Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-164-2016.pdf
PDF · 94.26 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/164/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zastúpeného splnomocnencom: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXX, o zaplatenie 230,59 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 5C/253/2014-78 zo dňa 11.2.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a nasledujúcou žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 1, 4, § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, s použitím procesných ustanovení § 79 ods. 2, § 120 ods. 1 OSP.
3. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten záver, že návrh voči žalovanému nebol podaný dôvodne. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným nebola uzavretá zmluva o pripojení ani iná podobná zmluva, ktorá by zakladala povinnosť žalovanému uhradiť mu sumu vo výške 203,59 eur, ktorú si žalobca uplatňuje. Žalovaný ani služby poskytované právnym predchodcom žalobcu neodoberal a nevyužíval. Žalobca ako dôkaz, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah predložil zmluvu o pripojení zo dňa 28.3.2011, na základe ktorej mal žalovanému poskytovať hlasové služby v programe Relax 60, za ktoré si aj vyúčtoval cenu v zmysle vyššie uvedených faktúr. Výpoveďou žalovaného ako aj výpoveďami svedkov bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nebol účastníkom tejto zmluvy, túto zmluvu nepodpisoval a taktiež ani žiadne služby zo strany právneho predchodcu žalobcu mu neboli poskytované. V konaní vyšla najavo skutočnosť, že zmluvu uzatvárala a taktiež aj podpisovala iná osoba a to Z. D., ktorý bol zároveň aj odoberateľom služby, ktorú poskytoval žalobca a to na základe SIM karty, ktorú v zmysle zmluvy od žalobcu obdržal. Túto skutočnosť potvrdil sám Z. D. a tvrdenia svedkov ako aj žalovaného boli ohľadne tejto skutočnosti jednotné. Právny vzťah uzatvorený na základe uvedenej zmluvy preto vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a Z. D., ktorý uvedenú zmluvu aj podpísal. Právny predchodca žalobcu - jeho zástupca pri uzatváraní zmluvy si mal preveriť, ktorá osoba zmluvu podpisuje. Nebolo preukázané že Z. D. podpisoval predmetnú zmluvu ako zástupca žalovaného a v mene žalovaného. Z. D. len využil osobné údaje žalovaného na uzatvorenie zmluvy vo svoj
prospech za účelom osobného využívania služieb poskytovaných právnym predchodcom žalovaného. Žalovaný preto nikdy neurobil žiadny úkon (písomný, ústny ani konkludentný), ktorý by smeroval k vzniku zmluvy o pripojení, ani iný podobný úkon, ktorý by smeroval k vzniku práv a povinností voči žalobcovi. Žalovaný ani nevyužíval práva, ktoré by mu mali vzniknúť z uvedenej zmluvy o pripojení. Žalobca okrem predloženej písomnej zmluvy o pripojení zo dňa 28.3.2011, ktorú však žalovaný nepodpísal, nepredložil žiaden dôkaz ani nenavrhol vykonanie žiadnych iných dôkazov, ktoré by preukázali jeho nárok na zaplatenie sumy 203,59 eur voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. nevznikol a neexistoval žiadny zmluvný vzťah v zmysle ustanovenia § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého by bol žalovaný povinný uhradiť žalovanému sumu vystavených faktúr. Žalovaný v danom spore nemá pasívnu legitimáciu. Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému náhradu trov nepriznal, keďže si trovy konania neuplatnil ani nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
4. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže i na úhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku. Konštatovanie súdu, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebola uzavretá zmluva o pripojení považoval za nesprávne odporujúce výpovedi žalovaného a svedka. Súd podľa odvolateľa nezohľadnil, že tak žalovaný, ako aj svedok Z. D. priznali, že vedeli o spôsobe uzatvárania zmlúv, že žalovaný sám a dobrovoľne poskytol svoje osobné údaje z občianskeho preukazu a ak zmluvy podpísal svedok D., tak ich podpísal s vedomím žalovaného (s poukazom na str. 5 rozsudku). Súd podľa odvolateľa neprihliadol ani na rozpory vo výpovediach žalovaného, keď v jednom prípade tvrdil, že svedok D. scudzil jeho osobné doklady, ktoré si iba raz zabudol v bunde v aute svedka (str. 3 rozsudku), pričom v ďalšej výpovedi (na str. 5) už sám priznáva, že sám diktoval údaje zo svojho občianskeho preukazu potrebné na uzavretie zmlúv. Výpoveď svedka a žalovaného odvolateľ považoval za jednoznačný dôkaz o tom, že obaja svojím konaním uviedli do omylu právneho predchodcu žalobcu. Podľa názoru odvolateľa nebolo potrebné preukazovať, že D. podpisoval predmetnú zmluvu ako zástupca žalovaného, nakoľko žalovaný sám tieto skutočnosti priznal. Žalovaný pritom nepreukázal, že podal trestné oznámenie na D., nepredložil doklad o tom, že vrátil právnemu predchodcovi žalované faktúry, alebo doklad o tom, že faktúry nepatria jemu. Nepopiera, že v zmluve je uvedená ako adresa pre doručovanie faktúr adresa D., tento údaj však nemožno považovať za dôkaz o tom, že účastníkom zmluvy nebol žalovaný.
5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, nakoľko svedok D. mu ukradol identitu a na svoj prospech uzavrel zmluvy a sfalšoval podpis, čo bolo dokázané. D. pritom vypovedá ako sa mu to kedy hodí, telefón si vybral sám na cudzie meno s jeho podpisom. Trestné oznámenie nebolo možné podať, nakoľko žalovanému Telekom odmietol poslať zmluvu, ktorá bola sfalšovaná.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe pred ním vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, konkrétne, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, keďže predmetnú zmluvu, z ktorej žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok, neuzavrel, nepodpísal a ani služby z nej vyplývajúce neodoberal a nevyužíval, pričom bolo preukázané, že túto zmluvu podpísal a odberateľom služieb bola tretia osoba Z. D..
9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému, za situácie, keď súd prvej inštancie vykonal všetky nielen navrhnuté, ale aj potrebné dôkazy vo vyčerpávajúcom rozsahu, tieto riadne a komplexne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne i procesnoprávne ustanovenia a vo vzťahu k danej veci ich správnym spôsobom i vyložil, pričom odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
10. V časti, v ktorej odvolateľ tvrdí, že súd neprihliadol na rozpory vo výpovediach žalovaného, keď vo výpovedi má tvrdiť, že svedok D. mal scudziť jeho osobné doklady, ktoré si iba raz v bunde zabudol v aute svedka, pričom odkazuje na str. 3 rozsudku, a v rozpore s tým s odkazom na str. 5 rozsudku v ďalšej výpovedi mal žalovaný priznať, že sám diktoval údaje zo svojho občianskeho preukazu potrebné pre uzavretie zmluvy, tvrdenia odvolateľa nemajú oporu v obsahu spisu, vo vykonanom dokazovaní, a ani v samotnom rozsudku. Žalobca zrejme prehliadol, že výpoveď žalovaného je obsiahnutá na str. 3 písomného vyhotovenia rozsudku a na str. 5 písomného vyhotovenia rozsudku, na ktorú v danej súvislosti odkazuje, je pokračovanie výpovede svedka Z. D., ktoré začína posledným odsekom na str. 4 a končí prvým odsekom na str. 5. Skutočnosť, že žalovaný mal sám diktovať údaje zo svojho občianskeho preukazu potrebné pre uzavretie zmluvy teda vo svojej výpovedi (ako to vyplýva i zo zápisnice na pojednávaní prvoinštančného súdu) uvádza výlučne svedok D.. Žalovaný túto skutočnosť nikdy netvrdil ani nepotvrdil, naopak v priebehu celého konania tvrdil, že svedok D. zneužil jeho občiansky preukaz bez jeho vedomia. V konaní teda nebolo ničím preukázané tvrdenie žalobcu, že ak zmluvy podpísal svedok D., tak ich podpísal s vedomím, resp. ako zástupca žalovaného. Takúto skutočnosť žalovaný nikdy nepriznal. Za danej dôkaznej situácie odvolací súd nepovažoval za relevantné, či žalovaný podal trestné oznámenie na svedka D. v súvislosti s týmto jeho konaním, ani či vrátil právnemu predchodcovi žalobcu dotknuté faktúry. Naviac v konaní bolo aj svedkami preukázané, že žalovaný sa pokúsil o podanie trestného oznámenia, avšak nebolo prijaté, keďže nemal k dispozícii potrebné listinné dôkazy od Telekomu.
11. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch v celom rozsahu vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal v plnej výške nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).