Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/44/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. Z., E.. XX.XX.XXXX, toho času zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke U. Z., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.E. X, XXX XX Bratislava, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - U. Z., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX Bratislava, a otca - neuvedeného, o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky z a m i e t a.

II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/96/2013 - 63 zo dňa 11.11.2013 v časti výroku o výživnom tak, že matka maloletého je povinná platiť výživné na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.03.2016 domáhala zníženia výživného na maloletého zo sumy 100,- Eur na sumu 30,- Eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1P/96/2013 zo dňa 11.11.2013 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky U. Z.. Zároveň bola matke určená vyživovacia povinnosť vo výške 100,- Eur mesačne. Nakoľko suma 100,- Eur je pre matku vysoká a z tohto dôvodu matka nie je schopná si plniť vyživovaciu povinnosť, žiadala, aby súd jej vyživovaciu povinnosť znížil. Od zverenia maloletého bola matke dvakrát vo väzbe, nemohla si plniť svoju vyživovaciu povinnosť a po príchode domov si nedokáže nájsť zamestnanie, lebo nemá čistý register trestov, nemá zabezpečené bývanie.

3. Stará matka sa k návrhu matky vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu dňa 04.11.2016. Uviedla, že s návrhom na zníženie výživného súhlasí.

4. Kolízny opatrovník s návrhom matky nesúhlasil.

5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 15.11.2017 za účasti starej matky maloletého a kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého v konaní, v neprítomnosti navrhovateľky - matky maloletého B.. Matke bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom, zásielka bola vrátená súdu dňa 19.10.2017 ako neprevzatá v odbernej lehote, na adrese, ktorú matka označila v návrhu, a na ktorej si súdnu zásielku s výzvou na preukázanie majetkových a zárobkových pomerov prevzala v novembri

2016, sa zásielka vrátila ako doručená dňa 14.11.2016, dátum prevzatia matkou na doručenke chýba. Do začatia pojednávania matka neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Matka napriek doručenej výzve na preukázanie majetkových a zárobkových pomerov na výzvu nereagovala a povinnosť uloženú súdom si nesplnila.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom starej matky, vypočul prednesy kolízneho opatrovníka, vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P/96/2013 - 63 zo dňa 11.11.2013, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1P/96/2013, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutočný stav veci:

7. Maloletý B. Z., nar. XX.XX.XXXX, má X rokov, otec maloletého v rodnom liste nie je uvedený, matka sa o maloletého zaujíma sporadicky. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/96/2013 - 63 zo dňa 11.11.2013, súd maloletého B. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke U. Z., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Matke súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- Eur mesačne k rukám starej matky. Súd konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti zastavil a nad výchovou maloletého nariadil výchovné opatrenie - dohľad. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2013. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3P/83/2015 - 40 zo dňa 04.03.2016 súd zrušil výchovné opatrenie - dohľad nad výchovou a starostlivosťou o maloletého B. Z., nar. XX.XX.XX, nariadený rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1P/96/2013 - 63 zo dňa 11.11.2013.

8. Z výsluchu starej matky maloletého vyplynulo, že jej dcéra (matka maloletého) o pojednávaní vedela. Uviedla, že ráno ju stará matka ešte kvôli tomu kontaktovala, mobilný telefón mala matka vypnutý. So znížením výživného stará matka súhlasila, ale rozhodnutie ponechala na zváženie súdu. Tvrdila, že matka maloletého výživné tak, ako bolo určené súdom, neplatí, najviac jej dá 20 - 30 Eur mesačne, aj to nepravidelne. O maloletého B. sa však napriek tomu, že matka výživné neplatí, stará matka riadne stará, pracuje na znížený úväzok 6 hodín denne, keďže musí B. preberať zo škôlky. Ďalej uviedla, že matka B. pri príležitostných návštevách nenosí ani veci alebo potraviny, vo všetkom sa spolieha na starú matku.

9. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého v konaní vo svojom stanovisku navrhol, aby súd zmenil ostatný rozsudok o výživnom tak, že matka bude povinná platiť výživné nie k rukám starej matky, ale Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine, a to s poukazom na novelu Zákona o rodine, zákon č. 2/2017. Týmto sa pomôže maloletému B. a starej matke, keďže matka výživné neplatí. Úrad na základe zmeny spôsobu platby bude môcť starej matke vyplácať výšku výživného, ktorú si matka neplní v rámci príspevku na náhradnú starostlivosť, spolu vo výške 120,- Eur mesačne.

10. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Podľa ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

18. Podľa ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 19. V nadväznosti na uvedené súd ustálil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť matky upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/96/2013 - 63 zo dňa 11.11.2013. V čase rozhodnutia súdu mal maloletý takmer 2 roky a 7 mesiacov. Od ostatného rozhodnutia súdu o výške výživného uplynula doba 4 rokov, na základe čoho, ako aj ďalších skutočností, je nutné konštatovať, že zmena pomerov naopak nastala na strane maloletého, jeho rastom, rastom životných nákladov, pričom potreby maloletého, jeho výchovu a osobnú starostlivosť o neho zabezpečuje stará matka. Súd s poukazom na uvedené usúdil, že zníženie výživného by tak nepriaznivo zasiahlo do oprávnených záujmov maloletého.

20. Matka v čase ostatného rozhodnutia súdu neprejavovala o maloletého záujem, prespávala u známych, žila neusporiadaným spôsobom života, nepracovala. V rámci rozhodovania súdu o návrhu matky na zníženie výživného zo dňa 08.03.2016 súd vychádzal z tvrdení matky v návrhu uvedených, pričom matka si nesplnila povinnosť preukázať súdu svoje zárobkové a majetkové pomery, preto dôvody uvádzané matkou, že bola dvakrát vo výkone väzby a po príchode domov si nedokáže nájsť zamestnanie, súd vyhodnotil ako irelevantné, s úmyslom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Takýto prístup matky k starostlivosti o maloletého, jej prístup k práci a k snahe nájsť si zamestnanie možno vyhodnotiť len ako nezodpovedný. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Matka sa preto musí snažiť zarobiť peniaze na výživu dieťaťa. 21. Súd vzhľadom na uvedené návrh matky zamietol, pretože nebola zistená zmena pomerov na strane matky odôvodňujúca zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj ustanovenia § 121 CMP.

22. Pokiaľ ide o návrh kolízneho opatrovníka, prednesený na pojednávaní dňa 15.11.2017, súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/96/2013 - 63 zo dňa 11.11.2013 v časti výroku o výživnom tak, že matka je povinná platiť výživné na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.