Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/146/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Vladimír Homola, nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Lokca 587, 029 51 Lokca, IČO: 35 381 639, zastúpeného zástupcom: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nová Doba 489/15, 027 43 Nižná, IČO: 47 258 781, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Lokci, so sídlom Lokca 507, 029 51 Lokca, IČO: 00 000 647, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/29/2017 zo dňa 03. júla 2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/29/2017 zo dňa 7. augusta 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/29/2017 zo dňa 03. júla 2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/29/2017 zo dňa 7. augusta 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu za účelom vykonávania akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti na nehnuteľnostiach - pozemkoch zobrazených ako KN-E parcely č. 4414 - orná pôda o výmere 10 162 m2, č. 4431 - orná pôda o výmere 3 115 m2, č. 4432 - orná pôda o výmere 6 644 m2, č. 648 - orná pôda o výmere 23 301 m2, č. 649 - trvalé trávne porasty o výmere 4 361 m2, č. 650 - orná pôda o výmere 7 840 m2, č. 651 - orná pôda o výmere 312 m2, č. 652 - trvalé trávne porasty o výmere 1334 m2 a č. 653 - orná pôda o výmere 366 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. A. a to až do 02.01.2022, výrokom II. poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany vystupovať v opačnej procesnej pozícii, a predmetom ktorej bude uloženie povinnosti žalovanému (v tomto konaní žalobcovi), že je povinný strpieť vstup žalobcu (v tomto konaní žalovaného) za účelom vykonávania akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti na pozemky zobrazené ako KN-E parcely č. 4414 - orná pôda o výmere 10162 m2, č. 4431 - orná pôda o výmere 3115 m2, č. 4432 - orná pôda o výmere 6644 m2, č. 648 - orná pôda o výmere 23 301 m2, č. 649 - trvalé trávne porasty o výmere 4361 m2, č. 650 - orná pôda o výmere 7840 m2, č. 651 - orná pôda o výmere 312 m2, č. 652 - trvalé trávne porasty o výmere 1334 m2 a č. 653 - orná pôda o výmere 366 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. A., do 02.01.2022 (t.j. pozemky špecifikované vo výroku I/ tohto uznesenia). Právnym dôsledkom úspešne podanej žaloby je zrušenie tohto uznesenia o neodkladnom opatrení v rozhodnutí, ktorým súd žalobe vyhovel. Dopĺňacím uznesením okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na návrh, ktorým žalobca ako samostatne hospodáriaci roľník žiadal vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa vstupu za účelom vykonávania akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti na uvedených pozemkoch, a to až do 02.01.2022, t.j. do uzavretej doby nájmu. Návrh odôvodnil tým, že mu prenajímateľ - Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lokca prenajala zmluvou zo dňa 29.11.2016 okrem iných

aj predmetné pozemky. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 02.01.2017 do 02.01.2022 a zápis tejto zmluvy bol riadne vykonaný aj v katastri nehnuteľnosti. Žalobca požiadal v zmysle § 16a zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka príslušný orgán - Pôdohospodársku platobnú agentúru o poskytnutie priamej podpory na poľnohospodársku výrobu aj na uvedené pozemky. Medzi sporovými stranami vznikajú rozpory ohľadom užívania týchto pozemkov tak, že žalovaný neoprávnene vstupuje na pozemky a vykonáva na nich poľnohospodársku činnosť, čím žalobcovi spôsobuje škodu na už ním zasiatych plodinách. Žalobca z tohto dôvodu podal na žalovaného viacero trestných oznámení a prostredníctvom svojho zástupcu vyzval žalovaného, aby pozemky vypratal a aby mu nebránil v ich obhospodarovaní. Žalovaný neoprávnene užíva predmetné pozemky, vstupuje na ne, rozhadzuje hnoj, seje poľnohospodárske plodiny a žalobcovi uvádza, že je na to oprávnený na základe predchádzajúcej nájomnej zmluvy, ktorú mal uzavretú s Rímskokatolíckou cirkvou v období od 01.01.2007 do 01.01.2017. Podľa žalobcu je predmetná nájomná zmluva neurčitá, keďže predmet nájmu je uvedený len odkazom na PK protokoly č. 1 a 61 bez ďalšej špecifikácie konkrétnych parciel a tiež z dôvodu, že na nej absentuje podpis druhého člena predstavenstva podľa § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď na zmluve je len podpis predsedu predstavenstva R. D.. Vlastník pozemkov žalovanému doručil list označený ako Výzva na vrátenie prenajatých pozemkov po skončení nájmu z 10.12.2015, ktorým žalovaného vyzval na vrátenie pozemkov, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy z 03.01.2007. Žalovanému tak vznikla povinnosť vrátiť pozemky po skončení nájmu, čo možno považovať aj za prejav vôle na účely § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z., na základe ktorého vznikla žalovanému povinnosť vrátiť vlastníkovi pozemky v lehote do 30 dní po zbere úrody. Doručením tohto prejavu vôle vlastník zabránil tomu, aby došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy ex lege v zmysle § 12 ods. 5 uvedeného zákona. Keďže žalovaný nemal pozemky platne v nájme, nemohlo mu vzniknúť prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy v zmysle § 213 ods. 2 uvedeného zákona, pretože nemal status nájomcu. Žalobca potrebuje bezodkladne vykonávať poľnohospodársku činnosť, v čom mu žalovaný preukázateľne a bezdôvodne bráni, čím vznikajú škody na zasiatych plodinách a je tak nevyhnutná potreba na vydanie neodkladného opatrenia, aby sa tým zabezpečil pokojný výkon poľnohospodárskej činnosti. Žalovaný si predmetnú pôdu verifikoval aj na Poľnohospodárskej platobnej agentúre a na tieto pozemky požiadal o poskytnutie priamej dotácie, čím je daná hrozba, že žalovaný bude na týchto pozemkoch ďalej neoprávnene vykonávať poľnohospodársku činnosť a žalobcovi ďalej spôsobovať škodu. Nariadením neodkladného opatrenia môže zabezpečiť súd trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami s poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 druhá veta CSP, keď z ustanovenia § 330 ods. 1 a contrario vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť aj na dobu neurčitú.

2. Okresný súd ohľadom predpokladov pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že týmito predpokladmi sú nevyhnutnosť/bezodkladnosť dočasnej úpravy právnych pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená a osvedčenie nároku žalobcu, vhodnosť a primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, aby neodkladné opatrenie nespôsobilo neprimeranú ekonomickú, prípadne inú ujmu. Z obsahu listín predložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd zistil, že žalobca je oprávneným užívateľom sporných nehnuteľností, keďže ako nájomca uzatvoril s vlastníkom nájomnú zmluvu na dobu určitú od 02.01.2017 do 02.01.2022. Podľa okresného súdu o tejto skutočnosti svedčí nielen nájomná zmluva zo dňa 29.11.2011 (pozn. krajského súdu: správne malo byť uvedené 29.11.2016), ale aj list vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie A., na ktorom je žalobca evidovaný ako nájomca týchto pozemkov titulom nájomnej zmluvy N 24/2016. Z potvrdení o trestnom oznámení zo dňa 15.05.2017 a zo dňa 18.05.2017 mal okresný súd preukázané, že žalobca spolu s R. I. podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci, pričom z obsahu zápisnice zo dňa 18.05.2017 okresný súd zistil, že žalobcovi bolo žalovaným zorané pole (sporné nehnuteľnosti), ktoré má v prenájme a na ktorom mal vysiaty jarný jačmeň, čím mu vznikla škoda vo výške 3 000 Eur tým, že nebude mať výnos zo zasiateho jačmeňa. Medzi žalobcom a žalovaným tak dochádza k sporu o tom, kto je oprávneným užívateľom sporných nehnuteľností, keď žalovaný zasahuje do užívacieho práva žalobcu, ktoré žalobcovi svedčí titulom platne uzavretej nájomnej zmluvy, a to tak, že na pozemky vstupuje a vykonáva na nich poľnohospodársku činnosť. Bola tak osvedčená existencia nevyhnutnej úpravy pomerov strán sporu, a preto okresný súd nariadil neodkladné opatrenie.

3. Okresný súd uviedol, že možno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že nájomná zmluva uzavretá dňa 03.01.2007 medzi prenajímateľom Farský úrad Lokca a nájomcom Poľnohospodárskym družstvom so sídlom v Lokci, nesie znaky neplatnosti, keďže jej predmet je dohodnutý neurčitým spôsobom a nie

je špecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s inými pozemkami. Dohoda o predmete nájmu je pritom obligatórnou náležitosťou nájomnej zmluvy. V konaní vo veci samej je možné ako predbežnú otázku riešiť platnosť či neplatnosť tej-ktorej nájomnej zmluvy, čoho dôsledkom je vyriešenie otázky o tom, kto je oprávneným nájomcom. Keďže týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď je neodkladné opatrenie v zásade zhodné s rozhodnutím vo veci samej, neuložil okresný súd žalobcovi povinnosť v určenej lehote podať žalobu vo veci samej, ale s poukazom na ustanovenie § 337 ods. 1 poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, t.j., že v prípade úspechu žalovaného o tejto žalobe okresný súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu trov v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa s napadnutým uznesením nestotožnil a považoval ho za nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný citoval v odvolaní § 326 ods. 1, 2 a konštatoval, že je pre neho prekvapivé, že okresný súd pred vydaním neodkladného opatrenia sa nepokúsil získať jeho stanovisko k návrhu žalobcu a rozhodol výlučne na základe tvrdení a dôkazov, ktoré predložil žalobca. Preto rozhodnutie okresného súdu je podľa neho jednostranné a neobjektívne. Týmto postupom došlo zo strany okresného súdu k bezdôvodnému zvýhodneniu žalobcu a k porušeniu čl. 2, 6, 9, 15 CSP.

5. V odvolaní žalovaný spochybnil platnosť nájomnej zmluvy žalobcu, ktorú uzavrel s Rímsko-katolíckou cirkvou farnosť Lokca dňa 29.11.2016 na pozemky uvedené vo výroku návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Z obsahu podmienok, ktoré predchádzali jej uzavretiu, bolo podľa žalovaného známe, že táto bola uzavretá netransparentne, nerešpektujúc vôľu členov farskej rady a za súčasného porušenia noriem kanonického práva a morálneho princípu. Podmienky, za akých prebehlo schvaľovacie konanie farskej rady farnosti Lokca na prenájom sporných pozemkov v mesiacoch máj a november 2016, možno preukázať zo zápisnice o účasti členov farskej rady a predsedu družstva na týchto jednaniach. Týmito listinnými dôkazmi možno preukázať, že rozhodovanie farskej rady Lokca bolo nelegitímne - schvaľovacieho konania na prenájom cirkevných pozemkov sa nezúčastnil povinný počet členov farskej rady a zároveň sa ich zúčastnil člen a zapisovateľ, ktorý v danom čase pre stret záujmov nesmel byť členom farskej rady a ani zapisovateľom. Tieto podstatné pochybenia viedli k tomu, že biskupský úrad schvaľoval predmetnú nájomnú zmluvu len na základe nelegitímnych podkladov od správcu farnosti Lokca. Uvedené konanie možno považovať za konanie v podstatnom omyle prenajímateľa, keď PD Lokca ponúkalo už na májovom zasadnutí farskej rady sumu 100 Eur/1 ha prenajatých pozemkov oproti cene 70 Eur/l ha, ktoré ponúkal žalobca. Zároveň žalovaný navrhoval vypočuť ako svedkov členov farskej rady farnosti Lokca.

6. Žalovaný v odvolaní namietal, že správca farnosti Lokca pred uzavretím zmluvného vzťahu s účelovo vybratými nájomcami ako prenajímateľ nerešpektoval úpravu zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskeho pozemku. Pokiaľ sa okresný súd odvolával na obsah predloženej nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 3.1.2007 s prenajímateľom Rímsko-katolícka cirkev, Farnosť Lokca, tak žalovanému nebolo známe, akú nájomnú zmluvu a prílohy predložil žalobca. Strany v roku 2007 uzavierali nájomnú zmluvu na prenájom všetkých farských pozemkov uvedených pkn.prot.č.l a 61, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy, a žiadna zo strán za celé obdobie jej platnosti nevzniesla pochybnosti o jej obsahu. Súčasný názor žalobcu, ktorý prijal okresný súd, že je predmet prenájmu v zmluve z roku 2007 neurčitý, nemožno prijať, nakoľko toto tvrdenie žiadny z účastníkov pôvodnej nájomnej zmluvy nezdieľa a obe zmluvné strany ju považujú za uzavretú platne.

7. Ohľadom nájomnej zmluvy uzavretej žalobcom s Rímskokatolíckou cirkvou žalovaný uviedol, že sa jedná o neplatný právny úkon, pretože zmluva bola uzatvorená predčasne v čase, keď farnosť Lokca na to nemala právomoc, keďže predmetné pozemky nebolo možné pre zákonné prekážky zo strany družstva farnosti vydať, keďže sú neprístupné. Tieto pozemky družstvo užíva od jeho vzniku v roku 1973 na základe doteraz uzatvorených nájomných zmlúv s súlade s Nariadením Vlády SR č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností, ktoré doteraz neboli vypovedané, ako aj na základe zákona č. 504/2003 Z.z. Tieto zmluvy neboli doposiaľ zo strany prenajímateľa vypovedané a

došlo k predĺženiu ich platnosti. Žalovaný mal s prenajímateľom uzatvorené viaceré nájomné zmluvy, ktoré sa po splnení podmienok predlžovali, čo vyžadovalo, aby okresný súd mal k dispozícii aj tieto nájomné zmluvy a vyhodnotil ich čo do ich platnosti. Rozhodnutie o platnosti týchto nájomných zmlúv považuje žalovaný za zásadnú otázku, ktorej mal okresný súd venovať pozornosť. Okresný súd nezobral do úvahy ani platné ustanovenie § 3, § 12 ods. 4, § 12a, § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. Napriek tomu dospel k zisteniu, že žalobca je oprávneným užívateľom sporných nehnuteľností, pretože s ich vlastníkom uzatvoril nájomnú zmluvu.

8. Ohľadom petitu návrhu žalovaný uviedol, že tento nespĺňa náležitosti presnosti, určitosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti, keďže nevystihuje skutočný stav, z akých dôvodov družstvo nevydalo farnosti nehnuteľnosti na základe zaslanej výzvy. Predstavenstvo družstva preverovalo možnosti prístupu na cirkevné pozemky a informovalo farnosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti nie je možné ani vrátiť, pretože sú neprístupné a zároveň požiadalo farnosť o prednostné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Prístupové cesty k pozemkom získal do vlastníctva štát, pričom uvedené pozemky sú súčasťou veľkých dielov a bez týchto pozemkov tieto diely nie je možné racionálne využívať. Keďže predmetné pozemky nebolo možné vydať, bola farnosť povinná písomne požiadať družstvo a v prípade jeho nesúhlasu aj príslušný pozemkový a lesný odbor, Okresného úradu Námestovo, o uzavretie podnájomnej zmluvy, pričom doterajšiemu nájomcovi vzniká právo a povinnosť obhospodarovať pozemky, ktoré vlastní doterajší vlastník aj bez toho, či doterajšia nájomná zmluva uzatvorená dňa 03.01.2007 je alebo nie je platná. Túto povinnosť si farnosť nesplnila a napriek tomu, že pozemky jej neboli vrátené, uzatvorila nájomnú zmluvu so žalobcom, ktorý svojvoľne a neoprávnene aj za účasti farnosti vošiel na uvedené pozemky do pokojného hospodárenia družstva, čím spôsobil družstvu škodu.

9. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že okresný súd nevzal do úvahy zložitosť otázky vzniku nájomného vzťahu v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z., resp. § 22 zák. č. a nevenoval sa ani okrajovo skúmaniu otázky vzniku práva žalovaného ako nájomcu na prednostné uzatvorenie nájomného vzťahu s pôvodným prenajímateľom - Rímsko-katolícka cirkev - Farnosť Lokca, podľa § 12, 12a zákona 504/2003 Z.z. Obdobne pred vydaním neodkladného opatrenia okresný súd nevyriešil ani otázku, či pozemky uvedené v neodkladnom opatrení sú prístupné a možno ich racionálne využívať. Žalovaný uviedol, že má v zmluvnom nájme podľa platnej nájomnej zmluvy s prenajímateľom SPF všetky prístupové komunikácie na sporné pozemky ako to uvádza aj pripojená príloha č. 1 k nájomnej zmluve č. 02547/2014. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako predčasne vydané v celom rozsahu zrušil, prípadne zmenil a návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

10. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 25.09.2017. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na nedodržanie noriem kanonického práva a konanie v rozpore s vôľou členov farskej rady pri uzatváraní nájomnej zmluvy medzi žalobcom ako nájomcom a Rímskokatolíckou cirkvou farnosťou Lokca ako prenajímateľom a tiež, že farskej rady sa nezúčastnil potrebný počet členov a zároveň sa mala zasadnutia tejto rady zúčastniť osoba, ktorá pre stret záujmov nemala byť jej členom a zapisovateľom a že už na májovom zasadnutí ponúkal za nájom pozemkov vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi sumu 100 Eur za rok/ha oproti cene 70 Eur za rok/ha, ktorú ponúkal žalobca. Žalobca pripojil zápisnice zo zasadnutí Hospodárskej rady farnosti Lokca, ktoré sa konali dňa 16.05.2016 a 25.11.2016, na ktorých boli okrem farára D. E. prítomní aj ďalší 3 členovia farskej rady (E. R., D. A. a D. T.). Podľa § 1 ods. 1 stanov Hospodárskej farnosti v Spišskej diecéze, pod ktorú patrí farnosť Lokca, členmi hospodárskej rady sú farár a ďalej volení a menovaní členovia. Farár je zároveň predsedom hospodárskej rady. Počet členov rady určuje farár s tým, že nemôže stanoviť nižší počet, než sú traja členovia. Farár musí určiť vždy nepárny počet členov hospodárskej rady. Hospodárska rada farnosti Lokca má okrem farára 3 členov (E. R., D. A., D. T.), čo je v súlade s § 1 Stanov. Nakoľko boli prítomní všetci členovia hospodárskej rady, bola rada aj uznášania schopná, keďže bolo splnené kvórum nadpolovičnej väčšiny všetkých členov, tak ako to ustanovuje tretí článok ods. 3 Stanov. Zápisnicu z každého zasadania podpisuje v zmysle tretieho článku ods. 6 Stanov farár a tajomník. Z predložených zápisníc vyplývalo, že tieto podpísal farár D. E. a tajomník hospodárskej rady D. A.. Aj uvedená skutočnosť teda bola splnená. Článok štvrtý ods. 5 Stanov ukladá farárovi povinnosť vypočuť si stanovisko hospodárskej rady v prípade scudzenia, prenájmu alebo zámeny farských pozemkov. Z obsahu samotných zápisníc zo zasadnutí hospodárskej rady vyplývalo, že farár splnil aj túto podmienku. Stanovy však so samotným rozhodnutím hospodárskej rady nespájajú žiadne právotvorné účinky, teda k samotnému aktu uzavretia nájomnej zmluvy dochádza podpisom zmluvy zo strany štatutára príslušnej farnosti, resp. pripojením schvaľovacieho podpisu zo strany tzv.

ordinára - najvyššieho predstaviteľa príslušnej diecézy (t.j. biskupa). Stanovisko hospodárskej rady farnosti má len odporúčací charakter, teda jej schválenie alebo neschválenie môže, alebo aj nemusí mať vplyv na konečné rozhodnutie farára ako hlavného predstaviteľa a jediného štatutára farnosti. Farár je len povinný vypočuť si stanovisko hospodárskej rady s tým, že stanovisko môže byť kladné, ale aj záporné. Jednoducho povedané, akékoľvek by bolo stanovisko hospodárskej rady, nemá toto vplyv na platnosť samotného právneho úkonu uskutočneného štatutárnym orgánom príslušnej farnosti, ktorý toto stanovisko v rámci „vypočutia“ - môže, ale aj nemusí rešpektovať. Obdobne aj odborný článok ICLic. H. E. uvádza, že farár je povinný okrem vypočutia si stanoviska hospodárskej rady farnosti mať aj súhlas ordinára, a to pre prípad scudzenia, prenájmu alebo zámeny farských pozemkov (DDS 10/43 § 12). Súhlas s nájomnou zmluvou uzavretou dňa 29.11.2016 medzi farnosťou Lokca ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom udelil spišský diecézny biskup Mons. ThDr. R. J., PhD. dňa 02.12.2016, čo je zrejmé zo samotnej nájomnej zmluvy predloženej k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca zdôraznil, že postup potrebný pre zasadnutie a rozhodnutie hospodárskej rady farnosti Lokca bol dodržaný.

11. Vo vyjadrení žalobca tiež uviedol, že z obsahu samotných zasadnutí hospodárskej rady vyplývalo, že dňa 16.05.2016 sa zasadnutia zúčastnil člen štatutárneho orgánu žalovaného H. T., ako aj H. T. - samostatne hospodáriaci roľník, ktorých ponuky na nájom pôdy boli najvyššie a rovnaké. Bolo dohodnuté, že obom zúčastneným bude prenajatá polovica výmery farských pozemkov, ale s tým, že do konca augusta 2016 menovaní donesú zoznam parcelných čísel aj s výmerami tak, aby tieto mohli byť zapracované do nájomných zmlúv. V prípade, ak do konca augusta 2016 nedôjde k dohode medzi menovanými, bude táto pôda prenajatá tým, ktorí o ňu prejavili riadny písomný záujem. Ďalšie zasadnutie Hospodárskej rady farnosti Lokca sa konalo dňa 25.11.2016 s tým, že bolo konštatované, že do konca augusta 2016 nedošlo medzi menovanými k dohode o nájme farských pozemkov a teda tak, ako bolo uvedené aj v predošlom zápise, pôda sa prenajme tým, ktorí o ňu prejavili riadny písomný záujem. Zároveň došlo k oboznámeniu s týmito písomnými žiadosťami. Bolo konštatované že o nájom pozemkov prejavili záujem týmto spôsobom, t.j. písomne len tri subjekty: H. T., R. U. a žalobca a keďže ponuky boli rovnaké, pôda sa prenajme všetkým trom podľa ich vzájomnej dohody. Takto podpísané nájomné zmluvy následne budú zaslané na schválenie na biskupský úrad do Spišskej kapituly. Nebolo teda pravdou, že by žalovaný o nájom pôdy prejavil riadny písomný záujem, pretože písomnú žiadosť podali len 3 subjekty, medzi ktorými žalovaný nebol. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že dal farnosti Lokca cenovú ponuku vo výške 100 Eur ročne/ha. V prílohe vyjadrenia pripojil nájomné zmluvy uzavreté medzi farnosťou Lokca a H. T. a R. U., z ktorých vyplývalo, že najvyššia cena, aká bola ponúknutá, bola napokon aj dosiahnutá zmluvne (t.j. 70 Eur ročne/ha). Zákonodarca podľa žalobcu mienil § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z., aby vlastník pozemku užívaného bez nájomnej zmluvy vyzval, resp. požiadal užívateľa (neoprávneného detentora) o vrátenie pozemku (t.j. jeho vydanie), nakoľko tento pozemok užíva bez platnej nájomnej zmluvy. Je logické, ak vlastník žiada pozemok vydať, resp. vrátiť, že je v tomto jeho prejave vôle obsiahnuté aj samotné „prevzatie“ tohto pozemku (to, čo žiada vrátiť aj samozrejme preberá, nakoľko inak by to nežiadal vrátiť). Doručením takéhoto prejavu vôle na účely tohto zákona zabráni vlastník pozemku uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne ex lege. Uvedené sa však neuplatní (t.j. uzavretie nájomnej zmluvy ex lege) aj vtedy (za podmienky, že vlastník pozemku predtým nevyzval neoprávneného užívateľa na vrátenie a prevzatie pozemku), ak medzičasom došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy s iným subjektom, než je neoprávnený užívateľ. Jednoducho povedané, ak vlastník nevyzve neoprávneného užívateľa na vydanie pozemku (resp. ho vyzve neplatne), avšak uzavrie nájomnú zmluvu s inou osobou, platí nájomný vzťah založený touto nájomnou zmluvou.

12. K námietke žalovaného, že medzi ním a Farnosťou Lokca boli uzavreté aj časovo skoršie nájomné zmluvy, a to dňa 12.03.1998 a 03.11.2014 a tieto neboli vypovedané, čím došlo k predĺženiu doby nájmu ex lege, žalobca uviedol, že tieto nájomné zmluvy podľa jeho názoru trpia rovnakými vadami, ktoré zakladajú ich absolútnu neplatnosť (neurčitý predmet zmluvy - len s uvedením PK protokolov a chýbajúci podpis druhého člena predstavenstva družstva). Keďže týmito zmluvami nebol dojednaný platný nájomný vzťah, nemôže dôjsť k jeho predĺženiu a žalovaný naďalej užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve Farnosti Lokca bez platného právneho titulu. Nakoľko však farnosť doručila žalovanému výzvu na prevzatie pozemkov, z ktorej možno prejav vôle vyložiť aj na účely § 12 ods. 4 citovaného zákona, a zároveň uzavrela nájomnú zmluvu so žalobcom ako treťou osobou, zabránila tým na účely § 12 ods. 5 citovaného zákona uzavretiu nájomnej zmluvy ex lege so žalovaným ako neoprávneným užívateľom. K námietke žalovaného, že pozemky nie sú prístupné, nakoľko žalovaný má v nájme prístupové cesty vo vlastníctve SR, poukázal žalobca na skutočnosť, že prístupové cesty na poľnohospodárske pozemky

sú cestami verejne prístupnými (zväčša ide o najazdené poľné cesty), teda cesty, ktoré napĺňajú kritérium účelových komunikácií podľa § 22 zákona č. cestný zákon, podľa ktorého možno účelové komunikácie rozdeliť na verejné a neverejné, pričom komunikácie v uzavretých priestoroch sú komunikáciami neverejnými a ostatné komunikácie prepojujúce určité objekty alebo nehnuteľnosti s pozemnými komunikáciami sú účelovými komunikáciami verejnými. V prejednávanom spore prístupové cesty, na ktoré poukazuje žalovaný, sú cestami verejnými, teda de facto aj de iure sa práva užívať verejnú účelovú komunikáciu v zmysle zákona č. môže domáhať ktorýkoľvek užívateľ a vlastník je povinný toto užívanie verejnej účelovej komunikácie strpieť. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom neprístupnosti pozemkov a nemožnosti ich racionálneho užívania a povinnosťou skúmať splnenie podmienok podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. žalobca uviedol, že na predmetné ustanovenie sa prihliada len vtedy, ak medzi nájomcom a prenajímateľom bol uzavretý platný nájomný vzťah, ktorý sa má skončiť. Až pre ten prípad, ak prenajímateľ ako vlastník žiada pred skončením nájomného vzťahu vydanie pozemkov, je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, či tieto jeho vlastné pozemky, ku ktorým sa nájomný vzťah skončil, sú alebo nie sú verejne prístupné a či je daná samostatná možnosť ich racionálne využívať. Pokiaľ tomu tak nie je, tak doterajší nájomca poskytne prenajímateľovi (vlastníkovi) iné (prístupné a racionálne využiteľné) náhradné pozemky, a to formou podnájomnej zmluvy (tzv. záhumienky). Zdôraznil, že medzi farnosťou Lokca a žalovaným nebol platne uzavretý nájomný vzťah, teda bola vylúčená aplikácia tohto ustanovenia. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil a zároveň, aby priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania vec prejednal v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa § 379, § 380 ods. 1 a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa ust. 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Odvolací súd všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom k ust. § 326 ods. 1 uvádza, že ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania, rozhodovania okresným súdom, ale aj

k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím, je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne. Okresný súd konštatoval splnenie týchto kumulatívnych podmienok a predmetné neodkladné opatrenie nariadil.

23. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovaného zdržať sa vstupu na sporné pozemky za účelom vykonávania akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti. Žalobca za účelom preukázania dôvodnosti podaného návrhu predložil listinné dôkazy, a to predovšetkým Nájomnú zmluvu zo dňa 29.11.2016 (č.l. 6 spisu), z ktorej vyplýva, že žalobca je nájomcom predmetných pozemkov, čím žalobca osvedčil, že má oprávnenie tieto pozemky užívať. Tento záver v podanom odvolaní spochybnil žalovaný, ktorý namietal platnosť nájomnej zmluvy žalobcu z dôvodov netransparentnosti a nerešpektovania vôle členov farskej rady pri jej uzatvorení a tiež z dôvodu rozporu s normami kanonického práva. Krajský súd vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalovaného uvádza, že sa jedná o tvrdenia, ktoré žalovaný v danom štádiu konania neosvedčil. Vecne správne závery súdu prvej inštancie nemohol ovplyvniť ani dôkazný návrh žalovaného na vypočutie svedkov, keď krajský súd s prihliadnutím na žalobcom predložené Stanovy hospodárskej rady farnosti v Spišskej diecéze (č.l. 96 spisu), z ktorých tretieho článku bodu 1. vyplýva, že hospodárska rada rozhoduje na zasadaniach, pričom jej rozhodnutia nemajú pre farára povahu povinnosti, ale iba poradenstva a podľa štvrtého článku bodu 5. je farár povinný vypočuť si stanovisko hospodárskej rady cirkevnej obce okrem iného pri scudzení, prenájme a zámene farských pozemkov, námietky žalovaného ohľadom kontraktačného procesu, ktorý viedol k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, na základe ktorej je žalobca oprávnený predmetné pozemky užívať, nevyhodnotil ako dôvodné.

24. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie ohľadom zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako nájomcom a prenajímateľom Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lokca s tým, že strany tejto zmluvy počas jej platnosti nemali pochybnosti o jej obsahu a o určitosti predmetu nájmu. Krajský súd po oboznámení sa s touto nájomnou zmluvou (č.l. 29 spisu) konštatuje, že jej predmet je vymedzený ako poľnohospodárska pôda o stanovenej výmere bez uvedenia LV zapísaná v protokoloch č. X, XX s údajom, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území obce A.. Z tejto nájomnej zmluvy nie je možné konštatovať osvedčenie tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní, že táto nájomná zmluva obsahovala žalovaným tvrdenú neoddeliteľnú súčasť, a to protokoly č. 1 a 61. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na prílohy odvolania podaného žalovaným, kde žalovaný vo fotokópii predmetnú zmluvu datovanú dňa 03.01.2007 predložil (č.l. 47 spisu), avšak nepredložil ním tvrdené protokoly, ktoré mali byť jej neoddeliteľnou súčasťou. Krajský súd zároveň ohľadom tejto zmluvy poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil obdobie, na ktoré bola podľa článku III. nájomná zmluva zo dňa 03.01.2007 uzatvorená, a síce na obdobie do 01.01.2007 do 01.01.2017. Žalovaný tak nepreukázal pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existenciu dôvodov, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že žalovaný má právny titul na užívanie nehnuteľností uvádzaných žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa názoru krajského súdu neobstojí ani argumentácia žalovaného s odkazom na zložitosť otázky vzniku nájomného vzťahu v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z., keď z tvrdení žalovaného nie je možné vyvodiť jeho možnosť prednostného uzatvorenia nájomného vzťahu s pôvodným prenajímateľom. Krajský súd po zohľadnení listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, zvýrazňuje výzvu prenajímateľa nehnuteľností Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Lokca zo dňa 10.12.2015 (č.l. 30 spisu), z ktorej vyplýva, že vlastník a zároveň prenajímateľ pozemkov, ktoré sú predmetom nájmu na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 03.01.2007 uzatvorenej so žalovaným ako nájomcom, nájomcu vyzýval v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. na vrátenie prenajatých pozemkov.

26. Ako dôvodnú nevyhodnotil okresný súd ani námietku žalovaného, že okresný súd neskúmal, či predmetné pozemky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú prístupné a či tieto pozemky možno racionálne využívať. Žalovaný pritom odkazoval na nájomnú zmluvu, ktorú má

uzatvorenú s prenajímateľom Slovenským pozemkovým fondom, podľa ktorej má predmetné prístupové komunikácie na sporné pozemky v nájme. Podľa vyjadrenia žalobcu sa však jedná o verejne prístupné účelové komunikácie, ktoré môže užívať ktorýkoľvek užívateľ, a takéto užívanie komunikácie je jej vlastník povinný strpieť. Tvrdenia žalovaného o neprístupnosti predmetných pozemkov tak krajský súd nemohol vyhodnotiť ako osvedčené a táto argumentácia žalovaného nemohla ovplyvniť vecne správne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu naplnenia predpokladov pre nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia.

27. K námietke žalovaného v podanom odvolaní ohľadom formálnej a obsahovej neurčitosti požadovaného súdneho rozhodnutia - výroku neodkladného opatrenia, krajský súd uvádza, že túto svoju námietku žalovaný bližšie nekonkretizoval a nešpecifikoval. Krajský súd vo všeobecnosti k otázke navrhovaného výroku súdneho rozhodnutia uvádza, že žalobca je subjektom, ktorý navrhuje, akým spôsobom by mal súd vo veci rozhodnúť, resp. ako by mal výrok jeho rozhodnutia znieť. Tým žalobca určuje rozsah požadovanej súdnej ochrany, a preto je potrebné, aby navrhovaný výrok rozhodnutia súdu spĺňal náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti tak, aby vymedzenie práv a povinností sporových strán na základe takéhoto výroku súdneho rozhodnutia bolo jednoznačné a vykonateľné. Krajský súd po oboznámení sa s návrhom súdneho rozhodnutia tak, ako je toto uvedené v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, konštatuje jeho dostatočnú určitosť a spôsobilosť na prejednanie takéhoto návrhu v súdnom konaní, keď žalobca jednoznačným spôsobom vymedzil, akú povinnosť žiada neodkladným opatrením žalovanému uložiť, a to povinnosť zdržať sa vstupu za účelom vykonávania akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti a žalobca dostatočne určitým spôsobom vymedzil aj pozemky, ktorých sa zákaz vstupu, ktorý má byť uložený žalovanému, týka. Námietka žalovaného ohľadom formulácie petitu požadovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak rovnako nebola vyhodnotená krajským súdom ako relevantná.

28. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu, pokiaľ ide o ďalší z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to primeranosť neodkladného opatrenia, vo všeobecnosti uvádza, že ide o to, aby účinky neodkladného opatrenia neobmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), ktorá požiadavka bola rozhodnutím okresného súdu v celom rozsahu naplnená vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.

29. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu konštatuje, že v zhode s okresným súdom považoval predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia za splnené. Krajský súd v tomto smere odkazuje aj na Článok 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje ustanovenie § 324 a nasl. CSP, a preto bolo potrebné tak v konaní pred okresným súdom, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia. Krajský súd potom vychádzajúc zo záveru o naplnení kumulatívne stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie, a to vo všetkých výrokoch s prihliadnutím na úpravu v ustanovení § 387 ods. 1 CSP. Krajský súd pritom považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní osobitne nenapadol výrok II. uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd žalovaného poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, ani výrok okresného súdu o náhrade trov prvoištančného konania. Odvolací súd bol vo vyvolanom odvolacom konaní viazaný rozsahom a dôvodmi žalovaným podaného odvolania, čím boli dané limity odvolacieho prieskumu. Krajský súd tak potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením ako vecne správne rozhodnutie v celom rozsahu.

30. O trovách odvolacieho konania bolo krajským súdom rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.