Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-91-2016.pdf
PDF · 98.88 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. Y. X, H., o zaplatenie 5.393,26 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje v časti istiny 947,55 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 827,55 € od 16.2.2016 do zaplatenia.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2016 domáhal zaplatenia sumy 5.393,26 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5.393,26 € od 16.6.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Žalobca podaním zo dňa 7.11.2016 (?) doručeným súdu dňa 8.11.2017 vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti istiny 827,55 €, označenej ako poplatky a sankčný úrok bez bližšej špecifikácie, s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v časti istiny 120,- € s odôvodnením, že žalovaná po podaní žaloby na súd zaplatila v splátkach časť svojho dlhu. Žalovaná zaplatila po 10,- € splátky dňa 21.11.2016, 15.12.2016, 19.1.2017, 21.2.2017, 21.3.2017, 18.4.2017, 19.5.2017, 21.8.2017, 19.9.2017, 19.10.2017 a dňa 19.7.2017 zaplatila sumu 20,- €.
4. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil v časti istiny 947,55 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 827,55 € od 16.2.2016 do zaplatenia.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 21.8.2008, výpisom z pôžičkovej karty, výpoveďou zmluvy zo dňa 1.5.2013, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 16.8.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.9.2016, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalovaná požiadala dňa 17.1.2008 o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro s výškou úverového rámca 45.000,- Sk/1.493,73 €, splatného v 30. splátkach po 1.500,- Sk/49,79 € (bod IV.) pôvodného veriteľa VÚB a.s., prostredníctvom spoločnosti Consumer Finance Holding ako jeho zástupcu na základe plnej moci. Veriteľ dňa 21.1.2008 schválil úverový rámec 9.000,- Sk /298,75 € s pevnou mesačnou splátkou 300,- Sk/9,96 € (bod II.). Z predmetnej žiadosti súd zistil, že v nej nie je uvedená výška úroku, deň splatnosti mesačných splátok, RPMN, priemerná RPMN, ani spôsob akým sa splátky započítavajú na istinu, úrok a poplatky, teda neobsahuje záklonom predpísané náležitosti.
8. Z podania zo dňa 1.5.2013 súd zistil, že pôvodný veriteľ vypovedal zmluvy č. XXXXXXXXXX a vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z kreditnej karty Quatro vo výške 2.786,95 €. Doručenie, ale ani odoslanie tohto podania žalobca nepreukázal.
9. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.11.2016 a z výpisu z Pôžičkovej karty súd zistil, že žalovaná celkovo vyčerpala sumu 3.240,79 € od 28.1.2008, posledný výber bol realizovaný 18.7.2012 vo výške 30,00 €. Žalovaná vykonala kreditné operácie vo výške 2.778,69 €, v priebehu konania zaplatila sumu 120,- €. Žalobca uviedol, že výška ročnej úrokovej sadzby bola 22,80% uvedená vo výpise, kde sa zároveň uvádza aj schválený úverový rámec 2.400,- € a výška štandardnej mesačnej splátky 80,- €.
10. Predmetom konania je zaplatenie istiny 4.445,71 € s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 4.565,71 € od 16.2.2016 do zaplatenia so zohľadnením splátok vo výške 120,- €, ktoré zaplatila žalovaná v priebehu konania. Žalovaná suma 4.445,71 € pozostáva z istiny vo výške 2.264,22 € a štandardného úroku 2.191,49 €. Žalobca si uplatnil štandardný úrok 22,80% uvedený v prílohe č. 2 Obchodných podmienok na bližšie neurčenom mieste, pričom k vyjadreniu nepripojil prílohu č.2, len Cenník.
11. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 19.9.2016 medzi VÚB a.s. a súčasným žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru vo 6.175,16 € bez bližšej špecifikácie postúpená na žalobcu.
12. Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného ku dňu zatvorenia zmluvy (ďalej len z.č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z., je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j) a k) z. č. 258/2001 Z.z.,zZmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, Podľa § 4 ods. 3 z. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 z. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V zmysle § 44 ods. 1 a 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (1) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. (2) Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
13. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
14. Súd skúmal predloženú Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro - úverovú zmluvu a zistil, že neobsahuje ani jednu zákonom požadovanú náležitosť platne dohodnutú účastníkmi. Zmluva mohla obsahovať len dve individuálne dohodnuté náležitosti a to výšku úverového rámca a výšku splátky, nakoľko žiadnu z iných zákonom predpísaných náležitostí žiadosť neobsahovala. Z predloženej žiadosti súd zistil, že žalovaná dňa 17.1.2008 žiadala o poskytnutie úverového rámca vo výške 1.793,73 € a splátky 49,79 €, pričom právny predchodca žalobcu schválil úverový rámec o 4 dni neskôr dňa 21.8.2008 vo výške 298,75 € a splátky vo výške 9,96 €. Zmluva neobsahuje dohodu o výške úroku, RPMN ani pri prvom čerpaní, dátum splatnosti jednotlivých splátok, rozpis splátok. Naviac žalobca uvádza, že úverový rámec bol dohodnutý vo výške 2.400,- €, mesačná splátka 80,- € a zmluvný úrok 22,80%. Svoje tvrdenie o nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Výpis z pôžičkovej karty, ktorý jediný obsahuje žalobcom tvrdené údaje nemôže nahradiť písomnú dohodu zmluvných strán.
15. Súd tak dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko nedošlo k dohode o základných obsahových náležitostiach, t.j. ani o výške úveru a splátok. Žalovaná sa čerpaním peňažných prostriedkov na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, preto je povinná v zmysle § 457 OZ vrátiť všetko, čo na základe absolútne neplatnej zmluvy dostala. Nebolo sporné, že žalovanej bola vyplatená suma 3.240,79 €, ktorú čerpala od 28.1.2008 do 18.7.2012 a žaloba na súde bola podaná 24.3.2016.
16. Podľa ustanovenia § 5b zákona čl. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších právnych predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
17. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
18. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor obohatil. O vzniku bezdôvodného obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Právny predchodca žalobcu má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov vrátane revolvingových úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a rovnako i ustanovenia spôsobe a podmienkach uzavretia zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Takéto dlhodobé ignorovanie spôsobu uzatvárania zmlúv sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto súd dospel k záveru, že už v čase uzatvárania zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu vedel o tom, že spôsob, akým uzatváral zmluvy o revolvingovom úvere, nemožno považovať za platné uzatvorenie zmluvy, preto je možné deň nasledujúci potom, ako žalovaná čerpala peňažné prostriedky z titulu úveru považovať za deň, kedy žalobca vedel, že uzatvorená zmluva je neplatná a teda odo dňa nasledujúceho začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynula od každého jednotlivého čerpania peňažných prostriedkov a najneskôr uplynula pri poslednom čerpaní dňa 19.7.2014. Žaloba na súde bola podaná 24.3.2016, t.j. po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, ale zároveň aj po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula pri poslednom čerpaní najneskôr dňa 19.7.2015. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)
20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca späťvzatím časti žaloby zavinil zastavenie konania v časti istiny 827,55 € s príslušenstvom, žalovaná zavinila zastavenie konania v časti istiny 120,- € jej zaplatením po podaní žaloby a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu 2,22% (za zastavenie konania v časti istiny 120,- €) a žalovanej v rozsahu 97,78%, t.j. celkový úspech žalovanej je 95,56%. Súd prevažne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.