Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/271/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35 815 256 proti žalovanému: Ing. J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., J. J. X, zastúpenému Advokátska kancelária Gallo s.r.o. so sídlom Martin, Jilemnického 30, o zaplatenie 120,53 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 41C/296/2016-59 zo dňa 03. 02. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 120,53 eur od 27. 08. 2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 489 a § 588 Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ako aj § 517 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Konštatoval, že medzi účastníkmi existovala zmluva o dodávke plynu pre odberateľa v domácnosti zo dňa 16. 01. 2009, čo súd vyhodnotil ako kúpnu zmluvu. Tiež konštatoval, že táto zmluva je spotrebiteľská a z tohto aspektu posudzoval aj vzájomné práva a povinnosti strán sporu. Z dôvodu neplnenia povinností žalovaného ako odberateľa plynu bola vyúčtovaná v zmysle cenníka cena za odpojenie a následné pripojenie odberateľa z dôvodu neoprávneného odberu plynu, keď neuhradil kúpnu cenu za odobratý plyn ani po následnom upozornení, že k takémuto kroku žalobca pristúpi. Vyúčtovaná suma 120,53 eur predstavuje skutočné náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s prerušením a obnovením dodávky plynu. Súd príslušné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, resp. zákonné ustanovenia, na základe ktorých žiadal žalobca zaplatiť žalovanú sumu, nepovažoval za neprijateľné zmluvné podmienky v intenciách spotrebiteľského práva, nakoľko tieto majú oporu v zákone o energetike. O trovách konania rozhodol súd vzhľadom na úspech strán v konaní v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalovaný. Tak, ako aj v prvoinštančnom konaní, bránil sa námietkou, že postup žalobcu je nekalou obchodnou praktikou. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, o ktoré opiera žalobca svoj nárok, sú neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Prvoinštančný súd tak nesprávne právne posúdil vec pokiaľ išlo o námietky žalovaného a v rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal. Nestotožnil sa s úvahou súdu, že jednotlivé všeobecné obchodné podmienky nie sú neprijateľnými podmienkami. Naopak mal za to, že

takéto podmienky zakladajú nerovnováhu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Spotrebiteľ tieto nemôže ovplyvniť, nie sú dohodnuté individuálne a sú určené pre neurčitý okruh zákazníkov.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že závery prvoinštančného súdu považuje za správne. Žalovaný od odporu voči platobnému rozkazu až po odvolanie používa stále tú istú argumentáciu, pričom obviňuje žalobcu z nekalých obchodných praktík a zneužívanie práva voči spotrebiteľovi. Ide však len o všeobecné frázy bez konkrétneho právneho zdôvodnenia. Žalobca už vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že za poskytnuté služby musí platiť prevádzkovateľovi distribučnej siete a ako doklad predložil faktúru zo dňa 11. 08. 2015, navyše do spisu dokladá aj doklad o úhrade faktúry. Samotná cena úkonu fakturovaného žalovanému bola v zmysle katalógu služieb spoločnosti, ktorý bol platný v roku 2015, pričom sa jedná o fixnú cenu, ktorá podlieha odsúhlaseniu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR. Takúto cenu musí žalobca akceptovať a od tohto sa odvíja potom cenník prác účtovaných spotrebiteľom. V zmysle tohto cenníka je možné žiadať za zabezpečenie obnovenia dodávky plynu sumu 94,24 eur a za obnovenie dodávky sumu 42,- eur. V rámci svojej obchodnej politiky však vyúčtováva sumu 78,53 eur, hoci sám zaplatí prevádzkovateľovi distribučnej siete sumu 88,24 eur. Žalobca preto dôrazne nesúhlasil so špekulatívnou argumentáciou žalovaného, keď uvažuje nad potencionálnou neprijateľnosťou alebo nekalosťou zmluvných podmienok, keď žalobca nevyžaduje od žalovaného nič iné, len to, čo mu umožňuje platná legislatíva SR a od nej odvodené dokumenty upravujúce proces fungovania medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a žalobcom. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil.

4. V nasledovných vyjadreniach strany zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v intenciách § 379 až § 381 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka, či vyúčtované sumy (cena za jednotlivé výkony) v zmysle cenníka a všeobecných obchodných podmienok žalobcu sú v súlade s ustanoveniami ochrany spotrebiteľa, resp. spotrebiteľskými zmluvami a neprijateľnými podmienkami. Ako vyplynulo zo spisu, medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dodávke plynu, na základe ktorej žalobca dodával plyn a žalovanému vznikla povinnosť za odobratý plyn zaplatiť (kúpna zmluva). Žalovaný riadne a včas neuhradil vyúčtovanú cenu za dodávku plynu a úhradu nevykonal ani po následnej upomienke, keď bol vyzvaný na zaplatenie s upozornením na možné prerušenie dodávky zemného plynu. Keďže platby ani v dodatočnej lehote neboli uhradené, pristúpil žalobca k prerušeniu dodávky plynu, a to prostredníctvom distribučnej spoločnosti. Aj keď fyzicky k odpojeniu plynu nedošlo, nakoľko v deň výkonu odpojenia žalovaný nesprístupnil meradlo, došlo v zmysle zákona k prerušeniu dodávky a následný odber bol považovaný za neoprávnený. Po úhrade ceny za odobratý plyn bola dodávka plynu obnovená a následne vyúčtovaná opäť v zmysle cenníka a všeobecných obchodných podmienok. Súd ďalej zistil, že jednotlivé výkony, ktoré účtuje distribučná firma, sú schvaľované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, konkrétne v tomto prípade vyhláška ÚRSO č. 24/2013 a jednotlivé úkony (prerušenie odberu, neoprávnený odber), sú obsahovo vyjadrené v zákone o energetike č. 251/2012. Žalobca v konaní preukázal, že jednotlivé úkony boli distribučnou spoločnosťou voči nemu vyúčtované a tieto boli následne zaplatené. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že postup žalobcu nemožno vykladať ako nekalú obchodnú praktiku alebo neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko žalobca postupoval v súlade s platnou zákonnou úpravou.

7. Odvolací súd na základe uvedených skutočností, ako aj záverov prvoinštančného súdu dospel k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 zdôvodnil. V tomto prípade aj odvolací súd má za to, že postup žalobcu nemožno kvalifikovať ako nekalú obchodnú podmienku, resp. zneužitie svojho pôsobenia na spotrebiteľskom trhu, pretože jeho postup predpokladá jednak samotná zmluva o dodávke plynu a všeobecné obchodné

podmienky, ktoré však vyplývajú zo zákona o energetike, resp. cena prác a výkonov od schválenia Úradu regulácie sieťových odvetví SR. Pri cenotvorbe jednotlivých položiek je žalobca, ako aj distribútor viazaný podmienkami stanovenými Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR, ktorý takisto schvaľuje jednak výšku ceny plynu, ale aj jednotlivých úkonov.

8. Pretože prvoinštančný súd sa vo svojom odôvodnení zaoberal aj otázkami nastolenými v odvolacom konaní, odvolateľ tak neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nezaoberal prvoinštančný súd, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci v odvolacom konaní, priznal náhradu trov v celom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .