Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/28/2022

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX proti žalovaným: 1. DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žalovaní n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.05.2022 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v kú B., G. B.Á., okres P. S.apísané v katastri nehnuteľností na LV č. XX ako: Rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku registra „C“, parcelné číslo XXX/X, Hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na pozemku registra „C“, parcelné číslo 1XX/4, pozemok registra „C“, parcelné číslo XXX/X - záhrada vo výmere 126 m2, pozemok registra „C“, p.č. XXX/X - záhrada o výmere 804 m2, pozemok registra „C“ p.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvorie o výmere 701 m2, pozemok registra „C“ p.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvorie o výmere 334 m2, pozemok registra „C“ p.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvorie o výmere 64 m2, pozemok registra „C“ p.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvorie o výmere 85 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasne navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podať do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu návrh vo veci samej o neplatnosť Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXX162 zo dňa 09.10.2013 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXX2/Zal/1 zo dňa 14.10.2013.

2. Žalobca popísal tento skutkový stav: Nehnuteľnosti vyššie uvedené, ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca, boli zaťažené záložnými právami v prospech žalovaného v 1. rade. Dňa 19.05.2022 sa o 10:00 hod. bude konať dobrovoľná dražba prostredníctvom žalovaného v 2. rade, za účelom predaja predmetných nehnuteľností a uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1. rade. Uviedol, že predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia je najmä splnenie podmienok osvedčenia naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a nebezpečia bezprostrednej ujmy. V predmetnej veci sú tieto podmienky splnené, nakoľko žalobca okrem tohto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v tejto veci bude na súd podávať žalobu vo veci samej, pričom ak by došlo k predaju nehnuteľností v dražbe, bola by samotná žaloba, ktorou sa žalobca chce domôcť zdržania sa výkonu záložného práva dražbou už bezpredmetná a tak by sa podstatne zhoršilo právne postavenie žalobcu v spore. Žalobca uzavrel dňa 09.10.2013 s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade (Československá obchodná banka, a.s.) Zmluvu o poskytnutí úveru č. 301162, na základe ktorej právny predchodca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 49.000,00 Eur, ktorý bol zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 301162/Zal/1 zo dňa 14.10.2013. Ďalej žalobca poukázal na to, že Zmluva o poskytnutí úveru zo dňa 09.10.2013 obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky rovnako tak aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Rovnako tak uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi účastníkmi, pretože následky plynúce z predbežného opatrenia pre žalovaného v 1. rade ako finančnej inštitúcie s neporovnateľným finančným zázemím a krytím a pre žalovaného v 2. rade vykonávajúceho dobrovoľné dražby ako súčasť jeho podnikateľských aktivít, sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobcu a jeho rodinu. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. Dražbou sa výrazne zasiahne do majetkových práv dlžníka bez súdnej kontroly, pričom najmä v spotrebiteľských vzťahoch si veriteľ od spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany obchádzajúc súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok, či primeranosť odplaty, môže vymôcť aj plnenie, na ktoré by v zmysle právnej úpravy ochrany spotrebiteľa nemal nárok. Taktiež má žalobca pochybnosti o tom, že by prišlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Uzavrel, že vykonaním dražby príde k nenapraviteľnému stavu, keďže by prišlo k predaji majetku žalobcu pri pochybnostiach o dodržaní právnych predpisov.

3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX pre obec a kú B. súd zistil, že vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností je žalobca v 1. Z poznámok súd zistil, že bolo zapísané Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom DPS financial consulting, s.r.o. a oznámenie o dobrovoľnej dražbe konanej dražobníkom DUPOS dražobná, spol. s r.o.

4. Zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. 301162 zo dňa 14.10.2013 súd zistil, že žalobcovi a C. U. bol poskytnutý úver vo výške 49.000,00 Eur na splatenie iného skôr poskytnutého úveru + Rekunštrukcia veriteľom Československá obchodná banka, a.s. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 301162/Zal/1 zo dňa 09.10.2013 súd zistil, že žalobca spolu s C. U. uzatvorili so spoločnosťou Československá obchodná banka a.s. záložnú zmluvu na nehnuteľnosti vyššie uvedené.

5. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. DU-POS DD 62/2021 (ktoré nie je podpísané a ani datované) súd zistil, že dražobníkom je žalovaný v 2. rade a navrhovateľom dražby je žalovaný v 1. rade. Dražba sa má vykonať dňa 19.05.2022 o 10:00 v Hotely a reštaurácii PHOENIX, Trnava. Má ísť o prvú dražbu. Predmetom dražby majú byť nehnuteľnosti uvedené na LV č. XX, kú a obec B.. Rovnako tak z oznámenia v časti popisu práv a záväzkov k predmetom dražby vyplýva, že záložné právo je v prospech DPS financial consulting, s.r.o. podľa V-2515/13 zo dňa 14.11.2013 na nehnuteľnosti vyššie uvedené - uvedená pohľadávka bola postúpená pod Z-2638/2021, 99/21. Z poučenia z oznámenia vyplýva, že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Ďalej z poučenia vyplýva, že osoba, ktorá podala na súde žalobu o neplatnosť dražby, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a žalobca.

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , prvá veta , (1) Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

11. Podľa prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

14. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15.Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

16. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že vo veci samej sa bude v krátkom čase domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 09.10.2013 v častiach obsahujúcich neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca nepoprel, že záväzok voči spoločnosti Československej obchodnej banke a.s. existuje, namieta však neprijateľnosť zmluvných podmienok (neuviedol konkrétne akých). Vzhľadom na následky, ktoré o ochrane spotrebiteľa spája s vyslovením neprijateľnosti zmluvných podmienok (čo je bezúročnosť a bezpoplatkovosť), má súd za to, že by vo veci samej išlo o výšku pohľadávky (jej spornosť). V prvom rade súd poukazuje na to, že už Ústavný súd svoje rozhodnutie sp. zn. zo dňa 24. septembra 2014 založil na tom, že ,,spornosť pohľadávky“, pre ktorú sa dražba má uskutočniť, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby t.j. záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby (pozn.: Ústavný súd v cit. rozhodnutí poukázal na o dobrovoľných dražbách v znení neskorších zmien a doplnení /ďalej len ,,ZoDD“/, v zmysle ktorého je povinnosťou všeobecných súdov posúdiť vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa cit. zák. ust. na platnosť dobrovoľnej dražby s tým, že podľa platnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby). Ak teda dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočneniu dobrovoľnej dražby má byť len spornosť (výška) pohľadávky, len táto

skutočnosť nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

17. Žalobca vo svojom návrhu argumentoval tým, že nariadenou dražbou ide o reálnu hrozbu straty bývania pre žalobcu a jeho rodinu, že samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. Rovnako tak uviedol, že v práve EÚ predstavuje právo na obydlie jedno zo základných práv zaručených čl. 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Argumentoval, že súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. K uvedenej argumentácii žalobcu súd uvádza, že SR, ako aj Chartou základných práv EÚ garantovaná nedotknuteľnosť obydlia v sebe nezahŕňa nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky záložného veriteľa, následnej realizácie záložného práva a z toho vyplývajúcej straty obydlia. Nedotknuteľnosť obydlia oprávnenému užívateľovi obydlia garantuje len právo na jeho nerušené užívanie bez nedovolených zásahov tretej osoby, avšak len dovtedy, dokedy mu právo užívania obydlia patrí. Ani rozsudok Súdneho dvora EÚ C-34/13 nevylúčil možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na obydlie pre nesúlad so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, iba zdôraznil, že: „strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu taký vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie /viď rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo č. 19009/04 a Rousk v. Švédsko č. 27183/04/.“

18. Možnosť súdneho preskúmania výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je (ako už bolo uvedené vyššie) v podmienkach slovenského právneho poriadku daná inštitútom žaloby o neplatnosť dražby (rovnako tak bol aj žalobca poučený v oznámení o dobrovoľnej dražbe), ktorú možno odôvodniť aj neplatnosťou záložnej zmluvy založenej na neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa záložného práva, čo konštatoval aj Súdny dvor EÚ v spomínanom rozsudku C-34/13, keď uviedol, že ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, a ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu (viď rovnako rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 23.9.2021).

19. Súd po vyhodnotení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, nakoľko neosvedčil naliehavosť tohto zásahu a len spornosť výšky pohľadávky nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

20. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade ako dražobníkovi, súd tento považuje v celom rozsahu za nedôvodný, pretože vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nie sú splnené zákonné predpoklady pre využitie tohto inštitútu. Vychádzajúc zo žalobcom formulovaného návrhu, ktorým žiada uložiť povinnosť tak záložnému veriteľovi - žalovaný v 1. rade, ako aj dražobníkovi - žalovaný v 2. rade, zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, je potrebné poukázať na to, že nositeľom záložného práva nie je dražobník, ale záložný veriteľ, a preto nemá opodstatnenie ukladať, resp. zakazovať dražobníkovi disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je. Dražobník je vo zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a to na základe zmluvy, ktorú s ním záložný veriteľ uzatvoril za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby, v ktorej má byť speňažený majetok vlastnícky patriaci žalobcovi, ktorý je predmetom zálohu, na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa voči žalobcovi. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v druhom rade zamietol.

21. Záverom je potrebné dodať, že vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa SR požíva rovnakú ochranu. Žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy ochrany jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložnej zmluvy, vo väčšom rozsahu, než je právo žalovaného v 1. rade na vrátenie poskytnutého úveru. Súd dodáva, že žalobca súdu ani nepreukázal, že žalovaný v prvom rade je právnym nástupcom spoločnosti Československá obchodná banka a.s., s ktorou uzatvoril Zmluvu o poskytnutí úveru č. 301162 a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 301162/ Zal/1 zo dňa 09.10.2013.

22. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z I. výroku tohto rozhodnutia.

23.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Vzhľadom k tomu, že žalovaným žiadne trovy nevznikli, súd v zmysle zásady hospodárnosti rozhodol tak, ako je uvedené v výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.