Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v R. R., K. XXX/XX, proti žalovanej: B. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20A, o zaplatenie 1540 eur, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.540 eur, pričom súd povoľuje žalovanej splácať túto sumu v splátkach vo výške 100 eur mesačne, a to vždy k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť a to pod hrozbou straty výhody plácania dlhu v splátkach v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.01.2020 domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.540 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že po ukončení nažívania v rodinnom dome v Omšení sporové strany spísali dohodu o starostlivosti o dieťa, určení výšky výživného ako aj výšku vzniknutého dlhu investíciou žalobcu do rodinného domu žalovanej, čo potvrdili svojimi podpismi u notára. Zmena nastala potom, ako bolo súdom určené výživné na ich spoločné maloleté dieťa v januári 2018. V daný mesiac mu žalovaná už neposlala splátku jej dlhu a následné mesiace mu posielala už len 50 eur mesačne do 08/2019. V mesiaci 09/2019 žalovaná nezaslala žalobcovi už žiadnu sumu.

2. Na základe podanej žaloby bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor zo dňa 07.10.2021, ktorý odôvodnila tak, že ňou uznaný dlh na základe dohody zo dňa 01.12.2015 považuje za nereálny a nedôvodný. V čase, keď podpisovali túto dohodu boli vzťahy medzi sporovými stranami napäté a nakoľko chcela mať od žalobcu kľud, tak podpísala predmetnú dohodu. Je pravdou, že nejaký čas žili spolu v nehnuteľnosti, ktorej je podielová spoluvlastníčka, a to od r. 2009. Na úpravu tejto nehnuteľnosti použili nejaké finančné prostriedky, nejednalo sa však o sumu 30.000 eur, táto suma bola podstatne menšia. Pôvodná investícia bola z úveru v OTP banke z r. 2010 vo výške 8.500 eur, ktorý si zobral žalobca. Po rozchode v r. 2015 tento úver prevzala na seba. Ustanovenia dohody o splátkach a započítaní považuje za neplatné pre rozpor so zákonom. Zároveň ako dlžníčka nevyjadrila prísľub dlh zaplatiť. Vnos z investícií žalobcu považuje za premlčaný, nakoľko investície použil v r. 2009-2012 a dohodu podpísali 01.12.2015.

3. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 17.12.2021 tak,

že žalovaná dlh voči jeho osobe uznala už v priebehu augusta 2015, následne 23.09.2015 a potom aj v dohode zo dňa 01.12.2015, ktorú vytváral advokát skoro 2 mesiace, pričom aj žalovaná komunikovala s advokátom. V danej nehnuteľnosti so žalovanou žili viac ako 7 rokov, od r. 2007 do augusta 2015. Za dané roky sa kompletne prerobila celá chalupa, vrátane novej elektroinštalácie, zdravotechniky, omietok, jadra, nových podláh, okien, dverí, sadrokartonových stropov, zateplenia exteriéru a zariadenie novým nábytkom. Samotná suma prerábky bola vyššia ako 50.000 eur. V celom čase spolunažívania so žalovanou bola žalovaná študentkou alebo na materskej dovolenke. Necelý rok pracovala ako predavačka za sumu 350 eur mesačne. Úver, ktorý spomína žalovaná bol na vyplatenie jej sestier z dedičstva a na kúpu časti zariadenia kúpeľne. Žalovaná priznala dlh v čase, keď potrebovala žalobcu vysťahovať pre nového frajera, a dnes všetko rozporuje.

4. Žalovaná v duplike zo dňa 01.02.2022 uviedla, že práce na dome platili jej rodičia, ktorí boli vlastníci. Úhradu plastových okien na nehnuteľnosti platil jej otec. Z úveru, ktorý si bral žalobca, vyplácala svoje sestry z dedičstva po 2.000 eur, zvyšok sa použil na rekonštrukciu kúpeľne a kuchyne. Po rozchode tento úver prevzala na seba a riadne ho spláca. Podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnosti sa stala v r. 2011, po otcovej smrti. Nie je pravda, že kuchyňa sa prerábala v r. 2013-2014, nakoľko podľa predložených fotografií, v januári 2013 už bola prerobená kuchyňa a izba jej mamy. V čase podpisu dohody nemala vedomosť, čo je uznanie dlhu. Chcela len ukončiť vzťah so žalobcom.

5.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 13.05.2022, na ktoré predvolal žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa zúčastnili žalobca, právna zástupkyňa žalovanej a žalovaná.

5.2 Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná považuje dohodu uzavretú medzi sporovými stranami, ktorej súčasťou je aj uznanie dlhu za neplatnú, nakoľko bola podpísaná pod nátlakom. Takáto suma nebola do rodinného domu, ktorý v tom čase vlastnili jej rodičia, investovaná. Rekonštrukčné práce na dome boli ukončené v roku 2012, preto v čase keď bolo podpísané uznanie dlhu tento dlh bol už premlčaný, o čom žalovaná nevedela. Podľa jej názoru žalobca tieto peniaze ani nemal. Dlh popiera v celom rozsahu a žalobu navrhuje zamietnuť.

5.3 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.l. 2 dohoda zo dňa 23.9.2015, č.l. 3 dohoda zo dňa 01.12.2015, č.l. 8 rozpis neuhradených platieb, č.l. 38 prvá strana zmluvy o splátkovom úvere, č.l. 39 informatívny výpis z LV č. XXX pre k. ú. Omšenie, č.l. 46 uznanie dlhu, č.l. 62 - 67 mailová komunikácia, č.l. 68 platobný príkaz SLSP, č.l. 69 poštové poukazy, č.l. 70 fotky z 01/2013.

5.4 Žalovaná na pojednávaní vypovedala , že v roku 2007 začali spolu so žalobcom chodiť. V roku 2009 začal u nej žalobca bývať a začali spoločne prerábať dom jej rodičov. Otec jej zomrel v roku 2010 a po dedičskom konaní v roku 2011 nadobudla spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach. Dcéra sa im narodila v roku 2012 a v tomto období bola rekonštrukcia domu už ukončená. Problémy medzi sporovými stranami začali v roku 2015, keď sa rozišli, žalobca bol agresívny, rozbil dvere, aj postieľku dcére. Nechcel sa od nich odsťahovať, pokým žalovaná nepodpíše dohodu alebo mu nedá nejaké peniaze. Pod takýmto nátlakom podpísala uznanie dlhu. Nevedela, že v tom čase je jej dlh premlčaný, začala to riešiť až po doručení platobného rozkazu. Pri rekonštrukcii domu pomáhala celá rodina, brat, ako aj firma. Žalobcovi platila splátky, aby mala od neho pokoj, dokonca jej nechcel jeden víkend vrátiť dcéru, ak nepodpíše dohodu. Uvedenú dohodu podpísala pod psychickým nátlakom kvôli vyhrážkam a agresívnemu správaniu žalobcu. Toto sa muselo riešiť aj privolaním rodinných príslušníkov žalobcu. Opravy domu sa financovali z príjmov rodiny, platili ich otec, matka, žalobca, a aj žalovaná zo sociálnych dávok a z materskej, ktorú mala vo výške asi 700 eur. Pri týchto excesoch žalobcu boli prítomní matka žalovanej, jej brat a rodina žalobcu. Žalovaná v dobrej viere prebrala na seba úver, ktorý si brala na vyplatenie sestier z dedičských podielov, z tohto bola hradené rekonštrukcie kúpeľne ako aj oprava auta žalobcu. Žalovaná potvrdila, že v septembri 2015 podpísala aj dohodu o vyrovnaní preinvestovaných financií, ktorú vypracoval žalobca. Čo sa týka ukončenia spolužitia, žalobca sa odsťahoval od žalovanej v decembri 2015. Konflikty, ktoré medzi nimi boli riešili iba v kruhu rodiny. V roku 2018, keď bolo určované výživné na spoločnú dcéru sporových strán žalobca uvádzal príjem 1200 eur mesačne, preto nemohol v čase predtým dosahovať príjem okolo 1500 eur. Čo sa týka rekonštrukcie tak táto prebiehali v bytovej jednotke, kde bývali spoločne sporové strany, a to v spodnej časti domu. Čo sa týka fasády domu materiál zabezpečoval žalobca, pričom práce vykonával žalobca spoločne s bratom žalovanej.

5.5 Žalobca na pojednávaní uviedol že úver ktorý teraz spomína žalovaná, si v roku 2011 bral žalobca s tým, že ho do roku 2015 riadne splácal a potom si ho žalovaná nechala prepísať na seba. Čo sa týka jej rodiny, táto do domu investovala iba kúpou okien, ktoré hradil otec žalovanej. Žalobca bol zamestnaný v spoločnosti STRABAG, kde mesačne zarábal aj 1500 eur, preto mal z čoho financovať rekonštrukciu. So žalovanou sa rozišli po návrate zo spoločnej dovolenky v roku 2015, načo si vzal hypotéku a od septembra 2015 mal už kúpený byt v Trenčianskych Tepliciach, kde aj doteraz býva. Od rozchodu so žalovanou už nekomunikujú, nekontaktuje ju a keby aj chcel tak nemôže, nakoľko si ho zablokovala.

5.6 Právna zástupkyňa žalovanej v rámci záverečného návrhu uviedla, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol. V prípade, ak súd žalobe vyhovie navrhuje, aby súd povolil splátky žalovanej a to v sume 50 eur mesačne, nakoľko je aktuálne na materskej dovolenke, pričom jej príjem by mal byť okolo 650 eur mesačne, avšak na rodičovskej dovolenke to už bude iba 170 eur mesačne.

5.7 Po tomto oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.

6.1 Z Dohody o vyrovnaní preinvestovaných financií na prerábke rodinného domu v Omšení XXX zo dňa 23.9.2015 súd zistil, že žalovaná priznala dlh voči žalobcovi, a to tak, že sa zaviazala prevziať úver z OTP banky použitý na vyplatenie jej sestier z dedičského konania a na prerábku kuchyne vrátane nábytku. Ďalej uviedla, že výšku výživného na spoločnú dcéru sporových strán si určili na sumu 200 eur mesačne, pričom jej žalobca bude platiť 90 eur a rozdiel týchto súm predstavuje dorovnanie preinvestovaných financií do domu Omšenie XXX, ktoré investoval žalobca do prerábky danej nehnuteľnosti. V prípade, že by takáto dohoda bola v rozpore so zákonom, žalovaná sa zaviazala platiť žalobcovi mesačne k 15.dňu v mesiaci splátku 110 eur mesačne do dovŕšenia 18.roku dieťaťa. Na listine je pripojený osvedčený podpis žalovanej dňa 23.9.2015.

6.2 Z Dohody zo dňa 01.12.2015 uzatvorenej medzi žalovanou a žalobcom súd zistil, že v bode I. tejto dohody strany dohody konštatujú, že medzi nimi existovalo vzájomné spolužitie a spoločná domácnosť na adrese Omšenie XXX, narodilo sa im spoločné dieťa a žalobca investoval do nehnuteľnosti - stavby rodinný dom s.č. XXX, k.ú. Omšenie, obec Omšenie, okres Trenčín, zapísaná na LV č. XXX, čiastku vo výške 30.000 eur z vlastných peňažných prostriedkov. Predmetom tejto dohody je dohoda účastníkov na spôsobe úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, na dohodnutí výšky príspevku pre matku a na spôsobe vyporiadania investície do domu. V článku II, 1. tejto dohody označenom ako „Uznanie dlhu“, bod 1 žalovaná vyhlasuje, že uznáva, čo do výšky a dôvodu dlh voči žalobcovi vo výške 30.000 eur z titulu vykonaných investícií do domu počas ich spoločného spolužitia v dome. V bode 2. sa účastníci dohody dohodli, že v prípade ak nedôjde k započítaniu v zmysle čl. V tejto dohody, dlh bude žalovaná splácať v mesačných splátkach vo výške 110 eur k 15. dňu v mesiaci na účet žalobcu, a to počnúc dňom podpisu tejto dohody. V čl. V tejto dohody sa účastníci dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok z titulu príspevku matke vo výške 200 eur a splátky žalovanej za preinvestované prostriedky vo výške 110 eur, výsledkom čoho bude žalobca žalovanej uhrádzať mesačne 90 eur. Dohoda obsahuje na matrike osvedčený podpis žalovanej zo dňa 30.11.2015.

6.3 Z rozpisu neuhradených platieb súd zistil spôsob výpočtu žalovanej sumy, kedy žalovaná nezaplatila žalobcovi v mesiaci január 2018 nič, v mesiacoch február až december 2019 uhrádzala žalovanému 50 eur mesačne, s výnimkou mesiaca august 2019.

6.4 Z informatívneho výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Omšenie, obec Omšenie, okres Trenčín, súd zistil, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc. registra „C“ parc. č. XXX o výmere 209 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 171 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby s.č. XXX - rodinný dom postavený na parc. č. XXX, v podiele 1 k celku a to titulom dedenia na základe Z XXXX/XX a darovacej zmluvy zo dňa 05.03.2021.

6.5 Z rukou písanej nedatovanej dohody súd zistil, že sporové strany spísali dohodu o starostlivosti a výživnom na dieťa, s tým, že žalobca bude žalovanej platiť mesačne 90 eur, pričom rozdiel medzi výživným v sume 200 eur a 90 eur je dorovnanie investovaných financií do domu Omšenie XXX, ktoré investoval žalobca vo výške minimálne 30.000 eur.

6.6 Z predloženej mailovej komunikácie medzi žalobcom a jeho advokátom vyplýva, že prijímateľom týchto správ bola či už priamo, alebo v kópii i žalovaná. Obsahom komunikácie je konzultácia ohľadom obsahu dohody, ktorou budú usporiadané vzájomné vzťahy medzi jej účastníkmi.

7.1 Podľa Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

7.2 Podľa Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

7.3 Podľa (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7.4 Podľa Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

7.5 Podľa (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

7.6 Podľa (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

7.7 Podľa Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

8.1 Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu.

8.2 Písomné uznanie zo strany dlžníka, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky je esenciálnou náležitosťou jednostranného právneho úkonu uznania dlhu podľa , ktoré slúži na zabezpečenie nárokov veriteľa. Platné uznanie dlhu posilňuje procesnú pozíciu veriteľa, ktorý pri platnom uznaní dlhu dlžníkom nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Platné uznanie dlhu zakladá domnienku existencie záväzku v čase uznania a jeho procesným dôsledkom je prenesenie dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka o tom, že dlh v čase uznania neexistoval (podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , a iné). Rovnaké závery vyplývajú aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4Cdo 116/2009, ktorý za správny a výsledkom dokazovania zodpovedajúci označil záver odvolacieho súdu, ktorý vyhodnotil prejav vôle žalovaného smerujúci k uznaniu dlhu tak, že k platnosti takéhoto právneho úkonu okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku, v akom dlh uznáva.

8.3 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. je možné výkladom podľa hodnotiť obsah uznávacieho prejavu podľa , musí však z uznávacieho prejavu byť zrejmé, že vôľa konajúceho smerovala k uznaniu dlhu. Aby bolo možné písomný právny úkon interpretovať ako uznanie dlhu, musel by v ňom byť obsiahnutý jasný

prejav vôle uznávajúceho dlžníka smerujúci k uznaniu dlhu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. septembra 2009 s písomným uznaním práva čo do dôvodu aj výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby upravený v .

8.4 Uznanie dlhu podľa je zaisťovacím inštitútom, ktorého podstatou je založenie právnej domnienky existencie dlhu v dobe jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, ktorý nemusí dokazovať vznik a existenciu dlhu v dobe, keď k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol alebo bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka, ktorý musí preukázať že dlh nevznikol, zanikol alebo bol splnený

8.5 V konaní bolo preukázané, že žalovaná niekoľko krát písomne uznala svoj dlh voči žalobcovi z titulu investovaných finančných prostriedkov vo výške 30.000 eur do nehnuteľnosti, ktorej je žalovaná spoluvlastníčkou, a to v Dohode o vyrovnaní preinvestovaných financií na prerábke rodinného domu v Omšení XXX zo dňa 23.9.2015, v dohode zo dňa 01.12.2015, ako aj v nedatovanej dohode ručnej spísanej.

8.6 Ak dvaja ľudia spoločne užívali dom, hoci tento patrí len jednému z nich, môžu tak urobiť na základe vzájomnej dohody, ktorú je potrebné kvalifikovať ako nepomenovanú zmluvu podľa . V konaní bolo nesporným, že žalobca a žalovaná tvorili niekoľko rokov spoločnú domácnosť, pričom obývali rodinný dom s.č. XXX v Omšení, ktorý patril rodičom žalovanej, a v r. 2011 sa žalovaná stala jeho podielovou spoluvlastníčkou. Súčasťou dohody medzi sporovými stranami bolo aj dojednanie, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej určité plnenia na rekonštrukciu domu, prípadne investoval do domu, a to s prísľubom spoločného spolužitia v predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného súd vyvodil záver, že takéto investície resp. plnenia sa nepovažujú za bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, nakoľko nešlo o plnenie bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom investícií žalobcu do domu žalovanej, bolo spoločné spolužitie a prísľub spoločného bývania.

8.7 Ku vzniku bezdôvodného obohatenia došlo až v okamihu, keď sporové strany zrušili spoločné spolužitie a spoločné užívanie predmetného domu.

8.8 Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení posúdil vzťah medzi sporovými stranami tak, že žalobca investoval do rodinného domu, ktorého vlastníkmi boli najskôr rodičia žalovanej, neskôr žalovaná a jej matka. Stalo sa tak na základe nepomenovanej zmluvy (dohody) uzatvorenej medzi sporovými stranami, s tým, že žalobca do domu investoval s prísľubom spoločného bývania v tomto dome spolu so žalovanou a ich spoločnou dcérou. Po ukončení spoločného spolužitia sporových strán, investície do nehnuteľnosti predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej podľa - plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaná svoj dlh písomne viackrát uznala, čo do dôvodu (investície do nehnuteľnosti) a do výšky (30.000 eur) a zároveň vyjadril svoj prísľub dlh uhradiť v splátka po 110 eur mesačne.

8.9 Obrana žalovanej spočívala jednak v tvrdení, že žalobca nemohol preinvestovať 30.000 eur, nakoľko ich nikdy nemal a práce a materiál na dome platila jej rodina - teda, že dlh neexistoval. Tieto skutočnosti však žiadnym spôsobom nepreukázala. Okrem platby jej otca za okná - čo v konaní v podstate ani nebolo sporným. Žalovaná v tomto smere neprodukovala žiadne iné dôkazy, nepodarilo sa jej preto kvalifikovane spochybniť existenciu dlhu, ktorý písomne uznala.

8.10 Žalovaná ďalej v konaní vzniesla námietku premlčania a to z dôvodu, že rekonštrukcia bola vykonaná v r. 2009-2012 a dohodu resp. uznanie dlhu podpísala až v decembri 2015, kedy bol nárok žalobcu už premlčaný. V tomto prípade sporové strany ukončili spolužitie v r. 2015 (žalobca uvádza, že v auguste 2015, žalovaná, že v decembri 2015). Každopádne, v čase podpisu dohody zo dňa 01.12.2015, nemohlo ísť na strane žalovanej o uznanie premlčaného dlhu. Ak súd uviedol vyššie, k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo až momentom rozchodu sporových strán, kedy začali plynúť lehoty podľa . Preto súd vyhodnotil námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná ako nedôvodnú v zmysle .

8.11 Žalovaná na pojednávaní uviedla nové skutkové tvrdenia v rámci svojej obrany, a to, že dohodu o uznaní dlhu podpísala pod psychickým nátlakom žalobcu. Tieto skutočnosti v písomných vyjadreniach, až do dňa pojednávania, nikdy netvrdila. Uvádzala, že „chcela mať od žalobcu pokoj“, nakoľko ich vzťahy boli napäté, preto podpísala uznanie dlhu. Na pojednávaní uviedla, že žalobca bol agresívny, bála sa ho a robil na ňu nátlak, za účelom podpísania uznania dlhu. Proti týmto vyjadreniam žalovanej však stoja fakty, že žalovaná uznala dlh voči žalobcovi dokonca viackrát: v Dohode o vyrovnaní preinvestovaných financií na prerábke rodinného domu v Omšení XXX zo dňa 23.9.2015, v Dohode zo dňa 01.12.2015 a v rukou písanom uznaní, ktoré žalobca datoval do augusta 2015. Naviac žalovaná bola účastníčkou mailovej komunikácie s advokátom, ktorý spisoval dohodu zo dňa 01.12.2015, v zmysle požiadaviek oboch zmluvných strán. Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že žalovaná mala čas a priestor oboznámiť sa s obsahom dohody zo dňa 01.12.2015, posúdiť obsah a význam tohto právneho úkonu a uznanie dlhu bolo preto jej premysleným rozhodnutím. O tomto svedčí aj to, že žalovaná napokon v zmysle dohody z 01.12.2015 žalobcovi platila splátky svojho dlhu a to v období február 2018 až december 2019 v sume 50 eur mesačne. Túto skutočnosť žalovaná nerozporovala. Jej dlh na dohodnutých splátkach teda predstavuje: za mesiac január 2018 - 110 eur, v mesiacoch február 2018 až december 2019 - 22x60 eur a za mesiac august 2019 - dlh 110 eur, t.j. celkovo 1.540 eur. Preto súd rozhodol tak, že žalovanú zaviazal na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.540 eur.

8.12 Žalovaná navrhla v konaní vypočuť ako svedkov svoju matku, brata a švagrinú. Súd tento návrh zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko žalovaná (zastúpená a poučená právnou zástupkyňou) účasť svedkov na pojednávaní nezabezpečila, napriek tomu, že to boli ňou jediné reálne navrhované dôkazné prostriedky. 8.13 Súd povolil žalovanej splácať dlh splátkach vo výške 100 eur mesačne, nakoľko žalovaná nastúpi na materskú dovolenku a následne aj na rodičovskú dovolenku a jej príjmy budú znížené. Zároveň súd zohľadnil, že napriek tomu, že žalovaná mala doteraz riadny príjem, splátky žalobcovi neplatila v plnej výške, preto uložil žalovanej splácať dlh v splátkach po 100 eur a nie 50 eur ako navrhovala.

9.1. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.2. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.3. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.