Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/191/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobkyne: R. právne zastúpenej JUDr. Peter Molitoris, PhD., advokát so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: X/ R. žalovanému 2/ J. právne zastúpenému JUDr. Rastislav Lenárt, advokát so sídlom v Košiciach, Pollova 32 o určenie neplatnosti právnych úkonov

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva Q. uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 9.7.2014 je n e p l a t n á .

II. Súd u r č u j e , že Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva Q. uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 14.7.2014 je n e p l a t n á .

III. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou členského podielu k bytu Z. IV. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatia na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Petra Molitorisa, PhD. do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

V. Vzájomný návrh žalovaného 2/ voči žalobkyni o zaplatenie náhrady škody vo výške 14.768,84 EUR z a m i e t a .

VI. Žalovaní 1/ a 2/ vo vzťahu k žalobkyni nemajú n á r o k na náhradu trov konania.

VII. Nárok žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ o zaplatenie 35.000 EUR v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.7.2014 domáhala voči žalovaným 1/ a žalovanému 2/ určenia, že prevod členským práv k P. na žalovaného 1/ je neplatný a že žalobkyňa je naďalej členkou T. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania. 2. V opise skutkových okolností prípadu žalobkyňa uviedla, že dňa 9.7.2014 sa so žalovaným 1/ dohodla na prevode členských práv k E. pričom odplata za prevod bola dohodnutá v ten istý deň vo výške 60 000 EUR. Žalovaný 1/ však trval na tom, že zaplatí celú sumu až vtedy keď dostane doklady o prevode vystavené na svoje meno, čo malo byť na najbližšiu stredu. Žiadala ho, aby sa dostavil do jej bytu, aby podpísali písomnú zmluvu o tom, ako sa dohodli. Žalovaný 1/ prišiel, zmluvu podpísal, ale pri odchode ju vymenil za nepodpísanú kópiu. V pondelok dňa 14.7.2014 na T. doručila dodatok k prevodu členských práv, aby sa žalovanému 1/ nevydávali doklady k bytu, jedine za jej prítomnosti. O dve hodiny v ten istý deň jej volala pracovníčka T., že žalovaný 1/ sa pokúsil o prevod členských práv na žalovaného 2/. Okamžite žalobkyňa reagovala a písomne požiadala T., aby zastavili všetky prevody. Žalovaný 1/

neuhradil ani dňa 15.7.2014 dohodnutú sumu za prevod, preto podala trestné oznámenie na žalovaného 1/ a po zistení ďalších skutočností aj na žalovaného 2/. Predmetný prevod považuje za neplatný, pretože v danom prípade ide o simulovaný právny úkon, ktorý nebol urobený vážne (§37 , resp. uvedený právny úkon trpí nezhodou vôle a prejavu, pretože obidve zmluvné strany prejavili niečo iné, než na čom sa skutočne dohodli (§ 44 ods. 1 , pričom zo strany žalovaného 1/ ide jednoznačne o podvod. 3. Žalobkyňa na tieto tvrdenia doručila súdu listinné dôkazy, a to kúpno-predajnú zmluvu z 10.7.2014, trestné oznámenie z 15.7.2014, dodatok pI. zo 14.7.2014, žiadosť pre T. zo 16.7.2014, a navrhla vykonať dôkazy : výsluch účastníkov, výsluch svedka R.4. Žalovanému 1/ bola žaloba doručená dňa 13.8.2014, k žalobe sa nevyjadril. 5. Žalovanému 2/ bola žaloba doručená dňa 1.8.2014, k žalobe sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 15.8.2014, v ktorom nárok žalobkyne neuznal s odôvodnením, že dňa 14.7.2014 (pondelok) o približne 9:45 hodine na Stavebnom bytovom družstve S., L. sa dostavil so žalovaným 1/ k prevodu členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva podľa § 230 Obchodného zákonníka ku dňu 1.7.2014. Po tomto prevode členských práv a vybavení všetkých náležitostí s tým spojených, na bytovom družstve v prítomnosti žalovaného 1/ uskutočnil 2 výbery z banky v celkovej sume 35.000,-EUR a túto vyplatil žalovanému 1/ na zaplatenie odplatnej sumy za prevod členských práv k predmetnému bytu. O odovzdaní finančnej hotovosti vo výške 35.000,-EUR za odplatný predmetný prevod členských práv so žalovaným 1/ spísali notársku zápisnicu. Dňa 16.7.2014 podľa inštrukcií pracovníčky bytového družstva sa dostavil na bytové družstvo, pre výmer a originál nájomnej zmluvy, avšak pracovníčka bytového družstva mu oznámila, že jemu neznáma pani K. podviedol a prevod členských práv medzi ňou ako prevodcom a R. ako nadobúdateľom chce stopnúť, resp. chce vrátiť späť, na základe čoho predseda bytového družstva páV. dal príkaz na zastavenie prevodu členských práv k predmetnému bytu. 6. K týmto skutkovým tvrdeniam žalovaný 2/ pripojil nasledujúce listinné dôkazy: Zmluvu o prevode členských práv a povinností člena SBD uzavretú podľa § 230 Obchodného zákonníka k 1.7.2014 z prevádzajúceho R. na nadobúdateľa J. podpísanú dňa 14.7.2014 a doručenú SBD Q. dňa 14.7.2014, Prihlášku a dotazník adresovanú na tlačive SBE. zo dňa 14.7.2014 na menN., Potvrdenie o zaplatení poplatku za prevod členských práv v sume 303,20 EUR, Doklad z B. o výbere hotovosti žalovaným 2/ v sume 25.000 EUR dňa 14.7.2014 o 11.42 hod., Potvrdenie o výbere hotovosti z B. sume 10.000 EUR dňa 14.7.2014 o 11.12 hod., Notársku zápisnicu V. spísanú na V. dňa 14.7.2014 o tom, že dňa 14.7.2014 J. odovzdal finančnú hotovosť vo výške 35.000 EUR R. titulom Zmluvy o prevode členských práv a povinností člena SBD zo dňa 1.7.2014. 7. Na pojednávaní dňa 14.10.2010 žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému 2/ späť. 8. Na základe toho súd uznesením pod sp. zn. 38C/191/2014-117 dňa 14.10.2016 konanie voči žalovanému 2/ zastavil a rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanému 2/. 9. Právny zástupca žalobkyne dňa 8.12.2016 navrhol opätovný vstup žalovaného 2/ do tohto konania z dôvodu, že tento mal nadobudnúť členský podiel na základe zmluvy členských práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 14.7.2014 od žalovaného 1/ako nevlastníka, preto tento členský podiel nikdy platne nenadobudol. V tomto podaní súčasne upresnil žalobný návrh a navrhuje, aby okresný súd vo veci rozhodol takto: „Súd určuje, že zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k P. uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 9.7.2014 je neplatná. Súd určuje, že zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva Q. uzavretá medzi žalovaným 1/ a J. neplatná. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníckou členského podielu k bytu Z. ktorého vlastníkom je Stavebné bytové družstvo S. a členkou T. Žalovaní 1,2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu“. 10. Uznesením pod sp. zn. 38C/191/2014-128 zo dňa 23.2.2017 súd pripustil, aby na stranu žalovaného opätovne vstúpil do tohto konania J. a súčasne pripustil aj zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa 8.12.2016 v celom rozsahu. 11. Právny zástupca žalovaného 2/ dňa 3.3.2017 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného 1/ k zaplateniu sumy 35.000 EUR s príslušenstvom v prospech J.o troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, a zároveň aby zaviazal aj žalobkyňu k úhrade škody, ktorá J. vznikla z dôvodu, že mu žalobkyňa od 14.7.2014 (kedy mu T. prenechalo predmetný byt do užívania) neumožnila užívanie tohto bytu a teda, aby mu zaplatila sumu rovnajúcu sa výške ceny obvyklej za mesačný nájom 3-izbového bytu vo výmere 79,40 m2 Q.a obdobie od 14.7.2014 do právoplatnosti rozsudku. Priemerná cena za 1 m2 nájmu v lokalite Q. a teda mesačný nájom za 79,40 m2 je 476,40 Eur/mesačne, čo za obdobie od 14.7.2014 do podania žaloby dňa 6.3.2017 predstavuje sumy : za rok 2014 od 8/2014 až do 12/2014/2.382 Eur, za rok 2015 od

1/2015 - 12/2015/5.716,80 Eur, za rok 2016 od 1/2016 - 12/2016/ 5.716,80 Eur, za rok 2017 od 1/2017

- 2/2017 /952,80 Eur.

P r o c e s n é podmienky : 12. Keďže predmetom tohto konania je určenie, že Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k bytu Z. uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 9.7.2014 je neplatná, ďalej že Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva Q. uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 14.7.2014 je neplatná, ako aj určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou členského podielu Q. ktorého vlastníckom je T. tak žalobkyňa musí preukázať podľa § 80 písm. c) O.s.p. v spojení s § 470 ods.2 (za účinnosti ktorého bola žaloba podaná) naliehavý právny záujem na tomto určení. 13. Podľa § § 80 O.s.p. (platný a účinný do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä. a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 14. Podľa § 137 (platný a účinný od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 15. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. Procesným predpokladom úspešnosti či neúspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinností podľa § 80 písm. b) O.s.p. (teraz § 137 . Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo a je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. 17. Po posúdení obsahu žaloby súd dospel k záveru, že u žalobkyne bol v čase podania žaloby za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a je aj teraz, za účinnosti Civilného sporového poriadku, daný naliehavý právny záujem vo vzťahu k určeniu neplatnosti oboch zmlúv o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a vo vzťahu k pozitívnemu určeniu členstva a nájomného vzťahu žalobkyne k spornému bytu, nakoľko v prípade oboch zmlúv išlo o neplatné prevody, pričom žalovaný 2/ sa aj napriek tomu naďalej domáha, aby bol zo strany T. zapísaný ako člen družstva aj s ohľadom na znenia § 230 Obchodného zákonníka a Stanov T. preto hrozí, že by mohol s členskými právami ďalej nakladať, prípadne prejaviť záujem o nadobudnutie bytu do vlastníctva, či znemožniť z tohto titulu užívanie bytu žalobkyňou. Spornosť nároku žalobkyne pritom nie je možné odstrániť inak, ako rozhodnutím o tejto žalobe a bez tohto určenia bolo ohrozené jej právo k spornému bytu, k čomu nemôže dospieť žalobou na plnenie. Predovšetkým pozitívny výsledok konania o tejto určovacej žalobe bude mať vplyv na jej členstvo v družstve a nájomný vzťah s družstvom vo vzťahu k spornému bytu. Preto súd dospel k záveru, že v danom prípade je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty na strane žalobkyne, čím je daný naliehavý právny záujem na určení v rozsahu žaloby a jej doplnení. Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 18. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008). 19. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/118/2008 zo dňa 10.12.2009). 20. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004).

Súd v y k o n a l navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é skutkové okolnosti považuje: 21. Tvrdenie, že dňa 9.7.2014 žalobkyňa ako prevádzajúca, a žalovaný 1/ ako nadobúdateľ, uzavreli Zmluvu o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva Q. zo strany žalovaného 1/ predložená 14.7.2014. 22. Žalobkyňa a žalovaný 1/ sa dňa 4.7.2014 dohodli, že suma odplaty za prevod členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva Q. bude 60.000 EUR, ktorú žalovaný 1/ zaplatí sumu 10.000 EUR v hotovosti, k rukám žalobkyne a sumu 50.000 EUR na účet, a to v lehote do 16.7.2014. 23. Z obsahu Zmluvy o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva uzavretej dňa 14.7.2014 je zrejmé, že žalovaný 1/ ako prevádzajúci a žalovaný 2/ ako nadobúdateľ, sa dohodli o prevode členských práv a povinností k G. s tým, že podľa čl. IV. tejto zmluvy si zostatkovú hodnotu členského podielu vysporiadajú vzájomne medzi sebou. Z poznámky a pečiatky na strane 1 tejto zmluvy vyplýva, že Stavebnému bytovému družstvu S. bola zmluva k prevodu členských práv a povinností predložená 14.7.2014. 24. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa dňa 11.7.2014 (v piatok) dohodli, že odplata za prevod členských a povinností k X-izovému bytu č. XX na R.. X. je 35.000 EUR, so splatnosťou k dátumu podpisu zmluvy o prevode, ktorá sa podpísala dňa 14.7.2014 (hneď v pondelok). 25. Je nesporne preukázané, že žalovaný 2/ v deň prevodu 14.7.2014, zaplatil žalovanému 1/ sumu 35.000 EUR ako odplatu za prevod členských a povinností k X-izbovému bytu č. XX V.. vo výške 35.000 EUR dňa 14.7.2014. 26. Žalovaný 2/ sa stal nájomcom družstevného bytu Z. pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne, predsiene, WC, kúpeľne, loggie o výmere 79,40 m2 na základe Nájomnej zmluvy uzavretej medzi SBD Q.e S. Q. žalovaným 2/ zo dňa 20.10.2014. Nájomná zmluva bola uzavretá na základe oznámenia SBD Q. zo dňa 1.8.2014 o tom, že žalovanému 2/ dňom 14.7.2014 vznikol nárok na uzatvorenie zmluvy o nájme družstevného bytu Z. pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne, predsiene, WC, kúpeľne, loggie o výmere 79,40 m2. 27. Dňa 20.11.2014 žalovaný 2/ požiadal SBD S. bytový referát L. o odkúpenie sporného bytu do osobného vlastníctva k 31.12.2014. 28. Z vyjadrenia SBD Q. S. zo dňa 17.2.2016 vyplýva, že sporný družstevný byt zatiaľ nebol prevedený do vlastníctva žalovaného 2/ z dôvodu obavy, že R. získal členské a nájomné práva k uvedenému bytu podvodným spôsobom N.29. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. 6T/112/2015-381 zo dňa 17.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2016 je preukázané, že žalovaný 1/, ako obžalovaný bol uznaný vinným za to, že dňa 4.7.2014 sa L.hodol sa s poškodenou R. na prevode členských práv k bytu na ul. R. za podmienky, že jej do 16.7.2014 vyplatí R. sumu 60.000 EUR, a dňa 7.7.2014 podpísal na Stavebnom bytovom družstve S.. zmluvu o prevode členských práv, ktorú neskôr dňa 9.7.2014 podpísala aj R. avšak dohodnutú sumu jej neuhradil, pričom od počiatku jednal s úmyslom nevyplatiť jej ju, a hneď následne dňa 14.7.2014 tieto členské práva k bytu previedol na ďalšiu osobu, a to J.a odplatu vo výške 35.000 EUR, čím poškodenej R.pôsobil škodu vo výške 66.178,49 EUR, a teda, na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 222 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l, § 37 písm. m, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7,5 roka. 30. Z písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 12.9.2014 bolo zistené, že po 1 krát sa stretla so žalovaným 1/ 4.7.2014, ktorého predtým nepoznala, priviedol ho k nej jej bývalý žiak T. ako záujemcu o kúpu bytu. V ten sa ústne dohodli na odplate vo výške 60 000 EUR, v 2 splátkach 10.000 EUR v hotovosti ako zábezpeka, a 50.000 EUR prevodom na bežný účet. Žalovaného nikdy predtým nepoznala, nikdy nebol v jej byte, nikdy byt nevidel. Dňa 14.7.2014 sa na SBD dozvedela, že žalovaný 1/ si bol výmer od bytu nielen prevziať, ale práva člena družstva už aj previedol na ďalšiu osobu, na žalovaného 2/. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu ihneď telefonicky kontaktovala pána T. ktorému navrhli

stretnutie, čo odmietol a bol zjavne pokojný až flegmatický, tvrdil, že on si byt kúpil a peniaze dal pánovi X. cenu nechcel povedať. Domnieva sa, že telefonát mohol prebiehať v čase „ich transakcie na notárstve o 12:55 h." a že sa jednalo o približne polovičnú sumu bytu jeho trhovej hodnoty.

Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení z á k o n a : 31. Podľa § 230 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z.z. prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva. 32. Podľa § 193 tretia veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 33. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 34. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

P r á v n e posúdenie predmetu sporu : 36. Pri vecnom posúdení nároku žalobkyne súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov, a to zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. 37. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). 38. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť, okrem iného, aj slobodne. Náležitosťou vôle je však aj absencia omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle, ktorá má určené právne dôsledky. V ustanovení § 49a Občianskeho zákonníka je upravený omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl, ktorého právna podstata spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu. 39. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.

40. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového E. uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 9.7.2014 je dôvodný. 41. Je nesporné, že žalobkyňa dňa 9.7.2014 v súlade s ust. § 230 Obchodného zákonníka previedla práva a povinností spojené s členstvom v bytovom družstve SBD S. k spornému bytu na žalovaného 1/, pričom oznámením družstvu dňa 14.7.2014 došlo k prechodu práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve SBD S. na žalovaného 1/, ako na nadobúdateľa. Zároveň je nesporné, že žalobkyňa a žalovaný 1/ dňa 4.7.2014 uzavreli ústnu dohodu o finančnom vyporiadaní odplaty za prevod v sume 60.000 EUR. Žalovaný 1/ dohodnutú sumu žalobkyni nevyplatil a po celý čas vo vzťahu k nej konal tak, aby ju uviedol do omylu, čo sa aj stalo. 42. Keďže je súd v zmysle § 193 tretia veta viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal, tak skutočnosť, že žalovaný konal voči žalobkyni tak, aby ju uviedol do omylu dokonca aj v trestno-právnej rovine, je preukázaná právoplatným odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. 6T/112/2015-381 zo dňa 17.3.2016 (práv. 2.4.2016), z ktorého vyplýva, že obžalovaný (žalovaný 1/) od počiatku s R.žalobkyňou) jednal s úmyslom nevyplatiť jej dohodnutú cenu odplaty za prevod, čím ju uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu (zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák.). 43. Preto s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa už dňa 14.7.2014 (e-mailom adresovaným žalovanému 1/) dovolala neplatnosti právneho úkonu, súd dospel k záveru, že je právny úkon, Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k P. uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 9.7.2014, je od počiatku neplatný (ex tunc), t.j. od 9.7.2014. 44. Z toho vyplýva záver, že žalovaný 1/ nikdy platne nenadobudol členské práva a povinnosti člena stavebného bytového družstva k bytu č. XX V. preto ich nemohol platne dňa 14.7.2017 v súlade so starorímskou zásadou „Nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“ (každý môže na druhého preniesť iba toľko práva koľko má) previesť na žalovaného 2/. 45. Súd teda dospel k záveru, že aj návrh žalobkyne o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k bytu Z. uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 14.7.2014 je dôvodný. 46. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 47. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom. 48. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). 49. Navyše, platnému prevodu členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva Q. zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ odporuje aj zistenie, že žalovaný nadobudol členské práva a povinnosti člena stavebného bytového družstva v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. 50. Súd posúdil Zmluvu o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva Q. uzavretú medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 14.7.2014 a dospel k záveru, že zmluva je neplatná aj pre nedovolenosť právneho úkonu, ktorú súd vidí v tom, že dohoda žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zo dňa 14.7.2014 o výške odplaty za členské práva a povinností člena stavebného bytového družstva k 3

- izbovému bytC.o výške 35.000 EUR bola neplatná pre rozpor so zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách, pretože je zrejmé, že ide o zhruba polovičnú sumu odplaty v porovnaní s výškou odplaty dohodnutej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ (60.000 EUR), ako aj o cenu neobvyklú dosiahnutú za obdobné nehnuteľnosti v mieste a v danom čase a súčasne aj o dohodu. Ide o „neobvyklé“ podmienky prevodu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. 51. Za neobvyklé podmienky prevodu vzbudzujúce pochybnosť poctivého nadobudnutia členských práv a povinností k spornému bytu aj zo strany žalovaného 2/ súd považuje aj ďalšie skutočnosti, a to, že žalovaný kupoval členské práva Q. pričom však samotný byt nikdy predtým na vlastné oči nevidel.

Ďalej za neobvyklú podmienku prevodu súd považuje skutočnosť, že žalovaný 2/ nevenoval pozornosť zisteniu, že členské práva a povinnosti zo žalobkyne na žalovaného 1/ boli prevedené v ten istý deň na prevádzajúceho pánD., čo by pri bežnej opatrnosti, ak by tam nebola zo strany žalovaného 2/ určitá zainteresovanosť, malo vzbudzovať určitú pochybnosť. Rozhodne však mal žalovaný 2/ tejto skutočnosti venovať pozornosť potom, ako mu v deň prevodu, 14.7.2014, v čase, keď bol so žalovaným 1/ u notára za účelom odovzdania odplaty za prevod, telefonovala žalobkyňa prostredníctvom jej vtedajšieho právneho zástupcu J. kedy mu oznámili, že pri prevode členských práv a povinností zo žalobkyne na žalovaného 1/ došlo k podvodu, že žalobkyňa namieta ďalší prevod (žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nepoprel ani nespochybnil). Už v tom čase, 14.7.2014, teda mal žalovaný 2/ možnosť vedieť o tom, že prevod členských práv a povinností bude napadnutý neplatnosťou. 52. Rovnako za a neobvyklú podmienku prevodu súd považuje aj skutočnosť, že žalovanému nepripadala neobvyklá ani dohodnutá prinajmenšom, prinízka cena odplaty za prevod vo výške 35.000 EUR, čo predstavuje zhruba polovicu sumy bežnej na trhu za obdobný prevod v danom čase a mieste. 53. Z listinných dôkazov - výpisov z obchodného a živnostenského registra je tiež preukázané, že žalovaný 2/ vo svojich obchodných spoločnostiach v ktorých vystupoval ako spoločník a konateľ, resp. ako živnostník (s názvami : A.á v predmete činnosti okrem iného aj „prenájom nehnuteľností s poskytovaním aj iných ako základných služieb spojených s prenájmom, správa bytového a nebytového fondu“, z čoho je možné usudzovať, že ak prehliadal varovné signály naznačujúce nepoctivé konanie žalovaného 1/, tak konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti výlučne za účelom dosiahnutia zisku. 54. Na základe všetkých týchto skutočností súd konštatuje, že žalovaný 2/ nenadobudol členské práva a povinností v dobrej viere. 55. Pretože Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva Q. uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 14.7.2014 svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu, tento zákon obchádza, ba dokonca sa aj prieči dobrým mravom, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. 56. Vzhľadom na uvedené, súd vo výroku I. a II. tohto rozsudku určil, že zmluvy o prevode členských práv z 9. 7.2014 a 14.7.2014 sú neplatné. 57. S týmto záverom potom súvisí, a z neho vyplýva pozitívne určenie v III. výroku tohto rozsudku a to, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou členského podielu Q. poschodí, ktorého vlastníckom je Stavebné bytové družstvo S. a členkou Stavebného bytového družstva S.

V z á j o m n ý návrh žalovaného 2/ : 58. Podľa § 147 ods. 1 žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. 59. Podľa § 147 ods. 2 vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 60. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 61. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo - právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. 62. Žalovaný 2/ dňa 3.3.2017 navrhol, aby súd zaviazal žalobkyňu k úhrade škody, ktorá mu vznikla z dôvodu, že mu žalobkyňa od 14.7.2014 (kedy mu T.enechalo predmetný byt do užívania) neumožnila užívanie tohto bytu, t.j. sumu rovnajúcu sa výške ceny obvyklej za mesačný nájom 3-izbového bytu vo výmere 79,40 m2 Q. za obdobie od 14.7.2014 do právoplatnosti rozsudku, pričom priemerná cena za 1 m2 nájmu v K. je 6 eur a teda mesačný nájom za 79,40 m2 je 476,40 Eur/mesačne, čo za obdobie od 14.7.2014 do podania žaloby dňa 6.3.2017 predstavuje sumy : za rok 2014 od 8/2014 až do 12/2014/2.382 Eur, za rok 2015 od 1/2015 - 12/2015/5.716,80 Eur, za rok 2016 od 1/2016 - 12/2016/5.716,80 Eur, za rok 2017 od 1/2017 - 2/2017 /952,80 Eur, spolu 14.768,84 EUR. 63. Je zarážajúce, že žalovaný 2/, ktorý sa priamo podieľal na neplatnosti právneho úkonu zo 14.7.2014 (ako vyplýva zo záverov uvedených v bode 54-56 tohto rozsudku), a nebol v danej situácii dobromyseľný, si voči žalobkyni, voči ktorej sú spolu so žalovaným 1/ zodpovednými osobami za neplatné právne úkony, uplatnil náhradu škody.

64. Je nevyhnutné uviesť, že naopak, ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu (žalovaní 1/ a 2/), je povinný nahradiť škodu osobe, ktorá bola touto neplatnosťou právneho úkonu dotknutá (v tomto prípade žalobkyni), a nie naopak. 65. Záver o nedôvodnosti nároku žalovaného 2/ voči žalobkyni vyplýva aj z toho, že medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ nikdy nebol dohodnutý žiaden zmluvný vzťah, z ktorého by pre žalobkyňu voči žalovanému 2/ vyplýval záväzok úhrady nájmu. Okrem toho, nakoľko dňom 9.7.2014 došlo k neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalobkyňa previedla na žalovaného 1/ členské práva a povinnosti, tak v byte po celý čas býva oprávnene. 66. V tomto spore nie je preukázané, že by došlo k naplneniu zákonom predpokladaných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, pretože nie je preukázané, že by žalobkyňa spôsobila akýkoľvek protiprávny úkon, ktorým by na strane žalovaného 2/ spôsobila škodu, čím nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. 67. Preto súd dospel k záveru, že nárok žalovaného 2/ voči žalobkyni o zaplatenie náhrady škody spočívajúcej v sume obvyklého nájmu vo výške 14.768,84 EUR je nedôvodný. Stanovisko zo s ú d n e j p r a x e : 68. K uplatneniu princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a k uplatneniu princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, treba uviesť, že ostatne uvedená zásada, okrem toho, že právo musí byť nadobudnuté v dobrej viere (odvolací súd sa vecou z tohto pohľadu vôbec nezaoberal), vychádza z toho, že právo bolo skutočne nadobudnuté a teda, že niekto sa stal jeho subjektom a preto spravidla nemôže byť tohto práva zbavený dodatočným odpadnutím (zrušením) právneho dôvodu, na ktorého základe sa stal prevodca (predchádzajúci prevodca) vlastníkom veci. Predpokladom uplatnenia tejto zásady a teda aj princípu právnej istoty je, že nadobúdateľ vec (nehnuteľnosť) nadobudol od skutočného vlastníka a nie od nevlastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2012, sp. zn. 6 Cdo 107/2011). 69. Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Sú to najmä náklady, ktoré zmluvná strana vynaložila na neplatný právny úkon, ako aj významná majetková ujma, ktorá vznikla tým, že zmluvná strana nemohla uzavrieť zmluvu s treťou osobou. O spôsobe a rozsahu škody platí i tu § 442 Obč. zákonníka. Zodpovedným subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Zavinenie zodpovedného subjektu sa predpokladá, pričom stačí aj zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009).

70. Žalovaný 2/ si návrhom zo dňa 3.3.2017 uplatnil nárok aj voči žalovanému 1/ o zaplatenie sumy 35.000 EUR s príslušenstvom. 71. Podľa § 166 ods. 1 v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. 72. Podľa § 166 ods. 2 ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. 73. Nakoľko sa v návrhu, ktorý môže byť žalobou z 3.3.2017 uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie vecí nehodia, súd vylúčil tento návrh na samostatné konanie.

Trovy konania :

74. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 75. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 76. Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 77. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 súd priznal voči žalovaným 1/ a 2/ žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bola v spore v celom rozsahu úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).