Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2017, v trestnej veci obž. K. F. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/109/2015 zo dňa 22. septembra 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému K. F., nar. XX.XX.XXXX vo C. nad T., trvale bytom C. nad T., D. XXXX/XX, nezamestnaný,

u k l a d á:

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona v spojení § 42 ods. 1 Trestného zákona a za použitia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákon výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. poriadku u r č u j e skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 22.09.2014, sp. zn. 10T/17/2014, doručený obžalovanému dňa 26.09.2014, ktorým bol obžalovanému podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka a 3 (troch) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/109/2015 zo dňa 22. septembra 2016 bol obžalovaný K. F. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od 02.09.2013 do 30.06.2014, vo Vranove nad Topľou, ako zákonný rodič maloletej K. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorému zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, úmyselne nezabezpečil riadnu dochádzku svojej maloletej dcéry K. H. do Spojenej školy internátnej Vranov nad Topľou tým, že nedostatočne vplýval na svoju maloletú dcéru, aby si riadne plnila školskú dochádzku, čím spôsobil, že ich maloletá dcéra K. H. vymeškala celkovo 357 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Za to mu bol uložený § 211 ods. 3 Tr. zákona v spojení § 42 ods. 1 Tr. zákona a za použitia § 38 ods. 4 Tr. zákona pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona okresný súd zrušil výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 22.09.2014, sp. zn. 10T/17/2014, doručený obžalovanému dňa 26.09.2014, ktorým bol obžalovanému podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného), výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktorý v neskoršie predložených písomných dôvodoch poukazuje na to, že súd neprihliadol na skutočnosť, že je živiteľom rodiny, vychováva 7 detí, pričom finančne pomáha aj svojej dcére K. H., ktorá medzičasom porodila dieťa a býva s ním v jeho domácnosti. Rozoberá svoj mesačný príjem ako aj príjem rodiny, ktorá by sa v prípade výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody dostala do existenčných problémov. Taktiež odlúčenie od deti by malo na neho ako aj jeho deti negatívny vplyv a došlo by k nezvratnému ochladeniu vzťahov a nemožnosti ďalšieho budovania rodinných väzieb. Jeho postihnutá dcéra J. potrebuje osobitný prístup, častejšiu návštevu lekárov a špeciálnych pedagogických zariadení. Ostatné školopovinné deti navštevujú školu pravidelne a zodpovedne pristupujú k plneniu svojich školských povinností. Jeho dcéra C. dostala aj pochvalu od riaditeľa školy. Je si vedomý svojho nesprávneho a nedbalého chovania, ktoré zapríčinilo zameškanie povinnej školskej dochádzky u jeho dcéry K. H., čo aj ľutuje. Taktiež, ak by vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody nemohol by dohliadať na svoje ostatné deti a môže zase dôjsť ku situácii, že tieto vymeškajú povinnú školskú dochádzku. Žiada, aby ním uvedené skutočnosti boli zohľadnené a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody aj na dlhšiu skúšobnú dobu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.09.2016, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že úmyselne nezabezpečil riadnu dochádzku svojej maloletej dcéry K. H. do Spojenej školy internátnej Vranov nad Topľou, a táto celkovo vymeškala 357 neospravedlnených vyučovacích hodín, vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život, čím naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu tohto prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona (obžalovaný bol už v minulosti odsúdený) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona, čim sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšovala o jednu tretinu.

Okresný súd zároveň konštatoval, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil pred vyhlásením, teda pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T 17/2014 zo dňa 22.09.2014 a teda mu bolo potrebné vo vzťahu k tomuto odsúdeniu ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a to podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu v zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Pri ukladaní trestu súd prvého stupňa zároveň zohľadnil pomerne prísnu trestnú sadzbu u tohto trestného činu po jej úprave podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona a z tohto dôvodu preto dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie je postačujúci súhrnný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby a teda v trvaní dvoch rokov. Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Z dôvodu ukladania súhrnného trest bol zároveň zrušený aj výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10 T 17/2014.

K uvedenému krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu uvádza nasledovné.

V prvom rade pochybil okresný súd, ak ukladal obžalovanému súhrnný trest. Krajský súd doplnil dokazovanie prečítaním listín zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/58/2014 a to trestný rozkaz zo dňa 28.03.2014 z č.l. 116-118 a doručenku k tomuto trestnému rozkazu od obžalovaného K. F. zo dňa 04.04.2014 a zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/17/2014 trestný rozkaz zo dňa 22.09.2014 z č.l. 151-153 s prislúchajúcou doručenkou od obžalovaného K. F. zo dňa 26.09.2014.

Je síce pravdou, že obžalovaný sa teraz súdeného konania (obdobie od 02.09.2013 do 30.06.2014) dopustil skôr ako mu bol v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10T/17/2014 doručený trestný rozkaz (podľa doručenky dňa 26.09.2014), avšak prvostupňový súd opomenul, že aj týmto trestným rozkazom bol obžalovanému ukladaný súhrnný trest, pričom bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.03.2014 sp. zn. 12T/58/2014. Práve posledne menovaný trestný rozkaz obžalovaný prevzal 4.4.2014.

Ako je zrejmé z pripojených spisov, v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 12T/58/2014 sa súdeného konania obžalovaný dopustil od 10.9.2013 do 07.11.2013 a vo veci pod sp. zn. 10T/17/2014 v bode 1/ od 02.09.2012 do 30.06.2013 a v bode 2/ od 10.3.2013 do 9.9.2013.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 353 ods. 8 Tr. poriadku, trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

V tejto súvislosti preto krajský súd poukazuje na to, že doručením trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/58/2014 obž. K. F. dňa 4.4.2014 došlo k vyhláseniu prvého

odsudzujúceho rozsudku a preto nemal byť obžalovanému ukladaný za teraz súdené konanie súhrnný trest, pretože k odstráneniu protiprávneho stavu došlo u obžalovaného až dňa 30.6.2014, teda neskôr, ako mu bol vo vyššie uvedenej trestnej veci doručený trestný rozkaz.

Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolanie podal iba obžalovaný bol krajský súd povinný rešpektovať ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. poriadku a nemohol v tomto smere napadnutý rozsudok napraviť, pretože by došlo k zhoršeniu jeho postavenia, čo by bolo v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením, podľa ktorého v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, tzv. zásadu zákazu reformácie in peius, teda zákaz zmeny k horšiemu.

Obžalovanému mal byť totiž v tejto trestnej veci ukladaný samostatný trest, čo nemohol odvolací súd napraviť v dôsledku absencie odvolania zo strany prokurátora, pretože by to bolo zjavne v jeho neprospech, keďže by v platnosti ostal aj súhrnný podmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10T/17/2014 vo výmere 1 roka a 3 mesiacov so skúšobnou dobou a probačným dohľadom na 2 roky a 6 mesiacov. Tak bol obžalovanému ukladaný len jeden súhrnný trest za všetky vyššie uvedené trestné konania.

Odvolací súd následne preskúmal aj hodnotenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a na rozdiel od súdu prvého stupňa má za to, že obžalovanému mala byť pričítaná aj poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l/ Tr. zákona, t.j. že sa ku skutku priznal a oľutoval ho, aj to aj napriek argumentácii okresného súdu. Obžalovaný sa totiž ku skutku v konaní pred okresným súdom priznal a pri prednese posledného slova svoje konanie oľutoval. Zistiac uvedené preto krajský súd zrušil napadnutý výrok o treste a sám vo veci rozhodol.

Je síce pravdou, že obžalovaný bol v minulosti viackrát súdne trestaný, z ktorých je ale väčšina zahladených a teda sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcii.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa ods. 3, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) .

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Podmienečne možno odložiť iba výkon trestu odňatia slobody vo výmere neprevyšujúcej dva, resp. tri roky za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, alebo ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa. Podmienky môžu byť splnené aj súčasne. Spoločným znakom je, že súd nepovažuje výkon trestu za nevyhnutný. Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd síce musí prihliadnuť na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. To znamená, že podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia

§ 34 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4777118&FragmentId2=4777118> Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného krajský súd prihliadol na motív konania obžalovaného, na jeho pomery, doterajší život, nápravu ktorá nastala u ostatných deti obžalovaného ohľadne riadneho plnenia si povinnej školskej dochádzky, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a dospel k záveru, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Odvolací súd má za to, že na nápravu obžalovaného je možné pôsobiť aj súhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pričom výkon tohto trestu krajský súd podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu - štyroch rokov.

Podľa názoru odvolacieho súdu takýto druh a výmera trestu bude postačujúca na nápravu obžalovaného a bude dostatočnou zárukou, že tento sa v budúcnosti už takejto trestnej činnosti nedopustí. Tým bude splnený aj účel trestu tak, ako to ma na myslí ustanovenie § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.