Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-16-2017.pdf
PDF · 120.3 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, Košice, o zaplatenie 108,06 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 63,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 21,60 EUR od 22.3.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25% ročne zo sumy 30,22 EUR od 24.4.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25% ročne zo sumy 11,24 EUR od 24.5.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 16,72 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.2.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 108,06 EUR titulom neuhradených telekomunikačných služieb. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca (Telefónica O2 Slovakia, s.r.o.) a žalovaná uzatvorili dňa 17.11.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, postupca poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: Variabilný symbol faktúry na sumu so splatnosťou 1069130645 21,60 EUR 21.3.2014 1071591672 36,22 EUR 23.4.2014 1073335216 50,24 EUR 23.5.2014 Žalovaná k dnešnému dňu odo dňa postúpenia pohľadávky uhradila dlžnú sumu vo výške 0 EUR. Pohľadávka žalobcu vo výške 108,06 EUR nebola ku dňu podania tohto návrhu uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Na základe uvedených platieb navrhovateľ vyčísľuje úrok z omeškania k dnešnému dňu nasledovne: 5,25% zo sumy 21,60 EUR od 22.3.2014 do zaplatenia, 5,25% zo sumy 36,22 EUR od 24.4.2014 do zaplatenia, 5,25% zo sumy 50,24 EUR od 24.5.2014 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Všeobecné podmienky Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., Cenník Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., Faktúru č. 1069130645, Faktúru č. 1071591672, Faktúru č. 1073335216, Súhrny poskytnutých služieb ako prílohu k jednotlivým faktúram, výzvu k úhrade zo dňa 12.10.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2015, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 3015, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 19.1.2017.
4. Žalovaná sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava, vykonaním šetrením sa súdu nepodarilo zistiť iný jej pobyt, preto jej súd žalobu spolu s procesnými poučeniami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP doručil oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 18.9.2017.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.
6. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 108,06 EUR, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
7. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 6.11.2017, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).
8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 17.11.2013 právny predchodca žalobcu spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v súlade so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej jej vypožičal SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX umožňujúcu využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu prostredníctvom účastníckeho čísla XXXXXXXXXX. Medzi účastníkmi bol dohodnutý mesačný program služieb „O2 Paušál“ s referenčným číslom zákazníka 82726540 a s dátumom aktivácie 17.11.2013. Žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a že jej bola odovzdaná SIM karta.
10. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej nasledovné faktúry:
- faktúra č. 1071591672, vystavenej dňa 10.4.2014, splatnej dňa 23.4.2014, súd zistil, že právny predchodca vyúčtoval žalovanej za zúčtovacie obdobie od 1.3.2014 do 31.3.2014 cenu služieb pre telefónne číslo 0944332886 vo výške 40,22 EUR,
- faktúra č. 1073335216, vystavenej dňa 10.5.2014, splatnej dňa 23.5.2014, súd zistil, že právny predchodca vyúčtoval žalovanej za zúčtovacie obdobie od 1.4.2014 do 30.4.2014 cenu služieb pre telefónne číslo 0944332886 vo výške 54,24 EUR,
- faktúra č. 1069130645, vystavenej dňa 10.3.2014, splatnej dňa 21.3.2014, súd zistil, že právny predchodca vyúčtoval žalovanej za zúčtovacie obdobie od 1.2.2014 do 28.2.2014 cenu služieb pre telefónne číslo 0944332886 vo výške 45,60 EUR.
11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3015 a z jej príloh uzavretej medzi postupcom Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom dňa 22.9.2015 súd zistil, že pôvodný veriteľ Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. postúpila na žalobcu aj pohľadávku voči žalovanej a to vo výške 108,06 EUR s príslušenstvom (prílohy: Variabilný symbol 1073335216 - suma: 50,24 eur; Variabilný symbol 1071591672 - suma: 36,22 eur; Variabilný symbol 1069130645 - suma: 21,60 eur).
12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky predloženej žalobcom zo dňa 12.10.2015 súd zistil, že spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu.
13. Z výzvy k úhrade zo dňa 12.10.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky celkovo vo výške 139,54 EUR najneskôr do 22.10.2015.
14. Z pokusu o zmier zo dňa 19.1.2017, súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej pohľadávky a zároveň ju upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej čiastky vo výške 123,50 EUR pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.
15. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
16. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
19. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa ods. 1 písm. c).
20. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
22. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa ust. § 56 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
23. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Súd posúdil záväzkovo - právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (na rozdiel od žalobcu, ktorý vzťah posudzuje podľa Obchodného zákonníka) a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi poskytovateľom služby a spotrebiteľom - fyzickou osobou vzniknutý zo zmluvy podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
28. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. Bratislava uzavrel so žalovanou dňa 17.11.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v súlade so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej mu vypožičal SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX umožňujúcu využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná mala na základe tejto zmluvy za
poskytnuté elektronické komunikačné služby platiť právnemu predchodcovi navrhovateľa v zmysle cenníka, ktorý bol súčasťou zmluvy.
29. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., vyúčtovala žalovanej za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrou č. 1071591672, zo dňa 10.4.2014 sumu 40,22 EUR splatnú dňa 23.4.2014, faktúrou č. 1073335216, zo dňa 10.5.2014 sumu 54,24 EUR splatnú dňa 23.5.2014, faktúrou č. 1069130645, zo dňa 10.3.2014 sumu 45,60 EUR splatnú dňa 21.3.2014. Súčet súm jednotlivých faktúr predstavuje sumu 140,06 EUR.
30. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu 108,06 EUR s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo sumy 36,22 EUR (faktúra č. 1071591672), sumy 50,24 EUR (faktúra č. 1073335216), sumy 21,26 EUR (faktúra č. 1069130645). Žalobca bližšie tieto sumy bližšie nešpecifikoval, resp. neuviedol z čoho pozostáva žalovaná suma a ako sa k predmetnej sume žalobca dopracoval. Na základe uvedeného súd nemohol identifikovať z akých položiek žalovaná suma pozostáva.
31. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie služieb vo výške 10,- eur, poplatku za odpojenie vo výške 29,- eur a poplatok za upomienku vo výške 6,- eur spolu s príslušenstvom, súd konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
32. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
34. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zodňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10POHOTOVOSŤ/Korčovská).
35. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa resp. neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).
36. Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ
ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
37. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011)
38. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatok za upomienku 6,-eur, poplatok za obmedzenie služieb 10,- eur a poplatok za odpojenie vo výške 29,- eur. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté. Čo sa týka poplatku za upomienku v celkovej výške 6,- eur, nebolo súdu preukázané ani len vystavenie osobitnej upomienky(nieto ich doručenie žalovanej), žalobca nepreukázal skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Súd zároveň poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených všeobecných podmienkach, kde z pohľadu súdu upomienku, obmedzenie a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bola žalovaná povinná platiť. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného.
39. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v týchto častiach žalovanej istiny, t.j. v časti požadovaného poplatku za obmedzenie služieb vo výške 10,- eur, poplatku za odpojenie vo výške 29,- eur a poplatku za upomienku vo výške 6,- eur, t. j. poplatkov v celkovej výške 45,- eur a vzhľadom na nepriznanie nároku na ich zaplatenie nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania požadované z týchto súm, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
40. Na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretou medzi žalovanou a spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. vzniklo žalovanej oprávnenie využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bola povinná uhrádzať faktúrami vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatila úhradu za poskytnuté služby, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu neuhradenej ceny hovorného a služieb. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná fakturované sumy doposiaľ neuhradila.
41. Keďže žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a nezaplatila za poskytnuté služby fakturované mu právnym predchodcom žalobcu, čím porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, zo Všeobecných podmienok ako aj z vyššie citovaného zákona o elektronických komunikáciách, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 63,06 EUR s príslušenstvom.
42. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola súdu preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3015 a oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2015, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému.
43. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
44. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
45. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, ktoré v § 3 uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Z vyššie citovaného ust. § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľovi patria úroky z omeškania v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V danom prípade je splatnosť dlhu zrejmá zo zmluvy a z faktúry, ktorej žalobca žalovanej mesačne vyúčtoval cenu poskytnutých služieb. Dohodnuté mesačné poplatky boli splatné vždy k dátumu uvedenému vo faktúre za príslušný mesiac. S mesačným poplatkom sa teda žalovaná dostala do omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Keďže žalobca si uplatňoval úroky z omeškania z dlžnej čiastky odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, súd jeho žalobe vyhovel.
48. Pri posudzovaní výšky úroku z omeškania súd vychádzal z ust. § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za to, že medzi účastníkmi ide o občianskoprávny vzťah, kde úrok z omeškania je kogentne upravený právnym predpisom a nemožno ho dohodou účastníkov meniť ani nahradiť. Podľa ustanovenia ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, predstavovala 0,25 %. Jej navýšenie o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,25 % ročný úrok z omeškania, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v uvedenej výške.
49. Na základe uvedeného úrok z omeškania priznal súd žalobcovi zo sumy 30,22 EUR odo dňa 24.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 11,24 EUR odo dňa 24.5.2014 do zaplatenia a zo sumy 21,60 EUR odo dňa 22.3.2014 do zaplatenia t. j. nasledujúce dni po splatnosti faktúry.
50. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný v časti sumy 63,06 EUR a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 63,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 21,60 EUR odo dňa 22.3.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25% ročne zo sumy 30,22 EUR odo dňa 24.4.2014 do zaplatenia a vo výške 5,25% ročne zo sumy 11,24 EUR odo dňa 24.5.2014 do zaplatenia.
51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, žalobcovi bola priznaná suma 63,06 EUR s príslušenstvom zo žalovanej sumy 108,06 EUR, z čoho vyplýva úspech žalobcu vo výške 58,36 % a neúspech vo výške 41,64 % (teda úspech žalovanej v tejto časti). Pomer úspechu žalobcu je 58,36 % k úspechu žalovanej 41,64 %, z čoho vyplýva, že celkový úspech žalobcu je 16,72 %. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 16,72 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.