Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-8-2017.pdf
PDF · 114.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XX, XXX XX K., zastúpený Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka, M. Gorkého č. 1, Michalovce, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 17.02.2017, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8399-0006 Km zo dňa 07.12.2016 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1/RHNaNV/SOC/2016/43807-0015 zo dňa 23.09.2016, takto
rozhodol:
I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8399-0006 Km zo dňa 07.12.2016 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1/RHNaNV/SOC/2016/43807-0015 zo dňa 23.09.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 17.02.2017 (č.l. 1-5 spisu) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8399-0006 Km zo dňa 07.12.2016 (druhostupňový správny orgán), ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, Odbor sociálnych vecí a rodiny (prvostupňový správny orgán) č. MI1/RHNaNV/SOC/2016/43807-0015 zo dňa 23.09.2016. Zároveň si uplatnil náhradu trov tohto konania.
2. Poukazoval na to, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.09.2016 mu bola v zmysle § 10 ods. 3, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o pomoci v hmotnej núdzi, resp. ZoPvHN“) a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2016. Na ozrejmenie chronológie jeho veci uviedol, že dávka v hmotnej núdzi mu bola priznaná rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. MI1/RHNaNV/ SOC/2016/43807-0003 zo dňa 22.03.2016 v sume 61,60 Eur mesačne od 01.03.2016 (právoplatné dňa 14.04.2016). Dňa 22.04.2016 mu bola doručená ponuka č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 13.04.2016 na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne v meste K. na obdobie od 01.05.2016 do 31.12.2016. Ohľadne tejto sa vyjadril dňa 27.04.2016 formou sťažnosti, ktorá bola dňa 17.05.2016 vyhodnotená ako neopodstatnená. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. MI1/RHNaNV/ SOC/2016/43807-0007 zo dňa 09.06.2016 mu odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01.05.2016. Vzhľadom na to, že k ponuke zo dňa 13.04.2016 sa nevyjadril, podal odvolanie,
v ktorom uviedol, že k ponuke sa vyjadril formou sťažnosti a odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 01.08.2016 jeho odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že sťažnosť účastníka konania na pracovníkov aktivačného centra bolo považované za reakciu na výzvu s ponukou, ktorá však bola vyhodnotená ako neopodstatnená a odpoveď na ňu mu bola doručená dňa 24.05.2016, preto vykonávanie ponúkaných činností sa naňho ako účastníka konania, vzťahovalo až od 01.06.2016.
3. Následne prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. MI1/RHNaNV/ SOC/2016/43807-0015 zo dňa 23.09.2016, berúc do úvahy názor druhostupňového správneho orgánu, jeho odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. zrušil a rozhodol, že mu odníma pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01.06.2016. Podanou žalobou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko ho považoval za nezákonné z dôvodu, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia druhostupňového orgánu videl v tom, že žalovaný dôsledne neskúmal dôvody zníženia dávky v hmotnej núdzi a svoje závery oprel iba o konkrétne ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. bez toho, aby skúmal ďalšie zákonné podmienky, najmä podmienku uvedenú v ustanovení § 7 ods. 2 písm. h) citovaného zákona. Poukazoval na znenie ustanovenia § 3, (správne § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi), v zmysle ktorého sa dávka znižuje o 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ak sa tento nezúčastní výkonu prác v rozsahu 32 hodín, pričom (správne) podľa § 10 ods. 8 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa odsek 3 nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) a e) až h). Zákon o hmotnej núdzi vyžaduje výkon činnosti v rozsahu najviac 32 hodín mesačne, pričom prioritne ponecháva aktivitu na potenciálnom poberateľovi dávky (dobrovoľnícka činnosť) a až následne je dotknutá osoba povinná podriadiť sa ponuke na výkon menších obecných služieb, ktoré mu budú ponúknuté. Pre posúdenie proporcionality tejto požiadavky je relevantné, že zákonodarca z tejto povinnosti vyňal osoby, ktoré sa nemôžu plnohodnotne zúčastniť na výkone požadovaných činností z objektívnych a zákonom predpokladaných dôvodov, akými sú vek, invalidita, zlý zdravotný stav, starostlivosť o závislého člena rodiny a taktiež osoby, ktoré sa aktívne snažia zabezpečiť svoje životné potreby iným spôsobom. Zdôraznil, že je dlhodobo (približne 8 rokov) liečený na psychiatrickej ambulancii so záverom recid. poruchy - epizóda stredne ťažkej depresie a schizoidnej poruchy osobnosti s tým, že naďalej u neho pretrváva sociálne stiahnutie, uzavretosť a odstup voči druhým ľuďom. Mal za to, že jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav predstavuje prekážku pracovať a podieľať sa na aktivačných prácach, pričom prvostupňový správny orgán neskúmal jeho zdravotný stav ako predbežnú otázku vykonávať požadované aktivačné práce, aktivačné činnosti, čím je jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, nezákonné a v rozpore s Ústavou.
4. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, Odbor sociálnych vecí a rodiny č. MI1/RHNaNV/SOC/2016/43807-0015 zo dňa 23.09.2016 prvostupňový správny orgán berúc do úvahy názor druhostupňového orgánu vyslovený v rozhodnutí č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/8399-0003 Km zo dňa 01.08.2016 odňal žalobcovi podľa § 10 ods. 3, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01.06.2016.
5. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi sa odníma na základe zmeny skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko ponuku na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne zo dňa 13.04.2016 v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi si prevzal účastník konania dňa 22.04.2016 a v stanovenej lehote sa nevyjadril, čo sa považuje za odmietnutie ponuky. V danom zmysle bolo vydané rozhodnutie zo dňa 09.06.2016 o odňatí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01.05.2016, voči ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 01.08.2016 vyslovil názor, že vykonávanie ponúkaných činností sa na účastníka konania vzťahovalo až od 01.06.2016. Preto prvostupňový správny orgán podľa § 10 ods. 3 ZoPvHN, určenej dávkou pre jednotlivca v sume 61,60 Eur znížil o 61,60 Eur pre neúčasť na aktivácii, čo predstavuje rozdiel 0,00 Eur, preto podľa § 18 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa pomoc v hmotnej núdzi neposkytuje, ak suma určená podľa § 15 zákona je nižšia ako 1 Euro.
6. Rozhodnutím Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8399-0006 Km zo dňa 07.12.2016 (č.l.
6-7 spisu) druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1/RHNaNV/SOC/2016/43807-0015 zo dňa 23.09.2016 a predmetné rozhodnutie potvrdil.
7. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi je určená dávkou pre jednotlivca v sume 61,60 Eur, ktorá sa znižuje o 61,60 Eur pre neúčasť na aktivácii rozdiel je 0,00 Eur, pričom podľa § 18 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje, ak suma určená podľa § 15 tohto zákona je nižšia ako 1 Euro. Pokiaľ sa týka skutočností uvedených v podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu doplnil, že po preskúmaní spisovej dokumentácie zistil, že účastníkovi konania je pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná od 01.03.2016 vo výške 61,60 Eur mesačne, pričom tento, ako jednotlivec, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 28.05.1997, nemá žiadny príjem, býva u matky. Výzvou zo dňa 18.04.2016 mu bola zaslaná ponuka na vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora (K. K.) na obdobie od 01.05.2016 do 31.12.2016 s dátumom vykonávania činnosti uvedených v ponuke v čase od 07:00 do 15:00 hod.. Vo výzve na preukázanie požadovaných skutočností úrad účastníka vyzval, aby v lehote do 5 dní od doručenia výzvy predložil na úrad Tlačivo „Ponuka“ zaslané v prílohe výzvy a vyznačil, či ponúkaný výkon činnosti prijíma alebo odmieta a písomné vyjadrenie s podpisom doručil na úrad osobne alebo poštou na adresu úradu a rovnako bol aj poučený, že ak ponuku odmietne alebo ju nedoručí na úrad v stanovenej lehote, úrad to bude považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, v zmysle ktorého sa dávka v hmotnej núdzi zníži o sumu 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti. Následne druhostupňový správny orgán rozviedol podanie sťažnosti žalobcu na postup pracovníkov centra s tým, že na základe nim uvádzaných skutočností následne dané vyhodnotil ako odvolanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 09.06.2016 zrušil z toho dôvodu, že sťažnosť účastníka na pracovníkov aktivačného centra úradu sa považovalo za reakciu na výzvu s ponukou, ktorá však bola vyhodnotená ako neopodstatnená a odpoveď na ňu mu bola doručená dňa 24.05.2016, preto vykonávanie ponúkaných činností sa na neho vzťahovalo až od 01.06.2016. Na základe tejto skutočnosti bola mu vyplatená pomoc v hmotnej núdzi za mesiac máj 2016 v sume 61,60 Eur a napadnutým rozhodnutím bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01.06.2016. Doplnil, že odvolací orgán mal za preukázané, že úrad účastníkovi konania zaslal výzvu s ponukou na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.05.2016 do 31.12.2016, (doručenú 22.04.2016 do vlastných rúk) s upozornením, že odmietnutie ponuky alebo jej nedoručenie na úrad v stanovenej lehote sa bude považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činnosti v súlade s § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Účastník v lehote do 5 dní odo dňa prevzatia výzvy s ponukou dňa 27.04.2016 reagoval na výzvu aktivačného centra úradu tým, že podal sťažnosť na postup pracovníkov aktivačného centra úradu z dôvodu zaslanej výzvy na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne od 01.05.2016 a porušenia ľudských práv garantovaných Ústavou SR. Námietky uvedené v sťažnosti zo dňa 27.04.2016 boli vyhodnotené ako neopodstatnené a vyjadrenie Referátu kontroly úradu na jeho sťažnosť bolo účastníkovi doručené dňa 24.05.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa vykonávanie ponúkaných činností v rozsahu 32 hodín mesačne na účastníka vzťahovalo až od 01.06.2016.
8. Zdôraznil, že účastník konania ponuku na úrad nedoručil ani po prešetrení jeho sťažnosti, ani sa nevyjadril či ju prijíma alebo odmieta, na výkon ponúkaných činností v mesiaci jún 2016 v zmysle ponuky nenastúpil, ani sa výkonu činnosti nezúčastňoval, zníženie dávky o sumu 61,60 Eur podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi bolo odôvodnené, nakoľko mu bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi len v sume 61,60 Eur a túto podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi bolo potrebné odňať. Záverom dodal, že poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi je podmienené zúčastňovaním sa činností, ak sú ponúkané. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti s aplikáciou § 10 ods. 3 predpokladá, že prijímateľ dávky v hmotnej núdzi vykoná činnosť v rozsahu 32 hodín, a to buď formou menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného právneho predpisu alebo na predchádzanie mimoriadnej situácie počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Ak prijímateľ dávky v hmotnej núdzi tento zákonný predpoklad nesplní, dávka sa bez ďalšieho znižuje o 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa ponúknutej činnosti nezúčastní.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.03.2017 (č.l. 32-35 spisu) žiadal žalobe nevyhovieť a túto zamietnuť. Zároveň namietal oneskorené podanie správnej žaloby, keďže rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu bolo doručené žalobcovi dňa 16.12.2016. V podanom vyjadrení ďalej rozpísal
chronológiu postupu prvostupňového správneho orgánu od vydania rozhodnutia zo dňa 09.06.2016 až po druhostupňové rozhodnutie zo dňa 23.09.2016, ako aj na dôvody uvedené v druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.
10. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že žalobca poukazuje na § 10 ods. 8 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom uvádza, že je dlhodobo liečený v psychiatrickej ambulancii MUDr. K. D. a preto jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav predstavuje prekážku pracovať a podieľa sa na aktivačných prácach, čím postup prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho orgánu, keďže neskúmali jeho zdravotný stav, ako predbežnú otázku, je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné a v rozpore s Ústavou. K danej námietke udal, že od vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sú oslobodení príjemcovia pomoci v hmotnej núdzi vymedzení v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 2 písm. a), c), e) až h). Žalovaný k predmetnej námietke uviedol, že „E. X. nepredložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny od jeho ošetrujúceho lekára lekárske potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (podľa § 7 ods. 2 písm. a/) a zároveň mesačné potvrdenie o trvaní jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorým by bol potvrdený jeho zlý zdravotný stav, ktorý uvádza vo svojej žalobe.“ Z daného mal žalovaný jednoznačne za preukázané, že námietky žalobcu, týkajúca sa jeho zdravotného stavu, s poukazom na § 10 ods. 8 v spojení s § 7 ods. 2 písm. h) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je neopodstatnená.
11. Doplnil, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. PL US/8/2014-41 uviedol, že nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v článku 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb. Preto rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.12.2016 bolo vydané na základe preukázaných skutočností a platnej legislatívy a mal za to, že dôvody uvedené v žalobe sú neopodstatnené. Žalovaný správne vyhodnotil skutkový stav a právnu stránku veci, čo vyplýva z odôvodnenia žalovaného rozhodnutia, pričom prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci a pri vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade s platnými právnymi normami dôsledne rešpektujúc platné právne predpisy, pričom preskúmali všetky listinné dôkazy na základe presného a úplného zistenia skutkového stavu veci, skutkový stav náležite objasnili a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona, teda postupovali a rozhodli správne v súlade so zákonom.
12. Výzvou na preukázanie požadovaných skutočností Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 18.04.2016 (č.l. 11 spisu) žiadal žalobcu podľa § 28 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aby v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy predložil na úrad: Tlačivo „Ponuka“ zaslaného v prílohe tejto výzvy, na ktorom je potrebné vyznačiť, či ponúkaný výkon činnosti prijíma alebo odmieta s tým, aby písomné vyjadrenie s jeho podpisom bolo doručené osobne alebo zaslané poštou na adresu. Zároveň bol poučený, ak ponuku činnosti odmietne alebo sa nedoručí na úrad v stanovenej lehote, úrad to bude považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a dávka v hmotnej núdzi sa mu zníži o sumu 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa nezúčastní na vykonávaní činnosti, pretože odmietne ponuku, nedoručí ponuku, respektíve príjme ponuku a nezúčastní sa vykonávania činnosti.
13. Zo Záznamu o ústnej sťažnosti, spísanú dňa 27.04.2016 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce (č.l. 12 spisu) súd zistil, že predmetom sťažnosti je uvedené, že žalobca podal sťažnosť na administratívny postup pracovníkov aktivačného centra, ktorí ho vyzvali na preukázanie požadovaných skutočností, aby nastúpil na výkon aktivačných činností od 01. mája, pričom ešte mu nebola vyplatená dávka o pomoc v hmotnej núdzi, o ktorú požiadal v marci 2016. Dané pokladal za porušenie svojich práv a šikanu zo strany aktivačného centra, pretože z logických a ľudských dôvodov nemôže nastúpiť na výkon činností, keďže je bez príjmu a z týchto dôvodov si predsa podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. Ide o právo garantované mu Ústavou a nemôže byť zneužívané pod zámienkou pracovných činností, na ktoré mal dať súhlas pod nátlakom odňatia dávky v hmotnej núdzi, aby tieto činnosti vykonával bez jej poberania.
14. Z Rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 28.02.2017 súd zistil, že Centrum právnej pomoci priznalo žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci a určilo advokátku JUDr. Miroslavu Pyšniakovú. V odôvodnení uviedlo, že dňa 16.01.2017 mu bola doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom mali za to, že žalobca
spĺňa zákonom stanovené podmienky stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.
15. Správny súd v preskúmavanej právnej veci konštatoval splnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku.
16. Podľa § 10 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
17. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Dávka je a) 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca.
18. Podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 Eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.
19. Podľa § 10 ods. 8 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti, a) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) a e) až h).
20. Podľa § 7 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá a) dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, c) je nezaopatrené dieťa, e) sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie; to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa osobitného predpisu, f) sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, g) si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa, h) má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
22. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
25. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
26. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
27. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
29. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
30. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
31. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
33. Pokiaľ sa týka žalobných námietok súd právne uzatvára:
34. V danej právnej veci ide o rozhodnutie v sociálnych veciach, pričom žalovaný odňal rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.09.2016 podľa § 10 ods. 3, § 25 ods. 2 ZoPvHN dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01.06.2016 s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca nereagoval na ponuku práce v rozsahu 32 hodín mesačne, ktorú prevzal dňa 22.04.2016, čo sa považuje za odmietnutie ponuky. Predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu zo dňa 07.12.2016. Voči predmetnému rozhodnutiu podal včas žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal, že žalovaný sa vôbec nezaoberal jeho zdravotným stavom s poukazom na ustanovenia § 10. ods. 3 v spojení s § 7 ods. 2 písm. h) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čím nedostatočne zistil skutkový stav. Neskúmal ďalšie zákonné podmienky súvisiace s odňatím dávky, pričom zákonodarca vymedzeným skupinám osôb priznal oslobodenie od povinnosti zúčastňovať sa v rozsahu 32 hodín mesačne na prácach alebo aktivitách v zmysle § 10 ods. 3, ako podmienky pre neodňatie dávky.
35. V prípade správnej žaloby v sociálnych veciach podanej fyzickou osobou nie je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom danú žalobu posudzuje súd neformálne. Povinnosťou správneho orgánu nie je len v priebehu administratívneho konania zabezpečovať a vyhodnocovať dôkazy, ktoré svedčia v neprospech (napr. poberateľa dávky), ale takisto v súlade so zákonnými ustanovenia aj zhromaždiť a vykonať aj dôkazy v jeho prospech. Danú povinnosť má správny orgán najmä vtedy, ak v prípade správnym orgánom aplikovaného zákonného ustanovenia (v preskúmavanom prípade § 10 ods. 3 ZoPvHN) je nevyhnuté posúdiť aj iné zákonné ustanovenia, ktoré aplikáciu daného ustanovenia za splnenia v ňom stanovených podmienok vylučuje (v preskúmavanom prípade § 10 ods. 8 písm. a) v spojení s § 7 ods. 2 ZoPvHN). V posudzovanom prípade ak by žalobcu bolo možné zaradiť do niektorej zo skupín uvedených v § 7 ods. 2 ZoPvHN, nebolo by možné zo strany správneho orgánu pristúpiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia podľa § 10 ods. 3 ZoPvHN.
36. V rozhodnutí správneho orgánu však chýba akákoľvek správna úvahu, či žalobcu možno zaradiť do niektorej z daných kategórií uvedených v § 7 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Na danom stave nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalovaného, že žalobca sám nepredložil potvrdenie o svojej dočasnej práceneschopnosti. Povinnosťou správneho orgánu bolo vykonať dokazovanie tým smerom, či žalobca patrí do niektorej z kategórií fyzických osôb uvedených v § 7 ods. 2 ZoPvHN a túto svoju správnu úvahu náležite odôvodniť, nakoľko v prípade, ak by žalobca patril do niektorých zákonnom uvedených skupín, nebolo by možné v jeho prípade pristúpiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia v zmysle § 10 ods. 3 ZoPvHN, keďže aplikáciu daného ustanovenia priamo vylučuje § 10 ods. 8 ZoPvHN, ktorý v písmene a) ustanovuje, že odsek 3 § 10 sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) a e) až h). V danom smere je rozhodnutie správneho orgánu zároveň aj nepreskúmateľné pre absentujúcu správnu úvahu v tomto smere.
37. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8399-0006 Km zo dňa 07.12.2016 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1/RHNaNV/SOC/2016/43807-0015 zo dňa 23.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu odstrániť pochybenia, na ktoré súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia a najmä doplniť dokazovanie smerom naznačeným správnym súdom a z takto zisteného skutkového stavu vyvodiť správne úvahy, ktoré je povinný aj náležite odôvodniť.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanej. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.