Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3T/75/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci B. Š., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. novembra 2017, takto

rozhodol:

obžalovaný B. Š., nar. XX XX. XXXX v R. R., trvale bytom R. R., F. E. XXXX/XX, adresa na doručovanie: Diecézna katolícka charita, Banská Bystrica, Tajovského 11,

je vinný, že

v období od júna 2014 až doposiaľ, s výnimkou obdobia november 2014, február - apríl 2015, jún - október 2015, kedy uhradil mesačné výživné a september 2016 - jún 2017 kedy nebol v dôsledku zlého zdravotného stavu schopný samostatne sa živiť, neprispieval riadne na výživu svojej dcéry G. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. R., F. E. XXXX/XX, prechodne bytom H., V. O. XX, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 10. 09. 2014, právoplatným dňa 25. 11. 2014 zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 100,- € mesačne, ktoré mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, v dôsledku čoho G. Š. nezaplatil na bežnom výživnom za obdobie od júna 2014 do augusta 2016 a od februára 2017 až doposiaľ sumu vo výške 2.675,- €, vyčíslenú do konca novembra 2017 vrátane,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 19. 06. 2017 obžalobu na obvineného B. Š. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Sudkyňa dňa 23. 06. 2017 vydala vo veci trestný rozkaz, ktorým uznala obvineného vinným z trestného činu podľa obžaloby. Keďže obvinený nepreberal zásielky súdu, sudkyňa vydala dňa 02. 10. 2017 príkaz na zatknutie obvineného. Zatknutý obvinený bol dňa 14. 10. 2017 predvedený pred sudkyňu, ktorá mu krátkou cestou doručila obžalobu a trestný rozkaz. Obvinený voči trestnému rozkazu podal odpor. Sudkyňa preto vytýčila termín hlavného pojednávania na deň 15. 11. 2017, pričom obžalovaný bol poučený, že ak sa na hlavné pojednávanie bez riadneho ospravedlnenia nedostaví, súd vec prejedná a rozhodne v jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 11. 2017 sa obžalovaný bez riadneho ospravedlnenia nedostavil, súd preto podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom poškodenej - dcéry obžalovaného G. Š., prečítaním rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorým bolo určené výživné na poškodenú, ako aj ďalších listinných dôkazov vzťahujúcich sa na osobu obžalovaného ohľadne jeho evidencie na úrade práce, pracovného zaradenia, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorým bolo určené výživné na jeho dcéru, prispievať spolu s manželkou na účet jeho švagra G. U. výživné od októbra 2014 do novembra 2015. Doklady však o tom nemá. Raz poslal výživné on, raz poslala výživné jeho manželka. Od 22. 08. 2014 do 07. 04. 2015 bol aj zamestnaný, pracoval v spoločnosti EDYMAX Holding Bardejov, od 17. 04. 2015 do 23. 11. 2015 - Lepší práce Praha a od 09. 12. 2015 do 05. 09. 2016 ARIETE personal, Mladá Boleslav. Všade zarábal asi tak 14-15.000,- Kč mesačne. Následne mal v septembri 2016 úraz a od 13. 09. 2016 do 27. 12. 2016 bol hospitalizovaný na chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice Motol a potom bol preložený do Centra následnej péče, z ktorej bol prepustený dňa 23. 01. 2017. Ohľadne neplatenia výživného na jeho dcéru priznal, že si je vedomý tejto skutočnosti. V Čechách začal pracovať od augusta 2014, dovtedy bol vedený na úrade práce ako nezamestnaný. Od 05. 03. 2014 do 21. 08. 2014 bol spolu s manželkou evidovaný na uchádzač o zamestnanie a dávku v hmotnej núdzi poberala jeho manželka. V roku 2016 si manželka našla druhého partnera, obžalovaný začal piť a preto aj prestal platiť výživné. Okrem roku 2014 je evidovaný ako nezamestnaný od augusta 2016. Na záver obžalovaný uviedol, že ho mrzí jeho konanie, chce to napraviť, chce dcére zaplatiť celý dlh na výživnom, chce sa zamestnať.

Poškodená dcéra obžalovaného G. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je študentkou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici. Býva v Banskej Bystrici na priváte, ale až dovtedy ako jej bolo priznané náhradné výživné, živil ju jej krstný otec G. U., brat jej mamy, u ktorého bývala. Čo sa týka platenia výživného zo strany jej rodičov, je pravda, že za predmetné obdobie zaplatili isté sumy na výživnom. Sudkyňa prečítala poškodenej tabuľku ohľadne platenia výživného z prípravného konania, pričom poškodená uviedla, že obžalovaný 2014 zaplatil na výživnom 150,- €, v roku 2015 zaplatil na výživnom sumu 875,- € a v roku 2016 a 2017 už nezaplatil žiadne sumy na výživnom. Obžalovaný okrem zaplatenia tohto výživného, ničím iným neprispel na jej výživu. Poškodená dostáva náhradné výživné od januára 2017.

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 10. 09. 2014 súd zistil, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu poškodenej výživným vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám poškodenej počnúc dňom 03. 06. 2014. Zameškané výživné za obdobie jún - september 2014 vo výške 400,- € povolil súd obžalovanému splácať po 50,- € mesačne v splátkach vždy do 15. dňa v mesiaci.

Zo správy ÚPSVaR Banská Bystrica súd zistil, že obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 05. 03. 2014 do 21. 08. 2014, vyradený bol z evidencie z dôvodu zamestnania sa v členskom štáte EÚ. Ďalej bol v evidencii od 24. 04. 2017 do 06. 08. 2017, pričom aj z tejto evidencie bol vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad práce. Obžalovaný v uvedenom období nepoberal dávku v hmotnej núdzi, naposledy ju poberal v roku 2006.

Zo správy ÚP ČR súd zistil, že obžalovaný nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie ani v obvode Hlavného mesta Praha, ani v obvode Krajskej pobočky ÚP ČR v Příbramy.

Zo správy Českej správy sociálního zabezpečení súd zistil, že obžalovaný nepoberal ani dôchodok ani nemocenské dávky na území ČR. Na území ČR bol zamestnaný v spoločnosti EDYMAX Holding a.s. od 22. 08. 2014 do 07. 04. 2015, ďalej v spoločnosti www.brigadnici.com, s.r.o. od 17. 04. 2015 do 23. 11. 2015. Pracovný pomer bol ukončený dohodou so strany obžalovaného. Ďalej bol obžalovaný v ČR zamestnaný od 09. 12. 2015 do 05. 09. 2016 v spoločnosti ARIETE personal s.r.o. Mladá Boleslav. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu absencie. Jeho čistý mesačný príjem bol okolo 8.000,- Kč mesačne.

Z odborného vyjadrenia, ktoré vypracoval znalec z odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. Stefan Arin Ianecsko súd zistil, že obžalovaný bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici Motol od 14. 09. 2016 do 27. 12. 2016 a následne bol hospitalizovaný v Centre následnej péče od 27. 12. 2016 do 23. 01. 2017. Obžalovaný v dôsledku úrazu utrpel viacpočetné zranenia oboch dolných končatín, rozsiahle poranenia mäkkých častí ako aj viacpočetné zlomeniny, išlo o zlomeniny ťažkého charakteru a zranenia poškodeného si vyžiadali práceneschopnosť a liečbu v trvaní cca 2 mesiace.

Na základe hore uvedeného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, keď si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoju plnoletú dcéru G. Obžalovanému bolo určené výživné na jeho plnoletú dcéru G. Š. rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXC/XXX/XXXX- XX zo dňa 10. 09. 2014, a to vo výške 100,- € mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám poškodenej. Súd zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom, a to od júna 2014 do septembra 2014 vo výške 400,- €, ktoré zaviazal obžalovaného splácať vždy po 50,- € mesačne, takže v čase vyhlásenia tohto rozsudku bolo splatné aj celé zameškané výživné. Súd preto rozhodoval o neplnení vyživovacej povinnosti od júna 2014 až do konca novembra 2017, nakoľko aj výživné za mesiac november 2017 bolo splatné v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Tak z výsluchu obžalovaného, ako aj z výpovede poškodenej vyplýva, že obžalovaný za toto obdobie zaplatil výživné iba včasti, a to v roku 2014 v novembri vo výške 100,- € a v decembri vo výške 50,- €, ďalej v roku 2015 zaplatil v januári 25,- €, vo februári 100,- €, v marci 125,- €, v apríli 100,- €, v júni 50,- €, v júli 150,- €, v auguste 100,- €, v septembri 100,- € a v októbri 125,- €. V roku 2016 a 2017 nezaplatil obžalovaný na výživnom žiadnu sumu. Súd preto nezapočítal do obdobia, po ktoré si obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť mesiace v roku 2014 a 2015, v ktorých zaplatil výživné v celej výške, prípadne ho doplatil v ďalšom mesiaci, ako aj obdobie od septembra 2016, kedy obžalovaný utrpel ťažký úraz až január 2017, kedy bol obžalovaný prepustený z nemocnice, nakoľko v dôsledku týchto skutočností nebol schopný samostatne sa živiť a tým aj prispievať na výživu svojej dcéry. Čo sa týka obžalovaného, tak obžalovaný bol evidovaný na úrade práce len v Banskej Bystrici, a to krátku dobu v roku 2014 od 05.03. 2014 do 21. 08. 2014, kedy bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko sa zamestnal v ČR. Následne bol evidovaný na úrade práce až v roku 2017, a to od 24. 04. 2017 do 06. 08. 2017, vtedy bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nedostavenia sa na úrad

práce. Obžalovaný nepoberal dávku v hmotnej núdzi, naposledy ju poberal v roku 2006. Súd ďalej musí poukázať na to, že obžalovaný bol zamestnaný po období ako prestal platiť na výživnom, v spoločnosti ARIETE personal s.r.o. Mladá Boleslav, a to od 09. 12. 2015 do 05. 09. 2016. Napriek tomu ani v tomto období neprispel žiadnou sumou na výživu svojej plnoletej dcéry, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený skôr ako utrpel úraz, a to už dňom 05. 09. 2016, a to z dôvodu neospravedlnenej absencie. Obžalovaný teda napriek obdobiu časti roku 2014 a 2015, kedy platil výživné, preniesol vyživovaciu povinnosť na jeho dcéru, na svojho švagra G. U. a následne potom od januára 2017 na štát, keď poškodená poberá zo strany štátu náhradné výživné. Podľa názoru súdu bolo v schopnostiach a možnostiach obžalovaného, aby prispieval na výživu svojej plnoletej dcéry výživným vo výške 100,- € mesačne, ktoré zodpovedná jej potrebám, vzhľadom na jej vek, ako aj skutočnosť, že navštevuje vysokoškolské štúdium. Obžalovaný laxne pristupuje k svojej povinnosti ako otca prispievať na výživu svojej dcéry, ktorá sa v súčasnosti pripravuje na budúce povolanie. Súd preto uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy v roku 1982, vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Súd u obžalovaného zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, keď pred spáchaním skutku viedol riadny život, ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval, keď vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že ho to mrzí. Súd potom ukladal obžalovanému trest podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona (sadzba 0-2 roky) a § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, keď hornú hranicu trestnej sadzby § 207 Trestného zákona znižoval o jednu tretinu a nakoniec mu uložil trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Súd je názoru, že tento trest je dostatočný, ako aj potrebný pre nápravu obžalovaného, keď súd pri výške trestu zohľadnil jednak obdobie, za ktoré obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj výšku dlžného výživného. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho, vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Banskej Bystrici.