Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: CRIF- Slovak Credit Bureau, s.r.o. so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013 právne zastúpený: Havel, Holásek& Partners, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. Š. XXX/X, XXX XX Q., o zaplatenie 1252,90eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná nemá nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Dňa12.02.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovaným v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 1252,90 eur s 11,15% zmluvným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1127,85 eur od 28.03.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1127,85 eur od 28.03.2014 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že dňa 27.03.2014 uzatvorili Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok č.0346/2014/CEa v prílohe je špecifikovaná pohľadávka, poukázal na judikát NS SR R 119/2003podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, súd z tohto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný v l. rade uzatvoril dňa 14.04.1997 s právnym predchodcom žalobu zmluvu o sporožírovom účte predmetom ktorej bolo zriadenie sporožírového účtu, dňa 18.06.1997 uzatvoril so žalovaným v l. rade zmluvu o vydaní a používaní bankomatovej karty a dňa 29.09.2004 uzatvorili žalovaní v l. a 2. rade dohodu o pristúpení k právam a záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 14.04.1997, žalovaní dňa 03.11.2005 uzatvorili dňa 03.11.2005 zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru vo výške 829,85 eur/25000Sk/, pričom kontokorentný úver bol vyňatý z § 1 ods.3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle VOP dňa 12.02.2013 vypovedala Slovenská sporiteľňa úverovú zmluvu, preto vznikla pohľadávka vo výške 1252,90 eur, ktorá pozostáva z istiny 1127,85 eur, vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,31 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 62,21 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 62,53 eur vyčísleného ku dňu postúpenia pohľadávky do 27.03.2014. Žalovaný v 2. rade zomrel pred začatím konania, preto bolo konanie voči nemu právoplatne zastavené.

2.Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 180 CSP, právny zástupca žalobcu sa riadne ospravedlnil.

3.Žalovaná sa na výzvu súdu nevyjadrila.

4. Zo zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 14.04.1997 vyplýva, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o zriadení sporožírového účtu a dňa 18.06.1997 uzavrela zmluvu o používaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu. Zo zmluvy o vydaní a používaní bankomatovej karty zo dňa 17.03.2000 a 27.06.2002 vyplýva, že žalovaná prevzala bankomatovú kartu s úverovým limitom 497,91 eur /15000 Sk/ s limitom transakcie bez overenia PIN 3,32 eur /100 Sk /. Dňa 29.09.2004 pristúpil k právam a záväzkom zo zmluvy o bežnom účte uzavretej dňa 14.04.1997 I. C. a napokon dňa 03.11.2005 uzavreli zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 03.11.2005 z úverovým rámcom 829,85 eur/25000 Sk/, pri premenlivej úrokovej sadzbe 11,15% ročne pri konečnej splatnosti úveru 02.11.2006.

5. Z listov na č.l.40-41 spisu zo dňa 12.02.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXX/XXXX a od zmluvy na povolené prečerpanie k bežnému účtu. Na výzvu súdu, aby žalobca preukázal, kedy doručil žalovaným odstúpenie od zmluvy a preukázal splnenie zákonom stanovených podmienok podľa § 92 ods.8 zákona o bankách a to aby preukázal zosplatnenie úveru alebo odstúpenie o zmluvy právnym predchodcom žalobcu, žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.08.2016 č.l.57 spisu uviedol, že žalobca z dôvodu sústavného nepovoleného prečerpania žalovaného zosplatnil úver dňa 18.02.2013 a následne dňa 26.03.2014 jednotlivé položky úveru odpísal.

6. Z predloženej špecifikácie nároku vo výške 1252,90 eur vyplýva, že táto pozostáva z istiny 1127,85 eur a riadneho úroku a úrokov z omeškania 125,05eur spolu vo výške 1252,90 eur.

7.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

8.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z,. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10.Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

12.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13.Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15.Podľa § 37 ods. l Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

16.Podľa § 121 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

17.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19.Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21.Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22 Podľa § 565 občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23.Podľa § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24. Podľa § 92 ods.8 zákona č.483/2001 o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou/ ďalej len „postupník“/, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, to neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25.Súd mal preukázané, i keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez

ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pre odporcu ako spotrebiteľa je nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.

26.V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí podľa názoru súdu platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal.

27.Súd sa okrem právneho posúdenia uplatneného nároku na ktorý sa vzťahuje spotrebiteľské právo sa zaoberal ex offo aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pričom súd dospel k záveru, že judikát Najvyššieho súdu SR R119/2003 o ktorý žalobca oprel svoju žalobu je prekonaný. Súd konaní a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu teda zo Slovenskej sporiteľne a.s. na terajšieho žalobcu z dôvodu, že nebolo naplnené ustanovenie § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, keď žalobca nepreukázal, že listiny uvedené na č.l.40-41 spisu označené ako odstúpenie právneho predchodcu od zmluvy boli žalovanej doručené, pričom žalobca tvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2016 že žalobca úver zosplatnil k 18.02.2013 čo nie je pravda, lebo odstúpenie od zmluvy bolo vyhotovené právnym predchodcom žalobcu dňa 12.02.2013, ich doručenie žalovaným žalobca nepreukázal, nepredložil súdu doručenky z ktorých by vyplývalo, že to odstúpenie o zmluvy bolo aj žalovanej doručené/ resp. žalovaným/, teda nepreukázal platné ukončenie zmluvy právnym predchodcom žalobcu, pričom zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu zo dňa 18.02.2013 / viď č.l.58a/ žalobca ničím nepreukázal. Žalobca teda tvrdí, že právny predchodca žalobcu dňa 18.02.2013 úver zosplatnil, pričom toto zosplatnenie úveru ničím nepreukázal, teda vôbec nepreukázal existenciu výzvy na plnenie adresovanú žalovaným a aj doručenú žalovaným a následne ak výzva na plnenie právnym predchodcom žalobcu bola bezvýsledná, nepreukázal, že právny predchodca žalobcu úver riadne zosplatnil v zmysle § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, tiež nepreukázal existenciu a doručenie týchto jednostranných právnych úkonov žalovaným a bez toho právny predchodca žalobcu ako banka - Slovenská sporiteľňa a.s. následne pohľadávku postúpila na žalobcu, teda neplatnosť postúpenia pohľadávky je zjavná v tom, že pohľadávka nie je daná a na takúto zjavnú neplatnosť postúpenia pohľadávky nemôže súd neprihliadať a ako absolútnu neplatnosť právneho úkonu je povinný ju zohľadniť z moci úradnej, pričom ani oznámenie o postúpení pohľadávky dostatočne nepreukazuje vecnú legitimáciu nadobúdateľa, lebo ani to nebolo žalovaným riadne doručené. Súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 1049/2014 zo dňa 09.12.2015 podľa ktorého, ak je neplatnosť postúpenia zjavná, napríklad v tom, že pohľadávka nie je daná nemôže súd neprihliadať na takúto zjavnú neplatnosť postúpenia a ako absolútnu neplatnosť právneho úkonu je povinný ju zohľadniť z moci úradnej. Nič na tom nemení ani to, že oznámenie o postúpení pohľadávky dostatočne preukazuje vecnú legitimáciu nadobúdateľa a nie je potrebné skúmať samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Tiež prvostupňový súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016 a 4Co/854/2015 zo dňa 12.05.2016, podľa ktorého spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa už stali splatnými, banka je oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní, tento záver vyplýva z z gramatického, ale aj logického výkladu znenia § 92 ods.8 zákona o bankách, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky a alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v

omeškaní postúpiť. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. Pohľadávku z celého úverového vzťahu je možné postúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, toto oprávnenie môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal doručenie výziev upozorňujúcich žalovaných na omeškanie pred zosplatnením úveru a na možnosť jeho splnenia, a následne ak v lehote nie kratšej ako 15 dní a ak nedošlo k úhrade pohľadávky, mal právny predchodca žalobcu pristúpiť k zosplatneniu úveru v zmysle § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka pri zachovaní zákonom stanovených podmienok uvedených v § 92 ods.8 zákona o bankách, teda v konaní nebolo preukázané doručenie písomnej výzvy žalovaným a tiež nebolo preukázané, že žalovaní boli v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní, banka nepristúpila ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom úver mal byť zosplatnený podľa tvrdenia žalobcu 18.02.2013 čo žalobca v konaní nepreukázal. Podanie zo dňa 12.02.2013 je označené ako odstúpenie od zmluvy, toto nebolo riadne doručené žalovaným čo žalobca nepreukázal, tiež žalobca nepreukázal platné zosplatnenie úveru ku dňu 18.02.201, tak ako sám tvrdil a tieto tvrdenia ničím nepreukázal, teda riadne zosplatnenie úveru bankou v zmysle § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka tak, ako uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2016, kde sám tvrdil, že dňa 18.02.2013 ani na výzvu súdu, čím neuniesol dôkazné bremeno, preto nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu a následne ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, lebo tak výzva na plnenie pri omeškaní ako aj samotné zosplatnenie úveru nebolo žalovaným riadne/ a ani terajšej žalovanej/ doručené právnym predchodcom žalobcu, teda právny predchodca žalobcu ako banka platne nepostúpil pohľadávku na žalobcu, teda žalobca nepreukázal kedy sa žalovaní dostali do omeškania s plnením záväzku a tiež nepreukázal platné zosplatnenie úveru, dodržanie lehoty najmenej 90 dní v omeškaní, teda žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky stanovené v § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, teda, že pohľadávka v čase postúpenia pohľadávky existovala, že finančné prostriedky boli žalovaným v l. a 2. rade riadne poskytnuté, lebo túto povinnosť súd nemal za splnenú a teda súd nemal za preukázané, že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách, ktoré má kogentný charakter, to znamená, že sa od neho nemožno odchýliť a ani dohodou toto ustanovenie vylúčiť, pre absenciu predchádzajúcej výzvy klientovi banky, že je v omeškaní a že postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní / splatná pohľadávka/, že došlo k platnému zosplatneniu úveru a pre nesplnenie týchto zákonných podmienok nie je pohľadávka banky postupiteľná na žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní zamietol.

29.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 tak, že žalovaná nemá nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, lebo jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.