Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoCsp-13-2024.pdf
PDF · 93.56 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/13/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, C., o zaplatenie 581,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 26Csp/12/2023-148 zo dňa 11.1.2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ruší a konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52, § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 písm. a), b) a d), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“).
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 20.7.2017 uzavreli zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru formou úverového rámca do výšky 5.000 eur. Aktuálna výška úverového rámca bola dojednaná v sume 600 eur, výška minimálnej mesačnej splátky bola dohodnutá ako 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. V zmluve bola ďalej uvedená ročná úroková sadzba 24 %, RPMN 26,84 %, priemerná RPMN 22,45 %. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, keďže neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný nebol riadne vyzvaný na splnenie svojho dlhu pred postúpením pohľadávky, ani v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nebol postúpený dlh po konečnej splatnosti, ani po mimoriadnom zosplatnení a tým pádom nemohol žalobca riadne nadobudnúť práva a povinnosti vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný.
4. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v predmetnom spore v plnom rozsahu, vzniklo právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatnenie svojho nároku voči žalobcovi, avšak túto náhradu mu nepriznal, nakoľko zo spisu nevyplýva vznik žiadnych trov konania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splatnosť pohľadávky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj na posudzovaný prípad nesprávne aplikoval § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a naopak na vec neaplikoval § 563 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že zmluva bola v spornom prípade uzavretá na dobu neurčitú. Žalobca preto zastával názor, že pôvodný veriteľ si stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom, a to zaslaním podania zo dňa 29.3.2021. V uvedenom prípade bola zmluva vypovedaná listom zo dňa 29.3.2021 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42761329430200.“ Na základe tohto podania právny predchodca žalobcu vypovedal uzatvorenú zmluvu, čím mu zároveň vznikol voči žalovanému nárok (actio nata) domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca zdôraznil, že konajúci súd mohol (a mal) uvedenú listinu neposudzovať prísne formálne, ale podľa jej obsahu, z ktorého je zrejmé, že cieľ tohto podania bolo ukončenie zmluvného vzťahu medzi postupcom a žalovaným, pričom postupca týmto podaním žiadal žalovaného o zaplatenie celej dlžnej sumy jednorazovo. Podľa názoru žalobcu je z uvedeného bez pochýb zrejmé, že predmetným listom bola zmluva vypovedaná a zmluvný vzťah bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ukončený. Následne tak nemožno mať pochýb o tom, že vypovedanie zmluvy bolo účinné, následkom čoho boli splnené všetky podmienky pre platné postúpenie úveru – postupovala sa splatná pohľadávka v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a rovnako v súlade s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Žalobca ďalej uviedol, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nebolo platným právnym úkonom, potom táto skutočnosť v žiadnom prípade neznamená neplatnosť postúpenia pohľadávky a súd by mal žalobcovi priznať nárok na zaplatenie splátok úveru, ktoré nadobudli splatnosť do dňa postúpenia pohľadávky, nakoľko tieto splátky boli v čase postúpenia splatnými, teda išlo o postúpenie splatnej pohľadávky v súlade so všetkými zákonnými požiadavkami v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a rovnako i v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu na strane žalobcu a tým aj posúdil, že postúpenie pohľadávky z postupcu na žalobcu je platné, preto jeho záver v rozhodnutí vo veci samej nemôže odporovať jeho skoršiemu rozhodnutiu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel a priznal mu voči žalovanému náhradu trov konania.
6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s Čl. 4 Civilného sporového poriadku) a konanie zastaviť (§ 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“)).
8. Odvolací súd z verejne dostupných údajov, teda z údajov z Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23OdK/8/2024 zo dňa 25. januára 2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 23/2024 dňa 1.2.2024, bol na majetok žalovaného ako dlžníka vyhlásený konkurz a zároveň bol žalovaný ako dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
9. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom
sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
10. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
11. Podľa § 166a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
12. Podľa § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
13. Podľa § 166b ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
14. Podľa § 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
15. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
16. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy zákona o konkurze) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy zákona o konkurze). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu.
17. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze odvolací súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava zákona o konkurze) súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).
18. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretej dňa 20.7.2017. Pohľadávka tak vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v rámci jeho oddlženia. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalobcu, boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania s poukazom na ustanovenie § 167e ods. 1 zákona o konkurze. Nakoľko k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného ako dlžníka došlo rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 23OdK/8/2024 zo dňa 25. januára 2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 23/2024 dňa 1.2.2024, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie a počas odvolacieho konania, bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s podporným použitím ustanovenia § 391 ods. 1 v spojení s ustanovením § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli), vychádzajúc pritom tiež zo znenia Článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku (umožňujúceho použiť analógiu ako špecifický prostriedok interpretácie práva), keďže zákonodarca pri koncipovaní na vec sa vzťahujúcu právnu normu výslovne neriešil všetky do úvahy prichádzajúce situácie, za ktorých môže dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov na zastavenie konania podľa ustanovenia § 167e zákona o konkurze, teda že sa tak môže stať aj v odvolacom konaní. Účelom predmetného zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, preto podľa odvolacieho súdu zastaveniu konania musí predchádzať zrušenie napadnutého rozsudku o predmetnej pohľadávke, na čom je v podstate koncipovaný aj sám Civilný sporový poriadok, ktorý so zastavením konania odvolacím súdom spravidla viaže i zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť, a to vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného ako zákonný dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní (v odvolacom konaní), čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto potom ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania.
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).