Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Cbi-32-2014.pdf
PDF · 107.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/32/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: HORNEX, a.s., so sídlom Agátová 4D Bratislava 841 01, IČO: 35 802 570, zast. advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava 811 08, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: JUDr. Slavomír Dubjel, so sídlom kancelárie Puškinova 16, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu GasOil engineering, a.s., so sídlom Tatranská 742, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36 471 224, zast. JUDr. Jánom Bodnárom, advokátom so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že pohľadávka spoločnosti HORNEX, a.s. so sídlom Agátová 4D, 841 01 Bratislava, IČO: 35 802 570, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka 2623/ B, prihlásená vo výške 68.378,74 eur ako pohľadávka s poradovým číslom 40. Súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. l do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 1R/5/2013 voči úpadcovi GasOil engineering, a.s., so sídlom Tatranská 742, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36471224, zapísanému v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Sa, vložka č. 10368/P, a zaevidovaná správcom v zozname pohľadávok ako pohľadávka č. 1R/5/2013 S1401- D/43-30/40, je v celom rozsahu po práve, je nesporná, čo do právneho dôvodu ako pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené uhradenie časti ceny diela zhotovovaného na základe Zmluvy o dielo č. 1290/2008 uzatvorenej dňa 27.10.2008 vyúčtovanej na základe faktúry č. 3111011023 zo dňa 14.12.2010, a čo do výšky 68.378,74 eura tak, ako sú dôvod a výška pohľadávky uvedené v prihláške, a je v tomto rozsahu z i s t e n á.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.04.2015 sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ako v žalobe uviedol v konkurznom konaní úpadcu si žalobca prihlásil pohľadávky v celkovej v súhrnnej hodnote 1.516.339,57 eur prihláškami podanými dňa 17.03.2014, okrem iného pohľadávku vo výške 68.378,74 eur, ktorá predstavuje zaplatenie zmluvnú pokutu za oneskorené uhradenie časti ceny diela a za nezaplatenie tzv. zádržného, zhotovovaného na základe Zmluvy o dielo č. 1290/2008 uzatvorenej dňa 27.10.2008. Pohľadávka bola prihlásená ako pohľadávka s poradovým číslo 40. Súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1 a zaevidovaná žalovaným v Zozname pohľadávok ako pohľadávka č. 1R/5/2013 S1401-D/43-30/40. 2. Žalovaný poprel pohľadávku čo do výšky a právneho dôvodu pohľadávky z dôvodov uvedených v popretí časti pohľadávky veriteľa GasOil engineering, a.s., v konkurznej veci sp. zn. 1R/5/2013 vedenej na OS Prešov č. S1401-0/19" zo dňa 17.04.2014 zaslanom žalobcovi. Keďže podľa názoru žalobcu nebola popretá pohľadávka dostatočne identifikovaná, vyzval žalobca žalovaného výzvou na identifikáciu popretých pohľadávok č. PA 0062-5 zo dňa 24.04.2014, aby jednoznačne identifikoval, ktoré pohľadávky veriteľa zo zoznamu pohľadávok popiera s uvedením ich čísla, výšky popieranej sumy a z
akého dôvodu. Žalovaný listom zo dňa 02.05.2014 zaslal žalobcovi "Identifikáciu popretých pohľadávok č. S1401-0/107", v ktorej uviedol, že popiera o.i. pohľadávku zapísanú v zozname pod č. 47/ 1R/5/2013 S1401-D/43-40 (súhrnná prihláška) D/43-30/40 suma 68.378,74 eur", už bez uvedenia dôvodu popretia. Žalobca predpokladá, že dôvod popretia pohľadávky uvedený žalovaným v popretí sa vzťahuje aj na popretú pohľadávku "identifikovanú" žalovaným v Identifikácii. Žalovaný popiera pohľadávku z dôvodu, že "pohľadávka je sporná, úpadca eviduje pohľadávky veriteľa v sume 892.664,29 eur, v prevyšujúcej časti v sume 623.675,28 eur úpadca neeviduje žiadne pohľadávky a nemá k nimi ani doklady napr. faktúry od veriteľa, uznanie záväzku a pod. 3. Žalobca vyúčtoval istinu pohľadávky na zaplatenie časti ceny diela vo výške 506.595,02 eur vrátane DPH faktúrou č. 3111011023 zo dňa 14.12.2010, z toho po odčítaní dohodnutého zádržného (podľa článku IV. ods. 4.11 zmluvy o dielo - „Objednávateľ je oprávnený zadržať z časti ceny diela bez DPH fakturovanej v každej priebežnej mesačnej faktúre sumu vo výške 5 % z fakturovanej sumy bez DPH („zádržné"), pričom zvyšok časti ceny diela bez DPH a celú DPH fakturované v každej čiastkovej faktúre zaplatí v lehote jej splatnosti") bola suma 485.309,52 eur splatná ku dňu 03.01.2011 splatnosť uvedená na faktúre je len orientačná, v zmysle zmluvy o dielo je cena za dielo splatná do 22 dní od doručenia faktúry objednávateľovi). 4. Žalobca s prihláškou Pohľadávky predložil aj výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že úpadca uhradil časť pohľadávky z faktúry č. 3111011023 zo dňa 14.12.2010 vo výške 300.000 eur dňa 07.03.2011, t.j. s omeškaním v dĺžke 63 dní. Zvyšnú časť pohľadávky vo výške 185.309,52 eur úpadca do dnešného dňa vôbec neuhradil (čo potvrdil úpadca vo svojom liste zo dňa 28.02.2012, ktorým žalobcovi potvrdil stav svojich záväzkov voči žalobcovi ako i žalovaný tým, že uznal neuhradenú istinu z pohľadávky prihlásenej ako pohľadávka s poradovým číslo 39 Súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1 a zaevidovanej žalovaným v Zozname pohľadávok ako pohľadávka č. 1R/5/2013 S1401-D/43-30/39) a teda ani do vyhlásenia konkurzu na úpadcu (čím sa zastavilo počítanie zmluvnej pokuty uplatniteľnej v konkurze), t.j. omeškanie do vyhlásenia konkurzu trvalo 1128 dní. 5. Podľa článku VII. ods. 7.2 zmluvy o dielo bola povinnosť na peňažné plnenie žalobcu voči úpadcovi zabezpečená zmluvnou pokutou v nasledujúcom znení: „V prípade omeškania objednávateľa s úhradou ktorejkoľvek faktúry zhotoviteľa má zhotoviteľ právo uplatniť voči objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, maximálne však do výšky 5 % z celkovej ceny diela bez DPH. Objednávateľ má povinnosť túto zmluvnú pokutu uhradiť". Omeškaním úpadcu s úhradou vyššie uvádzanej pohľadávky vznikol žalobcovi nárok voči úpadcovi na zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania úpadcu až do dňa jej zaplatenia, najneskôr do dňa vyhlásenia konkurzu, maximálne však do výšky 5 % z celkovej ceny diela bez DPH. 6. Tvrdenie žalovaného v popretí, že "úpadca eviduje pohľadávky veriteľa v sume 892.664,29 eur, v prevyšujúcej časti v sume 623.675,28 eur úpadca neeviduje žiadne pohľadávky a nemá k nimi ani doklady napr. faktúry od veriteľa, uznanie záväzku a pod.", nie je podľa názoru žalobcu právne relevantné, nakoľko žalobca na rozdiel od žalovaného v Súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok č. 1 vrátane voľnej prílohy č. 40 doložil a aj v tejto žalobe opätovne dokladuje oprávnenosť všetkých svojich pohľadávok príslušnou faktúrou, výpisom z bankového účtu žalobcu preukazujúcim oneskorenú úhradu úpadcu ako i listom úpadcu zo dňa 28.02.2012, ktorým žalobcovi potvrdil stav svojich záväzkov voči žalobcovi a identifikáciou žalovaného, v ktorej žalovaný uznal neuhradenú istinu z pohľadávky prihlásenej ako pohľadávka s poradovým číslo 39 Súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1 a zaevidovanej žalovaným v Zozname pohľadávok ako pohľadávka č. 1R/5/2013 S1401- D/43-30/39. 7. Teda časť pohľadávky na zaplatenie časti ceny diela bola úpadcom uhradená po lehote splatnosti a časť pohľadávky na zaplatenie časti ceny diela nebola úpadcom do dnešného dňa vôbec uhradená, a preto uplatnená zmluvná pokuta je prihlásená ako Pohľadávka.
8. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a na nárok žalobcu vzniesol námietku premlčania. Ako uviedol pohľadávka, ktorej určenie je predmetom prebiehajúceho súdneho konania bola popretá zo strany predchádzajúceho správcu, ktorým bol JUDr. Ing. Jozef Sitko, pričom žalovaný má za to, že toto popretie bolo dôvodné a predchádzajúci správca postupoval v prísnom súlade s platnou legislatívou. K popretiu pohľadávky došlo z dôvodu, že úpadca túto neúčtoval vo svojom účtovníctve. V zmysle ustanovení ZKR správca teda pristúpil k skúmaniu účtovnej dokumentácie, ktorá mu bola zo strany úpadcu predložená. Vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej titulom úroku z omeškania, resp. zmluvnej pokuty rátanej v závislosti od počtu dní omeškania s úhradou istiny pohľadávky žalobcu žalovaný zotrval na dôvodoch popretia a to, že úroky z omeškania, resp. zmluvná pokuta neboli zo strany žalobcu vyrátané správne. Žalovaný sa totiž prvý krát do omeškania mohol dostať až momentom, ktorý je uvedený na faktúre, ktorou mu bola
fakturovaná cena za dodané dielo, resp. jej časť a teda až momentom 30 dní od vystavenia predmetnej faktúry. Nie je preto možné akceptovať tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bol úpadca povinný uhradiť cenu za dielo, resp. jej časť do 20 dní od doručenia faktúry. Uvedené vyplýva práve zo skutočnosti, že na faktúre bol vždy uvedený deň splatnosti rátaný ako 30. deň od jej vystavenia. Toto je možné považovať za predĺženie lehoty splatnosti záväzku úpadcu voči žalobcovi, pričom samotné predĺženie lehoty splatnosti v prospech úpadcu navrhol žalobca a úpadca ho prijatím a prevzatím faktúry akceptoval. Napriek tomu, že dohoda o zmene splatnosti pohľadávky medzi žalobcom a úpadcom nemala formu dodatku k zmluve, nie je ju možné považovať za neplatnú a to s ohľadom na tretiu vetu ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Taktiež namietol neprimeranosť výšky uplatnenej zmluvnej pokuty.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č.1, popretia časti pohľadávky veriteľa GasOil engineering, a.s., výzvy na identifikáciu popretých pohľadávok, identifikácie popretých pohľadávok, Zmluvy o dielo č. 1290/2008 zo dňa 27.10.2008, Dodatku č. 1 zo dňa 12.02.2009, Listu úpadcu zo dňa 28.02.2012 - Potvrdenie záväzkov, faktúr, výpisov z účtu veriteľa, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
10. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1R/5/2013 zo dňa 27.01.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 04.02.2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka na majetok dlžníka GasOil engineering, a.s., so sídlom Tatranská 742, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36 471 224. a ustanovil JUDr. Ing. Jozefa Sitka, so sídlom kancelárie Tolstého 7, 066 01 Humenné, so sídlom kancelárie 082 13 Tulčík 289, do funkcie správcu. Uznesením č.k. 1R/5/2013 zo dňa 27.01.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 23.05.2014 súd odvolal JUDr. Ing. Jozefa Sitka z funkcie správcu úpadcu a ustanovil JUDr. Slavomíra Dubjela, so sídlom kancelárie Puškinova 16, 080 01 Prešov do funkcie správcu úpadcu. Vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu prechádzalo reštrukturalizačné konanie dlžníka v ktorom Uznesením zo dňa 04.07.2013 povolil Okresný súd Prešov reštrukturalizáciu úpadcu (uznesenie bolo zverejnené v OV č. 132/2013 dňa 11.07.2013, č.k.1R/5/2013) v ktorom si žalobca prihlásil predmetnú pohľadávku prihláškou podanou dňa 09.08.2013.
11. V konkurznom konaní úpadcu si žalobca uplatnil predmetnú pohľadávku, ako zmluvnú pokutu, resp. zádržné, ako to vyplýva z prednesu žalobcu. Uplatnený nárok žalobca osvedčil výpismi z účtu o uhradení časti pohľadávky úpadcom. Prihlásená pohľadávka bola žalovaným (pôvodným správcom) popretá, tak ako je to vyššie uvedené.
12. Žalobca vo vzťahu k obrane žalovaného poukázal na to, že žalovaný je v plnom rozsahu viazaný úkonmi, ktoré v konkurznom a incidenčnom konaní vykonal do svojej výmeny pôvodný správca a nie je v tomto konaní oprávnený rozširovať dôvody popretia pohľadávky a jej právnych dôvodov nad rámec pôvodného popretia. To sa týka aj námietok premlčania, ktoré žalovaný doručil súdu až po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok a neuviedol ich už priamo v popretí. Preto navrhol, aby súd všetky námietky premlčania vznesené žalovaným zamietol ako neprípustné a vznesené oneskorene podľa § 32 odsek 3 písmeno a) ZKR v spojení s § 35 odseky 5 a 6 ZKR. Nezrovnalosť medzi dátumom splatnosti na faktúre a zmluvne dojednanou splatnosťou vznikla z dôvodu nastavenia účtovného softwaru žalobcu, ktorý neumožňoval vystaviť faktúru s dátumom, ktorý je v čase vystavenia faktúry neznámy (t.j. dátum po uplynutí dvadsaťdňovej lehoty splatnosti, ako je dojednaná v Zmluve o dielo). Z uvedeného dôvodu je dátum splatnosti na faktúre len orientačný, o čom mal úpadca vedomosť a stále platil dátum splatnosti dojednaný v Zmluve o dielo. Úpadca prevzatie každej faktúry potvrdil priamo na faktúre. Napriek tomu, že dohoda o zmene splatnosti pohľadávky medzi žalobcom a úpadcom popísaná nemala formu dodatku k zmluve, nie je ju možné považovať za neplatnú a to s ohľadom na tretiu vetu ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia „ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, §145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§40). (...)." Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute poukázal aj na to, že táto bola zo strany žalobcu prihlásená s poradím uspokojovania zo všeobecnej podstaty ako „iná pohľadávka".
13. Podľa § 28 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
14. Podľa § 28 ods. 6 ZKR doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
15. Podľa § 32 ods.1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
16. Podľa § 32 ods.2 ZKR prvá veta prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva.
17. Podľa § 32 ods.3 a) ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
18. Podľa § 32 ods.5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
19. Podľa § 32 ods.9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
20. Podľa § 32 ods.15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
21. Podľa § 32 ods.17 ZKR uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
22. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
23. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
24. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
25. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
26. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
27. Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
28. Podľa § 405 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.
29. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
30. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
31. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
32. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
33. Žalobca doručil na súd žalobný návrh dňa 21.05.2014, teda včas v súlade s ustanovením § 32 ods. 9 ZKR. V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia pravosti popretej pohľadávky, pričom na preukázanie jej dôvodnosti predložil súdu vyššie uvedené listinné dôkazy.
34. Právom a súčasne aj povinnosťou správcu v konkurznom konaní podľa ustanovenia § 32 ZKR je v prípade zistenia spornosti prihlásenej pohľadávky túto v spornom rozsahu v zákonom stanovenej lehote poprieť, pričom pri prieskume a popieraní je správca povinný postupovať nestranne, tak aby nevyvolal neodôvodnené pochybnosti o jeho objektivite. Predpokladom jej spornosti je preukázanie okolností známych v danom čase, t. j. v čase plynutia lehoty na jej popieranie, na základe, ktorých možno dôvodne pochybovať o jej oprávnenosti, z hľadiska zákonom stanovených možností jej popierania.
35. V konkurznom konaní úpadcu GasOil engineering, a.s. lehota na popieranie pohľadávok pôvodným správcom v zmysle § 32 ods. 2 a 5 ZKR uplynula 23. apríla 2014. Pohľadávku možno poprieť iba v zákonom ustanovenej lehote, preto prípadné nedostatky popretia, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné účinne odstrániť po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky, resp. popretie pohľadávky nie je možné ani doplniť po uplynutí tejto lehoty. Preto nový správca už nemohol doplniť dôvody popretia, vrátane námietky premlčania. Predmetom preskúmavania dôvodnosti uplatneného nároku súdom preto v tomto konaní mohla byť len výška popretých pohľadávok a namietaná jej neevidencia v účtovníctve.
36. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodný. Pri skúmaní opodstatnenosti jednotlivých dôvodov popretia súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z prednesov účastníkov.
37. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že prihlásené pohľadávky žalobcovi ako veriteľovi vznikli titulom zmluvného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené uhradenie časti ceny diela a za nezaplatenie tzv. zádržného, zhotovovaného na základe Zmluvy o dielo č. 1290/2008 uzatvorenej dňa 27.10.2008, ako to vyplýva z prednesu žalobcu. Na ťarchu žalobcu pritom nie je možné pripísať ako dôvod popretia tvrdenie žalovaného (pôvodného správcu), že predmetný záväzok úpadca neeviduje v účtovníctve, nakoľko právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je samotná faktúra ako ani vyúčtovanie zmluvnej pokuty, ale zmluvný nárok žalobcu ako veriteľa, v zmysle ustanovenia § 544 OZ na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, tak ako bola žalobcom uplatnená a preukázaná, keďže úpadca oneskorením zaplatením vystavených faktúr porušil svoju zmluvnú povinnosť. Žalobca pri výpočte dohodnutej majetkovej sankcie pritom postupoval v súlade so zmluvou o dielo, odsúhlasenej žalobcom ako aj úpadcom v zmysle ktorej je cena za dielo splatná do 20 dní od doručenia faktúry objednávateľovi a teda dátum splatnosti uvedený na faktúre nemá vplyv na
začiatok omeškania, keďže nedošlo v tejto časti zmluvy k jej zmene zmluvne dohodnutým spôsobom a teda má iba orientačný charakter. 38. K námietke neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty súd poukazuje na to, že popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu; pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Nie je pritom vylúčené, že dohoda o zmluvnej pokute bude uzavretá až po uzavretí zabezpečovanej zmluvy. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná; nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. Zmluvná pokuta nemá povahu odstupného (§ 497), takže dlžník nemôže voliť medzi jej zaplatením a splnením povinnosti, t. j. nemôže sa splnenia záväzku zbaviť zaplatením pokuty. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania objednávateľa s úhradou ktorejkoľvek faktúry zhotoviteľa má zhotoviteľ právo uplatniť voči objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, maximálne však do výšky 5 % z celkovej ceny diela bez DPH. Takto stanovená výška zmluvnej pokuty prestavuje ročnú sadzbu vo výške 10,95 %, čo nie je možné považovať za neprimeranú výšku a to aj vzhľadom na jej ohraničenie 5 % z ceny diela a v obchodnom styku sa bežne používa. Na základe porušenia zmluvnej povinnosti preto žalobca oprávnene vyzval úpadcu na zaplatenie zmluvnej pokuty aj s presným výpočtom a teda úpadca vedel aká je výška jeho záväzku a muselo mu byť dostatočne zrejmé, akú zmluvnú povinnosť porušil, na základe čoho vzniklo žalobcovi takéto právo.
39. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, napriek neoprávnenému rozširovaniu dôvodov popretia pohľadávky a jej právnych dôvodov nad pôvodný rámec, ako je vyššie uvedené súd v celom rozsahu odkazuje na argumentáciu žalobcu, v zmysle jeho prednesu, najmä s dôrazom na začatie plynutia premlčacej lehoty ako aj aplikácie ustanovení o uznaní záväzku, a preto ani v prípade jej uplatnenia riadne a včas by súdom nebola akceptovaná ako dôvodná.
40. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.