Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-200-2016.pdf
PDF · 110.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/200/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: J. T., B.. X.X.XXXX, bytom L.C., W. X, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedených v zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX z 10.5.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 16.12.2016 doručila žalobu, ktorou sa domáhala, aby žalovanému bolo uložené zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedené v zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX z 10.5.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, keď svoj nárok odôvodňovala tým, že dňa 10.7.2007 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného dohodu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX, pričom súčasťou tejto typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedená drobným písmom v časti č. 7 zmluvného formulára. V čase podpisovania zmluvy o pôžičke nemala vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy uzatvára aj túto dohodu. Až od svojho zamestnávateľa z listu z 13.3.2014, ktorý žalovaný zaslal jej zamestnávateľovi sa dozvedela, že podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, jej zamestnávateľ bol povinný vykonávať zrážky zo mzdy a ani ona nemala možnosť výkon zrážok zastaviť ani ich obmedziť. Žalovaný ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, chýba tu akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole, prípadne či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase platný zákon vyžadoval. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z., konkrétne neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a RPMN, čo je porušením § 4 ods. 2 písm. a/ a g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo iné poplatky, ktoré nie sú uvedené v spotrebiteľskom úvere. Ďalej poukazovala na to, že splatnosť poslednej splátky nastala 10.11.2010 a žalovaný vykonávaním zrážok z jej mzdy získaval plnenie na premlčanú pohľadávku. Orgán, ktorý rozhoduje o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musí so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti ex offo prihliadať na premlčanie a nepriznať nárok, ktorý je uplatnený po uplynutí príslušnej premlčacej doby. Je presvedčená o tom, že žalovaný chcel svojim konaním obísť vyššie cit. zákonné ustanovenie a obmedziť jej tak spotrebiteľské práva, keďže na rozdiel od všeobecného súdu jej zamestnávateľ nie je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným
právnym úkonom podľa § 39 OZ, pretože je v rozpore so zákonom a je absolútne neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy nie je uvedená vo forme osobitnej listiny, považuje za absolútne neplatnú s tým, že jej absolútnu neplatnosť nech súd posúdi ako predbežnú otázku. Inštitút o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluvných podmienkach, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie. Je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.
2. Spolu s týmto návrhom žalobkyňa žiadala aj o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo uložené žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX z 10.5.2007 na výkon zrážok do právoplatného skončenia veci samej.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 28.2.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné pre jej platnosť v zmysle § 551 OZ. Má písomnú formu, je v nej súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok zo mzdy, dohoda je účinná až po tom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predložil platiteľovi mzdy dlžníka, ktorý je následne povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky z dlžníkovej mzdy, a to až do uspokojenia jeho pohľadávky. Tvrdenie žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a nemala možnosť ju odmietnuť je nepreukázané. Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, prečítala si ju, porozumela jej obsahu a súhlasila s jej obsahom. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobkyňa mala možnosť si dohodu o zrážkach zo mzdy prečítať, následne vyjadriť svoj súhlas s podpisom, resp. nesúhlas a nepodpísať ju. Žalovaný poukazoval na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 27.6.2012, kde sama žalobkyňa dlžnú sumu čo do dôvodu a výšky uznala a napriek tomu svoj dlh opäť nesplácala, preto bol nútený využiť zákonný prostriedok na vymoženie svojho nároku, a síce dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný u zamestnávateľa žalobkyne uplatnil iba sumu, ktorú ona uznala. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že prostredníctvom zrážok zo mzdy tak bude zo mzdy žalobkyne zrazená aj suma, ktorá prevyšuje sumu, na ktorú mal žalovaný nárok, a to len preto, že tak žalovaný žiada zamestnávateľa, pričom k týmto zrážkam stále dochádza a môže k nim dochádzať až do nekonečna. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že určovacia žaloba je neopodstatnená v prípadoch, kde možno žalovať priamo plnenie povinnosti a v žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach je potrebné takú žalobu zamietnuť z dôvodu, že jej chýba podstatný predpoklad úspešnosti, a to naliehavý právny záujem. Ak by aj súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, mal by žalovaný následne možnosť žalobou na plnenie domáhať sa plnenia z titulu zmluvy o úvere od žalobkyne. Tým by sa však pohľadávka zvýšila o trovy konania a pohľadávku by musela žalobkyňa zaplatiť naraz. Ak by žalobkyňa svoju súdom určenú povinnosť nesplnila, pristúpil by aj tak k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom exekučného konania. Keďže postavenie žalobkyne by sa určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nezmenilo, nie je splnená zákonná požiadavka existencie naliehavého právneho záujmu. Žalobkyňa má možnosť sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, ak by žalovaný prijal plnenie bez právneho dôvodu.
4. Na ústnom pojednávaní nariadenom 15.11.2017 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred pripravená vo formulári je napísaná tak drobným písmom, že žalobkyňa nemala ani vedomosť, že so zmluvou o úvere uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Preto sa domáha, aby sa žalovaný zdržal použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy. V právnej argumentácii poukázala na znenie § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a pridržiaval sa svojej písomnej argumentácie.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o rýchlej pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením zamestnávateľovi o realizácii zrážok zo mzdy žalobkyne a zistil tento skutkový stav:
7. Na základe návrhu na vykonanie neodkladného opatrenia súd vydal uznesenie dňa 9.1.2017, ktorým žalovanému uložil zdržať sa povinnosti použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v uvedenej zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX z 10.5.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.2.2017.
8. Zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky vyplýva, že dňa 10.2.2007 žalobkyňa a právny predchodca žalovaného v zmluve označený VÚB, a.s., Quatro, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvorili zmluvu, na základe ktorej podľa bodu V. Schválená výška pôžičky, bola žalovanej poskytnutá pôžička 50 000 Sk, ktorú mala mesačne splácať v splátkach v počte 42 po 1 849 Sk, a to formou poštovej poukážky. V bode VII. je drobným a nevýrazným písmom oproti písma použitého v bode I.-VI. zmluvy bez akéhokoľvek zvýraznenia zahrnuté zhruba v polovici obsiahlejšieho textu, že ak si dlžník nesplní svoj záväzok splácať pôžičku v plánovaných termínoch splátok, je Consumer Finance Holding, a.s. oprávnený požadovať zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy a z iných príjmov až do úplného splnenia zabezpečovanej pohľadávky s tým, že výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy a že pre účely výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ. Všeobecné obchodné podmienky obsahujú pod bodom VII. Zabezpečenie, avšak text je písaný tak drobným písmom, že ani súd sa nemohol pre nečitateľnosť textu oboznámiť s obsahom tejto časti. Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky na druhej strane, ktorá nie je podpísaná účastníkmi zmluvy pod bodom II. obsahuje rozpis výšky splátok podľa ich počtu a výšky poskytnutej pôžičky a v bode III. RPMN taktiež podľa výšky pôžičky a jej dĺžky. Listom z 13.3.2014 spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. oznámila zamestnávateľovi žalobkyne, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 8.3.2012, ktorú jej postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. v zmysle § 551 OZ, ho vyzýva na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu žalobkyne ako jeho zamestnanca s tým, že nie je oprávnený posudzovať predloženú dohodu ani odmietnuť vykonávanie zrážok zo mzdy a tento výkon zrážok je na sumu 2 821,68 Eur. Na tejto listine je ručným písmom vyznačené X/XX 20 Eur 1. splátka.
9. Súd poznamenáva, že aj keď žalovaný poukazoval na dohodu o uznaní záväzku zo dňa 27.6.2012, ktorou mala žalobkyňa uznať dlžnú sumu čo do dôvodu aj výšky s tým, že práve na základe tohto uznania pristúpil k realizácii výkonu zrážok zo mzdy, takýto listinný dôkaz súdu nepredložil.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
13. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 4 ods. 2, 8 zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201>, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
16. Podľa § 5a ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 250/2007 Z. z., neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.12ce) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné. Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Predávajúci zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spotrebiteľovi porušením odseku 1.
17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
18. Podľa § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2007/250/20160201> Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
19. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Ako vyplýva zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky z 10.5.2007, dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza v bode VII. v neprehľadnom texte, ktorý je naviac písaný podstatne drobnejším písmom ako text nad ním a pod ním. Dohoda nie je nijakým spôsobom zvýraznená a celá zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky, a teda aj dohody o zrážkach zo mzdy má formu vopred pripraveného formulára právnym predchodcom žalovaného. Tvrdenie žalobkyne, že o dohode o zrážkach zo mzdy nemala vedomosť, nebola s ňou oboznámená a že bola vopred pripravená vo formulári žalovaný nijakým dôkazom nevyvrátil. Jeho argumentácia, že išlo o individuálne dojednanú dohodu nebola podložená žiadnym listinným dôkazom ani takým dôkazom, ktorým by vyvrátil túto skutočnosť v zmysle § 53 ods. 3, preto sa táto dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže považovať za individuálne dojednanú. Právny predchodca žalovaného pripravil text tejto formulárovej dohody takým spôsobom, že je napísaná drobným ťažko čitateľným písmom v neprehľadnom texte celého odseku, ktorý má vyše 20 riadkov a tým zneprístupnil možnosť žalobkyne oboznámiť sa s obsahom dohody o zrážkach zo mzdy naviac v situácii, kedy žalobkyňa si takúto dohodu nevyjednávala a nemala o nej žiadnu vedomosť, nebola ani predmetom zmluvných dojednaní medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou. Zmluva o úvere aj dohoda o zrážkach zo mzdy, keďže sú spotrebiteľskou zmluvou podliehajú súdnej kontrole. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V zmysle tejto dohody poskytovateľ úveru je oprávnený určiť výšku dlžnej sumy na vykonávanie zrážok zo mzdy. Takéto zabezpečenie záväzku na vopred podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa pôžičky, lebo tento sám rozhoduje bez obmedzenia len na základe svojej vôle, že bude vymáhať od žalobkyne dlh, ktorý možno ani neexistuje a stavia žalobkyňu ako spotrebiteľku do pozície, kedy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako svojím majetkom, a to bez právneho základu. Takáto zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľná, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré ho poškodzujú a spôsobujú, že zmluvný vzťah je nevyvážený v neprospech spotrebiteľa. Táto dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom, lebo svojimi účinkami, účelom a zmyslom obchádza zákon, nespĺňa ani základné náležitosti v zmysle § 551 ods. 1 OZ, lebo neobsahuje údaj o dohodnutej výške zrážok, nie je uvedená suma, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť a nie je v nej uvedený ani platiteľ mzdy. Takáto dohoda je absolútne neplatná aj v zmysle § 37 OZ pre jej neurčitosť spôsobenú tým, že formulár je vyhotovený v ťažko čitateľnej podobe pre drobné písmo, kde obsah dohody o zrážkach zo mzdy sa stráca v texte s ďalšími ustanoveniami a je ťažko čitateľný a poznateľný. Žalovaný napriek spornosti tejto dohody o zrážkach zo mzdy požiadal zamestnávateľa žalobkyne listom z 13.3.2014 o realizáciu zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť. Zamestnávateľ od marca 2014 vykonával zrážky zo mzdy až do vydania neodkladného opatrenia a žalobkyňa nemala možnosť zrážky zo mzdy priamo zastaviť. Žalovaný ako veriteľ jednostranne diktuje výšku pohľadávky bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, bez posúdenia, či takáto pohľadávka nie je premlčaná, na čo je súd povinný prihliadnuť v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a premlčaním napadnuté plnenie sám nepriznať. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť svoje uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým orgánom a v podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikateľ. Ďalej je tu otázka, či dlh existuje a v akej výške, pričom túto výšku si určuje sám veriteľ a dlžník nemá možnosť tieto zrážky priamo zastaviť, je tak vystavený konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok Súdneho dvora EÚ S.-XXX/ XX Simmenthal SpA). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice č. 93/13/EHS jej užitočného úžitku (rozsudok Súdneho dvora EÚ S.-XX/XX P. T. c/ Pohotovosť).
22. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami,
ktoré vykazuje znaky zjavnej diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
23. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Takéto konanie je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale priamo so zákonom. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok a všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy (čl. 4 Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 24. Práve s prihliadnutím na tú okolnosť, akým spôsobom bola dohoda o zrážkach zo mzdy naformulovaná, t. j. písaná drobným, ťažko čitateľným písmom, obsah celého odseku splýva a stráca sa v texte, dohoda nie je zvýraznená, je vopred naformulovaná ako súčasť dohody o poskytnutí pôžičky, nebola individuálne dojednaná a žalobkyňa ani o nej nemala vedomosť, nebola s ňou vôbec prejednaná pred podpisom a upozornená na to, že súčasťou formulárovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Ďalej neobsahuje náležitosti § 551 ods. 1 OZ, preto súd v rámci posúdenia prejudiciálnej otázky - platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, dospel k tomu záveru, že ide o absolútny neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom, dobrými mravmi a pre neurčitosť v zmysle § 37 a § 39 OZ.
25. Žalobkyňa žiadala v petite žaloby, aby žalovanému bola určená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je daný naliehavý právny záujem na uložení takejto povinnosti, súd poukazuje na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kde tento naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona, preto argumentáciu žalovaného nemožno prijať. Uložením tejto povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa bude chránená aj do budúcna, aby žalovaný nepoužil túto dohodu o zrážkach zo mzdy na realizáciu zrážok z jej mzdy, teda bude tak chránené jej právo na ochranu spotrebiteľa pred zneužitím neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy pri opätovnom prípadnom použití, čím sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej vzniká nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.