Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-59-2016.pdf
PDF · 139.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Cb/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Realin, s.r.o., Potočná 249/16, Skalica, zast. advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, AK so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč proti žalovanému: COOP Jednota Radošovce, spotrebné družstvo, so sídlom 908 63 Radošovce, IČO: 17 642 795, zast. advokátom JUDr. Jánom Pekarom, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica, o zaplatenie 576 eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 576 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že po ukončení jeho zmluvného nájomného vzťahu s žalovaným mu nebola vrátená finančná zábezpeka.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov ( Z. V., D. H., I. K.), listom vlastníctva č. XXX , zmluvou o nájme nebytových priestorov z 8.3.2012, dohodou o prevzatí záväzku z 7.8.2015, zmluvou o postúpení užívacích práv z 7.8.2015, faktúrou č. 19/2012 z 8.3.20012 na sumu 576 eur, faktúrou č. 201601 z 31.12.2015 na sumu 844,60 eur, predžalobnou výzvou z 19.6.2016, písomnými vyjadreniami strán sporu, oznámením o jednostrannom zápočte záväzkov a pohľadávok z 18.3.2016, účtovnou závierkou žalovaného k 31.12.2015, zápisnicou spísanou u N.. C. dňa 19.2.2015, príjmovými pokladničnými dokladmi (ďalej len „PPD“) na sumy: 100 eur,155 eur, 200 eur, 200 eur, 200 eur, 200 eur, 200 eur, 150 eur, upomienkou zasielanou žalobcovi z 18.5.2015, upomienkou žalovaného z 29.7.2015 , ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
4. Žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril dňa 8.3.2012 s žalobcom ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetom prenájmu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. V čase uzatvorenia zmluvy vystupoval žalobca pod obchodným meno a sídlom: Š., s.r.o., 908 63 Radošovce č. 336, IČO: 46 526 366. V čl. IV, ods. 2 si zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný zložiť prenajímateľovi dvojnásobok mesačného nájomného 480 eur bez DPH , ktorá bude použitá ako finančná zábezpeka v prípade spôsobenia škody na predmete nájmu alebo bude na započítanie v
prípade neuhradenia nájomného nájomcom. V čl. IV, ods. 3 zmluvy si dohodli, že nájomca bude platiť nájomné vždy do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca trvania nájmu. V čl. IV, ods. 5 zmluvy sa nájomca zaviazal zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania pre prípad omeškania s platením nájomného.
5. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 19/2012 dňa 8.3.2012 ( splatná 22.3.2012) na sumu 576 eur vrátane DPH z titulu zábezpeky, ktorú sumu žalobca aj uhradil.
6. Žalobca ako postupca uzatvoril dňa 7.8.2015 s postupníkom I. K. ( so sídlom Vrádištská 1242/2, Holíč, IČO: 48 226 246, ďalej len „I. K.“) zmluvu o postúpení užívacích práv. Predmetom zmluvy bol prevod práv k užívaniu nebytového priestoru, ktorý mal žalobca v prenájme od žalovaného na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov z 8.3.2012. Zároveň žalobca predal postupníkovi vnútorné vybavenie prenajatých priestorov. K postúpeniu došlo za odplatu 4320 eur. Spôsob úhrady odplaty si strany dohodli tak, že zálohu 2619,5 eur uhradí postupník postupcovi formou prevzatia záväzku postupcu voči prenajímateľovi a zvyšnú sumu 1700,5 eur vkladom na účet či bezhotovostným bankovým prevodom na účet v mesačných splátkach po 100 eur so začiatkom od 1.5.2016.
7. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril dňa 7.8.2015 s žalobcom ako dlžníkom a I. K. ako preberateľom dohodu o prevzatí záväzku v zmysle § 531 a nasl. OZ. Predmetom dohody bola dohoda preberateľa a dlžníka, že preberateľ preberá dlh dlžníka voči veriteľovi v celkovej výške 2.619,50 eur vzniknutý z neuhradených platieb za nájomné veriteľovi na základe konkrétnych faktúr, ktoré boli v dohode špecifikované v čl. 1 (číslom, dátumom splatnosti, sumou na faktúre, výškou uhradenej sumy, zostatkom na úhradu). V čl. II ods. 1 sa preberateľ zaviazal splniť za pôvodného dlžníka jeho peňažný záväzok špecifikovaný v čl. I tejto zmluvy a nastúpiť na miesto pôvodného dlžníka. V čl. II, ods. 2 veriteľ prejavil súhlas, aby jeho pohľadávku uvedenú v čl. I. voči dlžníkovi prevzal preberateľ. V čl. IV, ods. 2 si zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. V ods. 3 čl. IV dohody je uvedené, že si zmluvné strany dohodu prečítali, jej obsahu porozumeli, s jej obsahom súhlasia.
8. Po uzatvorení zmluvy a dohody 7.8.2015 ( uvedené vyššie) došlo k zániku nájomného vzťahu medzi stranami sporu k 7.8.2015.
9. Z obsahu faktúry č. 201601 z 31.12.2015 (splatná 15.3.2016) na sumu 844,60 eur súd zistil, že predmetná faktúra bola vystavená žalovanému na základe zmluvy o nájme z 8.3.2012 v zmysle čl. IV. bod 5 a to s presným pomenovaním, že ide o vyúčtovanie poplatku z omeškania a s uvedením ku ktorému dňu je vyúčtovanie urobené, t.j. k 8.8.2015. Vo faktúre boli presne špecifikované čísla faktúr (presne:58), počet dní omeškania pri každej jednej faktúre, výška poplatku z omeškania, výška vypočítaného poplatku z omeškania pri jednotlivých faktúrach. Žalovaný súd predložil doklady preukazujúce realizáciu platby jednotlivých faktúr, od ktorých sa odvíjal počet dní omeškania (čl. 92 spisu).
10. Súd ma preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zábezpeky, ktorú výzvu dal na poštovú prepravu dňa 4.2.2016. Súčasťou výzvy bola žalobcom vystavená faktúra č. 2016001 zo dňa 2.2.2016 (splatná 16.2.2016) na sumu 576 eur.
11. Žalovaný vystavil dňa 18.3.2016 žalobcovi „Oznámenie o jednostrannom zápočte záväzkov a pohľadávok“ v zmysle § 358 Obchodného zákonníka a to k 18.3.2016 sumu 844,60 eur. V oznámení uviedol, že ide o pohľadávku z faktúry č. 201601 z 31.12.2015 (splatná 15.3.2016) a to suma 844,60 eur a započítaná suma 576 eur. Ďalej tu uviedol pohľadávku žalobcu z faktúry č. 2016001 z 2.2.2016 (splatná 16.2.2016) v sume 576 eur, započítané 576 eur.
12. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie ako predžalobnú výzvu listom z 19.6.2016, ktorý prevzal žalovaný 30.6.2016.
13. Z obsahu listiny označenej ako „zápisnica“ spísanej dňa 19.2.2015 u advokáta JO.. N. C. súd zistil, že zápisnica bola robená za prítomnosti N.. C. a W. Š.. W. Š. uviedol, že berie na vedomie , že má dlh k 19.2.2015 na nájomnom podľa Zmluvy o nájme s COOP Jednota Radošovce, s. d. vo výške 1506,13 eur. Požiadal o splátky po 150 eur mesačne.
14. Žalobca v žalobe uviedol, že pri uzatvorení Dohody o prevzatí záväzku neprevzal finančnú zábezpeku a ani nedošlo k jej započítaniu, ani k postúpeniu finančnej zábezpeky ako pohľadávky. Aj faktúrou č. 201601 žalovaného má za preukázané, že zábezpeka nebola nikdy použitá v zmysle zmluvy. Dňom 7.8.2015 zanikol nájomný vzťah a aj dôvod oprávnenosti zadržiavania zábezpeky žalovaným. Žalobca k veci uviedol, že pri finančnej zábezpeke ide o akcesorický vzťah a jeho existencia je závislá od existencie hlavného záväzku, tu nájomného vzťahu. Žalobca sa v žalobe opieral okrem iného o §§ 451 ods. 1,2 OZ a § 456 OZ. Žalobca vyzval žalovaného na vrátene finančnej zábezpeky , ale podľa žalobcu si žalovaný následne bezdôvodne započítal svoje údajnú pohľadávky cez Oznámenie o jednostrannom započítaní z 18.3.2016. Žalobca popiera, že by mal žalovaný voči nemu pohľadávku titulom faktúry č. 201601 z 31.12.2015 (splatná 15.3.2016) na sumu 844,60 eur. Žalobca dal súdu do pozornosti neštandardnú dobu splatnosti vychádzajúc v zmluve dohodnutej splatnosti 14 dní a to, že prvý krát ho žalovaný informoval o predmetnej faktúre až po výzve na vrátenie zábezpeky. Žalobca spochybnil aj označenie faktúry číslom 201601, síce mala byt vystavená ešte v roku 2015 ( 31.12.2015). Žalobca zistil, že dôvodom faktúry č. 201601 mala byť existencia dlhu na poplatku z omeškania ( príslušenstvo pohľadávky), ktoré podľa žalobcu ale prešiel na pána K.. Vzhľadom na tieto skutočnosti si žalovaný môže vymáhať pohľadávku len voči pánovi K.. Poukázal na to, že podľa komentára i súdnej praxe, zákona prechádza s prevzatím dlhu aj jeho príslušenstvo , lebo dohoda neobsahovala výslovne vyčlenenie príslušenstva, odvolávajúc sa na singulárnu sukcesiu v žalobe. Podľa jeho vyjadrenia mu žalovaný nikdy neposlal výzvu na uhradenie údajného príslušenstva dlhu. Podľa jeho názoru je nepravdepodobné, aby žalovaný súhlasil s prevzatím dlhu len v časti istiny bez príslušenstva. Došlo k zámene dlžníkov ohľadom faktúr za nájom a príslušenstvo so súhlasom veriteľa, preto nemal žalovaný právo na vystavenie faktúry č. 206101 z 31.12.2015 odvolávajúc sa na článok 4 ods. 2 zmluvy o postúpení užívacích práv. Predmetná zmluva i dohoda o prevzatí záväzku boli uzatváraná za účasti žalovaného a bolo mu zrejmé, čo je v oboch zmluvách spísané, neuviedol nedoplatky zo strany žalobcu. S prevzatím dlhu prechádza aj jeho príslušenstvo, čo síce nie je priamo uvedené v zákone, ale podľa žalobcu to vyplýva z povahy singulárnej sukcesie aplikujúc analógiu § 524 ods. 2 OZ. Ďalej uviedol, že neboli splnené podmienky na započítanie podľa § 358 Obchodného zákonníka, faktúra žalovaného sa nenachádza v jeho účtovníctve. Faktúru považuje za nesprávnu aj z dôvodu, lebo v nej nie sú uvádzané dátumy pôvodných faktúr a nie je predložený doklad, kedy sumy nabehli na účet žalovaného. Je podľa neho nepochopiteľné počítať poplatky k 8.8.2015 žalovaným z dôvodu prevzatia dlhu k 7.8.2015.
15. Žalobca predložil súdu príjmové pokladničné doklady č. 505098, 505142, 505106, 505119, 505146, 505170, doklady zo SLSP, a.s. z 2.4.2015 a 10.3.2015 poukážuc na to, že súčet úhrad vykonaných po 19.2.2015 predstavuje sumu 1565 eur. Čiže pokiaľ by v nasledujúcich mesiacoch nájom neplatil, tak keď sa odpočíta suma 1565 eur od dlhu na nájomnom k dátumu 7.8.2015 z dohody, tak je to suma asi 1700 eur. V dohode sa uvádza suma takmer o 1000 eur viac a týmto bolo podľa neho zohľadnené príslušenstvo v rámci prevzatia dlhu.
16. Žalobca doložil viaceré príjmové pokladničné doklady (ďalej len „PPD“) na preukázanie platieb žalovanému, pričom v nich vystupoval ešte pod obchodným menom ŠEŇA, s.r.o. Doklady sa týkajú argumentácie žalobcu uvedenej v odseku 15 odôvodnenia tohto rozsudku. Z ich obsahu súd zistil, že dňa 9.3.2015 zaplatil za nájom 100 eur (PPD č. 505098), dňa 16.3.2015 za nájom 155 eur (PPD č. 505106), dňa 31.3.2015 za nájom sumu 200 eur (PPD č. 505119), dňa 9.4.2015 za nájom za faktúru 22/2015 sumu 88 eur, za faktúru 26/2015 sumu 60 eur a za faktúru 34/2015 sumu 52 eur, t.j. spolu 200 eur (PPD č. 505124). Dňa 4.5.2015 za nájom 200 eur (PPD č. 505142), dňa 1.7.2015 za nájom 200 eur (PPD č. 505170), dňa 18.5.2015 za nájom 200 eur (PPD č. 505170). Dňa 2.4.2015 vložil žalobca v hotovosti 150 eur, dňa 10.3.2015 sumu 160 eur ( v SLSP, a.s.). Spolu išlo o sumu 1.565 eur.
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení potvrdil uzatvorenie zmluvy o nájme i zaplatení sumy 480 eur bez DPH s jej použitím v zmysle čl. IV., bod 2 zmluvy. Potvrdil i uzatvorenie dohody o ukončení zmluvy s poukazom na to, že je v dohode jednoznačne uvedené, že I. K. preberá záväzok zaplatiť neuhradenú časť fakturovanej istiny, ale nie zaplatiť poplatok z omeškania z neuhradených faktúr za nájom. Preto považuje za oprávnené vyúčtovanie pre žalobcu ohľadom poplatku z omeškania ako aj to, že jednostranným započítaním došlo k zániku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 576 eur. Faktúru č. 201601 z 31.12.2015 (splatná 15.3.2016) na sumu 844,60 eur má riadne vedenú v účtovníctve. Dohoda o prevzatí záväzku bola uzavretá v zmysle § 531 a nasledujúcich OZ, ide tu o prevzatie záväzku a nie postúpenie pohľadávky. Podľa neho je v dohode presne definovaný predmet dohody - konkrétne istiny, ktoré ostali ako dlh u pôvodného dlžníka (žalobcu) Z. I. K. prevzal iba istinu dlhu, príslušenstvo nie je
definované. Dal súdu do pozornosti, že žalobca v žalobe i neskôr v konaní uvádza termín singulárna sukcesia. Žalovaný bol oprávnený vypočítať príslušný úrok z omeškania ku dňu uzavretia dohody o prevzatí záväzku, vykonal tak a vystavil faktúru č. 201601 na sumu 844,60 eur, ktorá pozostáva z jednotlivých omeškaných dní, čo je vo faktúre priamo uvedené. Žalobca po výzve na zaplatenie dlh nezaplatil, preto uskutočnil dňa 18.3.2016 jednostranný zápočet záväzku a pohľadávok do výšky 576 eur. Podľa neho jednostranným zápočtom došlo k zániku záväzku voči žalobcovi a preto žalobu považuje za nedôvodnú.
18. Advokát žalovaného dodal, že on ako právny zástupca žalovaného bol požiadaný o vypracovanie spomínanej dohody, sumy uvedené v článku 1 dohody mu doložil žalovaný a tak vypracoval dohodu. Najprv vypracoval pracovnú verziu dohody na preštudovanie žalobcovi, žalovaným i pánovi K.. Pracovná verzia bola vypracovaná 3-4 dni vopred. Pripomienky účastníci zmluvy nemali, preto bola dohoda všetkými podpísaná u neho v kancelárii. Podľa tvrdenia N.. C. nikto z nich troch nepovedal, že by výsledná suma ponímala aj úrok z omeškania. Ani pán Š. nikdy pred ním nehovoril o nijakej zábezpeke.
19. Svedok Z. V. je predsedom predstavenstva žalovaného. Jeho výpoveďou mal súd preukázané, že bol osobne prítomný spolu G. K. Z. Š. pri rokovaniach u N.. C., mali k dispozícii dohodu o ukončení zmluvy a dohodu o prevzatí záväzku, hovorili o dlhu a on s dohodou súhlasil, o žiadnych úrokoch nerozprávali. Potvrdil, že pán Š. sa ho pýtal na vrátenie závdavku, ale on mu odpovedal, že nebude, lebo sa to započíta na dlh. V kancelárii u N.. C. bolo s pánom K. dohodnuté splácanie dlhu. Podľa svedka nebola zábezpeka použitá hneď, ale vychádzali z článku v zmluve týkajúceho sa zábezpeky. Všetko neprešlo na pána K., W. v nedoplatku nebol len nedoplatok za nájom ale aj nedoplatok za plyn. Dodal, že do nájomnej zmluvy s pánom K. zábezpeku neuviedli.
20. Svedok I. K. má s žalovaným uzatvorenú nájomnú zmluvu na nebytové priestory, ktoré mal pred ním v prenájme W. Š.. Svedok potvrdil, že preberal priestory aj s dlhom na nájme a zmluvu podpisoval v kancelárii N.. C.. Konkrétne išlo podľa neho o neuhradený nájom. Potvrdil, že bol osobne prítomný O. N.. C., keď sa dohadovala dohoda a bavili sa, že bude platiť celý dlh, mal to komplet prebrať. Svedok už nevie, či s pánom Š. bavil aj o tom, že by pánovi Š. ostala nejaká časť dlhu. Nevedel uviesť, či preberal len sumu z dohody alebo aj niečo iné.
21. Konateľ žalobcu (W. Š.) k veci uviedol, že zamestnal pána K. v svojej prevádzke a následne sa dohodli, že si ju zoberie na starosti. Dňa 19.2.2015 u JUDr. C. zistil, že sú podlžnosti na nájme, preto sa dohodli na splácaní. Následne sa dohodol s K., že mu: 1/ prenechá celú prevádzku, 2/ on na seba prevezme celý dlh na nájomnom vrátane všetkého, 3/ zábezpeku si zoberie späť, pokiaľ nebude odpočítaná od dlhu, 4/ doplatí mu za tovar, ktorý ostal v prevádzke a to ku dňu 29.1.2015, keď ho zobral do pracovného pomeru. Podľa W. Š.O., keď mu vznikol veľký nedoplatok na elektrine v dôsledku čierneho odberu spôsobeného treťou osobou, tak mu Z. V. povedal, že mu nikdy nebudú účtovať úroky z omeškania za elektrinu. Potvrdil svoju osobnú prítomnosť pri podpisovaní dohody u N.. C., ale nie je si vedomý, či mu bola daná k nahliadnutiu pracovná verzia dohody. Dohodu si pred podpísaním prečítal a nenapadlo ho, že jedno slovo „príslušenstvo“ by mohlo narobiť také veci. Vtedy prvýkrát videl v dohode výšku dlhu. Za prítomnosti N.. C. sa na zábezpeku nepýtal, nespomínal ju, nemal na to dôvod. Pán K. mu mal povedať, že mu vznikla zábezpeka podpísaním zmluvy o nájme medzi K. a žalovaným. Potvrdil, že sa pýtal pána V. na vrátenie zábezpeky , ale podľa jeho slov mu mal V. povedať, že zábezpeka je odpočítaná od dlhu a zvyšok tvorí dlh. Pri príprave účtovníctva v decembri 2015 zistil, že zábezpeka nebola odpočítaná a žalovaný neoprávnene drží peniaze na účte. Podľa žalobcu mal s žalovaným dohodu, že úroky z omeškania nebudú účtované a ani nikdy od roku 2012 účtované neboli. Pokiaľ by si chcel žalovaný uplatniť úrok z omeškania, tak by ho podľa jeho názoru aj vyčíslil ako súčasť dlhu. Samotná faktúra č. 201601 na sumu 844,60 eur sa mu javí za fiktívnu, lebo sa nenachádza v účtovnej závierke. Za fiktívnu ju považuje aj z dôvodu, že v zmysle článku 4 ods. 3 Zmluvy o nájme je uvádzaný dátum splatnosti 25. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ale dátum splatnosti na faktúre bol rádovo splatnosť niekoľko dní späť. Poukázal i na to, že faktúra 2016/01 má iné číselné označenie ako ostatné faktúry . Rozporoval celú faktúru, ktorú použil žalovaný na započítanie z dôvodu, že išlo o sankčnú faktúru, kde mal byť určený úrok z omeškania od kedy - do kedy. V zmluve bola dohodnutá splatnosť nájmu k 25. dňu v mesiaci, pritom predložené faktúry mali uvedený iný dátum splatnosti než ako to malo byť podľa zmluvy. Preto nie je zrejmé, od kedy začal plynúť úrok z omeškania. Podľa žalobcu ak by s istinou (dlhom) neprešlo príslušenstvo, tak splatnosť by mala skončiť 7.8.2015. Ďalej poukázal na to, že úrok z omeškania je vypočítaný vyššie, pritom v zmluve si dohodli poplatok
z omeškania. Nevie určiť, kedy bola faktúra 201601 v roku 2016 zaúčtovaná a preto sa nedá určiť, či faktúra vznikla v čase započítania.
22. Podľa žalovaného sa faktúra č. 201601 v jeho účtovníctve nachádza, k čomu žiadal vypočuť aj jeho účtovníka V.. H. ako svedka. Žalobcu priebežne vyzýval na platenie a bol podľa jeho tvrdenia upovedomený aj o výške úrokov, pokiaľ nebude platiť istinu. Žalobca neplatil istiny priebežne a žalovaný v dobrej viere nepodával návrhy na súd, aby žiadal zaplatiť istinu a úrok z omeškania. Žalovaný považuje tvrdenia o spochybňovaní výšky nedoplatku na poslednom pojendávavaní 19.10.2017 za neúčinné odvolávajú sa na § 151,153 CSP. Žalobca má všetky účtovné doklady ohľadom platenia nájomného a tak mohol konkrétne uviesť, aký je podľa neho nedoplatok .
XX. G. V.. D. H. je v zmluvnom vzťahu s žalovaným, lebo jeho spoločnosť vedie žalovanému účtovnú evidenciu. K otázkam žalobcu týkajúcich sa účtovníctva uviedol, že číslo 644 patrí do účtovnej skupiny, kde sa účtujú „ostatné prevádzkové výnosy“, ktoré nie sú hlavným predmetom podnikania daňového subjektu. Pod touto položkou sa účtuje aj predaný hmotný a nehodnotný majetok. Celá skupina 64 (t.j. prvé a druhé číslo) predstavuje „prevádzkové výnosy“ a v účtovnej závierke im patrí jeden riadok, preto je nepodstatné uvedenie pod položku 644 alebo položku 648. Úroky (poplatky) z omeškania boli pod položkou 648, ale stále patria do výnosu v rámci danej skupiny. Nemá to vplyv na hospodársky výsledok, kam to bolo zahrnuté. Podľa tvrdenia svedka, pokiaľ bola položka zaúčtovaná v rámci účtovnej skupiny 64, je to správne zaúčtované. V princípe platí, že ak je to zaúčtované na akomkoľvek účte číslo 6 (prvé z troch čísiel je 6), stále je to správne, lebo to vstupuje do hospodárskeho výsledku. Svedok ďalej uviedol, že faktúra by mala byť zúčtovaná v roku, v ktorom sa vystaví. Svedok odôvodnil, prečo faktúra vystavená dňa 31.12.2015 má číslo 2016/01. Ak chcel vypočítať úroky z omeškania k dátumu 31.1.2015, musel si v počítači nasimulovať dátum 1.1.2016 a počítač potom automaticky ponúkol číselnú radu začínajúcu v roku 2016. Podľa svedka nešlo o prvú penalizačnú faktúra voči žalobcovi, tak si nemyslel, že je potrebné pozerať na číselné označenie daného dokladu. Zhrnul, že je jedno akú číselnú radu má daňový doklad, dôležité je zahrnúť doklad v účtovných dokladoch. Potvrdil, že vystavil pre žalobcu viacero penalizačných faktúr na žiadosť pána V. a nikto mu ich nevrátil, tak nevenoval pozornosť k označeniu daňového dokladu. Podľa svedka faktúry č. 201601 a č. 012016 nie sú totožné (nemajú rovnaké číslo) z dôvodu, že faktúru č. 201601 vystavil on u seba v kancelárii a faktúra č. 012016 nadväzuje číselne na ďalšie faktúry vystavené pracovníčkou žalovaného, týka sa bežnej spoločnosti žalovaného.
24. Advokát žalobcu súdu uviedol, že žalobcovi neboli ( okrem faktúry č. 201601 na sumu 844,60 eur ) vystavené ďalšie faktúry k účtovaniu poplatku z omeškania, ale len rozpisy úrokov z omeškania a upomienky k úhrade úrokov z omeškania (z 18.5.2015, 29.7.2015 s rozpisom dlžných súm). Predmetné výzvy s rozpisom súdu zároveň predložil. V prvej upomienke z 18.5.2015 a druhej upomienke z 29.7.2015 vyzval žalovaný žalobcu na úhradu dlžnej sumy, v prvom prípade sumy 2.115 eur a v druhom prípade sumy 2.619,50 eur z dôvodu neuhradených faktúr, ktorých presnú špecifikáciu vo výzve uviedol ( číslo faktúry, dátum splatnosti, sumu z faktúry, výšku uhradenej suma a akú sumu ešte treba zaplatiť). K upomienkam bol pripojený rozpis úrokov z omeškania presne s určením počtu dní omeškania pri každej jednej faktúre.
25. Z obsahu účtovných dokladov žalovaného (čl. 92 spisu v prílohovej obálke), osobitne z knihy faktúr - pohľadávky za obdobie od 1.1.2012 do 10.7.2017, saldo konta len pohľadávky za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2015 jednoznačne vyplýva, kedy bola tá ktorá faktúra ( súvisiaca s vyčísleným poplatkom z omeškania) splatná a kedy došlo k reálnej úhrade fakturovanej sumy. Samotné platby preukázal žalovaný aj doloženými príjmovými pokladničnými dokladmi a výpismi z jeho účtu za obdobie rokov 2012 až 2015.
26. V záverečnom vyjadrení strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach uvádzaných v rámci konania. Žalobca poukázal tiež na komentáre a vyjadrenia JUDr. Lazara, JUDr. Feketeho a JUDr. Vojčíka. Podľa neho je nesprávny výpočet faktúry a faktúru samu o sebe považuje za spornú. V zmysle zásady etiky a právnej istoty nemožno jednostranným zápočtom započítať pohľadávku. V závere dodal, že súd by mal rozhodnúť v zmysle žalovaného návrhu, lebo nebola preukázaná existencia faktúry a preto nemohlo prísť k započítanou.
27. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú poukážuc na singulárnu sukcesiu, ktorú žalobca opakovane v rámci konania uvádzal. K žalobcom uvádzanej spornosti faktúry dodal, že v zmysle §§ 151,153 CSP mal dostatok priestoru uviesť vlastné tvrdenia na spochybnenie či preukázanie nepravdivosti. Žiadal zamietnuť žalobu
28. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
32. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33. Podľa § 531 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
34. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
35. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
36. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
37. Podľa § 151 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
38. Podľa § 153 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
39. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 576 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a žalovaný sa bráni jednostranným započítaním pohľadávky.
40. Z obsahu spisu, žalobcom predložených listinných dôkazov ako i vyjadrení žalovaného mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd v konaní vyhodnocoval všetky dôkazy strán sporu a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti , porovnával vyjadrenia strán sporu s výpoveďami svedkov,
vyporiadal sa s inštitútom bezdôvodného započítania i jednostranného započítania pohľadávky. Súd mal objektívne preukázané, že zmluvné strany uzatvorili dňa 8.3.2012 zmluvu o nájme nebytových priestorov, v ktorej žalobca vystupoval v pozícii nájomcu a žalovaný ako prenajímateľ. Žalobca preukázateľne zaplatil dohodnutú zábezpeku 576 eur vrátane DPH, ktorá mala byť použitá pri spôsobení škody na predmete nájmu alebo na započítanie pri neuhradení nájomného nájomcom. Žalobca sa zaviazal platiť nájomné vždy do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca a zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania pre prípad omeškania s platením nájomného. Vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu a predmet zmluvy si súd ustálil, že na právny vzťah strán sporu (hoc sú právnické osoby) treba aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka súvisiace s prenájmom nebytových predpisov ako právneho predpisu lex specialis a ustanovenia obchodného zákonníka ako lex generalis. Z tohto dôvodu súd aplikoval na otázku bezdôvodného obohatenia ustanovenia podľa občianskeho zákonníka a na otázku započítania ustanovenia uvedené v obchodnom zákonníku. Súd mal preukázané, že žalobca mal dlh na nájomnom.
41. Žalobca zmluvou o postúpení užívacích práv zo dňa 7.8.2015 postúpil na postupníka I. K. (IČO: 48 226 246) práva k užívaniu nebytového priestoru za odplatu 4320 eur. Dňa 7.8.2015 bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom Z. I. K. ako preberateľom dohoda o prevzatí záväzku, v zmysle ktorej I. K. prebral dlh žalobcu v presne určenej sume 2.619,50 eur s uvedením pôvodu dlhu ( z neuhradených platieb za nájomné veriteľovi na základe konkrétnych v čl. 1 dohody vypísaných faktúr), v dohode neboli uvádzané iné sumy ani príslušenstvo k nedoplatku faktúr. V čl. II ods. 1 sa preberateľ zaviazal splniť za pôvodného dlžníka jeho peňažný záväzok špecifikovaný v čl. I tejto dohody a nastúpiť na miesto pôvodného dlžníka. Logickým výkladom článku vyplýva, Ž. I. K. sa zaviazal zaplatiť len konkrétnu sumu 2.619,50 eur. Podporne z čl. II, ods. 2 dohody vyplýva jednoznačne prejavená vôľa veriteľa - súhlas, Z. I. K. prevzal jeho pohľadávku uvedenú v čl. I. voči dlžníkovi, t. j. konštantnú sumu 2.619,50 eur. Z obsahu vykonaného dokazovania, listín ako aj výsluchu svedkov, strán sporu dospel k záveru, že medzi žalobcom a pánom K. došlo k dohode o prevzatí dlhu v zmysle § 531 ods. 1 OZ a nie k postúpeniu pohľadávky (§ 524 ods. 1,2 OZ) . Pán K. nastúpil ako dlžník na miesto žalobcu v rozsahu presne špecifikovanej sumy nedoplatku za nájomné v dohode a žalovaný ako veriteľ podpisom tejto dohody dal k prevzatiu dlhu súhlas. Predmetnými právnymi úkonmi zo dňa 7.8.2015 došlo k zániku nájomného vzťahu medzi stranami sporu k 7.8.2015. Z obsahu zmluvy o postúpení užívacích práv ani z dohody o prevzatí záväzku nevyplýva dohoda zmluvných strán, že by žalovaný žalobcom zaplatenú zábezpeku 576 eur (vrátane DPH) započítal pri špecifikácii výšky neuhradeného nájomného, preto sa žalobca mal právo domáhať od žalovaného vrátenia mu sumy 576 eur. 42. Výpoveďou svedka Z. V. mal súd podporne potvrdené, že u N.. C. pri podpisovaní dohody hovorili o dlhu ale nie o úrokoch. To súd utvrdilo o tom, že pri dohadovaní sa nespomínalo príslušenstvo dlhu. Podľa svedka V.T. mal I. K. platiť celý dlh, neuhradený nájom. Konateľ žalobcu W. Š. súdu nepreukázal jeho tvrdenie, že by sa s C. K. dohodol, že ten na seba prevezme celý dlh na nájomnom vrátane všetkého, lebo to netvrdil ani samotný svedok K.. Podporne súd prihliadal na to, že pred podpísaním dohody o prevzatí záväzku bola pracovná verzia poslaná podpisujúcim stranám dohody. Konateľ žalobcu si dohodu pred podpísaním ešte prečítal a nežiadal nič na nej zmeniť ohľadom výšky dlhu či vyporiadania sa so zloženou zábezpekou. Vo všeobecnosti s odkazom na § 121 ods. 3 OZ platí, že ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné , prevzatie dlhu sa týka nielen istiny ale i príslušenstva. V tomto konkrétnom prípade z dohody o prevzatí záväzku práve niečo iné vyplýva a to konkrétne špecifikovaná suma ktorú sa zaviazal nový dlžník uhradiť. Súd odkazuje na rozhodnutie R 5/2004. Súd si ustálil, Ž. I. K. neprevzal záväzok vyplývajúci z platenia poplatku z omeškania a žalobca nepoprel omeškanie z platením nájomného.
43. Po výzve žalobcu na vrátenie zábezpeky (dňa 4.2.2016) poslal žalovaný žalobcovi „Oznámenie o jednostrannom zápočte záväzkov a pohľadávok“ (ďalej len „oznámenie o zápočte“) k 18.3.2016 odvolávajúc sa na faktúru č. 201601 z 31.12.2015, splatnú dňa 15.3.2016, vo výške 844,60 eur a započítanú sumu 576 eur. V nájomnej zmluve medzi stranami sporu nie je vymedzené obdobie, do kedy je oprávnený si uplatniť poplatok z omeškania a preto má súd za to, že žalovanému nič nebránilo učiniť tak hoc aj po ukončení zmluvného vzťahu. Žalobca v rámci obrany v konaní použil svoju započítaciu faktúru č. 201601 na sumu 844,60 eur a započítavací prejav voči sume 576 eur vo forme písomného oznámenia o zápočte.
44. Vzhľadom na námietky žalobcu sa súd obligatórne vyporiadal s predbežnou otázkou, či bola predmetná faktúra spôsobilou na započítanie a či k započítaniu došlo. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Základná úprava započítania je obsiahnutá v
Občianskom zákonníku ( § 580 a 581) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú úpravu (§ 358 až 364). Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania a to jednak jednostranným právnym úkonom aj bez súhlasu druhej strany alebo dvojstranným právnym úkonom. Súd mal v konaní preukázané výsluchom svedka V.. H., že faktúru č. 201601 z 31.12.2015 (splatná 15.3.2016) na sumu 844,60 eur vyhotovila jeho účtovnícka firma ( pracujúca pre žalovaného) na žiadosť žalovaného. Vo faktúre bol špecifikovaný dôvod jej vystavenia (zmluva o nájme z 8.3.2012 v zmysle čl. IV. bod 5 , vyúčtovanie poplatku z omeškania), ako aj dátum, ku ktorému bolo urobené vyúčtovanie (k 8.8.2015). Vo faktúre boli presne špecifikované faktúry, ku ktorým sa vzťahuje poplatok z omeškania a počet dní omeškania. Žalovaný v konaní predložil listiny preukazujúce, kedy došlo k reálnej úhrade faktúr ( kedy a v akých sumách). Listiny sa v spise nachádzajú ( v prílohovej obálke) a žalobca v konaní nenamietal dni úhrad a preto si ich ustálil za nesporné. Súd vychádzal z toho, že žalobca nepoprel, že by nemal k dispozícii a nemal vedomosť o faktúrach, ktoré včas neuhradil ( v počte 58 faktúr) a z toho si súd ustálil, že ak žalobca spochybňovať počet dní omeškania pri faktúrach, mal povinnosť preukázať toto svoje tvrdenie doložením vlastného výpočtu počtu dní z omeškania pri jednotlivých faktúrach, ale žalobca tak neučinil. Preto i súd vychádzal z počtu dní omeškania, ako boli uvádzané vo faktúre žalovaného č. 201601.
45. Z obsahu faktúry č. 201601 z 31.12.2015 (splatná 15.3.2016) na sumu 844,60 eur súd zistil, že je v nej špecifikovaný predmet fakturovania jednak titulom (čl. IV. bod 5 zmluvy o nájme z 8.3.2012) a jednak presnou špecifikáciou faktúr, ktorých sa omeškanie týka. Nakoľko každá jedna faktúra bola číselne označená a žalobca nespochybňoval tieto faktúry ( nedoložil o tom doklad), súd dospel k záveru, že predmetné faktúry žalobca k dispozícii mal a teda vedel i o splatnosti jednotlivých faktúr. V faktúre 201601 bol uvedený dátum 8.8.2015, ku ktorému bolo vyúčtovanie robené. Podporne pri každej jednej faktúre je uvedený počet dní omeškania. Z toho si súd ustálil, že faktúra bola presne špecifikovaná. Okrem toho pri každej faktúre bola uvedená výška dohodnutého poplatku z omeškania 0,050 % a konkrétne vypočítaná suma poplatku z omeškania. Následne boli všetky jednotlivé poplatky z omeškania sčítané a v závere bola uvedená konečná suma 844,60 eur.
46. Súd sa vyporiadal i s námietkami žalobcu v časti vyúčtovania k 8.8.2015, keďže k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo 7.8.2015. Súd dospel k záveru, že vyúčtovanie bolo správne k 8.8.2015 práve z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu k 7.8. 2015, lebo z hľadiska hmotnoprávneho deň končí uplynutí 24.00 hod. z toho dôvodu bolo vyúčtovanie urobené k najbližšiemu dňu 8.8.2015, ktorý ale nebol zaúčtovaný do počtu dní omeškania. Svedeckou výpoveďou V.. H. a listinnými dôkazmi z účtovníctva žalovaného si súd ustálil, že faktúra č. 201601 vystavená bola, je zaradená do účtovníctva žalovaného a nie je podstatné, že bola vystavená až dňa 31.12.2015. Súd sa vyporiadal i s argumentom žalobcu, že faktúry je označená začínajúc číslom 2016 evokuje jej viazanosť na rok 2016. Svedok V.. H. odôvodnil spôsob vzniku čísla faktúry, ktorý je už uvedený v odseku 23 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd sa vyporiadal i s námietkou žalobcu s dátumom splatnosti faktúr, lebo v nájomnej zmluve mali zmluvne strany dohodnutý deň splatnosti 25. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Súd vychádzal z toho, že jednotlivé faktúry ohľadom nájomného žalobca počas trvania zmluvného vzťahu preberal, nikdy ich nenamietal v časti dátumu splatnosti. Z toho si súd ustálil, že žalobca s vystavenými faktúrami (aj dátumom splatnosti) súhlasil a preto žalovaný správne počítal poplatok z omeškania podľa dátumov splatnosti na faktúrach a nie podľa zmluvne dohodnutého dátumu splatnosti. Súd sa vyporiadal i s námietkami žalobcu v časti vyúčtovania k 8.8.2015, keďže k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo 7.8.2015. Súd dospel k záveru, že vyúčtovanie bolo správne k 8.8.2015 práve z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu k 7.8. 2015, lebo z hľadiska hmotnoprávneho deň končí uplynutí 24.00 hod. z toho dôvodu bolo vyúčtovanie urobené k najbližšiemu dňu 8.8.2015, ktorý ale nebol zaúčtovaný do počtu dní omeškania. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že faktúra č. 201601 bola vystavené zákonne, z objektívnych dôvodov a s presnou špecifikáciou, vymedzená splatnosťou a je spôsobilou na započítanie.
47. Žalobca až po vyhlásení sudcovskej koncentrácie začal popierať skutkové tvrdenia ohľadom počtu dní omeškania pri faktúrach ( z ktorých vychádzala faktúra č. 201601) či výšku vyfakturovanej sumy 844,60 eur, pritom sám nepreukázal iný podľa neho správny výpočet na podporu jeho tvrdenia. Pritom žalobca mal vedomosť o úhradách faktúr, mal vedomosť o jednotlivých faktúrach a teda sám mohol pri svojej obrane predložiť súdu svoj výpočet poplatku z omeškania kedykoľvek do vyhlásenia sudcovskej koncentrácie. Z tohto dôvodu súd ani neprihliadal na túto námietku žalobcu týkajúcu sa počtu dní omeškania pri faktúrach. Nakoľko žalobca síce poprel skutkové tvrdenia ohľadom počet dní omeškania,
ale neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (t.j. neuviedol vlastné tvrdenie o počte dní omeškania), súd kvalifikoval jeho popretie ako neúčinné a neprihliadal naň. 48. V rámci tohto konania žalovaný preukazoval započítanie jeho jednostranným započítavacím prejavom. Započítacím prejavom žalobcu tu bolo „Oznámenie o jednostrannom zápočte záväzkov a pohľadávok“ k 18.3.2016 žalovanému odvolávajúc sa na faktúru č. 201601 z 31.12.2015 (splatná 15.3.2016) vo výške 844,60 eur, ktoré oznámenie žalobca ani nepopieral. Súd si preskúmal splnenie podmienok na jednostranné započítanie a zistil, že v tomto prípade ide o vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ani jedna z pohľadávok nie je z započítania vylúčená, pohľadávky sa vzájomne kryjú. Súd dodáva, že jednostranné započítanie je možné vykonať aj bez súhlasu, ba aj proti vôli druhej strany. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že došlo k započítaniu došlo a pohľadávka žalobcu voči žalovanému zanikla ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky.
49. Z toho vyplýva, že žalovaný sa nevyplatením zábezpeky voči žalobcovi neobohatil žiadnou formou. Žalovaný nezískal majetkový prospech žiadnym spôsobom uvedeným v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu nie je ani oprávnený žiadne obohatenie žalobcovi vydať a súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
50. Súd sa v závere ešte vyporiadal aj s obranou žalobcu, že zaplatil za nájomné žalobcovi v poslednom období celkovo sumu 1565 eur a keďže bol stanovený celkový nedoplatok na nájomnom 2.619,50 eur, pričom v tom mal byť zarátaný i poplatok z omeškania. Žalobca doložil viaceré príjmové pokladničné doklady (ďalej len „PPD“) na preukázanie platieb žalovanému, pričom v nich vystupoval ešte pod obchodným menom ŠEŇA, s.r.o. Z ich obsahu súd zistil, že dňa 9.3.2015 zaplatil za nájom 100 eur (PPD č. 505098, účel: úhrada nájmu), dňa 16.3.2015 za nájom 155 eur (PPD č. 505106, účel: úhrada nájmu), dňa 31.3.2015 za nájom sumu 200 eur (PPD č. 505119, účel: úhrada nájmu 130097,98,01), dňa 9.4.2015 za nájom za faktúru 22/2015 sumu 88 eur, za faktúru 26/2015 sumu 60 eur a za faktúru 34/2015 sumu 52 eur, t.j. spolu 200 eur (PPD č. 505124, účel: úhrada nájmu). Dňa 4.5.2015 za nájom 200 eur (PPD č. 505142, účel: úhrada nájmu), dňa 1.7.2015 za nájom 200 eur (PPD č. 505170, účel: úhrada nájmu), dňa 18.5.2015 za nájom 200 eur (PPD č. 505170). Dňa 2.4.2015 vložil žalobca v hotovosti 150 eur ( nebolo uvedené číslo faktúry, ktorého sa platba týka. Súd zistil, že čísla faktúr boli uvedené len pri PPD č: 505119 ( faktúry č.:130097,98,01 celkovo v sume 200 eur), PPD č.: 505124 (faktúry č.: 22/2015 ,26/2015 , 34/2015 celkovo v sume 200 eur). Po porovnaní predmetných čísiel faktúr s faktúrami uvedenými vo vyúčtovacej faktúre č. 201601 súd zistil, že poplatok z omeškania sa počítal z úplne odlišných faktúr až na faktúry faktúry č.: 22/2015 ,26/2015 , 34/2015, ktorú sú uvedené v fa č. 201601. Z tohto všetkého si pri platbách žalobcu a obrane o úhradách na nájomnom ustálil, že ak žalobca nepreukázal niektorými daňovými vyššie uvedenými dokladmi platby na faktúry uvádzané vo faktúre č. 200601, súd na ne neprihliadal. (Pozn. súdu: Pokiaľ žalobca niektoré platby zrealizoval a neuviedol, ktorej faktúry sa týkajú, prenajímatelia si vo všeobecnosti väčšinou napárujú platby na najstaršie splatné a nesplatené nájomné. )Súd na obranné tvrdenia žalobcu o platbe spolu v sume 1565 eur v tomto konaní ani nemohol prihliadať.
51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
54. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému v konaní priznal plnú náhradu trov konania, t.j. 100 %.
55. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).