Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-114-2016.pdf
PDF · 99.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, zastúpená: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovaným - 1. O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.R. C. XXX/XX, H., 2. C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, Q., o zaplatenie sumy 865,32 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 865,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 865,32 eura od 22.02.2016 do zaplatenia, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť žalovanej v 1. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 11C/114/2016-48 zo dňa 30.06.2016 a v rozsahu plnenia žalovanej v 1. rade zaniká povinnosť plniť žalovanému v 2. rade uložená týmto rozsudkom.
II. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% trov konania, s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť žalovanej v 1. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 11C/114/2016-48 zo dňa 30.06.2016 a v rozsahu plnenia žalovanej v 1. rade zaniká povinnosť plniť žalovanému v 2. rade uložená týmto rozsudkom a osobitným uznesením o výške náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.04.2016, doručenou súdu dňa 21.04.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 865,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 865,32 eura od 22.02.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu 11C/114/2016-48 zo dňa 30.06.2016. Platobný rozkaz bol doručený žalovanej v 1. rade dňa 13.07.2016, pričom táto proti nemu v lehote odpor nepodala, preto vo vzťahu k nej nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť dňom 29.07.2016. Platobný rozkaz bol doručovaný aj žalovanému v 2. rade, avšak napriek zisťovaniu jeho pobytu všetkými dostupnými spôsobmi sa mu platobný rozkaz doručiť nepodarilo, preto súd uznesením č.k. 11C/114/2016-62 zo dňa 21.08.2017 platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 11C/114/2016-48 zo dňa 30.06.2016 vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zrušil. V prípade žalovaných v 1. a 2. rade ide pritom o samostatné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP, kedy nedoručenie platobného rozkazu jednému zo subjektov na strane žalovaného nemá vplyv na platobný rozkaz a jeho právoplatnosť voči ostatným subjektom na strane žalovaného (v tomto prípade voči žalovanej v 1. rade).
3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná v 1. rade je fyzická osoba - držiteľ a žalovaný v 2. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla A. ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 26.06.2015 zavinil vodič - žalovaný v 2. rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle X. I., E.: D.-XXXGS (ťahač) a na návese I., E.: D.-XXXYC, ktorých držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť I. T. a.s. (ďalej len „poškodený“). Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. l zákona č. 381/2001 Z.z.. Z tohto dôvodu vznikla žalobkyni v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celkovej výške 865,32 eura. Žalobkyňa poskytla 05.01.2016 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 336,98 eura (náklad na opravu poškodeného vozidla D.). Ako vyplýva z účtu žalobkyne, žalobkyňa uhradila 419,98 eura, z čoho 83,- eur predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobkyňa poverila vybavením (likvidáciou) škody podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobkyňa poskytla 15.01.2016 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 528,34 eura (náklad na opravu poškodeného vozidla D.XXXYC). Ako vyplýva z účtu žalobkyne, žalobkyňa uhradila 531,87 eura, z čoho 3,53 eura predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobkyňa poverila vybavením (likvidáciou) škody podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z.. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom (žalovaní v 1. a 2. rade) na žalobkyňu. Ide o zákonný prechod práva (legálnu cesiu podľa § 524 OZ), ktorý má oporu v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Toto právo si žalobkyňa uplatnila mimosúdne listami zo dňa 21.01.2016 voči žalovaným v 1. a 2. rade, za ktorých plnila to, čo podľa zákona mali plniť oni poškodenému. Žalovaní v 1. a 2. rade pohľadávku žalobkyne do dnešného dňa neuhradili. Žalobkyňa požadovala od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenie poskytnutého poistného plnenia do 21.02.2016. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danom prípade sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo nielen na zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, ale i vodiča, pretože ide o dva odlišné subjekty. Žalovaná v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade ako vodič zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou (§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka) nevylučuje (súbežnú) zodpovednosť vodiča vozidla za škodu spôsobenú pri rovnakej škodovej udalosti porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (porovnaj R 29/1979). Zodpovednosť vodiča podľa § 420 ods. l Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy len v prípade, keď v čase škodovej udalosti riadil (hoci v opitosti) v súvislosti s plnením pracovných povinnosti vozidlo prevádzkované jeho zamestnávateľom, pretože podľa § 420 ods. 2 OZ v takomto prípade za škodu zodpovedá zamestnávateľ. V prípade plurality zodpovedných subjektov (vodiča a prevádzkovateľa vozidla) závisí od žalobkyne, ktorá podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. plnila náhradu škody poškodenému, voči ktorému zo zodpovedných subjektov (prípadne voči obom) uplatní svoje postihové právo vyplývajúce § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Povinnosť žalobkyne nahradiť škodu poškodenému namiesto zodpovedných subjektov vyplýva z § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože žalovaná v 1. rade nesplnila svoju povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Náhradou škody poškodenému prešlo na žalobkyňu právo na náhradu vyplatených súm (tzv. právo postihu) podľa § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.. Treba však zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe „osobou bez poistenia zodpovednosti“ v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu. Takouto osobou je nielen prevádzateľ (žalovaná v 1. rade), ale i vodič (žalovaný v 2. rade). Z uvedeného vyplýva, že právo postihu má žalobkyňa jednak vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a jednak voči žalovanému v 2. rade, ktorí za škodu zodpovedajú podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a za ktorých bola žalobkyňa povinná nahradiť škodu poškodenému. Nárok na úrok z omeškania odôvodnila žalobkyňa poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila Výpis z Obchodného registra, Správu o nehode, telefonické hlásenie škodovej udalosti poškodeným, výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa
02.07.2015 (ťahača BL-XXXGS), Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 02.07.2015 (návesu BL-XXXYC), Faktúru č. 7055029750 za opravu poškodeného vozidla BL-XXXGS, doklad o úhrade, Faktúru č. 20152194 za opravu poškodeného vozidla BL-XXXYC, Pracovný list, Dodací list, doklad o úhrade, oznámenia o poukázaní náhrady škody, vyúčtovanie, likvidačnú správu, výpis z účtu žalobkyne, listy zo dňa 21.01.2016, doručenky, e-mailovú komunikáciu, prehľad úrokových sadzieb ECB.
4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
5. Žalovanému v 2. rade bola žaloba s prílohami doručená dňa 11.09.2017 postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nesporoval, dôkazy neoznačil.
6. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa XX.XX.XXXX v obci C. došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla značky D. s EČV: H.XXXD. ako držiteľ motorového vozidla ťahača X. s EČV: D. a návesu I. Dopravnú nehodu zavinil žalovaný v 2. rade tak, že sa otáčal cúvaním, čím vbehol do jazdného pruhu cisterny a narazil do nej, čím poškodil ťahač aj náves. V čase dopravnej nehody bola držiteľom motorového vozidla značky D. XXXI E.: H.-XXXBH žalovaná v 1. rade, ktorá nemala v čase dopravnej nehody uzatvorené na uvedené motorové vozidlo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 05.01.2016 poskytla žalobkyňa z garančného fondu poškodenému I. T. a.s. poistné plnenie vo výške 336,98 eura ako náklady na opravu poškodeného vozidla BL-XXXGS a dňa 15.01.2016 žalobkyňa poskytla z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 528,34 eura ako náklad na opravu poškodeného vozidla D.XXXYC. Výzvami zo dňa 21.01.2016 vyzvala žalobkyňa žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 865,32 eura ako náhrady poistného plnenia, a to do 21.02.2016, ktorú sumu neuhradili.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
13. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
14. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
15. Podľa § 24 ods. 7 ZoPZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
16. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (1) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. (2)
18. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný, nakoľko je daná podľa § 427 ods. 1 OZ zodpovednosť žalovanej v 1. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla a podľa § 420 ods. 1 OZ zodpovednosť žalovaného v 2. rade za porušenie právnej povinnosti. Žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bola žalovaná v 1. rade, spôsobil dopravnú nehodu, keď porušil povinnosti vyplývajúce mu z predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a spôsobil dopravnú nehodu. Náklady na opravu poškodeného ťahača a návesu predstavovali spolu sumu 865,32 eura. Žalobkyňa poskytla poškodenému z garančného fondu uvedenú sumu, keďže na motorové vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko motorové vozidlo bolo bez poistenia zodpovednosti, vznikol žalobkyni v zmysle § 24 ods. 7 ZoPZP právo na náhradu sumy 865,32 eura, ktorú plnila za žalovaných v 1. a 2. rade. Podporne súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 190/2014 zo dňa 24.06.2015, kde dovolací súd uviedol, že „ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).
22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 865,32 eura, keď žalovaná v 1. rade bola na zaplatenie zaviazaná právoplatným platobným rozkazom. Zároveň vo výroku I. súd vyjadril vzťah medzi plnením žalovanej v 1. rade na základe platobného rozkazu a plnením žalovaného v 2. rade na základe rozsudku tak, že v rozsahu plnenia žalovaného v 2. rade zaniká povinnosť plniť žalovanej v 1. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 11C/114/2016-48 zo dňa 30.06.2016 a v rozsahu plnenia žalovanej v 1. rade zaniká povinnosť plniť žalovanému v 2. rade uložená týmto rozsudkom.
23. Nakoľko sa žalovaný v 2. rade ocitol so zaplatením sumy 865,32 eura v omeškaní, bola žalobkyňa oprávnená od neho požadovať úroky z omeškania. Výzvou zo dňa 21.01.2016 vyzvala žalobkyňa žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 865,32 eura do 21.02.2016, čo znamená, že žalovaný sa ocitol v omeškaní dňa 22.02.2016. Vzhľadom k uvedenému priznal súd žalobkyni nárok aj na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 865,32 eura od 22.02.2016 do zaplatenia, nakoľko bol uplatnený v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 22.02.2016 vo výške 0,05% (t.j. 0,05% + 5).
24. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného v 2. rade, určil súd žalovanému v 2. rade v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Rovnako aj pri náhrade trov konania súd zohľadnil skutočnosť, že voči žalovanej v 1. rade je exekučným titulom právoplatný platobný rozkaz, v ktorom bolo rozhodnuté aj o náhrade trov konania, a preto v rozsudku súd určil, že v rozsahu plnenia náhrady trov konania žalovaným v 2. rade zaniká povinnosť plniť žalovanej v 1. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 11C/114/2016-48 zo dňa 30.06.2016 a naopak, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP)).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).