Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-952-2017.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
39Er/952/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: ARBITREA, Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, IČO: 45 744 416, proti povinnému: BÖGL a KRÝSL, k.s., Renoirova 1051/2a, Hlubočepy, 152 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 26 374 919 podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BÖGL a KRÝSL, k.s. - pobočka, Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 42 027 101 zast. Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., o návrhu povinného na odklad exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.02.2017 tunajší súd poverením č. 5102 205847 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomír Pekár vykonaním exekúcie.
2. Dňa 05.06.2017 boli súdnym exekútorom doručené súdu námietky. Súdnemu exekútorovi boli námietky doručené dňa 29.05.2017. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo prevzaté povinným dňa 12.05.2017. Námietky boli podané v zákonom stanovenej 14 dňovej lehote.
3. Povinný vo svojich námietkach uvádza, že má za to, že samotné rozhodcovské uznesenie nemožno považovať za exekučný titul, keďže výkon rozhodcovského uznesenia nepredpokladá ani samotný zákon o rozhodcovskom konaní. V zmysle tvrdení povinného by bolo porušením základného ústavného princípu dvojinštančnosti konania, ak by rozhodcovské uznesenie o vyčíslení poplatku, proti ktorému nie je prípustný žiadny opravný prostriedok, bolo považované bez ďalšieho za exekučný titul. Povinný poukazuje na skutočnosť, že o námietke nedostatku právomoci nebolo rozhodcovským súdom rozhodnuté. Rozhodcovský súd v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní vo svojom rozsudku rozhodol, že o vznesenej námietke rozhodne až následne (po rozhodnutí vo veci samej). Povinný dáva do pozornosti skutočnosť, v zmysle ktorej mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie rozhodcovského súdu o námietke nedostatku právomoci, pričom vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský súd nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto zákona a vydávať rozhodcovské rozhodnutia, nebude o námietke nedostatku právomoci rozhodnuté vôbec. Ďalej, že predmetné uznesenie rozhodcovského súdu o vyčíslení poplatku nespĺňa formálne a obsahové náležitosti a preto svojou povahou predstavuje výzvu na zaplatenie poplatku. Povinný má za to, že sú splnené dôvody na podanie námietok a dôvody na zastavenie exekúcie.
4. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sa upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.
5. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
6. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
7. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
8. Podľa 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 51 Exekučného poriadku, pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.
10. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20170101>, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
11. Podľa § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.
12. Podľa § 7 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.
13. Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
14. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
15. Námietky sú procesnou obranou povinného. Nedá sa o nich hovoriť ako o opravnom prostriedku. V námietkach sa napádajú len tie skutočnosti, a to aj hmotného aj procesného práva, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nie je možné namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu, a malo sa na ne upozorniť v základnom konaní. Ak tak spravené nebolo, exekučný súd mu neposkytne ochranu. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku, čiže nároku o ktorom bolo rozhodnuté. Ak by mal exekučný súd skúmať námietky, ktoré napádajú exekučný titul z
vecnej stránky, čiže skutočnosti, ktoré sa mali uplatniť ešte v základnom konaní, dostalo by to exekučný súd do pozície opravného súdu, čo nie je.
16. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.
17. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to:
a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
18. Povinnému sa nepodarilo preukázať dôvody, ktoré by oprávňovali vyhovieť námietkam. Skutočnosti uvádzané povinným, podľa ktorých je exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom, nie sú preskúmateľné v exekučnom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému nároku. Zo zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Teda aj pri rozhodcovskom konaní, nie je exekučný súd oprávnený skúmať okolnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu. Námietky musia uvádzať skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. V prípade, že by exekučný súd rozhodol vyhovieť námietkam, prisvojil by si postavenie, ktoré mu nepatrí. Povinnému sa nepodarilo preukázať žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali vyhovieť námietkam. Všetky skutočnosti, ktoré povinný uviedol sa týkali konania pred rozhodcovským súdom, teda okolností, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu. Súd môže skúmať len okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Námietkam je možné vyhovieť len ak boli podané z taxatívne uvedených dôvodov. Tieto dôvody neboli naplnené.
19. Nakoľko nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, súd návrh na zastavenie zamieta. Súd už pred vydaním uznesenia o námietkach povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 62Cr/2/2017.
Poučenie:
Proti výroku I nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II je v zmysle § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súd, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje. Odvolanie môže podať tá strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie podľa § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).