,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.612,52 eur od 10.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy č. X/X-XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej zmien bola u neho žalovaná zamestnaná ako oA.. Nariadením ministra obrany SR č. 89/2010 zo dňa 23.09.2010 bolo jej pracovné miesto ku dňu 01.02.2011 zrušené. Na základe tejto organizačnej zmeny bola odporkyni doručená výpoveď zo dňa 28.10.2010. V súvislosti so skončením pracovného pomeru jej vyplatil vo výplate za 1/2011 odstupné v celkovej výške 3.495 eur brutto. Po odpočítaní odvodov do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a po splnení daňovej povinnosti predstavuje vyplatené odstupné sumu 2.612,52 eur. Poznamenal, že návrhom podaným na tunajšom súde sa žalovaná domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, zaplatenia náhrady mzdy ba nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co/367/2012 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a skonštatoval, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. 3/2-45 zo dňa 29.09.1997 trvá. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2013. Dodal, že žalovanú listom zo dňa 05.06.2015 ako aj listom zo dňa 20.07.2015 vyzval na vrátenie vyplateného odstupného, nakoľko jej toto bolo vyplatené na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Napriek výzvam žalovaná doposiaľ vyplatené odstupné v celkovej výške 2.612,52 eur nevrátila. Dodal, že odstupné bolo vyplácané v čase, keď mal pracovný pomer žalovanej skončiť. Následne táto podala žalobu na súd a mohla spolu s jej právny zástupcom predpokladať, ako súdny spor skončí. Odstupné by malo byť vrátené aj s poukazom na dobré mravy, kedy žalovanej boli ponúkané viaceré pracovné ponuky, pričom ona čakala na takú, ktorá jej bude najviac vyhovovať. Má za to, že uplatnený nárok je dôvodný a nejedná sa len o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 222 Zákonníka práce, ale aj o bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka. Navyše sa domnieva, že ustanovenie § 222 nie je možné na túto situáciu ani aplikovať. K uplynutiu premlčacej doby uviedla, že vzhľadom na dlhšie prebiehajúci súdny spor má za to, že táto premlčacia doba neuplynula, keďže o skutočnosti, že pracovný pomer trvá, bolo rozhodnuté 17.6.2013 a žaloba bola podaná v 09/2015. Je z toho zrejmé, že žaloba bola podaná v rámci 3 ročnej premlčacej lehoty.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a túto žiadala zamietnuť. Uviedla, že vyplatené odstupné prijala dobromyseľne. V čase jeho prijatia nemohla vedieť a ani predpokladať, že sa jedná o neoprávnene vyplácané odstupné. Preto je predmetný nárok podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce bez právneho dôvodu a premlčaný, nakoľko ho žalobca uplatnil po troch rokoch od jeho vyplatenia. Poznamenala, že súd rozhodol, že pracovný pomer trvá, a preto nie je možné prijať záver, že právny dôvod vyplatenia odstupného odpadol. Odstupné bolo vyplatené bez právneho dôvodu. Poukázala na časovú chronológiu udalostí týkajúcich sa jej pracovného pomeru. Dňa 28.10.2010 obdržala výpoveď z pracovného pomeru, pričom dňa 23.12.2010 požiadala žalobcu o zrušenie danej výpovede. Tento jej písomnosť prevzal dňa 23.12.2010 a v ten deň dopísal poznámku „súhlasím“. V dôsledku toho možno mať za to, že žalobca výpoveď odvolal, a preto si musel byť vedomý toho, že pracovný pomer naďalej trvá a že nie je dôvod v januári 2011 vyplácať odstupné. Čo sa týka dobrých mravov, k tomuto dodala, že poukaz na ne nie je na mieste, nakoľko žalobca sám svojou nečinnosťou podal žalobu o vrátenie odstupného až v 09/2015, t. j. z dosť veľkým časovým odstupom, od kedy začal vôbec spor prebiehať a bol ukončený.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pracovnej zmluvy č. 3/2-45 zo dňa 29.09.1997, výpovede zo dňa 28.10.2010, výplatnej pásky za mesiac január 2011, rozsudku Krajského súdu v Trenčín č. k. 4Co/367/2012-119 zo dňa 02.05.2013, výzvy na vrátenie odstupného zo dňa 05.06.2015 a zo dňa 20.07.2015, listu zo dňa 17.08.2015, listu zo dňa 13.08.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Pracovnou zmluvou č. 3/2-45 zo dňa 29.09.1997 bol založený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou na dobu neurčitú. Výpoveďou zo dňa 28.10.2010 skončil žalobca so žalovanou pracovný pomer z organizačných dôvodov. V mesiaci január 2011 vyplatil žalobca žalovanej odstupné vo výške 3.495 eur.

5. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/367/2012-119 zo dňa 02.05.2013, právoplatným dňa 17.06.2013 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 19C/62/2011-96 zo dňa 21.08.2012, ktorým súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným založený pracovnou zmluvou č. 3/2-45 zo dňa 29.09.1997 v znení zmien a doplnkov trvá. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že po tom, ako bola žalovanej doručená výpoveď z pracovného pomeru, požiadala žalovaná o jej zrušenie, nakoľko sa zúčastnila pohovoru vo VÚ 7742 Nemšová, kde jej bolo ponúknuté pracovné miesto. So zrušením výpovede žalobca súhlasil, keď do nej dopísal slovo „súhlasím“. Následne však žalobca vydal pokyn, ktorým zrušil medziútvarovú dohodu týkajúcu sa vykonávania práce žalovanou vo VÚ 7742 Nemšová.

6. Výzvou zo dňa 05.06.2015 a zo dňa 20.07.2015 vyzval žalobca žalovanú na vrátenie odstupného v celkovej výške 2.612,52 eur netto, nakoľko jeho vyplatením sa žalovaná bezdôvodne obohatila.

7. Listom zo dňa 17.08.2015 oznámila žalovaná žalobcovi, že nárok na vrátenie odstupného nepovažuje za oprávnený a v prípade, ak by aj oprávnený bol, započítava ho na pohľadávku, ktorú má voči žalobcovi titulom náhrady mzdy.

8. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

9. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 222 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa môže od zamestnanca úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ak ide o neprávom vyplatené sumy a ak preukáže, že zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Za splnenia týchto podmienok sa môže tohto svojho nároku domáhať v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od momentu vyplatenia týchto súm. V danom prípade dospel súd k záveru, že odstupné vo výške 2.612,52 eur netto, ktoré žalobca žalovanej v januári 2011 vyplatil, je sumou neprávom vyplatenou, t. j. táto suma žalovanej nemala byť vyplatená, keďže pracovný pomer žalovanej naďalej trval (nárok na odstupné vzniká pri skončení pracovného pomeru).

Tejto skutočnosti si mal byť žalobca vedomý, keď sám súhlasil s odvolaním výpovede danej žalovanej dňa 28.10.2010. Ďalšou podmienkou vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je preukázanie, že zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že vyplatené sumy mu nepatria. Zo sledu všetkých udalostí možno dospieť k záveru, že žalovaná musela predpokladať, že vyplatené odstupné jej nepatrí a pracovný pomer naďalej trvá, keď na základe jej žiadosti zo dňa 22.12.2010 žalobca výpoveď danú žalovanej dňa 28.10.2010 dňa 23.12.2010 písomne odvolal, o čom mala žalovaná vedomosť. Nepriamo tomu nasvedčuje aj predmet konania iniciovaného pred tunajším súdom, kde sa žalovaná domáhala určenia, že pracovný pomer trvá. S poukazom na uvedené vzniklo žalobcovi voči žalovanej právo na vrátenie neprávom vyplatených súm odstupného, ktorého sa mohol domáhať v trojročne premlčacej lehote. Keďže žalovaná vzniesla námietka premlčania, zaoberal sa súd aj touto otázkou. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia začína premlčacia lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po vyplatení týchto peňažných súm. V danom prípade bolo odstupné žalovanej vyplatené dňa 10.01.2011 (výplatný termín mal súd za preukázaný z konania vedeného pod sp. zn. 19C/22/2013, v ktorom rozhodoval o náhrade mzdy). Od nasledujúceho dňa, t. j. odo dňa 11.01.2011 začala plynúť zákonom stanovená trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 11.01.2014. Žalobca však žalobu podal na súde až dňa 24.09.2015, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené súd uplatnený nárok žalobcu vyhodnotil ako premlčaný. Premlčaný nárok nemožno priznať, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by na vec aplikoval ustanovenia o bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka tak, ako to poznamenal žalobca (čo by ale nebolo správne), rovnako by dospel k záveru o premlčaní žalobcom uplatneného nároku.

11. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.