Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-58-2017.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/58/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: L + MS s.r.o., so sídlom Chrabrany, Mlynská 180/8, IČO: 36 768 197, o vymoženie sumy 1 094,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. septembra 2017, č. k. 11Er/613/2009-13, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku súdneho exekútora na náhradu trov konania voči oprávnenému z r u š u j e a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 18.09.2017, č. k. 11Er/613/2009-13 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Piaristická 2, vedenú u neho pod sp. zn. EX 1064/2009. Ďalším výrokom oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a v poradí tretím výrokom rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/, h/, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 veta prvá, § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a § 256 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP. 3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že dňa 21.9.2009 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany - Rozhodnutie č. 700-1510667709GC04/09 zo dňa 18.06.2009. 4. Súdny exekútor dňa 18.8.2017 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný bol zrušený bez likvidácie a vymazaný dňa 01.05.2013 z obchodného registra. Žiadal aby exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 56,21 eur. 5. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 29 CbR/161/2012-66 zo dňa 15.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2013, bola zrušená spoločnosť L + MS s.r.o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, vložka 19807/N bola ex offo vymazaná spoločnosť L+MS, s.r.o., IČO: 36 768 197, Mlynská 180/, 955 01 Chrabrany - dňom 1.5.2013. Povinný bol zrušený bez likvidácie a ex offo vymazaný z obchodného registra. Povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil. Exekučný súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, keďže exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. O trovách exekučného konania rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania. 6. Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej súd rozhodol o nároku súdneho exekútora na náhradu trov konania voči oprávnenému, podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil. Rozsah odvolania oprávneného vyplýva z
obsahu odvolania, z ktorého odvolací súd prednostne vychádza, v ktorom odvolateľ konštatuje, že súdnemu exekútorovi nemali byť trovy konania priznané. 7. Oprávnený v odvolaní poukázal na zásadu, podľa ktorej odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy bolí potrebné na účelné vymáhanie nároku a čí mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 8. V exekučnom konaní sp. zn. 11Er/613/2009 nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený v čase začatia exekúcie nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t.j. zastavenie exekúcie z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania a že bude povinný dňa 01.05.2013 dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra. Oprávnený procesné nezapríčinil zastavenie exekučného konania. Ustanovenie Exekučného poriadku v § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. 9. Poukázal na uznesenie ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého „samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.“ 10. V písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a navrhol ho odvolaciemu súdu potvrdiť. 11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla. 13.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13.3. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 13.4. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 14. Exekučné konanie v danej veci začalo dňa 10.09.2009 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodnutie oprávneného č. 700-1510667709-GC04/09 zo dňa 18.06.2009, ktorým bola povinnému predpísaná povinnosť zaplatiť spolu 1 094,40 eura podľa predpisov o sociálnom poistení. 15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle § 380
ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 16. Rozsah odvolania predstavujú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, dôvody odvolania sú námietky uvedené odvolateľom podľa ustanovení § 365 a 366 CSP. Odvolací súd je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd však nie je viazaný odvolacím návrhom, t.j. petitom odvolania. Odvolací súd teda pri svojom rozhodovaní môže napríklad rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, alebo ho zmeniť, keď sa navrhuje jeho zrušenie. Odvolací súd je vždy viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania (teda rozsahom a dôvodmi odvolania s výnimkami podľa § 379 CSP), nie je však viazaný kvalitatívnou stránkou odvolania (teda odvolacím petitom). 17. Pokiaľ odvolací súd vráti vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd teda musí jasne vysvetliť a odôvodniť, prečo bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, aké úvahy ho k tomu viedli a aké dôsledky z toho pre nové rozhodnutie súdu prvej inštancie vyplývajú. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný v otázkach právnych aj skutkových. Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu sa vzťahuje len na ten skutkový stav, z ktorého vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie a z ktorého vychádzal aj odvolací súd, keď uviedol, ako ďalej postupovať. 18. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie dôkazy, preto je na mieste postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP uznesenie v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20. Odvolací súd konštatuje, že súdu prvej inštancie bolo z obsahu spisového materiálu zrejmé, že povinný subjekt bol z obchodného registra vymazaný dňom 01.05.2013, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a nemal procesnú subjektivitu. Z tohto dôvodu, na podnet súdneho exekútora doručeného súdu prvej inštancie dňa 18.08.2017, napadnutým uznesením zastavil exekúciu (správne exekučné konanie) podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. 21.1. Podľa § 243h prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 21.2. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 21.3. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 21.4. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 22.1. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie dňa 18.09.2017 nepoužil správne právny predpis, v dôsledku čoho neaplikoval ust. §243j Exekučného poriadku, a preto nevyhodnocoval zistené skutočnosti ohľadne času zániku povinného (výmaz z Obchodného registra) a času predloženia podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a ich vplyv. Súd prvej inštancie úplne opomenul aplikovať ust. § 243j Exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 22.2. Uvedené ustanovenie (§ 243j Exekučného poriadku) bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie plne aplikovateľné a doteraz zistené skutočnosti boli pod uvedené ustanovenie plne subsumovateľné s tým, že súd v dôsledku absencie aplikovania predmetného ustanovenia nevyvodzoval možné skutkové
závery, ktoré mohli byť dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Pri existencií zistenia takýchto dôvodov potom môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. 22.3. Ustanovenie § 243j Exekučného poriadku príkladom uvádza dôvod, pre ktorý je možné konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 22.4. Citované ustanovenie Exekučného poriadku stanovuje, že exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie síce správne zistil čiastkové skutkové zistenia ohľadne času výmazu povinného z príslušného registra (a dôvod pre zastavenie exekučného konania) a času kedy súdy exekútor podal podnet na zastavenie konania, avšak tieto vo svojom súhrne nevyhodnocoval v skutkové závery aplikovateľné podľa § 243j Exekučného poriadku z dôvodu, že práve predmetné ustanovenie neaplikoval. Uvedené ustanovenie je potrebné zobrať do úvahy pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora aj v prípade ak sa aplikuje ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. 23. Odvolací súd konštatuje, že oprávnený vo svojom odvolaní síce poukazoval na to, že exekučný súd nemal priznať trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak poukazoval na znenie (účinnosť) ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré nebolo na tento prípad aplikovateľné, pretože poukazoval na znenie účinné do 31.1.2002, pričom exekučné konanie začalo v roku 2009. 24. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie musí prednostne popri už zistených skutočnostiach vyhodnotiť existenciu skutkových záverov potenciálne dopadajúcich na ust. § 243j exekučného poriadku a aplikovať uvedené ustanovenie a o nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie. 25. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP. 26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).